10 tipov, ako sa cez obyčajný smartfón zdokonaliť v cudzom jazyku

Osvojte si zopár trikov, vyhraďte si 15 minút denne a postupne posúvajte svoje jazykové znalosti.

Ovládať popri rodnom jazyku aspoň jeden ďalší, aj keď len na „kuchynskej“ úrovni, je dnes obrovskou výhodou, niekedy dokonca nevyhnutnosťou.

Stiahnite si jednu z týchto 6 appiek a naučte sa každý deň niečo nové

Či už ste sa rozhodli svoju lingvistickú výbavu rozšíriť o ďalší jazyk, zlepšiť úroveň toho, ktorý ovládate, alebo si chcete po rokoch nie až takého úspešného učenia osviežiť vedomosti, môže sa vám zísť každý malý trik. Našťastie sa dnes dá cudzím jazykom venovať z pohodlia smartfónu. Skúste začať niektorým z týchto desiatich tipov.

Zmeňte si jazyk smartfónu

Vraví sa, že najlepšou učebnou metódou je hodiť žiaka do vody. Hoďte sa do nej preto aj vy. Prepnite si jazyk svojho smartfónu a notebooku do jazyka, ktorý sa chcete naučiť alebo sa v ňom zlepšiť. Možno sa to nezdá, ale budete tak časť každého dňa tráviť v cudzojazyčnom prostredí a nikdy neviete, čo sa na vás nalepí.

Jazyky sa na Android zariadeniach prepínajú v Nastavenia –> Systém –> Jazyky a vstup –> Jazyk. Ak máte zariadenie s operačným systémom iOS, potom v Nastavenia –> Všeobecné vyberte možnosť Jazyk a región

Skrolujte si v cudzom jazyku

Do cudzieho jazyka môžete prepnúť nielen zariadenia, ktoré používate. Jazyk môžete zmeniť aj v každej aplikácii či programe. Samozrejme, ak nemáte zakúpenú vyložene slovenskú verziu. 

Pri obľúbených appkách, ako Gmail či Facebook, nie je žiadny problém zmeniť slovenčinu na akýkoľvek iný svetový jazyk. 

P. S.: Je ešte niekomu okrem nás smutno za Facebookom v pirátskej angličtine?

Ovládajte smartfón hlasom v jazyku, ktorý sa učíte

Nevyužívate hlasového asistenta svojho smart zariadenia, pretože nerozumie po slovensky? Začnite komunikovať v angličtine, nemčine alebo španielčine. Hlasový asistent vás na rozdiel od čítania a počúvania núti jazyk aktívne používať a precvičovať si výslovnosť.

Vytvorte si návyk, aby ste napredovali

Výučba či zlepšovanie sa v jazykoch si vyžadujú najmä pravidelné učenie sa. Teda mať vytvorený návyk učiť sa aj každý deň. S vytváraní návykov vám pomôžu rôzne aplikácie, populárna je napríklad Habitify, ktorá je dostupná ako pre Android, tak pre iOS zariadenia

 Ak sa vám nechce osvojovať si nové appky, úplne vám postačí nastaviť si na každý deň pripomienku v natívnej aplikácii vášho smartfónu či tabletu. 

Urobte si 15-minútové okienka v kalendári

Ak váš pracovný program praská vo švíkoch a život vám doslova riadi Google kalendár či MS Teams, prispôsobte sa situácii. Zaneste si do rozvrhu v dostatočnom predstihu aspoň 15 okienok, počas ktorých budete na všetkých komunikátoroch offline. 

Smartfón môžete prepnúť do letového režimu, v kalendároch je v nastaveniach bežne dostupná možnosť nerušiť. Ak týchto 15 minúť „prilepíte“ ku koncu obeda, nikto si nevšimne, že ste si uchmatli chvíľu pre seba a zdokonaľovanie sa v jazyku.

Ponorte sa do zahraničných magazínov a seriálov

Ako vašich novozískaných 15 minút využiť efektívne? Najjednoduchším spôsobom je začať konzumovať obsah v jazyku, ktorý sa chcete naučiť. Máte obľúbenú tému alebo voľnočasovú aktivitu? Hľadajte o nej informácie v cudzom jazyku a začnite čítať zahraničné magazíny.

Ešte lepšou možnosťou môže byť sledovanie seriálov a filmov v originálnom znení. Ak si netrúfate, začnite bez dabingu so slovenskými titulkami a časom si pustite film v originálnom znení bez titulkov alebo s titulkami v rovnakom jazyku.

Ak neviete, kde začať, vyberte si k svojmu O2 SMART Paušálu predplatné prémiového obsahu HBO GO, kde nájdete filmy a seriály v pôvodnom znení v rôznych jazykoch. Ak sa vám táto metóda neosvedčí, predplatné si môžete kedykoľvek zmeniť a filmy nahradiť hudbou, spravodajstvom alebo slovenskými klasikami.

Čítajte ľahko zrozumiteľné e-knihy 

E-booky sú rovnako dobrou voľbou. Ich výhodou je, že ich máte stále so sebou v smartfóne a môžu byť zadarmo. Na rovinu si môžeme povedať, že na učenie sa jazyka nemusíte čítať práve bestseller alebo prvotriedne literárne či vedecké dielo. 

O otužovaní aj kritickom myslení. Vybrali sme 6 kníh do vašej digitálnej knižnice

Úplne stačí niečo jednoduché, čo vás bude baviť. Na iOS zariadeniach otvorte natívnu aplikáciu Knihy a z menu vyberte Book Store. Teraz stačí nájsť kategóriu bezplatné. Ak máte Android zariadenia, stiahnite si Google Play Books

Cez sociálne siete navnímajte aj kultúru

Ak používate ako zdroj informácií sociálne siete, potom nastal čas konečne si ich upratať. Na Facebooku zamierte do sekcie Ponuka a otvorte časť Stránky. Zrušte „Páči sa mi to“ na čo najviac slovenských a pridajte nové v jazyku, ktorý sa učíte. 

Rovnako môžete začať sledovať aj zahraničné spravodajské a magazínové profily na Instagrame. Okrem cudzieho jazyka tak môžete pochytiť aj kultúrne reálie danej krajiny.

Vymeňte pesničky za podcasty

Stará známa rada znie, aby ste sa zamerali na texty svojich obľúbených piesní a časti, ktorým nerozumiete, si dohľadali na internete a preložili. Táto metóda funguje, no skúsení jazykári ju neodporúčajú, pretože najmä v anglických skladbách sa často porušuje gramatika, len aby sa text rýmoval a mal správny rytmus.

Skúste radšej počúvať zahraničné podcasty. Tento fenomén sa tak rozšíril, že nech vás zaujíma čokoľvek, podcast s touto témou v angličtine nájdete doslova v okamihu. 

Pomôžu aj aplikácie

Samozrejme, nesmú chýbať jazykové aplikácie, ktoré sa postarajú, aby ste nepoľavili v úsilí. Aplikácia totiž všetko naplánuje, pripomenie sa, vyhodnotí pokrok, a keď treba, opakuje s vami dookola to isté, kým sa nezlepšíte. Medzi tie najobľúbenejšie a najpoužívanejšie patrí napríklad Duolingo, Memrise či Busuu.


Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Zdravý životný štýl s pomocou smartfónu? Tréneri a trénerky odporúčajú tieto apky

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac