Úspešné hudobné comebacky: 8 interpretov, ktorí sa na scénu vrátili vo veľkom štýle

Santanovi sa vyplatila spolupráca s mladými hudobníkmi, Mirovi Žbirkovi zase pomohlo nahrávanie v štúdiu, v ktorom tvorili aj jeho hudobné idoly.

Veľký hudobný comeback nemusí prísť len po rokoch života v ústraní, často ide o zmenu hudobného štýlu či rozbehnutie nových spoluprác. Vybrali sme pre vás 8 interpretov a ich hudobné návraty. Spoznajte príbehy úspešných albumov, ktoré ich vrátili na výslnie.

Počúvajte hudbu cez O2 a objavte výhody služby TIDAL aj s predplatným a 10 GB na jej počúvanie každý mesiac ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Santana
Supernatural

Jeho hudobné úspechy sa datujú od konca šesťdesiatych rokov, keď zaujal svojím osobitným štýlom – kombináciou blues s latinskoamerickými rytmami a charakteristickou hrou na gitare. Vďaka nej mu patrí 15. miesto v rebríčku 100 najlepších gitaristov všetkých čias. Počas svojej kariéry nahral množstvo albumov, hosťoval v rôznych projektoch a odohral veľké koncerty, jeho meno však postupne začali zatieňovať mladší gitaristi.

Všetko zmenil album Supernatural, ktorý je jeho 18. štúdiovým albumom. Santana sa obklopil mladými talentmi, čo bolo kľúčom k úspechu. Hneď prvý singel Smooth ho katapultoval späť na výslnie. O spev sa v tejto piesni postaral Rob Thomas z kapely Matchbox Twenty. Z albumu vzišli viaceré single, medzi nimi aj ďalší hit Maria Maria.

David Bowie
Blackstar

David Bowie sa považuje za jedného z najvplyvnejších hudobníkov 20. storočia, ktorého rešpektujú kritici aj hudobníci. Počas svojej kariéry niekoľkokrát zmenil štýl a vždy prišiel s niečím inovatívnym. V roku 2003 vydal album Reality, do roku 2006 aktívne koncertoval a potom si dal dlhšiu hudobnú prestávku.

O sedem rokov vydal album The Next Day, ktorý však nezaujal tak ako ten nasledujúci s názvom Blackstar. Bol to skutočne veľkolepý návrat na scénu, aj keď podľa mnohých išlo skôr o veľkolepú rozlúčku, keďže Bowie krátko po vydaní albumu zomrel. Na albume spolupracoval s džezovými hudobníkmi a podarilo sa im vytvoriť zaujímavú kombináciu art rocku a džezu.

Johnny Cash
American Recordings 

Veľká hviezda country hudby, ku ktorej vzhliadajú mnohí mladí umelci, začínala svoju kariéru v rovnakom čase ako Elvis Presley. Obrovská popularita však Johnnyho Casha čoskoro dobehla v podobe drogovej závislosti. V čase vydania svojho najslávnejšieho albumu nahratého vo väznici Folsom Prison však závislosť dokázal ovládnuť a svoj život úplne zmenil. Začal nosiť čierne oblečenie, vďaka čomu si vyslúžil prezývku The Man In Black.

Veľký návrat na scénu prišiel na sklonku jeho života, keď ho oslovil legendárny producent Rick Rubin, aby nahral cover verzie známych hitov. Album dostal názov American Recordings a pre úspech tohto albumu sa počas ďalších rokov nahrali ešte ďalšie tri v podobnom duchu. Po smrti Johnnyho Casha vyšlo 60 dovtedy nevydaných nahrávok z tohto úspešného obdobia.

Metallica
Death Magnetic 

Metallica sa vo svojich začiatkoch radila do takzvanej veľkej štvorky kapiel, ktoré prišli s novým štýlom metalovej hudby. Medzi ich najúspešnejšie albumy patria Master of Puppets a Black Album. Po vydaní albumu ReLoad sa na čas odmlčali, prišli nezhody medzi členmi kapely a dokonca hrozilo aj ukončenie spolupráce.

Po šiestich rokoch sa však stretli v štúdiu pri nahrávaní kontroverzného albumu St. Anger. Jeho vznik mapuje aj dokument, ktorý ukazuje, ako členovia kapely spolupracujú pod dohľadom psychológa. Album však ešte nedosiahol očakávaný úspech. Došlo však k viacerým zmenám, Metallicu posilnil basgitarista Robert Trujillo a album Death Magnetic nanovo odštartoval úspešné časy.

Ozzy Osbourne
No More Tears 

Zakladajúci člen kapely Black Sabbath je jednou z najkontroverznejších postáv svetovej hudobnej scény. Po niekoľkých rokoch na pozícii speváka tejto kapely rozbehol úspešnú sólovú dráhu, vydal niekoľko albumov a absolvoval množstvo turné po celom svete. Po tragickej smrti gitaristu Randyho Rhoadsa jeho kapela chvíľu stagnovala, po čase ho však nahradil Zakk Wylde, s ktorým nahrali album No Rest For The Wicked.

Čítajte aj: 7 interpretov, ktorí sa preslávili jednou skladbou

Aj vďaka aktívnej spolupráci s novým gitaristom vyšiel o tri roky neskôr prelomový album No More Tears s úspešným singlom Mama, I’m Coming Home. Táto autorská dvojica spolupracovala ešte niekoľko rokov. Ozzy Osbourne sa však postupne zviditeľnil aj inak – začal organizovať Ozzfest a objavil sa v reality šou Osbournovci.

Eric Clapton
Unplugged 

Eric Clapton je po Jimim Hendrixovi asi druhým najslávnejším gitaristom všetkých čias. Hoci počas svojej kariéry hral rôzne štýly, radí sa predovšetkým medzi bluesových gitaristov. Po pôsobení v legendárnych kapelách ako Cream či The Yardbirds sa dal na sólovú dráhu a jeho prvým veľkým hitom sa stala cover verzia hitu Boba Marleyho I Shot The Sheriff. Úspešnú kariéru však na nejaký čas prerušilo protialkoholické liečenie.

Po prekonaní týchto problémov nahral niekoľko menej úspešných albumov. Tragická strata syna ho inšpirovala na napísanie piesne Tears In Heaven, ktorá sa stala obrovským hitom. Objavila sa na akustickom albume Unplugged, ktorý je doteraz jeho najpredávanejším. Zaujímavosťou je, že jednu z gitár, na ktorej hral na tomto albume, neskôr predal v aukcii za takmer 800 000 dolárov.

Lucie
EvoLucie 

Kapela Lucie bola úspešná v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, keď vytvorila množstvo hitov a získala veľkú popularitu. Podľa niektorých kritikov ide dokonca o najslávnejšiu českú kapelu vôbec. Úspešné roky však prerušila dlhšia prestávka, keď sa viacerí členovia kapely vydali na sólovú dráhu.

V roku 2012 však Lucie pri príležitosti prevzatia ceny za album Černý kočky, mokrý žáby z roku 1994 ohlásila návrat na scénu, ktorý sprevádzalo niekoľko koncertov. V roku 2018 vyšiel dlhoočakávaný album EvoLucie a s ním veľké halové koncerty.

Na albume s kapelou spolupracoval aj hudobník Phil X, súčasný gitarista kapely Bon Jovi. Zvuk albumu aj výber skladieb je rôznorodý, čo majú fanúšikovia kapely radi.

Miro Žbirka
Double Album 

Miro Žbirka začínal kariéru v kapele Modus, vyhral Bratislavskú lýru aj Zlatého slávika. Počas svojej sólovej kariéry nahral veľa úspešných albumov, pričom na niektorých sa pokúšal o zmenu štýlu k viac elektronickému zvuku, napríklad na albume Nemoderný chalan. Čoraz viac ho to však ťahalo k piesňam, ku ktorým mal vždy vzťah, a to k hudbe milovaných The Beatles.

Ako darček k 60. narodeninám dostal od manželky nahrávanie v legendárnom štúdiu Abbey Road, v ktorom nahrávali viaceré jeho vzory, a výrazným spôsobom to ovplyvnilo aj jeho ďalšie smerovanie. Najskôr nahral singel Love Shines, čoskoro nasledoval album Miro a londýnske nahrávanie zavŕšil dvojalbumom Double Album.

Tieto dva albumy prinášajú zvuk, ktorý celý život hľadal, a považujú sa za to najlepšie, čo zatiaľ nahral. A to aj vďaka tomu, že nahrával s muzikantmi, ktorí boli spoluhráčmi Paula McCartneyho.

Ak sa nechcete hneď púšťať do počúvania celých albumov, vybrali sme z comebackových albumov každého interpreta v článku jednu skladbu, ktorá ho podľa nás najlepšie vystihuje. Vypočuť si ich môžete tu


Chcete mať prístup ku všetkým hudobným hitom vždy, keď dostanete chuť? Stavte na Zlatý O2 SMART Paušál, ktorý ocení každý streamer. Každý mesiac v ňom nájdete predplatné vybranej prémiovej appky, napríklad hudobnej streamovacej služby TIDAL, a k nej extra dáta na jej počúvanie vždy, keď dostanete chuť. Viac o tom, ako si vyskladať O2 SMART Paušál, sa dozviete na www.o2.sk.

banner, O2 SMART Pausal, Zlaty O2 Smart Pausal, modry, Luddo

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac