Powered by O2
Lifestyle

Viete, ktoré filmy inšpirovali rockové klipy? Zaspomínajte si na legendárne videá U2 či Guns N’ Roses

Prepracovaný scenár, akčné scény aj dejové zápletky. Pozrite si kultové rockové klipy svetových kapiel.

2. 12. 2021; Autor: Radovan Vrška, Foto: Unsplash, Clem Onojeghuo

Keď na začiatku osemdesiatych rokov vznikla televízia MTV, nikto ešte netušil, aké veci sa začnú vďaka tomu diať v hudbe. Z obyčajných pesničkových klipov sa postupne začali stávať náročné filmové kúsky a popularita ich sledovania rástla neuveriteľným tempom. Vybrali sme niektoré z nich, ktoré dnes už môžeme považovať legendárne.

​​Za prémiovú hudobnú službu platiť nemusíte. TIDAL môžete mať v cene O2 SMART Paušálu, a navyše teraz v ešte lepšej kvalite. Ako ušetriť 5,99€ mesačne?

Nirvana
Smells Like Teen Spirit

Klip nielenže bol na tú dobu zaujímavý svojím spracovaním, ale bol aj dôležitým míľnikom v rockovej hudbe. Nirvana v ňom spopularizovala nový hudobný štýl nazývaný grunge, a to nielen hudobne, ale aj čo sa imidžu týka. Roztlieskavačky, rozbláznení tínedžeri, školník, ktorý si hudbu zjavne užíva, basketbalový kôš a gitary zavesené nízko, skoro až na kolenách hudobníkov. 

Prostredie pôsobí ako scéna zo stredoškolského podujatia v školskej telocvični, na ktorom kapela vystupuje. Klip sa však natáčal vo filmovom štúdiu GMT Studios v Culver City v Kalifornii. Inšpiráciou klipu bol film Over the Edge režiséra Jonathana Kaplana, v ktorom sa dospievajúca mládež túži vymaniť zo zažitých stereotypov, podobne ako to bolo aj v prípade dnes už legendárneho Kurta Cobaina. 

Bon Jovi
It’s My Life

Klip s prvkami akčného filmu, kde hlavný hrdina beží za svojou priateľkou na koncert kapely, ktorý sa odohráva v Los Angeles, a má na to päť minút. Koncert kapely sa odohráva v legendárnom 2nd Street Tunnel, ktorý sa často používa na fotenie reklám, točenie klipov, ale objavil sa aj v mnohých filmoch, ako napríklad Terminátor či Flashdance. 

Téma klipu bola inšpirovaná filmom Lola beží o život, v ktorom Lola musí za dvadsať minút zohnať stotisíc mariek, lebo inak jej priateľ Manni zomrie. Lola vyrazí do ulíc Berlína a beží nie ako o život, ale vážne o život. Hlavného hrdinu v klipe hrá herec Will Estes, s ktorým sa John zoznámil pri natáčaní filmu Ponorka U-571. Hudobné video má už viac ako miliardu zhliadnutí a pri tejto príležitosti sa Jon Bon Jovi na Twitteri všetkým fanúšikom špeciálne poďakoval za to, že spoločne tvoria históriu.

U2
Beautiful Day

Pieseň je z albumu All That You Can’t Leave Behind, na ktorom sa kapela po rokoch experimentovania s elektronickou hudbou vrátila k svojmu pôvodnému rockovému zvuku so surovými gitarami a energickými pesničkami. Beautiful Day je toho priamym dôkazom. Video sa nahrávalo na parížskom Letisku Charla de Gaulla, kde kapela hrá medzi pristávajúcimi a odlietajúcimi lietadlami.

Režisérom bol známy Jonas Åkerlund, ktorý je podpísaný pod množstvom skvelých videoklipov známych kapiel a interpretov, ako Metallica, Rammstein, Lady Gaga či Britney Spears, a získal niekoľko ocenení Grammy.

Máte radšej tvorbu popových umelcov? Pozrite si videoklipy, ktoré prepísali históriu popu

Existuje aj alternatívna verzia klipu, ktorý bol natočený v malej francúzskej obci Éze v Provensalsku. Bono tu vlastní víkendový dom, kam chodí oddychovať s rodinou a niekoľkokrát sa tu stretla aj celá kapela, aby si dobili baterky a oddýchli po náročnom turné. Na videu vidieť práve takéto stretnutie kapely, hranie v štúdiu a prechádzky po pláži. V porovnaní s pôvodným klipom tu chýba akékoľvek napätie a hudbe to uberá na energii.

Guns N’ Roses
November Rain

Fenomenálna pieseň z ich tretieho a veľmi úspešného albumu Use Your Illusion. Pieseň má na albume takmer neuveriteľných deväť minút a túto dlhšiu verziu použili dokonca aj do klipu. Skrátená verzia, ktorá bola použitá v rádiách, mala päť minút. Vďaka minutáži sa stala najdlhšou piesňou, ktorá dosiahla Top 10 v americkej hitparáde Billboard Hot 100.

Dej klipu sa odohráva na svadbe s dramatickou zápletkou na svadobnej hostine. Modelka Stephanie Seymour, ktorá v klipe vystupuje, a Axl Rose v tom čase tvorili skutočný pár. Stephanie sa objavila aj vo videu k piesni Don’t Cry. Legendárne je aj Slashovo gitarové sólo pred kostolom, ale keďže interiérové scény sa natáčali v zime v kostole v Los Angeles, museli kvôli týmto exteriérom cestovať do Nového Mexika na juhozápade USA. Ak by ste však ten kostol hľadali, nenájdete ho, pretože to boli len rekvizity postavené na tento účel.

Foo Fighters
Learn to Fly

Táto pieseň je najúspešnejšia z repertoáru kapely a rozhodne jej pomohol aj humorne ladený klip. Dej sa odohráva v lietadle a všetky postavy stvárnili samotní členovia kapely. Ich herecký talent sa nedá zaprieť a je skutočne chuťovka vidieť, ako dokonale zahrajú nielen mužské, ale aj ženské postavy a rôzne charaktery. Okrem nich sa v klipe objavila aj populárna dvojica z hudobnej skupiny Tenacious D, z ktorej známejší je asi najmä herec a hudobník Jack Black. Videli ste ho napríklad vo filme Škola rocku alebo Gulliverove cesty.

Kapela Foo Fighters si v klipe uťahuje z viacerých filmov s leteckou tematikou. Klip získal v roku 2001 cenu Grammy. Zaujímavosťou je, že v roku 2015 sa v talianskom meste Cesena stretlo 1000 hudobníkov a unisono zahrali a zaspievali práve túto skladbu, kde na záver zaznela prosba, aby Foo Fighters prišli na toto miesto odohrať koncert, čo kapela nakoniec aj splnila.

Soundgarden
Black Hole Sun

Klip, ktorý je známy svojou apokalypticko-psychedelickou atmosférou. Odohráva sa na predmestí fiktívneho mestečka. Dej aj spracovanie boli nápadom režiséra Howarda Greenhalgha, ktorý režíroval napríklad aj klipy pre kapely Pet Shop Boys, Spice Girls či dokonca pre Eltona Johna. 

Zaujímavosťou je, že klip bol uvedený na MTV v akejsi miernejšej verzii a až po veľkom úspechu ho po niekoľkých týždňoch nahradili prepracovanejšou verziou s viacerými vizuálnymi efektmi. Nie je žiadnym prekvapením, že vo svojej dobe klip získal niekoľko cien. Hovorí sa, že frontman kapely Chris Cornell zložil túto pieseň za 15 minút.

Tublatanka
Pravda víťazí

Pieseň sa stala populárnou vďaka Nežnej revolúcii. V klipe sa objavuje zostrih dôležitých udalostí a míľnikov z dejín Česka a Slovenska, ako aj zábery z demonštrácií Nežnej revolúcie. Klip vytvorila režisérka Katarína Ďurovičová, ktorá sa v súčasnosti podieľa na viacerých seriáloch a reláciách. Kapela je známa aj tým, že v prvých revolučných dňoch požičala organizátorom demonštrácií svoju aparatúru na ozvučenie. 

Zaujímavý je aj fakt, že pesnička bola nahratá už rok pred revolúciou, čo bol v období neslobody a komunistického režimu odvážny čin. Ale ako sa nakoniec ukázalo, starý režim už asi tušil, že jeho dni sa blížia ku koncu. Kapela Tublatanka už síce nehrá v pôvodnej zostave, v ktorej nahrali túto pieseň, ale je stále aktívna a vydáva albumy. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac