Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Beh vinohradmi, varenie pirohov či knižný klub. Jeseň ponúka pestrú paletu zážitkov, ktoré chcete objaviť s celou rodinou

Pozrite si výber 24 podujatí z celého Slovenska a spríjemnite si október za každého počasia.

Jeseň je tu v plnej paráde – svieže rána, farebné listy, teplý čaj a gaštany. Slovenské mestá a obce sa takisto pripravili na dotvorenie tejto atmosféry – v októbri ožijú kultúrou, hudbou, športom aj tradíciami. Či už k vašej jeseni patrí lampiónový sprievod, architektonické prechádzky, burzy, kvízy, alebo džezové koncerty – slovenské kraje sú pripravené. Vytiahnite svetre zo skríň a vydajte sa za jesenným dobrodružstvom.

Keď sme spolu, všetko je jednoduchšie. Založte si skupinu s rodinou či kamarátmi cez O2 Spolu a užívajte si veľké výhody.

Bratislavský kraj 

Swap rastlín (14. 10.)

Ak sa už vaša obývačka pomaly mení na džungľu, toto podujatie je pre vás ako stvorené. V račianskom komunitnom centre Stará jedáleň sa budú vymieňať rastlinky. Nájdite si nové potešenie na jesenné dni a poraďte sa so susedmi o ich trikoch na starostlivosť o kvetinky. 

Architektúra 20. storočia v Pezinku (18. 10.)

Hľadáte motiváciu na prechádzku? Čo tak spojiť ju so zaujímavým výkladom o architektúre mesta? Náučná trasa vám pomôže spoznať Pezinok z inej perspektívy – od funkcionalizmu cez socialistický realizmus až po moderné rekonštrukcie. Prehliadka je bezplatná.

Lampiónový sprievod (25. 10.)

Vyrobili ste si svetlonosa alebo lampión? Ak nie, stále máte pár dní na prípravu na tradičný sprievod v Modre, ktorý odštartuje spred KC Modra. Oblečte deti do masiek a užite si atmosféru jesene v záplave svetielok.

Trnavský kraj 

Tančiareň pre seniorov (12. 10.) 

Večer plný hudby a najmä tanca – to je trnavská tančiareň na Zelenečskej ulici pre starších obyvateľov. Tančiareň nie je však len o ladných pohyboch, ponúka aj priestor na stretnutia, rozhovory a spomienky. Či už viete tancovať valčík, alebo partnerom skôr stúpate po nohách, dajte túto jeseň priestor novej aktivite.

Majcichovský maratón (25. 10.)

Horúčavy sú za nami a nás čaká ideálne počasie na beh. Vytiahnite tenisky a pridajte sa k Majcichovčanom na tradičný maratón, polmaratón, 10-kilometrovú trať alebo štafetu. Behy štartujú od Základnej školy J. Palárika. Tak čo, vidíme sa v cieli?

Rozbor: Nezabíjajte vtáčika (26. 10.)

Zafarbené listy, čaj a kniha. Október je ideálny čas na knižné kluby a ten svoj má aj piešťanské centrum Arta. Témou bude americká klasika Nezabíjajte vtáčika od Harper Leeovej. Diskutovať sa bude o morálnych dilemách, aktuálnych témach a dospievaní. Na záver vás čaká aj kvíz.

Trenčiansky kraj 

Vernisáž diel vo verejnom priestore – komentovaná prechádzka (9. 10.)  

Brutalistická architektúra sa nachádza niekde na pomedzí – má svojich skalných fanúšikov, ale aj zarytých odporcov. Mesto Trenčín sa snaží priblížiť práve tieto budovy a ich príbehy verejnosti. V októbrovej prehliadke sa sústredí na diela vo verejnom priestore. V 20. storočí bolo v Trenčíne viac ako 120 takýchto diel, no zachovalo sa len 70 z nich. Spoznajte ich históriu a buďte pri odhalení šiestich nových dočasných realizácií. Začíname pri autokempingu na Ostrove.

Ples pre seniorov (10. 10.)

Máme tu obdobie plesov. Bánovce nad Bebravou mysleli na starších a prinášajú seniorskú tanečnú zábavu v priestoroch strednej odbornej školy. Dôchodok určite nie je obdobie bez zábavy – kultúra, tanec a najmä spoločnosť blízkych sú vzácne v každom veku.

Veľký filmový kvíz Petra Konečného (11. 10.) 

Ak milujete filmy a radi súťažíte, toto je akcia pre vás. Zostavte 2- až 4-členný tím a príďte sa zabaviť do Blue Note v Novom Meste nad Váhom na 100 filmových otázkach. Či už nevynecháte ani jednu filmovú premiéru, alebo viac obľubujete čiernobiele klasiky, určite si rezervujte miesto.

Nitriansky kraj 

TRHoŽÚR no. 5 (11. 10.)  

Komunitné podujatie TRHoŽÚR opäť zaplní priestor Uránie pri synagóge v Nitre. Tešiť sa môžete na lokálnych predajcov, dobré jedlo a príjemnú atmosféru. Skvelá príležitosť podporiť domácich výrobcov, zaujímavo nakúpiť a užiť si jesenné popoludnie.

Tradičný Levický jarmok (16. – 19. 10.) 

Levické Námestie hrdinov ožije vôňou lokálnych dobrôt, farbami remeselných výrobkov a bohatým programom. Najväčší jesenný jarmok v regióne prinesie deťmi obľúbené Paci Pac, talentovaných hudobníkov z okolia aj jednu z najznámejších slovenských skupín – Hex.  

Šurianska desiatka (18. 10.)

Trinásty ročník obľúbeného mestského behu v Šuranoch vás pozýva na trate pre mládež aj dospelých. Hlavné preteky štartujú o jednej spred mestského úradu a môžete sa prihlásiť na rôzne kategórie – 3 alebo 10 kilometrov, kratšie detské trasy alebo veľmi populárny nordic walking. Príďte si zabehať a pohybom osláviť šport, zdravie a komunitu. 

Žilinský kraj 

Día de los Muertos/Deň mŕtvych na hrade Strečno (18. 10.)

Farebná oslava života aj spomienka na blízkych – priamo pod hradnými múrmi. Strečno ožije mexickými rytmami, tradíciami a farbami. Počas zážitkovej prehliadky spoznáte tajomstvá Dňa mŕtvych. Atmosféru doplnia tanečníci zo súboru Magisterial, mariachi kapela El Caminante a výstava Masky Mexika. Účasť v kostýmoch je vítaná.

Festival Hory a mesto Žilina 2025 (20. – 22. 10.)  

Žilina sa stane centrom outdoorového filmu a dobrodružstva. Trojdňový festival prinesie špičkové horské filmy, diskusie a inšpirujúce prednášky od hostí ako Juraj Koreň či Nikola Čorbová. V programe nechýbajú ani slovenské dokumenty a medzinárodne ocenené snímky. Na hory sa teda predsa dá dostať aj cez obrazovku.

Festival OravaJazz (24. – 25. 10.)

Improvizované zvuky džezu v Dome kultúry v Námestove možno znejú netradične, no opak je pravdou. Tomuto festivalu právom patrí prívlastok „tradičný“ a aj v šestnástom ročníku prináša zvučné mená tejto scény. Ak aj bežne nepočúvate klarinety a saxofóny, jeseň je ten správny čas vyskúšať nové veci.

Banskobystrický kraj 

Olympiáda vo varení bryndzových pirohov (11. 10.)

Námestie SNP vo Zvolene opäť ožije chuťami, vôňami a hudbou. Ôsmy ročník obľúbeného podujatia prinesie kulinárske zážitky, folklór, šport aj tradičné remeslá – skrátka, deň, ktorý si užije celá rodina. Tešiť sa môžete aj na rodinnú olympiádu, detskú školu varenia, jarmok remesiel či ľudovú veselicu.

Biobeh Vinohradmi (18. 10.)

Poľné aj lesné cesty, lúky a vinohrady. Vyskúšajte netradičnú trasu a spoznajte krásy Veľkého Krtíša na 7-kilometrovej trati v tvare hroznového strapca s jesennou atmosférou. Súčasťou behu je občerstvenie v biokvalite od lokálnych pestovateľov. Pridajte sa k známym a susedom – štartujeme od Poľnej 5.

Jazzové lístie – XI. ročník (24. 10.)

Mesto Lučenec privíta špičkových džezmenov zo Slovenska aj zahraničia. Koncerty sa budú konať v nádhernej synagóge a tradične aj v radnici s malebnou atmosférou. Ani tento rok nebude chýbať burza platní či chutné občerstvenie. Príďte si vypočuť špičkových muzikantov a spoznať ľudí, ktorí počúvajú rovnakú hudbu ako vy.

Prešovský kraj 

Hurá za dobrodružstvom | POCITY 2025 (11. 10.) 

Animované filmy milujú tí najmenší aj dospeláci – milé kreslené postavičky väčšinou prinášajú poučenia a zamyslenia, ktoré nás veľa naučia o živote. Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove toto dobre vie, a preto prináša pásmo krátkych animovaných filmov pre deti od 5 rokov, plné priateľstva, lásky, dobrodružstva a nečakaných zvratov. Príďte spoznať animovaných hrdinov. 

Bachledka Night Run (11. 10.)

Po úspešnom prvom ročníku sa do Bachledovej doliny vracia Bachledka Night Run – jedinečné večerné bežecké podujatie v srdci Belianskych Tatier. Vyberte si 6 alebo 12 kilometrov dlhú trať a užite si beh s čelovkou v tatranskej prírode pri západe slnka. Na svoje si prídu aj rodiny s deťmi – čakajú na ne detské behy, sprievodný program či maskoti Emil a Gorgy.

Muzikál KUBO (12. 10.)  

Kino Žriedlo v Bardejove privíta obľúbený muzikál KUBO, ktorý je poctou legendárnemu Jozefovi Kronerovi. Humor, hudba a príbeh, ktoré bavia divákov po celom Slovensku, sa vracajú aj na východ. Nenechajte si ujsť hviezdneho Mariána Labudu, Braňa Jobusa, Štefana Martinoviča a ďalších hercov či tanečníkov.

Košický kraj 

Fest Cmava Chyža (9. 11. 10.)

Trojdňový festival v Spišskej Novej Vsi prinesie filmy, koncerty, výstavy aj diskusie. Môžete sa tešiť na prednášky o histórii Levočskej ulice a budovy Cmavej chyže či aktivitách lesoochranárov, diskusiu o kvír komunite na východe, literárne čítačky aj výstavy. Program uzavrie elektropop koncert SJU. 

Biela noc (10. – 12. 10.)  

Od siedmej večer do polnoci sa v Košiciach rozsvieti iné svetlo ako len to z pouličných lámp. Festival súčasného umenia Biela noc premení Hlavnú ulicu na otvorenú galériu plnú svetelných inštalácií a umeleckých projektov. Nechajte sa uniesť atmosférou a objavujte umenie inak. 

Farebná jeseň deťom (26. 10.)  

Sálu Zlatého býka v Michalovciach zaplní jesenný program pre deti aj rodičov. Čakajú vás tvorivé dielne, súťaž o najkrajšiu dekoráciu, sladké odmeny a horúca čokoláda. Deti poteší aj interaktívna rozprávka Vládca ROK o 12 mesiačikoch. Jesenné popoludnie ako stvorené pre rodiny. 


Niekedy je dôležitejšie, s kým sme, než to, čo robíme. Nezabudnite preto zobrať so sebou svojich blízkych. Potom si ich môžete pridať aj do skupiny O2 Spolu a získate veľké výhody.

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Odborníčky na verejné priestory Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, ako takéto „tretie miesta“ rozhodujú o kvalite nášho života

Malé námestie, príjemný park a fontána nie sú začiatkom zlého vtipu, ale štartom vzťahu, ktorý nám zlepší život.

Za kým pôjdete, keď si zabudnete kľúče od bytu a doma nik nie je? Barbara Zavarská a Illah van Oijen z OZ Punkt nazývajú takéto otázky „komunitnou inventúrou“. Je to jednoduchý spôsob, ako zistiť, do akej miery sme prepojení so svojím okolím. Budovaniu komunít však pomáha aj spôsob, akým je navrhnuté mesto a obec – lebo vedieť spolu žiť je umenie, ktoré ovplyvňuje naše zdravie.

Susedia sú skvelí parťáci aj na podujatia vo vašom meste. Na začiatku každého mesiaca prinášame prehľad aktuálnych aktivít v každom kraji, ktoré môžete zažiť spolu.

V rozhovore s Barbarou Zavarskou a Illah van Oijen z OZ Punkt, ktoré sa venujú tvorbe lepších miest, sa dočítate aj:

  • prečo ďalšie parkovisko nerozvíja obce tak ako kúsok zelene,
  • ako dobrý verejný priestor dokáže zmazať hranice medzi ľuďmi s odlišnými názormi,
  • čo všetko odhalí mesto, keď sa naň pozrieme z pohľadu dieťaťa,
  • prečo sú tretie miesta základom dôvery a spolupatričnosti,
  • prečo fontána vplýva na naše zdravie viac, než tušíme,
  • ako jednoduchá „komunitná inventúra“ odhalí, či naozaj patríme do svojho okolia,
  •  a aj tipy, ako komunity budovať.

Prečo by nám malo záležať na verejnom priestore a okolí, v ktorom žijeme?

Illah: Pretože to, v akom prostredí sa nachádzame, ovplyvňuje, ako myslíme, čo robíme a akí sme ľudia. Verejný priestor je miesto, ktoré je pre nás všetkých – je spoločné, teda by sme sa mali aj spoločne dohodnúť, aké bude. 

Je to však aj naša spoločná zodpovednosť. Všetci sa o prostredie, v ktorom žijeme, máme starať. Spôsobov je mnoho.

Môžete sadiť kvety, organizovať susedské brigády, ale aj pozorne sledovať rozhodnutia samospráv. Odborníci a odborníčky na urbanizmus sa zhodujú, že prostredie, v ktorom deti vyrastajú v prvých rokoch života, je pre ne veľmi formujúce. 

Už odmalička môžeme deti aj cez verejné priestory učiť spolupatričnosti a zodpovednosti. Všetci sa musíme naučiť hľadať riešenia, ktoré sú dobré pre nás všetkých, a spoločne pracovať na dobrom meste (alebo obci).

Aký verejný priestor formoval v detstve vás?

Barbara:  Ja som vyrastala na Palisádach v bratislavskom Starom Meste. Keď sa tak spätne vrátim na našu ulicu v 80. rokoch, bola plná ošarpaných neopravených budov, no bolo tam aj plno života. 

Viac ako na ulici sme sa hrávali vo dvoroch a záhradách – boli otvorené, prístupné, nezamykalo sa. Objavovali sme susedstvo a preliezali ploty. V našom dvore na hornom konci mal sused chlieviky, kde choval zajace a mal tam búdu pre psa. 

Ďalší sused mal hriadky a pestoval si kapustu, šalát, mrkvu, kareláb a my sme mu tú mrkvu potajomky vytrhávali a chrúmali. V samom centre boli spoločné miesta, ktoré neskôr nahradili parkoviská a ďalšie stavby.

Illah: Ja som trávila detstvo v holandskom meste Haag, veľkosťou je podobné ako Bratislava. Paradoxne sme hrávali priamo na našej ulici. Doprava bola riešená tak, aby autá spomalili a vyhýbali sa hrajúcim sa deťom.

Často sme mali aj spoločné brigády, kde sme spoločne zametali cestu a mali sme možnosť spoznať všetkých susedov.

Keď sme sa potom hrávali na ulici a niečo sme potrebovali, mohli sme vojsť do ktoréhokoľvek domu, lebo všetky rodiny sa navzájom poznali. Neskôr bola naša ulica ocenená v každoročnej súťaži ako najkrajšia v celom Haagu, čo nám všetkým pridalo veľa sebavedomia.

Čo teda znamená žiť v dobrom meste alebo obci?

Barbara: Dobré mesto nás robí spokojnejšími a šťastnejšími.

Verejný priestor musí byť prístupný a dobre prepojený dopravou – ľudia ho musia vidieť, ľahko sa k nemu dostať pešo, na bicykli aj verejnou dopravou.

Priestor by mal ponúkať aktivity a využitie, ktoré ľudí prilákajú a udržia ich tam – bez činnosti ostane prázdny.

Priestor musí byť pohodlný, esteticky príťažlivý a bezpečný, s miestami na sedenie a príjemnou atmosférou.

Verejný priestor má byť sociálny a identitotvorný – miesto, kde sa ľudia stretávajú, cítia sa vítaní a dokážu sa s ním stotožniť, pretože odráža jeho príbeh a historické odkazy.

Ľudia nechcú mať mestá rozdelené diaľnicami alebo rýchlostnými cestami, pretože to ruší všetky ostatné princípy – v takom meste napríklad horšie prejdete do prírody. 

Takže verejné priestory, v ktorých žijeme, ovplyvňujú aj to, ako sa celkovo cítime.

Barbara: Určite áno, na našu mentálnu pohodu vplýva napríklad aj to, či máme dostupné bývanie alebo či sme obklopení sociálne a vekovo pestrou skladbou obyvateľov.

Mestá majú vplyv na fyzické aj mentálne zdravie. Mali by sme sledovať, či je v našom okolí znečistený vzduch, nadmerný hluk, vizuálny smog alebo či máme dosť tieňa. Toto sú témy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých – a ovplyvňujú nás, aj keď na prvý pohľad v tom nevidno spojitosť.

Illah: Platí, že ak chceme budovať mesto, ktoré je pre všetkých, stačí budovať mesto, ktoré myslí na deti. Všetko, čo je dobré pre deti, je dobré aj pre seniorov, hendikepovaných ľudí a ďalšie skupiny obyvateľov.

Bezbariérové vstupy, tieň, voda, čistý vzduch. Mali by sme sa častejšie pozerať na svoje bežné cestičky z pohľadu dieťaťa – tento pohľad určite mnohých motivuje niečo s tým robiť.

Komunity sú vlastne cvičenie na budovanie dôvery. Druhých nevnímame cez názor na spoločnosť či politiku. Zrazu vnímame, že majú rovnaké potreby ako my. 

Barbara: Napríklad, čoraz viac potrebujeme opatrenia na zadržiavanie vlahy. Miesta, ktoré myslia na klímu, sú tie, kde chceme tráviť čas. 

V Bratislave je to napríklad park v strede dopravného uzla na Račianskom mýte alebo zrekonštruovaná fontána na Námestí slobody, ktorá nám ukazuje, ako málo máme vodných plôch, a to napriek tomu, že sme mesto priamo na Dunaji.

Na Slovensku máme mnoho ďalších príkladov miest, ktoré prichádzajú so zmysluplným verejným priestorom

Vzorom môže byť Trnava, ktorá obnovila sídliskový dvor Agátka a medzi paneláky dostala osemhektárové územie zelene, športoviska a detského ihriska s umelým potokom. 

Mesto Košice zas svojim prístupom pripomína, že pri tvorbe verejných priestorov netreba zabúdať ani na budovanie športovej infraštruktúry – napríklad aj takých netradičných skejtparkov ako pod mostom na Moskovskej triede na Sídlisku KVP. 

Toto sú však väčšie projekty, na ktoré väčšina samospráv nemá peniaze. Ako vie pomôcť nejaký starosta alebo starostka komunitám v malom?

Barbara: V prvom kroku tak, že ich počúva. V našej organizácii pracujeme na rekonštrukcii Panenskej ulice, pričom je celá navrhnutá podľa výsledkov participácie, teda zisťovania potrieb obyvateľov.

Prišli sme napríklad na to, že susedia z tejto štvrte až tak nepoužívajú v centre mesta autá a chceli by namiesto niektorých parkovacích miest viac zelene, lavičiek a takých menších pobytových zón. To by nikto z nás nevedel, ak by sme sa ich neopýtali.

Illah: Obce sa môžu inšpirovať napríklad permakultúrnym princípom, teda môžu zvýšiť biodiverzitu v obci. Ide o vytvorenie miest a príležitostí, aby sa ľudia medzi sebou mohli stretávať a spolu niečo zažiť.

Ak ľuďom dáme lavičku, vytvoríme priestor, kde si môžu oddýchnuť, hrať sa, kde sa vedia zastaviť. Nemusíte tam zaplatiť vstupné ani si kúpiť koláčik.

Tieto miesta nepatria nikomu – teda patria všetkým – a majú zásadný vplyv na náš život.

Ako vplývajú na náš život?

Illah: Keď máte pred domom lavičku, tak si tam prinesiete poobednú kávičku. Stretnete susedov, začnete sa zdraviť. Okolie zrazu vie, ako sa volá váš pes, a niekto sa pri vás pristaví, aby sa opýtal, ako sa máte. Vznikajú dôležité vzťahy a vďaka komunitám sa cítime podporení a milovaní.

Barbara: Odborne to voláme tretie miesta. Prvé miesto je pre nás domov, druhým dôležitým priestorom je práca a tretie miesto je priestor, kde stretnete svoju komunitu.

Pre našu štvrť to napríklad bola lokálna kaviareň vždy plná ľudí, ktorí sa poznajú a zaujímajú sa o rovnaký priestor.

Takže tretie miesto nemusí byť len verejný park, je to napríklad aj obchod?

Illah: Presne tak, môže to byť malý zelovoc na vašej ulici aj trafika, kde vám vždy povedia všetky aktuálne informácie z vašej štvrte. 

Tieto tretie miesta sú však tie, ktoré často bojujú o prežitie a nevedia konkurovať veľkým gigantom. Je preto dôležité vytiahnuť peňaženku a podporiť podniky, ktoré sa starajú o atmosféru v susedských komunitách.

Veľa sa rozprávame o dôležitosti komunít v našich životoch. Máte aj nejaký tip, ako vybudovať aktívnu komunitu?

Barbara: V Punkte organizujeme podujatie Dobrý trh (na Panenskej ulici) – komunitný festival plný remeselných výrobkov, kde podporujeme našich susedov. Každý, kto má na Panenskej ulici prevádzku, sa pridá, mnohí sú už súčasťou našej dobrovoľníckej skupiny. Prepojili sme ich a teraz by sme už bez nich túto akciu nevedeli robiť. Jednoducho sme našli spoločný cieľ.

V akom prostredí sa nachádzame, ovplyvňuje, ako myslíme, čo robíme a akí sme ľudia. Verejný priestor je miesto, ktoré je pre nás všetkých – je spoločné, teda by sme sa mali aj spoločne dohodnúť, aké bude. 

Illah: Riadime sa tým, že tvoríme vzťahy, ktoré tvoria ďalšie vzťahy. Záleží nám na budovaní inkluzívnych komunít – teda takých, ktoré sú schopné privítať a začleniť ďalších členov, bez ohľadu na rozdiely. Sú to miesta, kde sa rodia nové vzťahy a spolupráce.

Komunity sú otvorené skupiny, ktoré vždy privítajú ďalšieho člena a prepájajú sa. Na Dobrom trhu napríklad spolupracujú dve kníhkupectvá a jedna knižnica, ktoré už medzičasom prišli aj s vlastným projektom. Je to taký malý plamienok, ktorý sa pomaly šíri ďalej.

A čo ak máme v susedstvách rozdielnych ľudí, ktorí nemajú jednu víziu?

Illah: To je práve jeden z najväčších benefitov komunít – sú depolarizačné. Zrazu nevnímate ľudí len cez ich názor na spoločnosť alebo politické preferencie.

Spolupracujete aj s tými, s ktorými by ste bežne nespolupracovali. V komunitách prekonávame svoj osobný prah – nepozeráme sa na človeka cez odlišnosti, ale vnímame, že má rovnaké potreby ako my. Je to veľké cvičenie na budovanie dôvery.

Barbara: Aj cez Dobrý trh vidíme, že susedia spolu chcú tráviť čas – bez toho, aby ich niekto nútil. V susedstve Panenskej som vyrastala, a kým v detstve sme sa so susedmi nezdravili často, dnes je to už úplne bežné a neviem si to predstaviť inak.

Zdravenie sa na ulici je niečo, čo mi evokuje skôr menšie mestá či dediny. Vnímate niečo ďalšie, čo by sa mohli väčšie mestá naučiť od menších – a naopak?

Barbara:  Menšie obce sa väčšinou ľahšie dohodnú a poznajú spoločný cieľ. Toto by malo byť kľúčové aj pre väčšie mestá.

Illah: A od väčších by sa menšie mohli naučiť, že na tvorbu miest je potrebné prizvať odborníkov, architektov, urbanistov, dizajnérov.

Nedávno som bola v rakúskej dedine, ktorá si prerobila námestie na prírodné kúpalisko, to som ešte nikdy nevidela. Stačil len jeden väčší projekt pripravený odborníkmi a celá obec sa zmenila. Získali sebavedomie aj smerom k turizmu – ako keď sme my v detstve v Haagu získali ocenenie za najkrajšiu ulicu. Zrazu sa viete lepšie stotožniť s miestom, kde žijete.

Úspešný verejný priestor dokážu v spolupráci so samosprávou vytvoriť aj aktívne komunity

Príkladom je Kultúrne centrum Kláštor v Rožňave. Skupina nadšencov zrekonštruovala františkánsku budovu z 18. storočia, ktorá dnes hostí množstvo koncertov a diskusií.

Na Slovensku navyše rastie trend aktivistov, ktorí premieňajú zanedbané priestory na miesta, kde to opäť žije. Dôkazom je kultúrno-kreatívne centrum Arta v Piešťanoch, ktoré oživilo priestor bývalej továrne na čokoládu a cukrovinky či letné kultúrno-komunitné centrum Hidepark v Nitre s komunitnou záhradou, koncertmi a divadlami.

Ako začať od seba, aby sa v našom okolí žilo lepšie a boli sme si bližší?

Barbara: Začať môžete jednoducho a v malom – začnite sa rozprávať so svojimi susedmi.

Illah: My používame takú komunitnú inventúru: skúste si odpovedať na to, či poznáte mená svojich susedov. Ak nemáte kľúče, komu zavoláte? Kedy ste naposledy niečo urobili pre niekoho, koho nepoznáte? Komunity zlepšia život okoliu aj vám.


Dobrý verejný priestor nie je len súčasťou samosprávy – je to aj miesto, kde sa cítime ako doma. A keďže platí, že nám je lepšie, keď sme spolu, môžete s budovaním lepších vzťahov a priestoru začať už dnes – krátkym rozhovorom so susedom či len obyčajným pozdravom.

Barbara Zavarská a Illah van Oijen (OZ Punkt)

Barbara vyštudovala architektúru na VŠVU v Bratislave a Illah všeobecné kultúrne vedy na Amsterdamskej univerzite, fotografiu v Haagu a napokon aj bratislavskú VŠVU. Obe pôsobia ako riaditeľky občianskeho združenia Punkt, ktoré okrem iného organizuje Dobrý trh, spolupracuje s rôznymi mestami na plánovaní, zabezpečuje participáciu a vydáva články o urbanizme na platforme CTZN. Novinkou združenia je CTZN Akadémia, tréningový program pre aktívnych ľudí, ktorí chcú meniť svoje okolie.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.