Zažiarte v tomto kvíze ako Elvis na pódiu. Týchto 8 otázok preverí, ako dobre poznáte kráľa rokenrolu
Overte si svoje znalosti o živote amerického speváka Elvisa Presleyho, ktorý navždy zmenil hudobný svet.
Zdieľať
29. 9. 2022;Autor: Sóda, Foto: HBO Max
„Pred Elvisom nebolo nič,“ vyhlásil raz John Lennon. Elvis Aaron Presley, obyčajný chlapec z Mississippi, navždy zmenil hudbu aj kultúru. Legenda, ktorá dosiahla absolútnu slávu, nám okrem nesmrteľných piesní zanechala aj svoj unikátny tanečný štýl, nezameniteľný účes a základy rockovej hudby.
Popkultúrna ikona 60. rokov bola jedným z prvých predstaviteľov rockabilly žánru, pôvodcu rokenrolu, ktorý kombinoval prvky country aj bluesu v rockovej nálade. Niektorí stále veria, že Elvis žije – v konšpiračných teóriách o svojej smrti, v kreatívnych kostýmoch svojich napodobňovateľov, no najmä vo svojej večnej hudbe s neprekonateľným barytónovým hlasom.
Elvisova legenda ožíva aj v našom kvíze – otestujte si svoje znalosti:
1. Kráľ rokenrolu ovládal okrem svojho zamatového hlasu aj rôzne inštrumenty. Ktorý bol Elvisov prvý a najznámejší hudobný nástroj?
Gitara
Klavír
Bicie
2. Prvé kroky Elvisovej kariéry viedli cez vydavateľstvo Sun Records, ktorého majiteľ zoznámil chlapca z juhu s gitaristom Scottym Moorom a basistom Billom Blackom. Ako sa volala ich country kapela, ktorá vznikla v roku 1954?
Nashville A-Team
Blue Moon Boys
The Jordanaires
3. Barytónový hlas Elvisa Presleyho sa zapísal do pamäti milovníkov hudby vďaka nejednej piesni. Ako sa volá najznámejšia pieseň, ktorú sme od kráľa rokenrolu počuli? (Nápoveď: v jednom televíznom vystúpení s ňou serenádoval psovi v klobúku.)
Heartbreak Motel
Hound Dog
It’s Now or Never
4. Populárny životopisný film Elvis z réžie Baza Luhrmanna opisuje nielen kariéru kráľa rokenrolu, ale aj osud jeho manažéra. Ako sa volal?
Major Tom
Plukovník Parker
Kapitán Pierce
5. Kráľ rokenrolu okrem hudobného úspechu zažil slávu aj na striebornom plátne. Ktorá z týchto snímok bola Elvisovým filmovým debutom?
Love Me Tender
Jailhouse Rock
Viva Las Vegas
6. Elvis počas vojenskej služby v Nemecku stretol svoju budúcu manželku, ktorú si vzal po siedmich rokoch randenia. Ako sa volala budúca pani Presleyová?
Riley Keough
Josephine Baker
Priscilla Beaulieu
7. Elvis sa okrem hudby preslávil aj pútavými kostýmami na svoje vystúpenia. Ako sa volal dizajnér, ktorý v roku 1968 prevzal patronát nad Elvisovými kostýmami na koncerty a súkromné použitie?
Bill Belew
Halston
Andy Warhol
8. Elvisova hudba presahovala hranice žánrov, čo dokazuje jeho úspech v pope, vernosť skalných fanúšikov country a zároveň označenie „kráľ rokenrolu“. Posledné ocenenie Grammy, ktoré získal za svojho života, dostal v roku 1974 za cover piesne How Great Thou Art. Do akého žánru patria všetky piesne, za ktoré Elvis získal Grammy v súťažných kategóriách?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Standup má síce u všetkých komikov podobnú štruktúru a techniku vrstvenia vtipu (prirovnanie, prirovnanie, punchline/uzatvorenie vtipu), no každý komik má svoj vlastný podpis, a tak sú standupy u každého originálne. Aj divák si tak môže lepšie vybrať, aký humor preferuje. Keďže smiechu nie je nikdy dosť, pozrite si Simonin výber komikov a komičiek zo zahraničia aj Slovenska.
Simona je na Slovensku jedinou aktívnou ženou v standupe, preto aj v jej zahraničnom výbere obľúbených komikov a komičiek majú presilu ženy. Rada sa nimi inšpiruje:
Cristela Alonzo
Komička, herečka aj spisovateľka v jednej osobe. So standupom začala v 25 rokoch, aby sa vyrovnala so svojimi nepríjemnými a ťažkými životnými skúsenosťami. Na vystúpeniach o nich mohla hovoriť otvorenejšie a vo svojich predstaveniach dodnes uplatňuje pravidlo „veci zvládam lepšie s vtipmi“.
Standupy sú príbehy z jej života. Ak vás baví situačný a vzťahový humor, tak si Cristelu určite pozrite.
Taylor Tomlinson
Mladá 28-ročná komička z Kalifornie začínala so standupom, podobne ako Simona Salátová, v 16 rokoch. Jej satirické vystúpenia sa zameriavajú na ťažké životné skúsenosti a pomáhajú jej ich prekonávať – často hovorí o svojich problémoch, ktoré sa týkajú aj duševného zdravia.
Vo svojich standupoch zveličuje aj každodenný život, rodové rozdiely a vzťahy či dokonca rôzne popkultúrne aspekty.
Iliza Shlesinger
Iliza vás bude baviť, pokiaľ sa radi smejete na rozdielnostiach medzi ženami a mužmi, situáciách z randenia či každodenného života aj neuveriteľných pravdách zo života ženy.
Jej standupy sú trochu drzé, ale veľmi bystré a svieže.
Jerry Seinfeld
Jerryho preslávila jeho šou sitkom Seinfeld, v ktorej parodoval sám seba. V jednom rozhovore o inšpirácii v humore povedal, že naňho malo veľký vplyv britské zoskupenie Monty Python jednoduchosťou až „hlúposťou“ vtipov, ktoré nič vážne neznamenali. To je štýl, ktorý má rád a sám ho praktizuje, lebo sa v ňom podľa neho nachádza úplná sloboda.
Na tejto teórii sú postavené aj jeho standupy, kde hyperbolizuje bežné životné situácie a svoj pohľad (aj nadhľad) na svet.
Joe List
Podobne ako Jerry, aj Joe najčastejšie vtipkuje o každodennom živote a postrehoch, ktoré si všíma. Tie zdieľa aj na Twitteri a vo svojom podcaste.
Bežné situácie parodoval vo svojej špeciálnej a krátkej youtubovej šou The Ultimate Worrier, ktorá je vtipná a bizarná zároveň, aj v nej však zostáva verný javom z bežného života.
Na Slovensku máme momentálne 15 aktívne fungujúcich komikov. Podľa Simony je to jedna z najväčších scén v Európskej únii vzhľadom na počet obyvateľov. Napriek tomu, že u nás je standup pomerne mladý (má len 10 rokov), scéna je vybudovaná výborne.
Začiatky mal v hlavnom meste, ale publikum sa rýchlo rozrastalo a Silné reči vystupujú aj v menších mestách.
Simona by zo slovenskej scény najradšej odporučila všetkých standupistov zo Silných rečí, lebo každý je niečím výnimočný, no keďže sama tvorí najmä vzťahové standupy, tak ju tento žáner baví aj u jej kolegov: „Zaujíma ma pohľad mužov na situácie medzi mužmi a ženami. Vždy ma to niečo aj naučí, preto som z nášho zoskupenia vybrala týchto chlapcov.“
Joe Trendy
Skúsený standupista je aj Simoniným partnerom. Zdieľajú spoločnú domácnosť, no standup berú každý sám za seba: „Keď vystupuje, nie sme tam ako zamilovaný pár, ktorý ide spolu na stage držiac sa za ruky. Keďže sme dlho predtým fungovali samostatne, ako komici sa iba vrátime do toho istého bodu. Na druhej strane, žiť s komikom je úžasné. Môžem ho urážať, dostanem za to peniaze a on sa vôbec neurazí. A aj naopak.“ (smiech)
Michael Szatmáry
Dlhé roky pracoval v televíznom spravodajstve, no jeho standupy sú o vzťahoch aj o situáciách z manželstva či o rozdielnostiach medzi mužmi a ženami. Navyše sa na pozadí svojich standupov snaží približovať židovský svet.
Tomáš Hudák
Tomáš sa síce v standupoch menej zaoberá vzťahmi, o to viac sa mu páči, ak môže (aj trošku drsnejšie) vtipkovať o každodennom živote so svojím nekonvenčným pohľadom na svet.
Jakub „Zitron“ Ťapák
Simonin výber uzatvára Zitron, ktorý, podobne ako ona, rieši najmä vzťahové pomery.
No ak preferujete naozaj trefné komentáre o filmoch, Zitron vtipne recenzuje horory vo svojej youtuboveje šou ROASTED! Môžete si byť istí, že po zhliadnutí jeho „hororovej expertízy“ sa na strašidelné filmy už nikdy nebudete pozerať rovnako.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
