Hip-hop mal 50 rokov. V týchto 7 dokumentoch na Netflixe sa dozviete, ako sa kultúra z Bronxu stala mainstreamom

Aj keď si ho spájame najmä s hudbou, je to ucelená kultúra, ktorá ovplyvnila módu, umenie a jazyk, ktorý používame.

Ak ste videli v komerčných kolekciach nadrozmerné XXL strihy či dresy zahraničných športových klubov, má v tom prsty aj hip-hop. Práve on priniesol do módy „streetwear”, ktorý je dnes súčasťou bežného štýlu obliekania. Hiphopová kultúra má však významné presahy aj do iných oblastí života nielen medzi fanúšikmi rapu, a preto je dobré vedieť, kde siahajú jej korene. Vybrali sme 7 dokumentov z Netflixu, ktoré vám príbeh hip-hopu rozpovedia skutočne autenticky.

Netflix a chill, ale trochu inak – s dokumentmi je aj edukatívne pozeranie jedna radosť. Ešte lepšie je, že všetky dokumenty môžete mať v cene svojho O2 Paušálu

Ešte predtým, ako sa pustíte do filmového maratónu, spomenieme krátku, ale dôležitú edukačnú vsuvku. Hip-hop vznikol v 70. rokoch 20. storočia v New Yorku, konkrétne na sídliskách v južnom Bronxe.

Počiatky hip-hopu formovala komunita migrantov z rôznych regiónov –hispánci, černosi a Karibčania, ktorí hľadali v New Yorku lepšie zázemie. Jeho vznik bol sprevádzaný DJ-ingom a novými mixovacími technikami, postupne sa k nemu pridali rap, breaking a grafity ako umenie. O všetkom ostatnom sa dozviete v týchto 7 dokumentoch:

Hip-Hop Evolution

Či už o hip-hope niečo viete, alebo je to pre vás neznáma, kanadský seriál ocenený Emmy Hip-hop evolution vám priblíži všetky jeho dôležité míľniky a éry od počiatku. Na exkurziu vás zoberie raper Shadrach Kabango, známy tiež ako MC Shad. Spolu s ním sa pozriete na významné miesta a porozprávate sa s ľuďmi, ktorí posunuli hiphopovú kultúru tam, kde je dnes. 

Dozviete sa, ako DJ Kool Herc a ďalší zakladatelia, ako sú Afrika Bambaataa či Grandmaster Flash, položili základy hip-hopu, alebo to, ako sa hardcore umelci, napríklad Nas alebo Wu-Tang Clan, počas 90. rokov dostali na výslnie. Zistíte, ako vznikol gangsta rap a prečo bola medzi východným a západným pobrežím rivalita.

Zákulisné informácie prezradia 50 Cent, T.I., Lil Wayne, Kanye West, Timbaland aj Missy Elliott.

Rapture

Život raperov vyzerá inak doma s rodinami, v štúdiu či na turné. Zatiaľ čo predchádzajúci doku seriál vám objasní vznik, vývoj a vplyv hip-hopu na ďalšie kultúry, dynamická séria Rapture vám cez špičkových raperov priblíži aj ich súkromie, ktoré navždy zmenil hip-hop.

V každej epizóde preskúmate život jedného rapového umelca, spôsob jeho tvorby a vplyv na hiphopovú scénu. Raper Logic otvorene približuje problémy, ktoré ovplyvnili jeho hudbu, a povie aj to, ako sa vyrovnal s úzkosťou. T.I. zase vysvetľuje, prečo sa rozhodol robiť sociálne uvedomelejšiu hudbu a týmto spôsobom pomôcť aj hnutiu Black Lives Matter. 

Ďalšie hviezdy – 2 Chainz, Rapsody, Just Blaze a iní – rozoberajú svoju snahu o neustále zlepšovanie hudby, ale aj prekážky, s ktorými sa stretávajú. Seriál je živý, režírovalo ho 6 režisérov a ponúka naozaj autentické spovede.

LA Originals

Nielen raperi a raperky prispeli k vývoju hiphopovej kultúry – ovplyvnilo ju aj množstvo tanečníkov, DJ-ov a ďalších umelcov. Medzi nich patrí aj duo fotografa Estevana Oriola s tatérom Misterom Cartoonom (Markom Machadom) z Los Angeles. 

Oriol na rapových koncertoch fotografoval, zatiaľ čo Cartoon kreslil grafity a logá pre hudobníkov. Stretli sa na jednej párty v Kalifornii a odvtedy začali spolu chodiť na turné hiphopových hviezd. Kým jeden dokumentoval, druhý tetoval a kreslil. Obaja sa podpisovali výrazným štýlom, ktorý formoval to, ako hip-hop vyzeral. Spoločne vytvorili jedinečný LA štýl, pričom ich práca významne formovala vizuálny jazyk celej hiphopovej kultúry.

Dokumentárny film LA Originals  vám priblíži už ich detstvo, cestu k hip-hopu aj unikátnu spoluprácu. Príbeh umeleckého dua a vplyvu na hiphopovú kultúru vyrozprávajú aj známe tváre ako Dr. Dre, Snoop Dogg, Eminem, 50 Cent, Nasa či Beyoncé.

Ladies First: A Story of Women in Hip-Hop (Prvé dámy amerického hip-hopu)

Hoci v rape dominujú muži, najmä v posledných rokoch v Amerike posúvajú žáner aj ženy. Cestu k majku si však museli tvrdo vyrapovať a vedia o tom svoje najmä prvé raperky ako Sylvia Robinson, Sha-Rock, Roxanne alebo MC Lyte a ich priame texty.

Miniséria Prvé dámy amerického hip-hopu vám bez servítky cez autentické výpovede umelkýň, ako sú Queen Latifah, Latto, Saweetie a ďalšie, priblíži ich život, tvorbu aj cestu na pódium.

Raperky sa aj v tomto umeleckom odvetví stretávali s ignoráciou, rasizmom, násilím a zneužívaním. Okrem ťažkých momentov však v dokumente pocítite aj silu žien raperiek, ktoré sú nezastaviteľné, vedia sa spojiť a navzájom podporiť jedna druhú.

Travis Scott: Look Mom I Can Fly (Travis Scott: Pozri, mami, lietam)

Inšpiratívny a nezastaviteľný je v súčasnosti aj Travis Scott. Americký raper, skladateľ a producent, vlastným menom Jacques Webster II., sa preslávil svojím charakteristickým štýlom rapu, inovatívnym zvukom a energickými koncertmi. Tvorba Travisa Scotta prerástla od hiphopovej scény do širšieho spektra fanúšikov – a okrem hudby aj do módy a dizajnu.

Dokument sa začína v roku 2014 jeho najväčším vzostupom v kariére. V snímkach uvidíte, ako v štúdiách pracoval na treťom albume Astroworld, ktorý bol nominovaný na Grammy. Autenticky je zdokumentovaný aj jeho súkromný život, približuje vzťah (s už bývalou) manželkou Kylie Jenner a v spomienkach sa vracia do detstva.

Aj za nadávkami môže byť celá veda. Vybrali sme 13 dokumentov, po ktorých sa budete na svet pozerať inak

Jeho osobnosť dokresľujú aj výpovede fanúšikov, ako im Scottova hudba zmenila život. Umelcove koncerty sú nešťastne známe výtržníctvom a aj prípadmi, keď boli fanúšikovia v dave zranení, hospitalizovaní, dokonca prišli o život. Film premietne aj to, ako sa Travis vyrovnal s týmito kontroverznými situáciami.

Biggie: I Got a Story to Tell

K ikonám hiphopovej kultúry 20. storočia určite patrí aj brooklinský raper The Notorious B.I.G., známy aj ako Biggie Smalls alebo Biggie. Na rapovej scéne prerazil vďaka svojmu výraznému, hlasnému a rytmickému prejavu v gangsta rape, najmä v ére East Coast vs. West Coast (o ktorej sa viac dozviete v našom prvom odporúčanom dokumente Hip-Hop Evolution). Jeho debutový album Ready to Die z roku 1994 je považovaný za jedno z najväčších hudobných diel v hiphopovej histórii.

Vzácne zábery zo života doplnené o osobné rozhovory s blízkymi približujú jeho cestu od dílovania drog na ulici až na vrchol rapu. Dokument sleduje Biggieho krátky, no intenzívny príbeh, pretože bol zastrelený v aute cestou z párty, keď mal 24 rokov. Prípad sa však dodnes nepodarilo vyriešiť.

Aj tento výnimočný dokument posúva ďalej jeho odkaz v hiphopovej kultúre a vzdáva hold jeho pamiatke.

Bigflo & Oli: Hip Hop Frenzy (Bigflo & Oli: Hiphopové šialenstvo)

Z Ameriky sa presunieme do Európy. Podobne ako si Biggie začal budovať svoju kariéru už v mladosti, v mladom veku odštartovali svoju tvorbu aj francúzski bratia Bigflo & Oli, ktorí sú dodnes považovaní za jednu z najúspešnejších francúzskych rapových dvojíc.V roku 2015 vydali svoj prvý album La Cour des grands, ktorý vo Francúzsku získal zlatú platňu. 

Vynikali inteligentnými textami s osobnými skúsenosťami či sociálnymi témami. Ich hudba kombinuje rap s melodickými refrénmi a inovatívnym prístupom. Dokument Bigflo & Oli: Hiphopové šialenstvo mapuje ich rýchlu cestu za slávou aj bratský vzťah. Snímka vám ozrejmí, čím je ich štýl jedinečný, ako ovplyvnili francúzsku hudobnú scénu, a aj to, prečo volajú svojich fanúšikov vizionármi.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aj za nadávkami môže byť celá veda. Vybrali sme 13 dokumentov z Netflixu, po ktorých sa budete na svet pozerať inak

Na hovoriace hlavy a nudné zdĺhavé odpovede zabudnite, dokumenty sú aj plnohodnotným filmovým zážitkom.

Čo sa skrýva na pozadí veľkých umeleckých diel? A čo sa deje s naším telom, keď nemáme dostatok spánku? Ako môžeme zmierniť klimatickú krízu? Udržiavať si všeobecný prehľad vo svete preplnenom rýchlymi a mnohokrát povrchnými informáciami je fuška. Ak sa chcete niečo nové naučiť a zároveň si oddýchnuť, pozrite si niektorý z nasledujúcich dokumentov na Netflixe. Faktor reality je pri nich veľmi silný, a preto vás môžu niektoré informácie aj šokovať.

Všetky excelentné dokumenty na Netflixe si môžete užívať aj v cene svojho O2 Paušálu

Kultúrne zážitky

History of Swear Words 

Koľko toho viete o nadávkach – že sú to neslušné slová? Múzeum nadávok síce neexistuje, ale ak by bolo, zrejme by malo slušnú popularitu, ktorou sa zatiaľ môže pýšiť dokumentárny seriál History of Swear Words

Viete, kde sa objavili a ako vznikli nadávky, ktoré používame pravidelne? Ide síce len o slovo, ktoré býva v médiách cenzurované, zároveň však dokáže podčiarknuť rôzne emócie, ktoré v ten moment cítite. 

Každá 20-minútová časť je venovaná inej nadávke a zrejme vás bude šokovať novými poznatkami, o ktorých ste možno ani netušili. Pri sledovaní sa aj schuti zasmejete na svojskom moderovaní herca Nicolasa Cagea, ktorý v štýlovom obleku pochoduje po krásnom salóniku, zatiaľ čo vyslovuje „tie škaredé slová“.

Abstract: The Art of Design

Sýte odtiene morskej modrej môžu byť aj inšpiráciou pre umelcov, o ktorých sa dozviete viac v dokumentárnom seriáli Abstract: The Art of Design. V každej epizóde sa stretnete so špičkovým odborníkom, ktorý vám priblíži svoju prácu a zámer, s ktorým vytvára svoje diela. 

Vkĺznete do sveta ilustrátora časopisu The New Yorker Christopha Niemanna, návrhára topánok Nike Tinkera Hatfielda alebo do života dizajnéra Jonathana Hoeflera, ktorý vytvoril písmo pre značku Apple či prezidentskú kampaň Baracka Obamu. 

Autentické zábery z práce a zo života nevšedných svetových umelcov vás môžu naučiť lepšie porozumieť nielen umeniu, ale aj svetu okolo nás.

Pozadie sociálnych sietí 

The American Meme

Populárni ľudia na internete sú vtipní, niekedy robia šialené veci alebo sa vyznajú v móde a kozmetike – jednoducho tvoria obsah, ktorý sledovateľov baví. Dokument The American Meme ponúka pohľad známych tvárí na ich internetovú slávu. 

Mediálne hviezdy, ako Paris Hilton, Brittany Furlan či Josh Ostrovsky, hovoria o svojich začiatkoch, škandáloch aj svojom pohľade na vlastnú popularitu a o tom, čo všetko podstúpili, aby si ju udržali. Internetová sláva totiž predstavuje aj veľké peniaze, s ktorými prichádza rivalita, boj o lepší obsah či obviňovanie, kto koho preslávil. Nič nie je také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani život veľkých hviezd. 

The Great Hack

„Načo potrebuje nejaká technologická firma na webovej stránke zbierať informácie o mojich záľubách alebo o tom, aký spôsob života preferujem?“

Možno aj pri dokumente The Great Hack vyslovíte nejakú nadávku, pretože odhaľuje temnú stránku spracovávania dát a informácií na internete. Dokumentárny film mapuje jeden z dátových škandálov Facebooku a spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá dáta (nezákonne) získavala a spracovávala, čím sa jej podarilo ovplyvniť prezidentské voľby v Amerike, keď kandidoval Donald Trump, a mala prsty aj v rozhodnutí o brexite. 

Pri pozeraní si uvedomíte, ako málo vieme o tom, kde končia naše údaje na internete a ako sa dajú zneužiť. Rovnako si zrejme budete dávať pozor aj pri potvrdzovaní žiadosti o prístup k údajom na webových stránkach. 

Zázraky ľudského tela

Headspace Guide to Sleep

Okrem kvalitných potravín potrebuje každé ľudské telo na svoje správne fungovanie aj plnohodnotný spánok. V súčasnej ubehanej dobe, keď chceme vždy všetko stihnúť, to môže byť niekedy náročné, preto Netflix pripravil dokumentárny seriál o spánku. 

Aj smiech môže našu myseľ liečiť. Pri týchto komédiách si príjemne oddýchnete

Zistíte, čo treba robiť, aby ste mali dobrý spánok, aké účinné sú tabletky na spanie alebo prečo snívame. Tvorcovia sa radili s odborníkmi a doktormi zameranými na spánok. Určite si pustite diel o tom, čo sa deje v našej hlave, keď pred spánkom používame telefón. Celý seriál je tvorený peknými animáciami a dopĺňa ho príjemný hlas, ktorý vám na konci každej epizódy pomôže meditovať, čo je jeden zo spôsobov, ako si zlepšiť spánok. Dajte si však pozor, aby ste nezadriemali ešte pred koncom epizódy.

Period. End of Sentence.

Unavená časť populácie má málo poznatkov o kvalitnom spánku, no ešte menej informácií majú ľudia z Indie o menštruácii. Krátky dokumentárny film Period. End of Sentence. autenticky zachytáva dievčatá, ktoré sa hanbia vôbec vysloviť slovo „menštruácia“, a v škole na otázku, čo to je, žiačka so zahanbením odpovie, že ide o dievčenský problém. Nehovoriac o tom, že mladí muži netušia, čo to slovo znamená.

V nemom úžase budete počas celých 25 minút pozerania, najmä keď odznie, že v krajine používa vložky menej ako 10 % menštruujúcich osôb. Svetielkom nádeje sú ženy, ktoré učia ostatné o menštruačnom cykle, ale ako samy priznali, musí sa veľa zmeniť, aby táto téma prestala byť v Indii tabu, lebo nevedomosť o nej je tam hlboko zakorenená.

Cestopisy aj prírodopisy trochu inak 

The Deepest Breath

O život ide často aj pri freedivingu, veľmi nebezpečnom, ale obdivuhodnom športe. Freediver je potápač, ktorý sa ponára do veľkých hĺbok bez kyslíkovej bomby, potápa sa teda len so zásobou kyslíka v pľúcach. 

V takmer dvojhodinovom dokumente The Deepest Breath spoznáte tento šport cez príbeh talianskej freediverky Alessie Zecchini, ktorá sa snaží prekonať svetový rekord ponoru, pričom jej pomáha jej „istič“ – bezpečnostný potápač a zároveň aj jej priateľ Stephen Keenan. Z výpovedí iných skúsených freediverov sa dozviete, prečo sa nádychové potápanie stalo napriek vysokému riziku zmyslom ich života.  

Dokument vás navyše zoberie pod hladinu za krásou podmorských scenérií cez stovky potopení svetových šampiónov, spolu s ktorými zadržíte dych aj pred obrazovkou.

Dark Tourist

Temný turista navštevuje nezvyčajné miesta, často spojené s tragédiou alebo so smrťou, a pri ich objavovaní podstupuje veľké riziko. 

David Farrier vás počas 8 častí dokumentárneho seriálu Dark Tourist vezme do rôznych bizarných turistických lokalít. Nazriete do tajomstiev japonského lesa samovrahov, navštívite voodoo festival v Afrike alebo zistíte, aké nástrahy musia pretrpieť migranti na ceste z Mexika do „slobodnej“ Ameriky. 

Počas návštevy jedného japonského mesta, kde je radiácia väčšia ako v Černobyli, sa budete báť nielen o Davidov život, ale aj o svoj, pretože jeho cesty vás úplne pohltia. Tak čo, kto z vás sa stane dark turistom tiež?

