Férová fabrika v strede Slovenska presviedča ľudí, aby k nim nešli pracovať

Vďaka práškovej metalurgii vie firma Artura Gevorkyana vyrobiť to, čo iní nevedia. Ľudí si nielenže vychováva, ale im aj pomáha, keď sa dostanú do ťažkostí.

Kto dnes dostane chuť na podnikanie, pravdepodobne zrealizuje niečo, čo sa týka internetu. Je to najjednoduchšie. Ale trúfli by ste si rozbehnúť fabriku? Normálnu továreň na zelenej lúke a ešte v odbore, o ktorom takmer nič neviete? Artur Gevorkyan si trúfol. Keď Artur Gevorkyan, majiteľ firmy nazvanej po ňom, prijíma niekoho do práce, tak ho odrádza.

Skutočne ho už v inzeráte presviedča, aby k nim pracovať nešiel. Výsledkom je, že v kraji pri Banskej Bystrici, kde je stále hlad po práci, mu nepríde na stôl dvesto životopisov, ale dva.

A o týchto ľuďoch už vie s istotou povedať, že u neho pracovať chcú. Hoci spojenie “u neho” nie je výstižné. Pred hlavným vchodom je veľký nápis: “Správame sa ako rodina, bojujeme ako armáda”.

Artur Gevorkyan

Veta o rodine hovorí napríklad o tom, že keď sa jedna zo žien z firmy rozvádzala a dostala do finančných problémov, Artur Gevorkyan jej pomohol nájsť spôsob, ako sa dostať z dlhov a zbaviť exekútora. Alebo keď sa niektorý z ďalších kolegov nepohodol s alkoholom a začal s ním mať problémy. Keďže bol šikovný a lojálny, majiteľ ho neprepustil. Počas liečenia mu držal pracovné miesto. Vo firme úspešne pracujú doteraz a šéf je na nich hrdý, že to zvládli.

Takýchto príbehov je viacero. Artur Gevorkyan však nie je ľudomil. Ako bývalý vojak vie, že sila nie je v jednotlivcovi, ale v tíme. V dobre zladenom tíme. Preto ak niekto chce byť jeho súčasťou, bude, a majiteľ urobí všetko, čo sa dá, aby si ho udržal. Ale platí aj opak.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Človeku na bráne viackrát povedal, že veľká brána sa otvára len pre kamióny a nie pre malé autá. Inak sa obrovský a strojmi prehriaty priestor továrne vyvetrá a ľudia, ktorí sú oblečení často v tričkách, prechladnú. A mať polovicu firmy chorú kvôli jednému človeku… Chlapík dostal ešte jednu šancu, inak vraj pôjde z firmy preč. Nevyužil ju, tak musel odísť.

Artur Gevorkyan vycestoval z Arménska krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Nepáčilo sa mu, ako sa pomery v armáde zhoršili a odišiel napriek dobrej kariére. Prášková metalurgia bola oblasť, ktorej sa čo-to priučil od otca. Ak by pokračoval v dedových šľapajách, je dnes vinárom. Ale on si vybral oblasť, o ktorej tušil, že bude mať budúcnosť a začať v krajine, ktorú poznal, pretože tam slúžil ako vojak – na Ukrajine.

“Všetky podniky vtedy končili, my sme boli v areáli jediní, kto začínal a ešte aj fungoval. Okná sme si museli zalepiť nepriehľadnou fóliou, aby sme nepútali pozornosť, že nielen pracujeme od rána do večera, ale máme aj nepretržitú prevádzku sedem dní v týždni,” spomína Artur Gevorkyan na začiatky.

Keď videl, že Ukrajina nie je pre neho ideálne biznisové zázemie, zvažoval presun do inej krajiny strednej Európy. Ideálne do Čiech. Hľadal, kde sa dalo a keď často prechádzal po diaľnici okolo Banskej Bystrice, uvidel veľký areál, ktorý tiež javil známky skorého konca. Prišiel za šéfom, sadli si, dohodli sa a jedna z hál bola prenajatá firme Gevorkyan.

Dnes, okrem zisku viacerých podnikateľských ocenení, dodáva súčiastky pre Audi, Bentley a mnohé ďalšie známe značky. “Toto je obyčajný obal na kľúč od auta. Nikto ho nevedel vyrobiť v takom štandarde s drahými materiálmi, my vieme,” hrdo ukazuje majiteľ.

Na vývoj je obzvlášť pyšný, v kancelárii nad továrňou sedia pri veľkých monitoroch mladí chalani, ktorí navrhujú, ako zrealizovať veci, ktoré iní urobiť nevedia. A další mladí chalani pod nimi to realizujú vo výrobe.

Pri prechádzke fabrikou sa Artur Gevorkyan zastaví pri jednej z pecí. Pre ňou ležia malé formičky, akoby do piesku, len namiesto koláčika majú tvar neurčitej súčiastky. Aj hmota v nich je podobná piesku. “To je prášková metalurgia. Zo zmesi prášku vieme urobiť takmer čokoľvek. A keď to vypálite v peci, pri teplote, na ktorú sme tiež museli prísť, získate hotový výrobok.”

praskova metalurgia

Geniálna alchýmia, ktorú sa však mimo fabriky v našich končinách nenaučíte. Preto si majiteľ firmy svojich ľudí vychováva. Potom im môže ponúknuť kariéru hodnú amerického sna. Napríklad keď sa z čašníčky stane najlepšia majsterka v práškovej metalurgii. Alebo keď sa z pomocnej pracovníčky vo fabrike stane účtovníčka.

Takýchto príkladov je viacero. Sú pri bráne, hneď vedľa sloganu firmy a Baťových citátov, na tabuli zamestnancov. Veľa fotiek ľudí, ktorí sa posúvali z jedného miesta vo firme vyššie, až kým nenašli to, čo im sedelo najlepšie. A spokojní sú oni aj fabrika. Teda, ak chcú obaja na sebe pracovať.

Artur Gevorkyan

Artur Gevorkyan to vysvetľuje takto: “Ako povedal Baťa, treba sa stále posúvať dopredu. Vedomosťami aj fyzicky. Ja sa pýtam ráno kolegov – bol si si už zabehať? Ak netrénujú, tak nevydržia naše tempo. Dokonca ani ‚po našom‘ náročnú poradu”.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fialové šafranové koberce zafarbia na jar horské lúky a kotliny

V časozbernom videu vám rozkvitnú šafrany priamo pred očami.

Každú jar sa ukážu ich hlavičky a zafarbia horské lúky a pasienky dofialova. Šafran je vzácny a prísne chránený druh horskej rastliny, ktorá je ,popri snežienke, ďalším poslom jari. Kvitne od marca do mája, a je tak jedným z prvých kvetov, ktoré rozkvitnú po roztopení snehu. Niekedy sa malé hlavičky prederú aj cez tenkú vrstvu bielej pokrývky.

V našich zemepisných šírkach rastie šafran spišský (Crocus discolor G. Reuss) a šafran karpatský (Crocus heuffelianus). Táto nízka rastlina s fialovými kvetmi patrí do čeľade kosatcovitých. Na jar nie je vzácnosťou nájsť pri prechádzke celé hektáre lúk pokryté fialovým kobercom. Ak majú kvietky dobré podmienky, vyrastú ich vedľa seba tisíce.

Šafran nájdete v pohoriach a kotlinách centrálnych Západných Karpát, v Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre, na Muránskej planine aj v Slovenskom krase.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Pozor, nepomýľte si ho so šafranom siatym, ktorý sa usušený používa ako korenie do ryžových pokrmov, k rybám alebo hydine. Šafran siaty pochádza z Ázie a pestuje sa v slnkom zaliatom Španielsku, Francúzsku, severnej Afrike a Latinskej Amerike. Ak by ste však zjedli divoko rastúci šafran spišský, mohli by sa dostaviť bolesti hlavy, vracanie a hnačky.

Vladimír Šifra je fotograf, ktorý trávi dlhé dni v teréne po rôznych kútoch Slovenska, aby mohli vzniknúť unikátne zábery a časozberné videá z našich najkrajších hôr, dolín a dediniek.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac