Storočia staré tajomstvá, upíri aj výnimočné detektívky: 7 trilerov do mrazivého počasia
HBO GO ponúka na začiatku nového roka napínavé filmy podľa osvedčených knižných a komiksových predlôh.
Zdieľať
22. 1. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: archív HBO GO
Záhadné zločiny, tajomstvá, Gotham bez Batmana a dotyk nadprirodzena. So šálkou kakaa si v pochmúrnych zimných mesiacoch radi pustíme detektívku alebo strašidelný triler so zaujímavými postavami.
Sledujte filmy a seriály cez O2 a objavte výhody služby HBO GO aj s predplatným a neobmedzenými dátami ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac
V našom výbere mrazivých filmov sa stretli čarodejnice skrývajúce sa v oxfordských knižniciach, zlo odpočívajúce v horskom hoteli či vyšetrovateľ stratený v newyorských džezových kluboch a vo vlastnej hlave. Všetkých nájdete v ponuke streamovacej služby HBO GO.
Keď herec Edward Norton čítal detektívku Temná tvár Brooklynu, okamžite ho zaujalo, ako sa v nej spisovateľovi Jonathanovi Lethemovi podarilo zachytiť život s neurologickou poruchou Tourettovým syndrómom.
Keďže kniha patrí k Nortonovým obľúbeným, rozhodol sa jej filmovú adaptáciu nakrútiť aj si v nej zahrať. V pochmúrnych newyorských uličkách sa vyšetrovateľ Lionel snaží vyriešiť vraždu svojho mentora. Noirovú atmosféru trileru dokonale dotvára džezová hudba skladateľa Daniela Pembertona.
Spisovateľ Jack Torrance hľadá pokojné miesto, kde by vedel dokončiť román. Prijme teda ponuku byť počas zimných mesiacov správcom vo vyprázdnenom hoteli Overlook. Do hôr Rocky Mountains sa presťahuje so synom aj s manželkou.
Izolácia sa však nepriaznivo podpíše na jeho psychike – tak začína slávny horor Osvietenie podľa Stephena Kinga, ktorý v roku 1980 priniesol do kín nemenej slávny režisér Stanley Kubrick.
King sa neskôr rozhodol na príbeh nadviazať pokračovaním Doktor Spánok a aj ten nedávno dostal filmové spracovanie. Syn Jacka Torrencea sa v ňom snaží vyrovnať s tragickou minulosťou. V skvelom strašidelnom príbehu žiari herečka Rebecca Ferguson v roli vodkyne tajomného vraždiaceho kultu.
Birds of Prey (Podivuhodná premena Harley Quinn)/Birds of Prey (And the Fantabulous Emancipation of One Harley Quinn)
Joker patrí k najznámejším filmovým a komiksovým zloduchom a mimoriadne populárna je aj jeho priateľka Harley Quinn. Pôvodne ju vymysleli len ako vedľajšiu postavu pre kultový kreslený seriál Batman z 90. rokov, no stala sa takou obľúbenou, že čoskoro sa začala objavovať aj v komiksoch a najnovšie dostala vlastný film.
V zábavnom a svižnom trileri si nájde niekoľko kamarátok, s ktorými sa postaví najobávanejším mafiánom mesta Gotham.
Do Gothamu sa vrátime aj v ďalšej novinke. Keď sa Batman bez stopy stratí, mesto bez maskovaného hrdinu upadne do chaosu. Vládu nad ulicami preberá mafia. Kate Kane v sebe musí nájsť odvahu, aby po bratrancovi Batmanovi prevzala boj so zločinom pod identitou Batwoman.
V druhej sérii seriálu má ochrankyňa spravodlivosti novú tvár po tom, ako produkciu opustila herečka Ruby Rose. Batwoman mala veľký význam pre LGBTI komunitu, pretože bola prvým superhrdinským seriálom, v ktorom je superhrdinkou lesba.
V knižnej trilógii od spisovateľky Harkness sa to hemží čarodejnicami, upírmi a inými nadprirodzenými bytosťami. Žijú však v utajení a svoju identitu bežným smrteľníkom nechcú odhaliť.
Deborah Harkness sa pri hlavnej hrdinke svojich kníh inšpirovala aj vlastnými skúsenosťami z akademického prostredia. Jej Diana Bishopová je vedecká pracovníčka a čarodejnica, ktorá pri výskume v Oxforde narazí na záhadnú magickú knihu. V pokračovaní seriálu ju spolu s upírom Matthewom pátranie zavedie do obdobia alžbetínskej renesancie.
Podobne ako v Čase čarodejníc aj v seriáli Odkaz vystupujú nadprirodzené bytosti ako upíri, vlkolaci, čarodejnice či démoni. Tento seriál nadväzuje na populárnu knižnú franšízu Upírske denníky aj na ďalší seriál The Originals.
V tretej sérii skupina študentov objavuje v špeciálnej škole svoje mimoriadne schopnosti, no zároveň sa snaží odolať vábeniu temných síl a pochopiť svoju minulosť.
Premiéra na HBO GO: 22. januára 2021
C. B. Strike: Smrtiaca biela/C. B. Strike: Lethal White
Keď v roku 2013 vyšla detektívna kniha Volanie kukučky, jej autora Roberta Galbraitha vychvaľovali ako úžasného debutanta, ktorý má pred sebou veľkú budúcnosť. Čoskoro však vysvitlo, že ide len o pseudonym, ktorým sa autorka J. K. Rowlingová chcela oslobodiť z tieňa svojej ságy o čarodejníkovi Harrym Potterovi.
Príbehy o detektívovi Cormoranovi Strikovi sa predali v stovkách tisícov výtlačkov a boli spracované aj v televíznom seriáli. Smrtiaca biela je štvrtou časťou série. Cormorana v nej navštívi očividne psychicky narušený muž a žiada ho o vyšetrenie zločinu, ktorý zažil ešte ako dieťa.
Premiéra na HBO GO: 21. januára 2021
Radi by ste si pozreli dobrý film alebo napínavý seriál a pritom zabudli na dátové obmedzenia? Vyberte si nekonečné O2 SMART Paušály, ktoré okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS prinášajú aj neobmedzené dáta a predplatné prémiových aplikácií ako HBO GO, TIDAL či O2 TV. Viac o vylepšenej ponuke O2 SMART Paušálov nájdete na www.o2.sk.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Leto je ideálnou príležitosťou na to, aby sme deti opäť rozhýbali. Podľa psychologičky Andrey Antalovej im šport pomôže lepšie zvládať rôzne životné situácie a vyrovnať sa s tým, čo v predošlých mesiacoch zažívali.
Zaujímate sa o politiku, duševné zdravie, životný štýl či spoločenské dianie? Prinášame výber podcastových relácií, ktoré okrem aplikácií nájdete aj na YouTube.
Loading...