Ekológia ako súčasť života 

David Attenborough: A Life on Our Planet

Neustály boj prebieha nielen medzi influencermi, ale aj na našej planéte, konkrétne v jej ekosystéme. Kedysi rastlinné či živočíšne druhy bojovali navzájom medzi sebou o lepšiu potravu alebo o miesto na usídlenie. V súčasnosti príroda bojuje o svoje prežitie. 

Obľúbený moderátor a prírodovedec David Attenborough, ktorého sme mohli vidieť v dokumentoch ako Zelená či Modrá planéta, sa však v snímke Život na našej planéte už neusmieva.

V najnovšom dokumente nepredstavuje ďalšiu rastlinu či živočícha, ale vysvetľuje, ako sa svet dostal do ekologickej skazy. Ako sám povedal, všetky chybné kroky, ktoré robilo ľudstvo až do tohto dôsledku, sledoval na vlastné oči, a preto sa rozhodol o tom svedčiť. Začína v roku 1937 a chronologicky prechádza k dôležitým míľnikom 20. storočia. Spomína vesmírny let Apolla 8, rapídny úbytok rýb v moriach či vymieranie koralov. Jeho úprimné komentovanie a smutné zábery zničenej prírody vo vás naozaj vyvolávajú výčitky a snahu podieľať sa na náprave našej zdevastovanej planéty. 

Rotten

K ekologickej kríze patrí aj nadmerné nakupovanie potravín, z ktorých nejaká časť končí v koši. Dokumentárny seriál Rotten vám predstaví rôzne plodiny a ich pestovanie či výrobu a s nimi spojené problémy, ktoré niekedy vygradujú až do trestného činu. 

Uvidíte, že za veľký peňažný zisk sú predajcovia schopní klamať pri kvalite medu alebo dokonca unášať pestovateľov avokáda. Zároveň sa však môžete naučiť, ako sa zbierajú arašidy alebo kde sa pestuje najviac cesnaku. Zaručujeme, že po dopozeraní Rotten budete k jedlu pristupovať úplne inak a poriadne si rozmyslíte, či ho zjete alebo ho necháte pokaziť a vyhodíte.

Športové špeciality

The Last Dance

S dokumentárnym seriálom The Last Dance nazriete do života Michaela Jordana, jedného z najlepších basketbalistov na svete. Veľa sa dozviete o jeho začiatkoch a pôsobení v tíme Chicago Bulls, s ktorým vyhral 6 titulov v NBA. Okrem toho spoznáte aj ďalších úspešných hráčov z tímu, ako Scottie Pippen, Dennis Rodman alebo Phil Jackson. 

V epizódach sa dozviete, ako prebiehala spolupráca so značkou Nike a s legendárnymi teniskami pod jeho menom, v niektorých častiach zase spoznáte aj dvoch amerických prezidentov Billa Clintona a Baracka Obamu, ktorí sledovali cestu týchto basketbalových hviezd. 

Zároveň spoznáte aj samotný basketbalový tím Chicago Bulls, vďaka ktorému sa NBA stala v 90. rokoch svetoznámou. Dokumentárny seriál odporúčame aj nefanúšikom basketbalu. 

Formula 1: Drive to Survive

Nákazlivý môže byť aj ďalší športový dokument, ktorý priblíži všetky príbehy a zákulisie pretekárskych tímov z formuly 1. Príjemný dokumentárny seriál žne svetový úspech rovnako ako F1, tento rok sme sa dočkali v poradí už piatej série. 

V každej sérii je sfilmovaná pretekárska sezóna predošlého roka. Tešiť sa môžete na nefalšované emócie v kokpitoch najlepších pilotov, rozhovory s pretekármi či vážne spoločenské zlomy, ako pandémia alebo ruská invázia na Ukrajinu, ktoré zásadne ovplyvnili preteky. Strašidelné nehody aj rivalita medzi pretekármi sú prítomné v každej sérii, lebo v každej jazde ide o veľa.

Break Point

Od formuly 1 sa s dokumentom Break Point posuniete do zákulisia tenisu. Do športovej nálady vás dostanú príbehy wimbledonských šampiónov či postupy mladých nádejných talentov. Novinka od Netflixu sa venuje aj rôznym okolnostiam tenisu, napríklad boju Djokovićových fanúšikov za jeho návrat do súťaže Australian Open v období koronakrízy.

Rovnako môžete znovu prežiť spoluprácu Ons Jabeurovej so Serenou Williamsovou alebo dôležitý súboj medzi Djokovićom a Kyrgiosom, ktorý si prišla pozrieť aj kráľovská rodina. Zápasov a najmä emócií bude veľa, takže sa bude na čo pozerať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac