Spoznali sa v školských laviciach. 10 kapiel, o ktorých ste možno nevedeli, že kariéru odštartovali vďaka škole

Paradoxne, najznámejšia pesnička od Pink Floyd by sa nikdy nezačala slovami „nepotrebujeme žiadne vzdelanie“, ak by sa členovia kapely nestretli na spoločnej škole.

Škola je skvelým miestom na nadviazanie silných priateľstiev aj na celý život. Niektorí z nás sa počas nej snažili aj hudobne vyžiť a zakladali si so spolužiakmi kapely, no vedeli ste, že mnohé svetoznáme hudobné mená sa spojili práve vďaka rovnakej škole či odboru na univerzite? 

O kapelách, ktoré formovala škola, sa dočítate nižšie, no ak si chcete vychutnávať hudbu naplno hneď teraz, vyskúšajte TIDAL. Navyše ho môžete mať ako súčasť O2 SMART Paušálu 

Nielen Pink Floyd, ale aj mnohé ďalšie kapely, ktoré počúvame, vznikli už v skorých školských časoch. Niektorí členovia sa poznajú od raného detstva, iní sa spoznali počas strednej alebo vysokej školy popri štúdiu architektúry, medicíny či astrofyziky.

Máme pre vás desať príkladov top rockových a punkových kapiel, ktorých korene siahajú až do školských lavíc.

GREEN DAY
Basket Case

Päťnásobní víťazi Grammy Green Day začali už na strednej škole Pinole Valley High School v Kalifornii v kapele Sweet Children. V tejto formácii boli zakladajúcimi členmi spevák Billy Joe Armstrong a basák Mike Dirnt. 

Prvý koncert odohrali v malom bare Rods Hickory Pit ako 14-roční. Tré Cool sa k nim pridal o tri roky neskôr po odchode pôvodného bubeníka a v roku 1994 vydali svoj prvý album Dookie s dnes už ikonickým menom kapely Green Day. V tom čase boli označovaní za „kriesiteľov“ punkovej hudby.

THE WHO
Baba O‘Riley

The Who spojili sily tiež už ako tínedžeri. Gitarista Pete Townshed a basák John Entwistle sa poznali už od strednej školy Acton County Grammar School v Londýne, kam chodil aj spevák Roger Daltrey. 

V školských časoch založili Pete a John džezové trio, obaja sa popritom zaujímali o rockovú hudbu, John navyše hral aj v školskom orchestri na francúzskom rohu. Keďže si nemohol dovoliť kúpiť basovú gitaru, vyrobil si vlastnú a začal hrať.

Pete sa po strednej presunul na Ealing Art College a práve táto škola mala zásadný vplyv na to, ako zneli neskôr. Spevák Roger bol na tej istej škole, len vo vyššom ročníku, no vyhodili ho, a tak založil vlastnú kapelu Detours, s ktorou hrával na svadbách a firemných akciách. Postupne sa Detours v roku 1964 pretransformovali na The Who, kam sa pridali Pete Townshed, John Entwistle aj bubeník Keith Moon.

Okrem The Who (Ten Kto) boli v hre aj iné humorné názvy, ako No One (Nikto) a The Group (Kapela). 

QUEEN
Under Pressure

Queen začali koncom 60. rokov na London Imperial College. Gitarista Brian May a bubeník Roger Taylor študovali astrofyziku a zubárinu, keď na spomenutej škole založili kapelu Smile. 

Keď ich basák Tim Staffell odišiel, pridal sa k nim Freddie Mercury, ktorý v tom čase spolu s Timom študoval umenie a dizajn na Ealing College of Art. Neskôr sa pridal basák John Deacon a kapela Queen bola na svete tak, ako ju poznáme dodnes. 

Mercury využil svoje poznatky z dizajnovej školy a navrhol ikonické logo Queen s erbom kráľovnej a fénixom navrchu, ktorý predstavuje nesmrteľnosť. Ich debutový album vyšiel hneď po dokončení školy v roku 1973. 

TALKING HEADS
Once In a Lifetime

Talking Heads začali svoju hudobnú cestu v roku 1973 ako súčasť školského kvinteta so spevákom a gitaristom Davidom Byrnom a bubeníkom Chrisom Frantzom na umeleckej škole Rhode Island School of Design.

V 70. rokoch sa pretransformovali na trio spolu s Chrisovou frajerkou Tinou Weymouth, ktorá sa naučila hrať na basu len preto, že nevedeli nájsť basáka. V tom čase bývali všetci traja v zdieľanom loftovom byte, skupinu nazvali Talking Heads a stali sa aktívnou súčasťou newyorskej punkovej scény.

Ich prvý koncert bol v legendárnom punkovom CBGB, kde v roku 1975 robili predskokana pre Ramones. Napokon sa k nim pridal absolvent Harvardu a klávesák, gitarista a vokalista Jerry Harrison, čo uzavrelo zostavu kapely v roku 1977. V tom istom roku vyšiel ich prvý a mimoriadne úspešný album Talking Heads: 77, na ktorom bol aj ich megahit Psycho Killer.

RADIOHEAD
Creep

Radiohead nazvali svoju kapelu podľa pesničky Radio Head z albumu už spomínaných Talking Heads. Spevák a gitarista Thom Yorke, basák Colin Greenwood, gitarista Ed O’Brien aj gitarista a klávesák Jonny Greenwood a bubeník Phil Selway chodili na rovnakú chlapčenskú strednú školu  Abingdon School. Hoci neboli priamo spolužiaci a boli v rôznych ročníkoch, založili kapelu On a Friday, ktorá sa neskôr premenovala na Radiohead.

Ak by ste si príbehy kapiel či ikonických hudobníkov radšej pozreli, vybrali sme 6 filmov o hudobných legendách

Po škole spolu hrávali naďalej, no na jednom z koncertov zaujali pozornosť človeka z vydavateľstva EMI, ktorý ich podnietil na zmenu názvu kapely a kontrakt na šesť albumov podpísali už ako Radiohead. Ich debutový singel v roku 1992 sa volal Creep a do dnešného dňa je jednou z ich najznámejších skladieb. V nasledujúcich rokoch vyhrali tri Grammy a dodnes hrajú v rovnakej zostave.

THE STROKES
The Adults Are Talking

The Strokes je indierocková kapela, ktorá sa skladá z piatich kamarátov z mladosti. Spevák Julian Casablancas sa pozná s basákom Nikolaiom Fraiturom už od šiestich rokov z lýcea Lycée Francais de New York

Julian neskôr stretol gitaristu Nicka Valensiho a bubeníka Fabrizia Morettiho na manhattanskej škole Dwight School. Gitarista Albert Hammond jr. sa spoznal s Julianom na švajčiarskom internáte Institute Le Rosey, presťahoval sa do New Yorku kvôli filmovej škole a nakoniec sa v roku 1998 všetci spojili do The Strokes. Ich debutový album Is This It s hitmi ako Last Nite a Someday do dnešného dňa figuruje v rebríčkoch najlepších albumov všetkých čias.

VAMPIRE WEEKEND
A-Punk

Všetci členovia newyorskej punkovej kapely Vampire Weekend sa spoznali na vysokej škole Columbia University. Prvý raz koncertovali v roku 2006 na školskom súboji kapiel v zložení: spevák Ezra Koenig, basák Chris Baio, bubeník Christopher Tomson a klávesák, gitarista a multiinštrumentalista Rostam Batmanglij.

Už ich prvé demá mali na internete veľký úspech a v roku 2008 vydali svoj debutový album Vampire Weekend s chytľavým hit-singlom A-Punk a Oxford Comma. Album vyšiel vo vydavateľstve s rovnakým menom ako ich alma mater – Columbia.

THE ROLLING STONES
Sympathy For The Devil

The Rolling Stones spojila základka. Spevák Mick Jagger a gitarista Keith Richards sa spoznali na Maypole County Primary School v Dartforde. O desať rokov neskôr sa stretli znova a zistili, že majú spoločného známeho, gitaristu Dicka Taylora, Richardsovho spolužiaka zo Sidcup Art School. 

Založili kapelu, do ktorej sa neskôr pridal aj multiinštrumentalista Brian Jones, basák Bill Wyman a bubeník Charlie Watts. Ich názov vznikol na základe inšpirácie z pesničky bluesovej legendy Muddyho Watersa Rollin’ Stone. Stones v aktuálnom zoskupení Jagger, Richards a Ronnie Wood „rollujú“ už vyše 60 rokov a dá sa povedať, že sú jedným z najznámejších a najvytrvalejších zoskupení rockovej éry.

PINK FLOYD
Another Brick In The Wall

Progresívna rocková kapela Pink Floyd vznikla v 60. rokoch na Londýnskej polytechnickej škole na Regent Street (dnes zvaná University of Westminster). Basák Roger Waters, bubeník Nick Mason a klávesák Richard Wright tu študovali architektúru. Gitarista a spevák Syd Barrett bol síce študentom umenia na inej univerzite, no dal sa dokopy s ostatnými a založili kapelu. Skúšali v čajovni v školskom suteréne a prešli si mnohými zmenami názvu, až sa zhodli na Pink Floyd.

Názov kapely je kombináciou mien hudobníkov dvoch bluesových platní zo Sydovej zbierky: Pink Anderson a Floyd Council. Debutový album The Piper at the Gate’s of Dawn vyšiel v roku 1967 a pred rozpadom v roku 1985 stihli vydať 15 štúdiových albumov. A všetko sa to začalo v škole. „Hey, teacher, leave those kids alone!“

Po príbehoch svetových punk a rockových kapiel zo školských lavíc si ich hudbu môžete vychutnať aj v našom playliste:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.


Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Ako vybrať mobil pre školáka? Máme pre vás 8 tipov

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac