Potrebujete útek z reality? Dajte šancu sci-fi filmom na HBO GO

Objavte filmové príbehy, ktoré vás vtiahnu do sveta plného fantastických vymožeností.

Natočiť pútavý sci-fi film a navyše s výborným hereckým obsadením je pre tvorcov čoraz náročnejšie. Vymyslieť taký scenár, ktorý bude divákov držať po celý čas v napätí, a pritom neskĺznuť do nezmyselných scén, dá skutočne zabrať. My vám dnes ukážeme tie najlepšie, ktoré stojí za to vidieť. A dokonca ich všetky nájdete v ponuke HBO GO, kde si ich môžete pozrieť kedykoľvek.

Všetky filmy si môžete pozrieť v cene svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť, ako získať predplatné HBO GO zadarmo

Temný rytier (2008) 

Existuje vôbec niekto, kto nepozná slávneho Batmana? Režisér Christopher Nolan vo svojom druhom filme o známom superhrdinovi stavia proti sebe dva úplne odlišné svety. Batmanovi, ktorého hlavnou úlohou je očistiť mestečko Gotham City od všetkých kriminálnych činov, totiž plány kazí nepríčetný zločinec zvaný Joker. Batman razom musí siahnuť až na dno svojich síl a prekročiť vlastné hranice.

O tom, že film sa tvorcom naozaj vydaril, svedčí aj množstvo ocenení, ktoré získal. Zlomyseľného Jokera, ktorého v snímke stvárnil Heath Ledger, zvolil v období jej vzniku britský filmový časopis Empire za tretiu najslávnejšiu filmovú postavu. Okrem toho magazín označil Temného rytiera za 15. najlepší film v ankete 500 najlepších svetových filmov všetkých čias. Skvelé herecké výkony sú doplnené úžasnými filmovými efektmi, z ktorých vám bude určite behať mráz po chrbte. 

Deň čo deň (2018)

Ak ste skôr typ, ktorý radšej siaha po romantickom príbehu, práve film Deň čo deň si vás určite získa. Mladučká Rhiannon (Angourie Rice) sa zamiluje do muža, ktorý však nie je tým, kým sa na prvý pohľad javí. Justin (Justice Smith) sa totiž každý deň prebúdza v inom tele ako iný človek. Raz ako chlap, raz ako dievča. Obaja napokon musia čeliť tej najťažšej skúške.

Deň čo deň prináša naozaj pútavý námet, ktorý dopĺňa perfektné spracovanie. Za zmienku stojí aj fakt, že tvorcovia sa v ňom rozhodli venovať aj hlbším a citlivým témam. Mnoho otázok zostáva nevypovedaných, čo znamená, že divák môže využiť svoju predstavivosť. Romantická sci-fi dráma chytí za srdce naozaj každého.

Strážcovia (2009) 

Akčný film s nadprirodzenými prvkami s názvom Strážcovia vás aj napriek svojej veľmi dlhej minutáži bude držať v napätí od začiatku až po koniec. Snímka natočená podľa komiksu Watchmen – Strážcovia od Alana Moora zachytáva rok 1985 v Amerike, kde sa odohráva studená vojna a kde sú kedysi populárni maskovaní superhrdinovia už len na okraji spoločnosti. Keď však jedného z nich zabijú, hrdina Rorschach sa snaží spojiť so svojimi bývalými kolegami a spoločnými silami ochrániť ľudstvo.

Veľkým plusom tohto akčného sci-fi filmu je fakt, že si vďaka výbornému spracovaniu dokáže získať aj tých, ktorým nie sú komiksy veľmi pochuti. Počas premiérového víkendu sa zisk filmu v Amerike vyšplhal na 55 miliónov dolárov, vďaka čomu sa stal najúspešnejším filmom víkendu. Určite sa ho oplatí vidieť.

Máte radšej filmové kultovky? Vyskúšajte si v cene paušálu službu VOYO a pozrite si niektorú z týchto českých a slovenských klasík

Počiatok (2010) 

Už vám niekedy niekto len tak zo žartu povedal, že mu kradnete sny? Leonardo DiCaprio ako Dom Cobb vo filme Počiatok to však naozaj dokáže. Hlavný hrdina vniká počas spánku do ľudskej mysle a snaží sa z nej vytiahnuť tie najtajnejšie tajomstvá. Na to, aby získal všetko, čo v dôsledku tejto schopnosti stratil, však tentoraz musí spraviť niečo nevídané – nielen myšlienku ukradnúť, ale aj vsadiť ju do podvedomia inej osoby. Zaujímavé vizuálne a zvukové efekty dodávajú filmu skvelú atmosféru, čoho výsledkom je skutočne výborný sci-fi triler.

Režisér filmu Christopher Nolan, ktorý okrem iného stojí aj za snímkami Temný rytier či Batman sa vracia, zinkasoval za vydarený Počiatok sumu vo výške 76 miliónov amerických dolárov. Niet sa čomu čudovať, keďže príbeh, ktorý priniesol, je nielen originálny, ale aj perfektne spracovaný. Je to rozhodne jeden z najlepších sci-fi filmov, ktorý by si mal pozrieť každý.

Harry Potter a Kameň mudrcov (2001)

Nezabudnuteľný príbeh mladého čarodejníka Harryho Pottera nakrútený podľa rovnomennej knihy od spisovateľky J. K. Rowlingovej odštartoval prvým zo série filmov s názvom Harry Potter a Kameň mudrcov. Slávny Harry, ktorého stvárnil Daniel Radcliffe, sa v prvej časti dostáva do čarodejníckej školy Rokfort, kde spolu so svojimi priateľmi zažíva nezabudnuteľné dobrodružstvá. Síce sa o svojich schopnostiach dozvedel len nedávno, no robí všetko pre to, aby svoju školu a priateľov ochránil pred zlým a pomstychtivým lordom Voldemortom.

Hoci film vyšiel už pred dvadsiatimi rokmi, stále si nachádza fanúšikov po celom svete. Zaujímavosťou je, že napríklad len v Amerike existuje viac ako 100 ľudí, ktorí nosia meno slávneho čarodejníka. Takýto filmový fenomén, akým sa Harry Potter za krátky čas stal, prekoná asi len málokto. Ak ste jeho fanúšikom, tak viete, že príbeh o mladom čarodejníkovi sa dá jednoducho pozerať donekonečna.. 

Pevné puto (2009) 

Veľmi emotívna a napínavá mysteriózna dráma prináša na obrazovky príbeh Susie (Saoirse Ronan), ktorú ako 14-ročnú zavraždili cestou domov zo školy. Na druhom svete sleduje život svojich blízkych, ktorí žialia nad jej stratou, no zároveň aj svojho vraha, ktorý ju pripravil o všetko, na čom jej záležalo. Hlavná hrdinka je tak postavená pred najťažšiu voľbu – buď sa pomstí, alebo pomôže blízkym prekonať obrovskú stratu.

Film je natočený podľa rovnomennej predlohy od Alice Seboldovej. Aj napriek tomu, že námet pôsobí na prvý pohľad pochmúrne, je táto snímka v konečnom dôsledku veľmi optimistická a povznášajúca. Spomienky na život, láska k rodine a nádej na krajšiu budúcnosť zanechajú u diváka naozaj príjemný filmový zážitok.

Na hrane zajtrajška (2014) 

Pokiaľ máte radi sci-fi filmy s tematikou mimozemšťanov či života v budúcnosti, Na hrane zajtrajška je pre vás rozhodne to pravé. Neskúsený podplukovník William Cage, ktorého si vo filme zahral slávny Tom Cruise, musí priamo čeliť nepriateľskej mimozemskej civilizácii, ktorú však nie je ľahké poraziť. I keď pri snahe zničiť svojho protivníka zakaždým zomiera, akoby zázrakom každý deň opäť ožije. Vďaka tomu získava cenné skúsenosti, ktoré využíva v boji s nepriateľmi.

Príbeh plný akčných momentov vás určite nebude nudiť. Režisér Doug Liman sa totiž inšpiroval udalosťami z 2. svetovej vojny, čo snímke dodáva jedinečnosť. Chytrý a prekvapivý scenár vás bude držať po celý čas v napätí a poteší aj náročnejšieho diváka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Každý môže naletieť hoaxu, dôležité je poučiť sa, tvrdí odborník na informačnú bezpečnosť

Tomáš Kriššák z projektu Konšpirátori.sk, hovorí o tom, ako sociálne siete a dezinformácie menia spôsob, akým vnímame realitu.

Na Slovensku už roky rastie vplyv dezinformačných stránok, ktoré využívajú hnev, strach, neistotu a šíria skreslené informácie či hoaxy. Pred piatimi rokmi vznikol projekt Konšpirátori.sk, ktorý ich zhromažďuje v jednom zozname spolu s hodnotením ich obsahu. Prečo však ich popularita stále rastie? Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť a člen hodnotiacej komisie projektu, vraví, že na vine sú do veľkej miery sociálne siete.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • čo si na stránkach všímať, aby sme nenaleteli hoaxom,
  • ako konšpiračné weby zmenili nálady v slovenskej spoločnosti, 
  • prečo príval týchto stránok rastie,
  • či rastie s ich vplyvom aj množstvo hejtov na internete.

„Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu.“ Prečítajte si rozhovor s riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie

Naleteli ste už vy sám nejakému hoaxu?

Mnohokrát, nie je hanbou si to priznať. Ľudia, nech sú akíkoľvek, vždy môžu naletieť. Dôležité je vedieť si to priznať a poučiť sa z toho. Uveril som napríklad fotke z Nemecka, kde bolo pri povodniach vidno potápajúce sa auto s nálepkou, ktorá zosmiešňovala aktivistku Gretu Thunbergovú.

Fotka obletela svet s tým, že človek, ktorý popiera klimatickú krízu, zažil potopu. V skutočnosti to bola falošná fotka upravená Photoshopom. Uvedomil som si to, odstránil ju a napísal ľuďom, ktorí na ňu reagovali. Povedal som si, že nabudúce by som mohol aspoň 5 sekúnd googliť, než niečomu uverím, a že mám vlastné predsudky, podľa ktorých si kreslím svet. 

Projekt Konšpirátori.sk vznikol v roku 2016. V tom čase sa konšpiračné stránky stali hrozbou?  

Hrozbou boli odjakživa, no okolo roku 2014, keď sa vyhrocoval konflikt na Ukrajine, Slovensko aj iné krajiny zažili príval dezinformačných webov. Len ťažko by sme vedeli dokázať, že majú zahraničný pôvod, ale skutočne preberali veľa zahraničnej propagandy.

Ako na stránke Konšpirátori rozlišujete dezinformácie? 

Každý nám môže nahlásiť problematickú stránku a my taký podnet spracujeme. Celkové hodnotenie vychádza zo zhody čo najväčšieho počtu 12-člennej komisie. Hlasovanie je tajné, nemôžeme sa teda ovplyvňovať. Každý z nás sa snaží čo najobjektívnejšie stránku vyhodnotiť na základe toho, aké informácie sa tam nachádzajú, či dodržiava profesionálne a etické normy. 

Facebook urobil z konšpiračných teórií na celom svete mainstream.

Sledujeme, či sú pod správami podpísaní autori, či citujú, či si nevymýšľajú. Zisťujeme, či uverejňujú opravy. Konšpiračné weby bežne zverejnia blbosť, a keď sú usvedčené, obsah nezmažú a málokedy odpovedajú.

Rastie počet dezinformačných stránok alebo skôr stagnuje? 

Podobné zdroje informácií vznikajú nepretržite nielen na webe, ale aj na sociálnych sieťach a iných digitálnych platformách. Náš projekt Konšpirátori vznikol ako odpoveď na tento trend, lebo veľa inzerentov sa nevedelo zorientovať, na ktoré stránky môžu umiestniť svoje reklamy bez reputačného rizika. Obávali sa, že sa ich reklama objaví vedľa správy, že keď si budete strúhať mrazený citrón do vody, zázračne vás to vylieči zo štvrtého štádia rakoviny. 

Máte informácie o prípadoch, keď váš projekt pomohol? 

Tisíce inzerentov sa chopili šance byť zodpovednými a zapojili sa do nášho projektu. Pevne verím, že je to jedna z ciest, ako ukázať, že civilizovaný svet nechce živiť týchto, ja to nazývam, novodobých barbarov, ktorí zneužívajú slobodu slova, aby sa toxicky obohacovali. Viacero krajín by sa mohlo inšpirovať, že sa dá objektívne zhodnotiť kvalita obsahu webu, a mohlo by to nastaviť nový etický štandard.

Ako môžu bežní ľudia odhaliť konšpiračné stránky? Čo by si mali všímať? Respektíve mali by si vždy na vašej stránke skontrolovať, či sa web nenachádza na zozname konšpirátorov?

Projekt Konšpirátori slúži primárne inzerentom, ale bežným ľuďom by mohol pomôcť projekt Checkbot, kde sú podozrivé kritériá definované. Spomínal som už potrebu sledovať, či je uvedený autor textu. Potom si treba všímať, či stránka používa často nejaké negatívne ladené nálepky, ako napríklad „slniečkari“, a či majú texty príliš bombastické titulky. Dôležité je overiť si aj  grafiky a obrázky.

Napríklad v roku 2015 svet obletela fotka, ktorá mala byť dôkazom, že v Európe sa vyloďujú tisíce utečencov, no v skutočnosti šlo o záber z roku 1991, keď do Talianska prichádzali migranti z Albánska, keď sa u nich zrútil režim.

Keď si ich stiahnem a nahrám do Google Images alebo do Yandexu, zistím, kde boli pôvodne uverejnené. Napríklad v roku 2015 svet obletela fotka, ktorá mala byť dôkazom, že v Európe sa vyloďujú tisíce utečencov, no v skutočnosti šlo o záber z roku 1991, keď do Talianska prichádzali migranti z Albánska, keď sa u nich zrútil režim.

Ľudia by si mali dávať pozor, či sa správy nesústreďujú na vyvolávanie ostrých emócií alebo či neútočia na niektoré skupiny obyvateľstva. Extrémisti pomaly už nezverejnia ani jeden príspevok, ktorý by na niekoho neútočil.

Akým spôsobom k šíreniu konšpirácií prispel Facebook a iné sociálne siete?

V prvom rade, Facebook urobil z konšpiračných teórií na celom svete mainstream. Problém narástol v čase, keď spoločnosť zmenila spôsob, akým zarába peniaze, a zmenila niekoľko modelov a algoritmov toho, čo sa používateľom zobrazuje. V roku 2016 manažérka Facebooku Sheryl Sandberg urobila rozhodnutie, že sa sieť stane miestom, kam si ľudia budú chodiť po novinky.

„Často sa zamýšľam, ako sa ľudia, ktorí vypisujú hejty, správajú k svojej rodine.“ Prečítajte si rozhovor s Kristínou Tormovou

V zásade sa stala médiom, ktoré však nechcelo prevziať zodpovednosť klasických médií, a radšej si vzala najtoxickejšie metódy, ako pritiahnuť ľudskú pozornosť. Dala priestor každému, kto dokázal pozornosť ľudí zaujať a udržať. Niekedy vtedy sa začalo dariť Hlavným správam či magazínu Zem a vek, to boli u nás prvé lastovičky. Po nich prišli mnohé ďalšie, ktoré majú na Facebooku otvorené dvere.

Vieme však dokázať, že vina padá na plecia Facebooku?

Spoločnosť Gerulata Technologies realizovala vo februári tohto roka výskum so zameraním na 43 dezinformačných zdrojov. Skúmali, či je Facebook schopný moderovať a odstraňovať hoaxy, ktoré sa týkali koronavírusu. Zistili, že minimálne 200 výstupov týchto zdrojov bolo v rovine výmyslov. Facebook za mesiac od ich nahlásenia neodstránil ani jeden. Spoločnosť tvrdí, že je to síce jej priorita, no že nemá kapacity všetko čistiť. Mne sa to javí ako otrepané PR a snaha vyviniť sa. 

Keď rastie vplyv konšpiračných webov, zväčšuje sa aj počet hejtov?

Internet je iný než pred desiatimi rokmi, ľudia si častejšie skáču do vlasov. Kamaráti, ktorí boli predtým pankáči, teraz držia stranu extrémistom. Vravím im: „Chalani, pred rokmi vás títo naháňali na ulici a mnohí ste skončili v nemocnici. A teraz súhlasíte s rečami, ktoré šíria?“

Tieto zmeny spôsobuje konšpiračné myslenie, teda interpretácia reality podľa neprávd a konšpiračných teórií. Práve to v ľuďoch živí pocit frustrácie. Aj preto si v online ľudia ľahšie vybíjajú hnev, je ho viac, poškodení ho potrebujú zo seba vyfiltrovať a v online priestore si každý rýchlo nájde svoj cieľ, hromozvod vlastného hnevu.

Sociálne médiá sú nešťastný produkt. Zarábajú totiž na tom, že ľudí neustále pripútavajú k technológii, ktorá im neprináša nové informácie, no dokáže z nich najlepšie vytiahnuť informácie o tom, aké majú strachy a túžby, a tie potom čo najlepšie speňažiť.

Čo to v praxi znamená?

Ak ste človek, ktorý sa nevenuje internetovej bezpečnosti, na Facebooku nemáte čo robiť. Je to priestor, ktorý je už mimoriadne toxický a nebezpečný. Ponúka iba zopár výhod, ako napríklad spojenie s kamarátmi, to vám však už dokáže sprostredkovať mnoho iných aplikácií. Otvoríte si newsfeed a máte šancu 50 : 50, že si prečítate blbosť alebo zapálenú debatu, kde sa ľudia hádajú, nerozumejú si. 

Potom sa ako spoločnosť nevieme dohodnúť ani na takej banalite, ako je očkovanie, hoci po dekády bolo zrejmé, že je to medicínsky overený spôsob, ako zamedziť šíreniu desiatok chorôb. 

Dezinformačné stránky sa odvolávajú na slobodu prejavu. Mali by sme ju obmedziť? 

Sloboda prejavu je nehmotná inštitúcia, podobne ako sú súdy alebo vzdelávanie. V liberálnej demokracii je jej cieľom to, aby mal každý rovnaké právo robiť informované rozhodnutie bez ohľadu na to, či je bohatý, chudobný alebo z akejkoľvek spoločenskej skupiny. 

Sociálne siete nám umožnili spoločne vytvárať informačný priestor a pestovať slobodu prejavu virtuálne. No to je mimoriadne ľahké zneužiť. Producenti dezinformácií často nerobia nič iné, len ohrozujú práva ostatných a tvária sa, že oni zastupujú slobodu prejavu, čo je totálny paradox. 

Zdroj problémov, neochota kľúčových ľudí robiť odvážne kroky, ktoré by možno boli drahé, ale zároveň by boli benefitom pre celé ľudstvo. 

Pokrytectvo, ako keby pyroman tvrdil, že je zárukou, že už nič nezhorí, lebo on už všetko podpálil. Treba zdôrazniť, že konšpirácie a hoaxy majú dosah na rôzne oblasti života, napríklad medziľudské vzťahy a duševné zdravie, a neohrozujú len slobodu prejavu a možnosť robiť informované rozhodnutia.

Ako by sa teda dalo zabrániť šíreniu hoaxov na sociálnych sieťach?

Odporúčam prečítať si knihu od Shoshany Zuboffovej The Age of Surveillance Capitalism. Hovorí o tom, že sociálne médiá sú nešťastný produkt. Zarábajú totiž na tom, že ľudí neustále pripútavajú k technológii, ktorá im neprináša nové informácie, no dokáže z nich najlepšie vytiahnuť informácie o tom, aké majú strachy a túžby, a tie potom čo najlepšie speňažiť. 

Takýto model zväčšuje svoj profit vtedy, keď je otvorený nebezpečným a zavádzajúcim informáciám, lebo tie sú magnetom pre ľudskú pozornosť. Kým tento princíp nebude zlomený, budeme sa len hlbšie ponárať v tekutom piesku. Pozeráme sa na čiastkové riešenia, no my musíme zničiť zdroj problému. 

A ten je? 

Ľudský mamon. Facebook mohol byť dobrou spoločnosťou. Poznáme mnoho digitálnych značiek, ktorým sa podarilo vykonať viac dobra než zla, no pri Facebooku vieme určiť konkrétne nesprávne rozhodnutia, ktoré ho zviedli na zlú cestu. A to je zdroj problémov, neochota kľúčových ľudí robiť odvážne kroky, ktoré by možno boli drahé, ale zároveň by boli benefitom pre celé ľudstvo. 

Spoločnost O2 dlhododobo podporuje mediálnu gramotnosť, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na kultiváciu informačného priestoru a publikovanie overených informácií. Spolu s webom konspiratori.sk uspelo v grantovom programe Vráťme rozum na internet tento rok 12 projektov zameraných na kritické myslenie. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Tomáš Kriššák

Pochádza z Popradu a pôsobí na voľnej nohe vo viacerých projektoch zameraných na informačnú bezpečnosť. Je členom hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk, zoznamu webových stránok s pochybným obsahom. Konšpirátori.sk je neziskové občianske združenie, ktorého členmi sú Ján Urbančík, Peter Jančárik a Pavol Hardoš. Kriššák je okrem toho aj jedným z autorov komiksu Dobrodružstvá Milana Rastislava Štefánika. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac