Powered by O2
Lifestyle

Keď je hudba hlasom spravodlivosti. Toto je 9 piesní, ktoré prispeli k rovnoprávnosti

Možno si to pri ich počúvaní ani neuvedomujeme, no niektoré skladby svojím silným posolstvom významne ovplyvnili spoločnosť a menili svet k lepšiemu.

17. 10. 2022; Autor: Sóda, Foto: Shutterstock

Nie je žiadnou novinkou, že hudba dokáže spájať ľudí. Od nepamäti však mala obrovskú silu aj v šírení povedomia o spoločenských témach. Umelci sa im venovali nielen prostredníctvom hudobného aktivizmu, ale aj v textoch piesní s hlbokým významom a silným odkazom. 

Silné príbehy o boji za spravodlivosť si môžete vypočuť aj cez appku TIDAL. Hlavne ak máte predplatné na TIDAL v cene svojho O2 Paušálu

Práve afroamerická hudba sa stala symbolom boja za spravodlivosť a rovnosť. V októbri preto v Európe oslavujeme Black History Month, teda Mesiac černošskej histórie, ktorý nám pripomína míľniky černošských dejín a kultúry. No keď sa do odkazov tejto hudby započúvame lepšie, pripomenieme si (s výkričníkom) aj šialenosti segregácie a rasizmu, ktorý pretrváva dodnes – a to nielen v Amerike.

Vybrali sme 9 skladieb, ktoré volajú po spravodlivom svete a slobodnom živote bez predsudkov či strachu z inej farby pleti.

Billie Holiday
Strange Fruit

Strange Fruit je temná a veľmi kontroverzná skladba. V roku 1937 ju napísal židovský básnik Abel Meeropol pod pseudonymom Lewis Allan a vyjadroval ňou znechutenie z lynčovania černochov v južnej časti Spojených štátov. Zlovestná lyrika zobrazuje čierne obete ako ovocie, ktoré najskôr visí na strome a potom zhnije a rozloží sa – touto metaforou Abel citoval fotografiu Lawrencea Beitlera z roku 1930 zobrazujúcu dvoch mladých Afroameričanov, ktorých zúriaci dav dobil a obesil. Fotografia sa stala aj symbolom lynčovania černochov.

Hudobnú podobu nadobudla o dva roky neskôr, v roku 1939 v podaní jedinečného hlasu bluesovej speváčky Billie Holiday. Skladba rýchlo prerástla do protestsongu, s ktorým Holiday naďalej naživo vystupovala napriek vážnym vyhrážkam od nahnevaných kritikov. Jej neoblomnosť v spievaní tejto piesne ju nakoniec dostala do väzenia a výrazne sa podpísala pod jej predčasnú smrť v roku 1959. 

Strange Fruit je považovaná za skladbu, „hudobnú deklaráciu“, ktorá spustila americké hnutie za občianske práva. Táto verzia je dodnes najhranejšia a v 70. rokoch bola uvedená do Grammy Hall of Fame. 

Sam Cooke
A Change Is Gonna Come

Hit R&B z roku 1964 patrí medzi najznámejšie popové piesne spojené s hnutím za občianske práva Afroameričanov. Jednou z Cookových inšpirácií bola skladba Blowin‘ in the Wind od folkrockového pesničkára Boba Dylana, ktorá tiež poetickým spôsobom poukazovala na krutosť rasizmu v Amerike. 

Pieseň A Change Is Gonna Come poznáme aj v podaní soulového speváka Otisa Reddinga, Arethy Franklin, hiphopového tria Fugees a mnohých ďalších.

Sly & The Family Stone
Everyday People

Everyday People je hit rockovej a soulovej skupiny Sly & The Family Stone zo 60. rokov a zároveň ich prvá pieseň, ktorá sa dostala na vrchol hitparád. Texty nesú posolstvo mieru a rovnosti, ktoré navyše podčiarkovalo rôznorodé zloženie samotnej skupiny.

Členovia boli obrazom integrácie v čase, keď bol tento pojem v Amerike celkom nový. Pieseň odvtedy prebrali interpreti ako Maroon 5, Aretha Franklin, Joan Jett a dokonca aj country hviezda Dolly Parton. Rapové zoskupenie Arrested Development z 90. rokov použilo refrén vo svojom hite People Everyday.

James Brown
Say It Loud – I’m Black And I’m Proud

Say It Loud, I’m Black And I’m Proud v preklade znamená Povedz to nahlas: Som čierny a som na to hrdý. Šesťdesiate roky boli v Amerike náročné, obzvlášť pre ľudí tmavej pleti. V tejto piesni z roku 1968 ich soulový kráľ James Brown povzbudzoval, aby boli na svoju identitu hrdí a nebáli sa postaviť za svoje práva. Hnutie za občianske práva bolo v Amerike v tomto čase vrcholne aktívne v boji za sociálnu spravodlivosť, teda za to, aby Američania čiernej pleti získali rovnaké práva zo zákona.

Táto skladba je do dnešného dňa považovaná za jeden z Brownových najslávnejších hudobných počinov a prostredníctvom samplov na ňu odkazujú stovky hiphopových skladieb od interpretov Cypress Hill, Nas alebo Slum Village. 

„Vždy stál pri nás obyčajných ľuďoch. James Brown vymazal z nášho slovníka slovo n***r. Prinútil nás tvrdo a pekne nahlas povedať, že sme čierni a sme na to patrične hrdí,“ povedal reverend Al Sharpton na Brownovom pohrebe v roku 2006.

Nina Simone
To Be Young, Gifted and Black

Oficiálnou hymnou amerického hnutia za občianske práva je skladba Young, Gifted and Black, ktorú v roku 1969 napísal Weldon Irvine a prvýkrát odznela v podaní legendárnej speváčky Niny Simone. V roku 1972 nahrala Aretha Franklin coververziu tejto piesne na rovnomennom albume, no okrem nej je známa aj v podaní Eltona Johna, Donnyho Hathawaya či rapera Commona. 

Pôvodne bola venovaná Nininej známej Lorraine Hansberry (prvá černošská herečka, ktorá účinkovala na Broadwayi), ktorá napísala divadelnú hru A Raisin In The Sun. 

Nina Simone piesňou odkazovala na to, aby sa deti tmavej pleti mohli navždy cítiť dobre vo vlastnej koži aj vďaka tejto skladbe. Toto posolstvo je rovnako dôležité aj dnes, päťdesiat rokov po vzniku piesne.

Marvin Gaye
What’s Going On

What’s Going On (v preklade Čo sa deje) je skladba, ktorá vyšla v roku 1971 ku koncu aktivít hnutia za občianske práva a zároveň počas vrcholiacej vojny vo Vietname. Text ilustruje chaos, ktorý v tomto období vládol v USA, a kritizuje neschopnosť Ameriky podporovať svojich ľudí. 

Príbeh je rozprávaný z pohľadu vietnamského veterána, ktorý sa vracia späť do krajiny, za ktorú bojoval, a vidí len nenávisť, utrpenie a nespravodlivosť. Gayove hlboké texty rozoberajú témy užívania drog, chudoby a vojny vo Vietname a zdôrazňujú túžbu po slobode. Táto skladba je nádhernou prosbou o mier vo svete.

John Legend ft. The Roots
Wake Up Everybody

Skladbu pôvodne skomponoval Harold Melvin & The Blue Notes z Filadelfie. Je výzvou pre ľudí, aby „sa zobudili“ a prispeli k zmene. Text hovorí o nenávisti, vojne a chudobe – výzvach, ktoré nás sprevádzajú už od nepamäti a proti ktorým sa musíme zaktivizovať spoločne.  

V podaní hiphopovej kapely The Roots a R&B speváka Johna Legenda vyšla táto skladba v roku 2010 na spoločnom štúdiovom albume Wake Up! inšpirovanom prezidentskými voľbami v USA v roku 2008. 

„Keď je nebezpečné o tom hovoriť, spievaj.“  Vedeli ste, že aj Elvisova hudba bola ovplyvnená R&B, gospelom aj černošskou kultúrou? 

Na albume ďalej nájdete predovšetkým soulové hudobné skladby zo 60. a 70. rokov 20. storočia so spoločenskými témami uvedomelosti, angažovanosti a aktivizmu. Získal ocenenie Grammy za najlepší R&B album roku 2010.

Beyoncé (ft. Kendrick Lamar)
Freedom

V roku 2016 vydala Beyoncé slávny album Lemonade, ktorý je zameraný predovšetkým na silu čiernych žien, spravodlivosť a sociálnu rovnosť. Okrem iného sa na ňom nachádza aj skladba Freedom, hymna venovaná čiernym ženám. 

V celej piesni Beyoncé prirovnáva seba k sile prírody, ktorá môže ženám dodať odvahu, aby sa vymanili zo stereotypných spoločenských väzieb. Hovorí o svojom boji s neverou, ale naráža aj na históriu otroctva Afroameričanov vrátane aktuálnych problémov a hnutia Black Lives Matter. 

Videoklip zobrazuje matky Trayvona Martina, Michaela Browna a Erica Garnera, mužov čiernej pleti zabitých v dôsledku rasovej diskriminácie, ako dôkaz mocnej prítomnosti čiernych žien v hnutiach za sociálnu spravodlivosť. K Beyoncé sa v skladbe pripája aj raper Kendrick Lamar, ktorý sa dotýka inštitucionalizovaného rasizmu, hlavnej témy jeho kritikou oceňovaného albumu To Pimp A Butterfly z roku 2015. 

Pieseň Freedom sa neskôr stala hymnou protestov Black Lives Matter v roku 2020 a zaznamenala následný nárast v streamoch o 625 %.

Anderson .Paak
Lockdown

Lockdown je súčasná protestná pieseň od Andersona .Paaka, vydaná 19. júna 2020.  Tento deň je v USA známy aj ako Juneteenth, sviatok oslavujúci oslobodenie otrokov v roku 1865. Anderson v texte podrobne opisuje svoje skúsenosti a pocity z protestov Black Lives Matter v Los Angeles v júni 2020 a sociálnych nepokojov, ktoré trvajú odvtedy, ako polícia v Minneapolise priamo pred kamerou zabila Georgea Floyda. 

Vizuál singla je tiež mimoriadne silný. Zobrazuje mená ľudí, ktorí zomreli na následky policajnej brutality. Andersonova organizácia .Paak House prispela mnohým ďalším organizáciám bojujúcim za sociálnu spravodlivosť, navyše sa celý produkčný tím vzdal svojho honoráru za tvorbu videoklipu v prospech americkej aktivistickej organizácie Dream Defenders.

Všetky skladby, ktoré (z)menili svet k lepšiemu a spravodlivejšiemu si môžete vypočuť v našom playliste:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Vymeňte status online za offline. 6 tipov, ako si oddýchnuť od notifikácií a technológií

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac