Nechcú sa vám čítať titulky? Pozrite si Harryho Pottera či Hru o tróny so slovenským dabingom

Streamovacia služba HBO GO ponúka už aj slovenský dabing. Máme pre vás tipy na filmy a seriály, ktoré sa oplatí pozrieť.

Nie každému je angličtina blízka a väčšina z nás si zvykla na sledovanie filmov s českým dabingom alebo s českými titulkami. HBO GO však ako prvá zo svetových streamovacích služieb prináša aj slovenský dabing. Tešiť sa môžete na filmy, seriály aj obsah pre deti. Skvelý krok, čo poviete? 

Sledujte filmy a seriály cez O2 a objavte výhody služby HBO GO aj s predplatným a 10 GB dát na jej sledovanie každý mesiac ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Ponuka filmov a seriálov v slovenčine postupne rastie a streamovacia služba zároveň zverejnila, že všetky veľké filmové a seriálové novinky už budú automaticky aj v slovenčine (vrátane slovenských titulkov). HBO GO pri príprave slovenského dabingu spolupracuje so štúdiom Sunrise, a tak sa môžete tešiť na kvalitné spracovanie s hlasmi slovenskej hereckej špičky.

V Sóde sme pre vás na úvod vybrali filmy a seriály, ktoré si určite netreba dať ujsť a slovenský dabing je ako čerešnička na torte. Vybrali sme overené klasiky aj novinky.

Lara Croft: Tomb Raider a Lara Croft: Tomb Raider – Kolíska života/The Cradle of Life

Foto: © 2003 Paramount Pictures

Ak patríte medzi fanúšikov filmov inšpirovaných počítačovými hrami, potom pre vás Lara Croft určite nie je žiadna neznáma. Nebojácnu archeologičku v prvých dvoch častiach Lara Croft: Tomb Raider a Lara Croft: Tomb Raider – Kolíska života stvárnila očarujúca Angelina Jolie.

Oscarová herečka sa priznala, že voči tejto virtuálnej postave mala najskôr averziu a rolu nechcela prijať. Neskôr si však uvedomila, že postava silnej ženy, ktorú Lara Croft predstavuje, môže byť pre mnohých dobrým vzorom a svoj názor zmenila. Ak máte radi nebezpečné scény, možno vás prekvapí, že až 80 % kaskadérskych kúskov zvládla Angelina sama.

Slovenský dabing ponúka HBO GO aj pri ďalšom spracovaní Lary Croft z roku 2018, kde vo filme Tomb Raider stvárnila hlavnú postavu Alicia Vikander.

Pokémon Detektív Pikachu/Pokémon: Detective Pikachu

Foto: © Warner Bros.

Hľadáte rozprávku alebo rodinný film, ktorý si budete môcť pozrieť so svojimi deťmi? Určite neobíďte historicky prvý hraný film o pokémonoch. Obľúbený Pikachu sa v ňom predstaví v úlohe detektíva, ktorý pomáha v pátraní po záhadne zmiznutom špičkovom detektívovi.

V snímke sa postupne objaví nielen hovoriaci Pikachu, ale približne 60 ďalších pokémonov, teda len malá časť z existujúcich druhov. V roku 2019, keď film uviedli, ich existovalo približne 800.

Harry Potter I – VIII

Foto: ©Warner Bros.

Zdá sa to možno trochu neuveriteľné, ale od uvedenia prvého filmu o Harrym Potterovi uplynulo už 20 rokov. Príbeh podľa úspešnej knižnej predlohy J. K. Rowlingovej sa pritom filmového spracovania ani nemal dočkať – keď producent ešte v roku 1997 dostal do rúk prvý diel knihy, nepovažoval ju za dostatočne zaujímavú a odložil ju bokom. Presvedčila ho až jeho sekretárka, ktorá si príbeh okamžite zamilovala.

Zaujímavosťou je, že Rowlingová na filmoch vo veľkej miere spolupracovala a v zmluve s filmovou spoločnosťou si presadila, že herci stvárňujúci hlavné postavy musia byť Briti. Zo siedmich kníh nakoniec vzniklo osem celovečerných filmov, kompletný čarodejnícky maratón tak zhltne takmer 20 hodín času. Slovenský dabing Harryho Pottera je naozaj vydarený a z tohto kroku HBO GO sa veľmi tešíme aj my v redakcii.

Temné hmoty I, II /His Dark Materials I, II

Foto: © HBO

Seriál Temné hmoty je ďalšou úspešnou adaptáciou knižnej predlohy. Vznikol podľa rovnomennej svetoznámej fantasy ságy spisovateľa Philipa Pullmana, ktorý za ňu získal viacero významných ocenení vrátane Whitbreadovej ceny za najlepšiu britskú knihu roka.

Čítajte aj: Týchto 6 filmov a seriálov vám ukáže, aké rôzne podoby môže mať láska

Ústrednou postavou oboch sérií je odvážna mladá žena Lyra, ktorá pátra po svojom zmiznutom kamarátovi, cestuje medzi paralelnými svetmi a snaží sa pochopiť záhadu zvanú Prach. Prvá séria bola pôvodne naplánovaná na rok 2017, no vyšla až o dva roky neskôr. Meškanie údajne spôsobilo, že tvorcovia si chceli byť istí spracovaním témy a že zostanú verní knihám.

Černobyľ/Chernobyl

Foto: © 2019 Home Box Office

Ak sú vám bližšie seriály inšpirované skutočnými udalosťami, túto päťdielnu minisériu by ste určite mali vidieť. Černobyľ rekonštruuje príbeh o jadrovej havárii na Ukrajine z roku 1986, jednej z najhorších katastrof, ktoré spôsobil človek.

Mrazivý seriál z dielne HBO autenticky zobrazuje atmosféru aj hlavných aktérov. Príbeh sa nakrúcal v identickej jadrovej elektrárni v Litve a vyzdvihuje dôležitosť skutočných faktov a manipulácie s nimi. Ak chcete do seriálu ešte viac preniknúť, odporúčame špeciálny The Chernobyl Podcast, ktorý sa venuje jednotlivým epizódam a prináša veľa informácií zo zákulisia jeho vzniku.

Eufória I/Euphoria I

Foto: © Home Box Office

Seriály o dospievaní sú obľúbeným žánrom a Eufória predstavuje naozaj vydarený ponor do duše súčasných stredoškolákov so všetkým dobrým aj zlým. Hlavnú postavu drogovo závislej Rue stvárnila charizmatická herečka a speváčka Zendaya. Seriál kladie dôraz na autentickosť, pripravte sa teda aj na poriadnu dávku depresie.

V ponuke HBO GO nájdete celú prvú sériu aj dve špeciálne epizódy. Pripravuje sa aj ďalšia séria, ktorej výrobu však podobne ako pri iných filmoch a seriáloch ovplyvnila pandémia. Za zmienku určite stojí aj soundtrack, ktorý vytvoril Timothy Lee McKenzie, známy pod pseudonymom Labyrinth, a na jeho tvorbe spolupracoval práve so Zendayou.

Hra o tróny  I – VIII/ Game of Thrones I – VIII

Foto: © Home Box Office

A na záver absolútna klasika. Výpravný fantasy seriál je najúspešnejším seriálom z produkcie HBO a vo svete spustil doslova hystériu. Skalní fanúšikovia pomenúvajú po postavách svoje deti, ak to situácia dovoľuje, cestujú na miesta, kde sa seriál nakrúcal, a ich tlak na sociálnych sieťach dokonca viedol k tomu, že tvorcovia dodatočne odstraňovali chyby, ktoré pri nakrúcaní vznikli.

Aj Hra o tróny je inšpirovaná knižnou predlohou, fantasy ságou Pieseň ľadu a ohňa od Georgea R. R. Martina, ktorá sa vo svete stala bestsellerom. Hoci má seriálové spracovanie už svoje finále za sebou, Martin pripravuje ešte ďalšie dve knihy a naznačuje, že jeho koniec sa bude líšiť. Ak ste ešte žiadnu epizódu tejto „kultovky“ nevideli, môže byť uvedenie seriálu so slovenských dabingom skvelou príležitosťou.


Radi by ste si pozreli dobrý film alebo seriál? Stavte na Zlatý O2 SMART Paušál, ktorý ocení každý streamer. Každý mesiac v ňom nájdete aj predplatné vybranej prémiovej appky, napríklad HBO GO, a k nej 10 GB extra dát na jej sledovanie. Pustiť si ju môžete nielen na svojom mobile, ale aj v tablete, na počítači alebo na smart TV, a to hneď na dvoch zariadeniach súčasne. Viac sa dozviete na www.o2.sk.

banner, O2 SMART Pausal, Zlaty O2 Smart Pausal, modry, Luddo

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac