Kde zaznela veta „Mal ši branic!“? Zahviezdite v kvíze skutočných pamätníkov reality šou
Osviežte si televízne znalosti zo slovenského zábavného priemyslu.
Zdieľať
29. 7. 2022;Autor: Marek Menke, Foto: Voyo
Nie je žiadnym tajomstvom, že hláškami legiend domácich reality šou žijeme ešte dlho po ich premiére. Máme pre vás 10 nostalgických otázok, ktoré preveria aj tých najväčších fanúšikov slovenskej TV zábavy.
Od prvej slovenskej reality šou prešlo približne 17 rokov. Odvtedy sa stali súčasťou večernej gaučovej kultúry, vďaka ktorej sa nám vyplavuje serotonín už len pri úvodných zvučkách.
Ak máte dlhoročné nutkanie stiahnúť obrus z pod tanierov, alebo aspoň pár dní bývať v dome na Pereši, či prenechať všetky svoje životné problémy Gizke Oňovej môžete ísť rovno na Voyo. Nájdete tam celú hitparádu našich reality šou pekne pokope.
No a kým si overíte, ako dobre poznáte zábavnú televíznu produkciu, podržíme vám televízne ovládače (alebo len pauznite to Voyo):
1. Pamätáte si, kto vyhral hlavnú výhru 2 milióny slovenských korún v jednej z prvých a zároveň v tom čase najsledovanejších reality šou na Slovensku Mojsejovci?
Model
Versače
Guru
Tiroláčka
2. Skúste doplniť text legendárnej úvodnej zvučky VILOmenín: „Rodina je základ, v jednote je sila…“
Každý, kto hrá s nami, zaručene vyhrá.
Poď to s nami skúsiť, porazíš aj Vila!
Tak mi, mamka, naklaď, ponúknem aj Vila.
Stačí trochu cvičiť, schudneš aj dve kilá.
3. Sliepka alebo vajce? VILOmeniny alebo Cestoviny? Čo sa vysielalo na obrazovkách skôr?
VILOmeniny
Cestoviny
4. „Mačkáš mi hada“ je dnes už legendárna hláška svojskej Jany zo Zámeny manželiek. Pamätáte si, koľko plazov mala táto rodinka zo Zámeny manželiek vo svojom byte?
3
5
11
14
5. Pri hláškach zo Zámeny manželiek ešte zostaneme. Azda najlegendárnejšou sa stala veta „Mal ši branic!“ Poďme hlbšie do kontextu – viete, ktorá veta jej predchádzala?
„Chcem jesť, daj mi jesť.“
„Tu máš banán a šicko v poradku.“
„Daky zlobor to budze.“
„Výborne, gol!“
6. Ktorý zo sloganov nebol súčasťou žiadnej série Farmy?
Bude to drsné!
Bude to divočina!
Bude to husté!
Bude to silné!
7. Našej televíznej svokre Gizke Oňovej prischla legendárna hláška, ktorá stihla zľudovieť. Aké je jej znenie?
Idem, robím.
Idem, riešim!
Idem, idem!
Idem, makám.
8. Gizka stihla okrem svojej vlastnej relácie Svokra rozdať múdrosti aj v inej šou. Ktorá to bola?
Love Island
Zámena manželiek
Farma 11: Západ vs. Východ
Superstar
9. Ostrovná šou Love Island lákala predovšetkým luxusnou vilou, v ktorej súťažiaci hrali o 75 000 eur. Viete, kde sa vila nachádzala?
Sardínia
Ibiza
Kanárske ostrovy
Malta
10. Reláciu Život po Farme, ktorá nadväzovala na reality šou Farma 13, moderoval/a:
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Rozprávkové Vianoce nemusia byť len s Popoluškou. Vybrali sme 8 nových rozprávok, s ktorými zažijete inšpiratívne sviatky
Klasické rozprávky sú príjemné, no oddýchnete si aj s inými hrdinami a hrdinkami, ktorí dodajú Vianociam nový šmrnc.
Zdieľať
9. 12. 2022;Autor: Sóda, Foto: VOYO
Aké by to boli sviatky bez kapra, medovníčkov či filmových rozprávok s dobrým koncom? Víťazstvo dobra nad zlom, kúzla, ktoré by sa zišli aj v bežnom živote, a pekné príbehy sú počas Vianoc ako pohladenie po duši. Trojkombinácia Popoluška – Perinbaba – Mrázik je pre mnohých z nás televíznou nevyhnutnosťou, no aj moderné rozprávkové príbehy v nás dokážu podnietiť odvahu, česť a lásku.
Od čertov, ktorí prinášajú hriešnikom zaslúžený trest, cez odvážnych rytierov na ceste za oslobodením princeznej až po kliatby, ktoré otestujú odvahu a statočnosť hlavných hrdinov – to všetko vás čaká v našom netradičnom vianočnom výbere.
Sedem zhavranelých bratov
Odvážna dcéra z pekárskej rodiny sa podujme na neľahkú úlohu odkliať svojich sedem bratov, ktorých drží kliatba v havranej podobe. Česká rozprávka Sedem zhavranelých bratovnám kladie otázky: čo je pravda a aká je sila slov? Práve s touto témou sa popasuje hrdinka Bohdanka, ktorá ide odčiniť matkinu kliatbu. Aby to dokázala, musí úplne sama ušiť sedem košieľ zo žihľavovej priadze. A to bez toho, aby prehovorila jediného slova.
Snímka českej režisérky Alice Nellis na základe ľudovej predlohy spája to najkrajšie z rozprávok, ako ich poznáme: majestátnu prírodu, ktorú dopĺňajú ohromujúce lokácie v Západných Tatrách, a výhru dobra nad ľudskými intrigami. A tých veru nebude málo. Obsadenie miestneho kráľovského dvora a dediny sa hmýri známymi tvárami na vrchole s českou herečkou Marthou Issovou, ktorá sa bravúrne chopila náročnej úlohy onemenej Bohdanky.
Hodinárov učeň
Kto určuje, ako vyzerá náš život? Sudičky a osud alebo ľudská sila a individualita? Na to si posvieti rozprávka Hodinárov učeň, v ktorej sledujeme osirelého Urbana. Tomu trojica sudičiek predpovedala trýznivé detstvo, no s vidinou pokladu v deň jeho svadby. O tejto predpovedi sa dozvie aj lakomý hodinár (Viktor Preiss) a boj ľudskej zákernosti s dobrotou sa môže začať.
Prešibaný Urban (Michal Balcar) čelí na svojej výprave za hodinkami nesmrteľnosti nejednej magickej šlamastike – cestu mu skríži začarovaný hostinec, potulný cirkus, ale aj hora, nad ktorou nikdy nezapadá slnko. Poradí si s nástrahami osudu?
Hodinárov učeň je krásnou pripomienkou o sile ľudskej vynaliezavosti, ktorá je zasadená do príjemných dobových exteriérov a odetá do najštýlovejších kostýmov. Skrátka, rozprávka ako lusk. Čerešničkou na torte je duo dobrých sudičiek v podaní Václava Neužila a Jaroslava Plesla, ktorým v komediálnych výkonoch vynikajúco kontruje Jana Plodková ako zlá sudička.
Keď draka bolí hlava
V rozprávkovom svete by nemali chýbať ani draky. Tento je aj za dvoch, lebo má až dve hlavy. Keď draka bolí hlavaje film určený pre rodiny s malými ratolesťami. Kráľovské vnúčatá sa v ňom zoznámia s drakom Čmoudíkom, ktorého ľavá hlava rozpráva po slovensky a pravá po česky. Čmoudík rozpovie deťom príbeh o vzniku dvoch nových kráľovstiev, ktoré okrem dračej kliatby rozdeľuje aj jazyk.
Inšpirácia dejinami Československa je zjavná – teda okrem toho draka. Vaši najmladší sa aj ľahko naučia niečo nové o dejinách svojej krajiny, aj sa pobavia. Príbehom sprevádzajú herecké a spevácke hviezdy lokálnej scény a áno, dôjde aj na pesničky. Za všetko hovorí obsadenie legendárneho Karla Gotta do úlohy deduška Kováča. Vo vedľajších úlohách ho sprevádzajú Kamila Magálová a Ján Koleník.
Kráska a zviera
Bohatý kupec pri návrate z obchodnej cesty zablúdi na obrovský majetok. Pohostí sa z cudzej večere a v záhrade odtrhne dar pre svoju najmladšiu dcéru – červenú ružu. Za krádež cenného kvetu ho čaká trest od zohaveného Zvieraťa (Vincent Cassel), ktorému panstvo patrí. Kupec má deň na rozlúčku s najbližšími a potom musí obetovať život za odcudzenú ružu.
Najmladšia dcéra Bella (Lea Seydoux) sa však vydá na panstvo Zvieraťa miesto svojho otca. Touto nezištnou obetou sa začína príbeh lásky medzi kupcovou dcérou a zakliatym mužom, ktorého vzhľad odpudzuje všetkých, čo na neho uprú oči. Prekoná Bellino dobré srdce čarovnú kliatbu?
Tri želania
Sviatky sú aj o splnených prianiach. Rodinná fantasy komédia Tri želaniaopisuje rôzne formy lásky – od tej naivnej tínedžerskej cez lásku medzi rodičmi kúzelníkmi až po vzťah medzi úspešným majiteľom Grandhotela Bosák a jeho synom, flákačom Bosákom juniorom.
Blížia sa Vianoce a každý správny hotel potrebuje poriadnu šou. Práve tú zariadi Albertov kúzelnícky otec (Martin Myšička), ktorý sa s manželkou neustále škriepi, kto je tučný a kto si farbí vlasy. Jeho syn Albert je beznádejne zamilovaný do Johany, ktorá ho však úplne ignoruje. Bosák senior (Vítězslav Jandák) chce zase zo svojho potomka vychovať budúceho hotelierskeho magnáta.
Poetická komédia vo vizuálnom symetrickom štýle Wesa Andersona (The Grand Budapest Hotel) ich všetkých prevedie cestou, na ktorej zistia, že nie sú dôležité splnené priania, ale obyčajná láska.
Najlepší priateľ
Niekedy netreba fantastické draky ani prekérne kliatby – najsilnejšie príbehy a rozprávkové puto vytvára priateľstvo. Práve o ňom je rozprávka Najlepší priateľ, v ktorej lenivý čert Matej (Marek Adamczyk) ukradne chudobnému Ondrejovi (Zdeněk Piškula) kúsok chleba. Trestom za prinesenie božieho daru do pekla je povinná služba u okradnutého smrteľníka, dokým nebude taký šťastný, že už nebude nič potrebovať.
Lenivec Matej však nie je jediným čertom v hre. Ondrejovu rastúcu aroganciu sleduje vyšší čert Befeleus (Jiří Langmajer), ktorý má plán dostať Ondreja do pekla – Matej sa obetuje pre smrteľníka, no Ondrej to nenechá len tak a vydá sa do pekla, aby čertovského kamaráta nakoniec zachránil.
Pravý rytier
Odvážni rytieri, statočné výpravy a unesené princezné – to všetko patrí k vianočným príbehom. Dobrodružný rytier Theodor (Lukáš Vaculík) chce, aby sa aj z jeho syna Vincenta (Jan Komínek) stal rytier. Vyšle ho preto na výpravu do sveta, no pre istotu sa pridá aj on sám. Po ceste narazia na veľa problémov, ktoré vyčarujú bojachtivému Theodorovi úsmev na tvári. „Konečne zbojníci! Ani neviete, ako rád vás vidím,“ víta lúpežníkov, kým na nich vyťahuje meč.
Nie každá rozprávka sa sústreďuje na vzťah medzi otcom a synom, snímka Pravý rytíř je vďaka tomu naozaj hodnotnou voľbou na dlhé zimné večery. Ich púť čarovnou ríšou víl, stretnutie s černokňažníkom a hľadanie unesenej princeznej naučia otca, že nie každý problém sa dá vyriešiť bojom a mečom, a syna prekonávať jeho strach pri ceste za tým, čo je správne.
Čertovské pero
Pekelný úrad je na svete od nepamäti. Garantuje spravodlivosť a čerti v ňom všetkých hriešnikov a hriešnice právom nemilosrdne trestajú. Hriechy neomylne zaznamenáva čertovské pero – čo sa však stane, keď sa tento nástroj pekelnej spravodlivosť pokazí? To sa budú čerti blázniť! Pripravte sa na zábavnú jazdu komplikovanou byrokraciou pekla pod vládou kniežaťa Lucifera (Ondřej Vetchý), ktorý poverí riešením problému nesmelého čertíka Bonifáca (Ján Cina).
Mladý čert vo svete obyčajných ľudí však neráta s podvodníkom (Jan Budař), ktorý ho o kúzelné pero okradne. Svet padne do rúk špekulantov, ktorí unesú dokonca samotného vládcu pekiel. Nájde v sebe nedopečený čert Bonifác odvahu, aby napravil svoju chybu? Komédia Čertovské pero je klasická zábavná jazda. Súboj medzi ľudskou zlobou a dobrým srdcom v malebnom prostredí kysuckej prírody dopĺňajú výkony Judit Bárdos a Mariána Geišberga.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
