Poetické sci-fi, túžba po spravodlivosti, ale aj ľahké komédie, s ktorými poletíte nad Islandom. Čo sa oplatí vidieť v kine?

Nepremeškajte týchto 8 výnimočných filmov v kinosálach CINEMAX.

Hoci nedočkavo čakáme na jarné slnko a teplo, dni sa stále vlečú – no to je ideálny čas ísť do kina. A bude aj čo pozerať, pretože nás v marci čakajú veľké plátna plné komédií, sci-fi, drám aj animákov. Možností je veľa, preto vám prinášame výber toho najlepšieho, čo môžete v kine práve teraz vidieť.

Ísť do kina je zážitok, ale ísť do kina výhodne je geniálny zážitok. Nezabudnite si preto skontrolovať O2 aplikáciu a zotrieť svoje O2 Prekvapenie 

Po rokoch sa konečne dočkáme pokračovania Duny aj obľúbenej rozprávky Kung Fu Panda, no do kín dorazia aj oceňované festivalové filmy či snímky s nomináciami na Oscara. 

Chudiatko 
práve v kinách

Čo sa stane, keď spojíte nespútanú detskú myseľ s dospelým ženským telom? Nebude rešpektovať spoločenské normy a bez zábran si usporiada život podľa seba. Temné, no vizuálne rozprávkové sci-fi sleduje dobrodružný príbeh emancipácie Belly Baxter, ktorú stvárnila talentovaná Emma Stone. 

Najnovší film oceňovaného gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa je vzrušujúcou výpravou do nápaditého sveta, ktorému vládnu fantastické herecké výkony, nádherné kostýmy a scény ako z obrazov, no predovšetkým dômyselné posolstvo. Niet divu, že získal Zlatého leva na festivale v Benátkach, Zlatý glóbus a 11 nominácií na Oscara.

Duna: časť druhá 
v kinách od 29. februára

Jedným z najočakávanejších filmov roka je práve veľkolepé pokračovanie adaptácie knižnej sci-fi klasiky od Franka Herberta. Po pomalšom rozjazde v prvej časti, ktorý fungoval skôr na zoznámenie sa s vesmírom a planétou Arrakis, bude hlavný hrdina Paul čeliť veľkým dilemám. 

Upredností lásku svojho života alebo budúcnosť celého vesmíru? Čaká nás dramatické pokračovanie, no aj rozšírenie hereckého obsadenia – okrem Timothéeho Chalameta a Zendaye v hlavných úlohách sa môžeme tešiť aj na ďalšie vychádzajúce hviezdy, a to Florence Pugh (Midsommar, Malé ženy), Austina Butlera (Elvis) či francúzsku divu Léu Seydoux. 

Lietanie pre začiatočníkov 
práve v kinách

Ak sa vám páčil kinohit a víťaz Zlatej palmy Trojuholník smútku, dajte šancu aj novej škandinávskej komédii Lietanie pre začiatočníkov. Keď sa skupina rôznorodých ľudí stretne za účelom prekonať svoj strach z lietania, ešte netušia, že ich čaká omnoho desivejšia jazda než predpokladali. 

Ďaleko od domova totiž vyplávajú na povrch aj tie najhlbšie ukryté problémy – toxické vzťahy, klamstvá alebo preceňovanie vlastných schopností. Otázkou je, či im dokážu čeliť, zbaviť sa ich a slobodne vzlietnuť. Čierna komédia od producenta Trojuholníka smútku, s ktorou odletíte až na mrazivý Island, je správnou voľbou, ak hľadáte nenáročný film na odreagovanie.

Blažine lekcie 
práve v kinách

Nespravodlivosť chutí trpko, a to najmä na staré kolená. Surová bulharská dráma Blažine lekcie je napínavým príbehom 70-ročnej vdovy Blagy, ktorá sa stane obeťou nemilosrdného podvodu a príde o všetky úspory. 

Keď si uvedomí, že ich nikdy už nezíska späť, odmietne byť len bezmocnou figúrkou na šachovnici (ne)spravodlivosti a veci vezme do vlastných rúk – a to aj za cenu všetkých rizík a morálnych pokušení. 

Strhujúci film, ktorý získal hlavnú cenu na minuloročnom MFF Karlovy Vary, je drsnou kritikou nepriaznivej sociálnej situácie v postkomunistickom Bulharsku.

Piesne zeme
práve v kinách

Keď je príroda poéziou… Dokumentárna snímka Piesne zeme nás pozýva na meditatívnu výpravu do dychberúceho Nórska. Monumentálne zábery i pozornosť smerujúca k tým najmenším detailom nám pripomína, ako veľkolepá, no intímne nádherná je naša príroda. 

Režisérka Margreth Olin medzitým rozpráva príbeh svojich starnúcich rodičov, s ktorými otvárajú existenciálne témy o živote a smrti, plynutí času a zmenách a to vo vzťahu k človeku i našej zemi. 

Vizuálna symfónia, ktorá prepája pominuteľnosť ľudského tela s večnou dušou prírody je na plátne kina nezabudnuteľným zážitkom.

Miluje ma, nemiluje ma
práve v kinách

Do kín mieri aj nová romantická komédia s charizmatickou Sydney Sweeney (Euphoria) v hlavnej úlohe. Ben a Bea si na prvý pohľad padnú do oka a prežijú dokonalé prvé rande, no stačí jedno nedorozumenie, aby sa z nich stali úhlavní nepriatelia. 

Keď sa opäť stretnú na svadbe svojich blízkych v Austrálii, neodpustia si svoje večné podpichovačky, čím vyrábajú jednu katastrofu za druhou. Ako to už však býva, naši nepriatelia sú nám paradoxne najbližší, preto si Ben s Beou dohodnú dômyselné spojenectvo, ktoré však dopadne úplne inak než obaja predpokladali. 

Keď budete mať filmového umenia už dostatok, môžete navštíviť farmárov a navariť z lokálnych surovín s Luciou a Palom

Svieža oddychová komédia od režiséra filmu Ide len o sex bude pre vás to pravé, keď potrebujete vypnúť.

Zimné prázdniny
práve v kinách

Existuje väčší trest ako stráviť týždne s niekým, koho bytostne neznášate? Zimné prázdniny by nikto nechcel prežiť so svojim najmenej obľúbeným profesorom a ešte k tomu v škole. 

Problémový študent Angus však nemá na výber, a tak trávi sviatočné večery s mrzutým učiteľom histórie Hunhamom a trúchliacou kuchárkou Mary. A hoci je každý z nich úplne iný a za normálnych okolností by vedľa seba nevydržali ani minútu, ich osamelé duše si k sebe nájdu cestu. A zisťujú, že v týchto chladných dňoch nemajú nikoho iného, iba jeden druhého. 

Dojímavá snímka o sile nepravdepodobných priateľstiev, ktorá vás prenesie do 70. rokov, má aktuálne 5 nominácií na Oscara a určite sa ju v kine oplatí vidieť.

Kung Fu Panda 4
v kinách od 7. marca

Do kín prichádza aj pokračovanie príbehu o legendárnom bojovníkovi kung-fu, ktorý bude aj tento raz čeliť neľahkým výzvam. Dračí bojovník Po nám už niekoľkokrát dokázal, že si svoj titul skutočne zaslúži, aj preto ho majster Šifu chce povýšiť na duchovného strážcu Údolia pokoja. 

Avšak, ako už vieme, Po nie je zrovna spirituálny človek. Keď sa snaží meditovať, jeho myšlienky sa takmer vždy zatúlajú ku knedlíčkom so sójovom omáčkou. Okrem toho musí nájsť aj svojho budúceho nástupcu. Jeho duchovné snahy však preruší nový nepriateľ – mocný chameleón, ktorý na seba dokáže vziať podobu a využiť moc všetkých zločincov, ktorých Po v minulosti porazil. No čaká ho ešte jedno prekvapenie… ale to už odhalíte v CINEMAX.


Zážitok z dobrého filmového umenia je v CINEMAX veľkolepý. O to viac, ak sa rozhodnete pre dynamický a neobyčajný IMAX či Ultra X, prípadne pohodlný VIP Lounge. Nezabudnite si preto skontrolovať vašu O2 apku a zotrieť si vaše O2 Prekvapenie – možno sa tam skrýva zľavový kód na nezabudnuteľnú jazdu v kine.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Veľká nostalgická jazda s animákmi: Rozpamätáte sa všetky detaily v obľúbených rozprávkach?

Zaspomínajte si na animovaných hrdinov a hrdinky, s ktorými ste vyrástli.

Sú rozprávky, ktoré si stačí pozrieť raz. A potom sú rozprávky, ktoré môžete pozerať stále zas a znova, a vždy v nich objavíte niečo nové. Práve vďaka tomu sa z niektorých stali už kultové klasiky. Dávali ste však pri sledovaní obľúbených príbehov dobrý pozor?

Do rozprávkového sveta môžete s HBO Max vstúpiť kedykoľvek. Ak máte O2 Paušál, môžete mať všetky animáky poruke aj v jeho cene.

Prevetrajte si svoje znalosti o animovaných rozprávkach v našom kvíze:

  • 1. Zelený hrdina-zlobor Shrek si toho od prvého filmu, ktorý premiéroval pred 20 rokmi, preskákal viac než dosť. Od bozku z pravej lásky s princeznou Fionou cez neľahké manželské skúšky až po rolu spokojného otca. Ako sa volajú deti Shreka a Fiony?
  •   Falcon, Ferdinand, Fanny
  •   Fergus, Farkle, Felicia
  •   Fiona, Farquaad, Shrek
  • 2. Kultový americký animovaný seriál Scooby-Doo nás už neuveriteľných 50 rokov učí, že každý jav, nech sa zdá akokoľvek zvláštny a desivý, má racionálne vysvetlenie. Viete však, aké je Scoobyho pravé meno?
  •   Scoobert
  •   Scooty
  •   Schubert
  • 3. Scooby-Doo je jeden z najznámejších psov na striebornom plátne, hoci je animovaný – je ešte slávnejší ako filmový Beethoven či seriálová Lassie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, akej rasy je tento vtipný a charizmatický pes?
  •   doga
  •   ovčiak
  •   teriér
  • 4. Na jednoduchej zápletke – kocúr naháňa myš – vyrástli celé generácie. No nerozlučnú dvojicu Toma a Jerryho sprevádzajú aj rôzne vedľajšie postavy, jednou z nich je pes – bulldog. Viete, ako sa volá?
  •   Sugar
  •   Sammy
  •   Spike
  • 5. Ukecaného Martyho, populárneho Alexa, sympatickú Gloriu a hypochondrického Melmana pozná snáď každý, kto má rád kreslené filmy. Pamätáte si, z akej zoo zvieratá ujdú v prvom filme série Madagascar z roku 2005, aby zažili dobrodružnú cestu?
  •   Metropolitan Zoo v Londýne
  •   Central Park Zoo v New Yorku
  •   Zoo v San Antoniu
  • 6. Kvarteto spomínaných zvieratiek sa v Afrike stretne aj s lemurmi, známymi svojím jedinečným vzhľadom s veľkými očami a dlhým chvostom. Vo filme im však vládne nevšedný panovník. Viete, ako sa tento výstredný kráľ lemurov volá?
  •   Kráľ Ralf
  •   Kráľ Charles
  •   Kráľ Julian
  • 7. Na obľúbenom československom seriáli Pat a Mat, ktorý mal byť pôvodne len zábavou pre dospelých, vyrástlo už niekoľko generácií detí nielen doma, ale aj v zahraničí. Rozpamätáte sa, aké pokrývky hlavy títo nešikovní páni nosili?
  •   čapica s brmbolcom a baretka
  •   prilba a klobúk
  •   šiltovka a šatka
  • 8. Pat a Mat sú nerozluční kamaráti a nikdy sa na seba nehnevajú, ani vo chvíli, keď sa im práca nedarí. Vždy optimisticky naladení sa do nej púšťajú s novým elánom znovu a znovu, až kým sa ju nepodarí nejakým nápaditým spôsobom zvládnuť. Čo zvyknú urobiť na konci ako symbol dobre vykonanej práce?
  •   zavrtia hlavou a poskočia si
  •   zaťukajú si na čelo a zatlieskajú
  •   podajú si ruky a ohnú lakeť do pravého uhla
  • 9. Vďaka Kung Fu Pande sa vraciame do zvieracej ríše. Po, lenivý pandí samček, síce pracuje v rodinnom obchode s rezancami, ale nečakane ho vyberú, aby naplnil starodávnu veštbu a vstúpil do sveta starobylého čínskeho bojového umenia pod vedením majstra Shifu. Aké zviera bol majster Shifu?
  •   hraboš severský
  •   červená panda
  •   psík medvedíkovitý
  • 10. Výcvik Poa nie je ešte dokončený, keď sa mu do cesty postaví pomstychtivý a zradný nepriateľ, zároveň najlepší študent majstra Shifu – snežný leopard. Ako sa jeho úhlavný nepriateľ v prvom filme Kung Fu Panda volá?
  •   Bao
  •   Tai Lung
  •   Temutai
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac