Kultovky z kín prichádzajú do vašej obývačky: 6 filmov, ktoré si užijete na HBO Max
Pre všetkých milovníkov veľkolepých filmov máme skvelé správy. Na Slovensko prichádza streamovacia služba HBO Max, v ktorej nájdete filmy už 45 dní po ich uvedení v kinách.
Zdieľať
9. 3. 2022;Autor: Sóda, Foto: HBO MAX
Od epických sci-fi veľkofilmov z planéty Arrakis alebo virtuálnej reality Matrixu cez skutočný príbeh otca tenisových legiend Williamsových až po animované trháky s basketbalovou hviezdou LeBronom Jamesom – zažite kinofilmy vo vlastnej obývačke.
Čo všetko obetuje rodina pre úspech? Každý fanúšik tenisu pozná priezvisko Williamsová. Kráľovné tenisových kurtov dominovali svojmu športu začiatkom tretieho milénia a snímka Kráľ Richard opisuje veľký plán ich otca (Will Smith) dostať ich z ulíc kalifornského Comptonu na svetovú tenisovú scénu.
Dojemný príbeh plný skutočných útržkov zo života Sereny a Venus ukazuje silu a odhodlanie rodiny. Práve vytrvalosť a neotrasiteľná viera Richarda Williamsa dosiahla nepredstaviteľné a navždy zmenila dejiny takzvaného bieleho športu. Kritici vyzdvihujú Smithov herecký výkon a premyslený naratív filmu.
Duna (2021)
Milovníci žánru s veľkými očakávaniami upierali zrak na najnovšiu adaptáciu Duny od Franka Herberta. Režisér Denis Villeneuve tieto očakávania naplnil a v mnohom predbehol, vďaka čomu príbeh lojálneho rodu Atreidovcov presiahol tradičné limity fantastického žánru a priniesol veľkolepú space operu o moci, intrigách, zrade a osude pred mainstreamové publikum.
Desiatimi oskarovými nomináciami ovenčená snímka sleduje mladého Paula (Timothée Chalamet), ktorého otec dostane od galaktického imperátora úlohu prevziať ťažbu vzácneho korenia na púštnej planéte Arrakis. Korenie je však cennou komoditou, ktorej sa jej predchádzajúci správcovia nechcú vzdať.
Vizuálne ohurujúci prvý diel filmovej dvojčasti okrem šľachtických intríg nezabúda ani na ekologický podtón, ktorý dominuje písomnej predlohe. Plejáda hereckých hviezd – Rebecca Ferguson ako lady Jessica, Oscar Isaac ako vojvoda Atreides či Stellan Skarsgård ako barón Harkonnen – zaručuje stopercentný divácky zážitok, ktorý umocňuje hudba maestra Hansa Zimmera.
Duna bude mať na HBO Max premiéru 13. marca.
Matrix Resurrections (2021)
Legenda sa vracia! Dvadsať rokov po udalostiach, ktorými sa skončila kultová trilógia Matrix, je Neo (Keanu Reeves) späť. S bradou a kilečkami navyše žije obyčajný život ako programátor Thomas A. Anderson s nepríjemnou úlohou napísať štvrtý diel k populárnej trilógii hier.
Thomas stráca pocit, že život má zmysel, no z jeho bdelého spánku ho vytrhne rebelka Bugs (Jessica Henwicks) a heker Morpheus (Yahya Abdul-Mateen II), ktorí mu ukážu, že realita je iná, ako sa zdá.
Aké najväčšie vychytávky vám prinesie HBO Max?
Filmové novinky z produkcie Warner Bros., HBO, Max Originals, DC či Cartoon Network môžete pozerať už 45 dní po uvedení v kinách.
Zároveň máte možnosť sledovať ich na 3 rôznych obrazovkách.
Obsah si navyše môžete stiahnuť na cesty a pozerať ho tak kedykoľvek a kdekoľvek.
Môžete si vytvoriť až 5 profilov pre deti alebo dospelých a získať tak obsah na mieru.
Diváci sa môžu okrem nových postáv tešiť na stretnutia starých známych tvárí a na poriadnu bojovú akciu s tou správnou dávkou filozofie a sebairónie.
Štvrtý diel série Matrix príde na HBO Max 20. marca.
Space Jam: Nová legenda (2021)
Basketbalová legenda LeBron James sa ponorí do epického dobrodružstva spolu s Bugsom Bunnym a ďalšími svetoznámymi animovanými postavičkami z Looney Tunes. Rodinný animovaný veľkofilm je druhým dielom snímok Space Jam – v prvom z roku 1996 stretol Buggs Bunny dobovú basketbalovú hviezdu Michaela Jordana.
Aby LeBron zachránil svojho syna, ktorý uviazol v digitálnom svete, musí vyhrať basketbalový zápas nad tímom, ktorý vedie umelá inteligencia Al-G (Don Cheadle). Znie to jednoducho, nie? Opak bude pravdou a LeBron sa pekne zapotí, kým dobro zvíťazí nad zlom.
LeBron a Buggs Bunny spoja svoje sily na obrazovkách HBO Max 27. marca.
Labková patrola vo filme (2021)
Labky, do akcie! Populárny animovaný seriál pre mladšieho diváka po ôsmich sezónach vyslal svojich labkáčov na strieborné plátno. Chlapec Ryder a jeho psí pomocníci musia zachrániť Adventure City pred svojím rivalom starostom Humdingerom. Uspejú alebo to bude o chlp?
Najrozkošnejších záchranárov, ktorí dokážu pilotovať lietadlo (kríženka Skye), hasiť požiare (dalmatín Marshall) a chrániť zákon (nemecký ovčiak Chase), pozná takmer každý mladší divák a 80-minútový film zaručene zabaví celú rodinu.
The Suicide Squad: Samovražedná misia (2021)
Dobrodružná jazda so superhrdinami pod taktovkou Jamesa Gunna spravila reparát značke Suicide Squad. Bývalá psychiatrička a momentálne mentálne nevyrovnaná zločinka Harley Quinn (Margot Robbie) sa tretíkrát vracia na televízne obrazovky a spája svoje sily s bandou odpísaných superhrdinov.
Zvládne žoldnier Bloodsport (Idris Elba), násilný bojovník za mier Peacemaker (John Cena), zlodejka Ratcatcher 2 (Daniela Melchior) a King Shark (Sylvester Stallone) zachrániť zem pred mimozemskou inváziou alebo to bude samovražda?
Kritici privítali zmenu na režisérskej stoličke po fiasku rovnomennej snímky v roku 2016 a The Suicide Squad sa stal rýchlym hitom. Pokračovanie príbehu jednej z postáv tejto snímky môžete sledovať v televíznom seriáli z produkcie HBO Max s názvom Peacemaker.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Michaela Pobudová nám porozprávala, ako vyzerala situácia na hranici s Ukrajinou a ako môžeme ľuďom utekajúcim pred vojnou ukázať solidaritu a pomôcť im nájsť tu druhý domov.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
