Napíšte nám, ktorý film Star Wars máte najradšej, a vyhrajte darčeky z veľmi vzdialenej galaxie

Zapojte sa do našej súťaže a originálne darčeky od HBO GO môžu byť vaše.

Ak patríte k fanúšikom Star Wars, potom ste na správnom mieste. Vyhrať totiž môžete balíček darčekových predmetov inšpirovaných Hviezdnymi vojnami od HBO GO. 

HBO GO je streamovacia služba na sledovanie filmov a seriálov, ktorú môžete vďaka internetovému pripojeniu využívať kedykoľvek a kdekoľvek. V tejto filmovej galaxii teraz nájdete aj všetky epizódy Hviezdnych vojen, takže si doma môžete spraviť nefalšovaný maratón Star Wars. Služba HBO GO môže byť súčasťou vášho O2 SMART Paušálu.

Čo môžete získať

Pre výhercu súťaže je pripravený balíček, v ktorom sa nachádza:

  • hrnček,
  • podnos pod hrnček,
  • zápisník,
  • zástera.

Chcete tento balíček získať? Stačí, ak nám napíšete, ktorú epizódu Star Wars máte najradšej. 

Ak práve zvažujete, že si pozriete všetky časti, inšpirujte sa naším článkom, v ktorom približujeme tri spôsoby, ako si pozrieť celú ságu Star Wars.

Ako na to

Do pripraveného formulára napíšte svoju odpoveď (I až IX) a nezabudnite na svoje kontaktné údaje.

Aby ste sa do súťaže mohli zapojiť, musíte spĺňať aj nasledujúce podmienky:

  • Musíte byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 15 rokov.
  • Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.

Ďakujeme za záujem, súťaž sme ukončili.

Odpovede posielajte do pondelka 31. augusta 2020. V stredu 2. septembra 2020 spomedzi všetkých odpovedí vyžrebujeme výhercu, ktorý bude o spôsobe odovzdania výhry informovaný prostredníctvom e-mailu.


Radi by ste si pozreli celú ságu Star Wars a zabudli pri tom na dátové obmedzenia? Vyberte si nekonečné O2 SMART Paušály, ktoré okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS prinášajú aj neobmedzené dáta a predplatné prémiových aplikácií ako HBO GO, TIDAL či O2 TV. Viac o vylepšenej ponuke O2 SMART Paušálov nájdete na www.o2.sk

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

3 spôsoby, ako si pozrieť celú ságu Star Wars

Nech vás sila a tento prehľad sprevádzajú všetkými filmami z veľmi vzdialenej galaxie.

Ako fanúšikov Star Wars (Hviezdnych vojen) nás vie stále prekvapiť, ak niekto nevidel ani jeden diel tejto ságy. Ak by ste to chceli napraviť a konečne dobehnúť svoje popkultúrne resty, existujú tri spôsoby, ako si prvýkrát pozrieť všetky filmy Star Wars. Pre skalných fanúšikov môže byť zaujímavým osviežením hlavne tretí spôsob.

Sledujte filmy cez O2 a vychutnajte si službu HBO GO aj s predplatným a neobmedzenými dátami ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Všetky filmy Star Wars bude cez leto postupne pribúdať na HBO GO. Ak ste doteraz váhali, máte ideálnu šancu objaviť príbehy a postavy tejto ságy. V našich odporúčaniach pracujeme primárne s epizódami I až IX a dvoma spin-off príbehmi.

Filmovú ságu Star Wars možno rozdeliť na tri trilógie. Pôvodnú trilógiu tvoria epizódy IV – VI, ktoré zachytávajú boj Rebelov proti Galaktickému impériu.

Epizódy I – III odhaľujú pozadie tohto konfliktu (rozvrat Galaktickej republiky, zánik Jediského rádu a triumf Sithských lordov) a celá sága vrcholí epizódami VII – IX, v ktorých starí aj noví hrdinovia čelia ďalšiemu pokusu o ovládnutie galaxie (viac radšej nepovieme, aby sme niečo neprezradili).

Medzi jednotlivými epizódami najnovšej tretej trilógie vyšli aj samostatné filmy Rogue One a Solo, ktoré nadväzujú na hlavný príbeh a rozvíjajú pozadie niektorých kľúčových udalostí a postáv. Práve kombinácie týchto celkov umožňujú sledovať filmy Star Wars v rôznom poradí.

1. Chronologicky podľa príbehu

Pre človeka, ktorý nikdy Star Wars nevidel, môže byť táto možnosť logickým postupom. Príbeh sledujete od prvej epizódy, postupne spoznávate viacero hlavných postáv a naplno prežívate ich príbehy a vývoj.

Nevýhodou tohto poradia je, že sa pripravíte o jeden z najznámejších dejových zvratov popkultúry. Nechceme vám nič prezrádzať, aj keď je dosť pravdepodobné, že ikonickú repliku Dartha Vadera poznáte, aj keď ste v živote nevideli ani kúsok zo Star Wars.

Mnohí skalní fanúšikovia navyše považujú epizódy I – III za najslabšie v celej sérii, čo môže prvý dojem z celej ságy pokaziť. Ak však vydržíte a odbijete si slabšie časti hneď na začiatku, sľubujeme, že na ďalšie sa môžete tešiť.

Pripravte sa aj na to, že ak si zvolíte iné poradie a pozriete si novšie diely ako prvé, môže vám pôvodná trilógia zo 70. rokov a jej efekty pripadať troška staromódne.

2. Chronologicky podľa dátumu vydania

Keď skalní fanúšikovia vo vašom okolí zistia, že sa chystáte na svoju osobnú Star Wars  premiéru, určite vám budú dávať milión rád a budú chcieť byť vašimi sprievodcami v tejto veľmi vzdialenej galaxii.

Určite zaznie aj veta, že filmy by ste mali pozerať tak, ako vznikali a objavovali sa v kinách. Na jednej strane je to určite fajn a budete mať rovnako dobrý zážitok ako tí, čo filmy sledujú od začiatku. Nevýhodou takéhoto poradia však je rozbitá dejová línia. Začínate v strede príbehu, následne sa vraciate na začiatok a potom preskočíte do budúcnosti.

Negatívom je aj to, že ani samostatné filmy Solo a Rogue One pri takomto poradí nezapadajú do dejovej línie a zbytočne ju ešte viac trieštia.

Aby sme ale boli féroví, tak sledovať Star Wars podľa dátumu vydania je určite zaujímavé z vizuálnej stránky, pretože môžete sledovať vývoj efektov, scénografie či kostýmov.

Ak by ste sa predsa len rozhodli pre túto verziu, odporúčame vám troška zamiešať poradie a pozrieť si Rogue One hneď po epizóde IV.

3. Preskakovaním, tzv. mačetovou metódou

V roku 2011 navrhol fanúšik Star Wars Rod Hilton sledovať ságu z pohľadu príbehu Luka Skywalkera, jednej z hlavných postáv. V tom čase boli na svete iba prvé dve trilógie a táto tzv. mačetová metóda skáče medzi nimi. Fanúšikovia ju považujú sa za najlepší spôsob, ako si pozrieť Star Wars prvý raz.

Skúsime vám vysvetliť prečo bez toho, aby sme prezradili čokoľvek, čo by vám pokazilo zážitok. Aj v tomto prípade začíname úplne prvým filmom Star Wars filmom epizódou IV – Nová nádej z roku 1977 a pokračujeme epizódou V – Impérium vracia úder. Spoznáte tak hlavnú postavu a nepripravíte sa už o spomínaný dejový zvrat.

Po epizóde V však nepokračujte epizódou VI, vráťte k epizóde II, aby ste spoznali príbeh ďalšej postavy Anakina Skywalkera. Znie to možno komplikovane, ale kto príbeh pozná, uzná, že to dáva zmysel.

Ešte pred epizódou II si môžete pozrieť aj epizódu I. Pri tomto spôsobe pozerania sa však považuje za zbytočnú a nepotrebnú k vysvetleniu celého príbehu, a tak ju môžete vynechať. My však odporúčame pozrieť si ju. Už len pre záverečný súboj s Darthom Maulom sa určite oplatí vidieť.

Ste skôr Iron Man alebo Captain America? Zistite, ktorý z pôvodných Avengerov sa na vás najviac podobá

Či už sa vrátite až k epizóde I, alebo ju vynecháte a zvolíte epizódu II, pozrite si potom epizódu III a ďalej choďte k vyvrcholeniu, teda k epizóde VI. Potom pokračujte najnovšou trilógiou bez preskakovania (epizóda VII – IX).

Pri takomto poradí budete mať najväčší zážitok z celkového príbehu, ale opäť je sem ťažké zaradiť filmy Rogue One a Solo. Rogue One si skúste pozrieť po epizóde IV (ak chcete trochu uletieť, môžete aj pred ňou) a Solo medzi epizódami VI a VII.

Extra tip

Ak sa na Star Wars instantne namotáte, môžete si na HBO GO pozrieť aj skvelý animovaný seriál Klonové vojny (Clone Wars), v ktorom spoznáte ďalších Jediov, lovcov odmien a množstvo ďalších zaujímavých postáv na pozadí konfliktu medzi Galaktickou republikou a Separatistami. Ak ho chcete pozerať ako súčasť celej ságy, pozrite si ho medzi epizódami II a III.

Ak si chcete pozrieť naozaj všetko, potom nevynechajte ani animovaný film Klonové vojny (Clone Wars) z roku 2008, na základe ktorého seriál vznikol.


Radi by ste si pozreli dobrý film či seriál a zabudli pri tom na dátové obmedzenia? Vyberte si nekonečné O2 SMART Paušály, ktoré okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS prinášajú aj neobmedzené dáta a predplatné prémiových aplikácií ako HBO GO, TIDAL či O2 TV. Viac o vylepšenej ponuke O2 SMART Paušálov nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac