Či už malé alebo veľké, dobré nápady sa vždy oplatí podporiť. Najmä vtedy, ak svojou činnosťou tejto spoločnosti niečo vrátia. Prinášame vám príbehy ďalších projektov (a šikovných ľudí za nimi), ktoré si medzi sebou rozdelili grant vo výške 100 000 eur od Feŕovej nadácie O2.
StartupAwards.SK
Máte startup? Nemáte? No mohli by ste mať. A potom by ste mohli získať cenu, investora a kopec inšpirácie.
Počas šiestich rokov existencie sa StartupAwards stalo jednou z najväčší národných súťaží pre startupy v Európe, ktorá každoročne pomáha slovenským inovatívnym firmám zviditeľniť sa doma aj v zahraničí. Finalisti predošlých piatich ročníkov získali investície presahujúce 11 miliónov eur od domácich a zahraničných investorov.
Projekt sa tento rok dostáva do svojho šiesteho ročníka. Od jeho vzniku projekt každý rok rozširoval svoje pôsobenie a počty návštevníkov. Napríklad tohtoročný gala večer privíta viac ako 1000 návštevníkov, zatiaľ čo predchádzajúci ročník mal návštevníkov približne 650.
Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov bude záverečné podujatie rozšírené aj o panelové diskusie a prednášky so zahraničnými rečníkmi. Do budúcnosti má projekt potenciál rozšíriť svoje pôsobenie do iných krajín strednej a východnej Európy, a nadobudnúť charakter regionálneho podujatia.
…out of the box
Kde sa môžu stretnúť študenti gymnázia cez prestávku? Napríklad v kaviarni. Hoci, kávu si tam ešte nedajú, skôr čaj alebo koláčik. Ale pre učenie sa podnikať je to ideálne miesto s komunitnou atmosférou.
Projekt študentskej kaviarne vznikol na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave. Kaviareň je ešte vo fáze rozbehu. Pomenovaná je podľa pub-u, ktorý navštevoval C.S.Lewis, autor príbehov Narnie, spoločne s J.R.Tolkienom.
Študenti vám hrou na 95-ročnom krídle po brnenskom továrnikovi naháňajú zimomriavky hudobnými improvizáciami. Pochutnať si môžete na slaných a sladkých student-made dobrotách, limonádach a čaji.
Keď sa gymnázium presťahovalo do novej budovy, museli ju zariadiť od podlahy. Doslova. Predtým tam boli bezdomovci a užívatelia drog. Ale podarilo sa a okrem samotnej budovy sa zrealizoval aj veľký sen študentov – vlastná kaviareň.
Celý projekt funguje na nich – Paula má na starosti pekárov, Maruška predavačov, Katarína organizáciu eventov, diskusií, či workshopov, Dušan účtovníctvo. „Zisk z predaja“ je venovaný do štipendijného fondu.
Projekt robí výnimočným ešte jeden ľudský aspekt – prácu v nej našiel kamarát, chlapec so znevýhodnením. Stacionár vymenil za miesto, kde je s rovesníkmi, kde sa cíti byť užitočný a šťastný.
Študenti navrhli interiér v up-cycle štýle, a vypracovali aj celý biznis plán. Finančné prostriedky od Férovej nadácie O2 im pomôžu vybaviť priestor nevyhnutným zariadením a dokončiť interiér. Nie je prestávka, cez ktorú by sa na tomto spoločnom, komunitnom mieste nestretli.
Bašta pre Bystricu
OZ Laputa je zoskupenie umelcov, ktorí sa rozhodli, že zachovajú kus histórie v meste, kde žijú. Bašta pri Lazovnej bráne, chátrajúca národná pamiatka, sa môže začať rekonštruovať.
Dobré knihy a káva si nájdu svoje miesto v bašte. Presnejšie v Bašte pri Lazovnej bráne v Banskej Bystrici. Chátrajúce miesto chce byť po rekonštrukcii unikátom v rámci Slovenska.
Slavo Sochor z OZ Laputa, ktoré baštu rekonštruuje, to popisuje takto: „Po rekonštrukcii bude bašta slúžiť predovšetkým ako rezidenčné sídlo pre tvorivé pobyty spisovateľov a spisovateliek z celého sveta.
Počíta sa aj s libressom, kde sa budú konať rôznorodé podujatia, skrátka plnohodnotný priestor pre literatúru – od jej samotného vzniku až po verejnú prezentáciu, čo je v slovenskom priestore vlastne niečo celkom nové.“
S nápadom na rekonštrukciu bašty prišlo pred niekoľkými rokmi občianske združenie Laputa. Historická budova Bašty pri Lazovnej bráne bola postavená v polovici 16. storočia. V 19. storočí sa pravdepodobne využívala na bývanie.
„Posledným správcom tohto domu bol miestny Park kultúry a oddychu, ktorý ju využíval na tvorivé dielne, no už niekoľko rokov jej priestory chátrajú. V roku 2013 sa podarilo pôvodnému osadenstvu OZ Laputa získať do prenájmu od mesta Banská Bystrica s cieľom zrekonštruovať ju a zriadiť v nej rezidenčný literárny dom a zároveň jedinečný priestor pre literatúru vo všetkých jej podobách.
V bašte sa podarilo zrealizovať viaceré výskumy, má takmer kompletnú dokumentáciu potrebnú k rekonštrukcii. V roku 2016 sme sa v novom zložení rozhodli pokračovať v započatých aktivitách občianskeho združenia a priblížiť k vysnívanej podobe nového literárneho bodu na mape Banskej Bystrice,“ vysvetľuje zložitú genézu vývoja Slavo Sochor.
Momentálne je však bašta pripravená na fázu rekonštrukcie, hneď ako sa sfinalizuje projektová dokumentácia. Ale verejnosť nebude musieť čakať dlho, aby sa do Bašty pri Lazovej bráne pozrela. V najbližšej budúcnosti plánuje OZ Laputa súčasnú podobu bašty otvoriť verejnosti počas niekoľkých podujatí.