OPPO Reno 7 Lite 5G uľahčuje každodenný život, intuitívnosť dopĺňa prepracovaný foťák

Pekné fotky a selfie aj v nočnom či slabom osvetlení sú len vrcholom ľadovca ponuky smartfónu OPPO Reno 7 Lite 5G.

Výkonný fotoaparát aj selfie kamera, veľmi príjemná výdrž batérie, veľa ovládacích vychytávok, ktoré oceníte v každom veku, a najmä naozaj nádherný dizajn. OPPO Reno 7 Lite 5G je smartfón, ktorý pozitívne prekvapuje zo všetkých stránok – aj cenou.

Iba pozorné oko uhádne, či sme týchto 7 fotiek spravili mobilom alebo zrkadlovkou

Ak máte tému, ktorej sa dlhodobo radi venujete, určite poznáte pocit nedočkavosti, kým príde nejaká ďalšia novinka alebo inovácia. V mojom prípade sú to smartfóny, no nie vždy ma vie niečo len tak ľahko prekvapiť – nie som typický geek, ktorý sa nadchne, ak sa niektorému z výrobcov podarí posunúť výkon o pár percentuálnych bodov či megapixelov vyššie. Baví ma skôr dizajn, používateľská skúsenosť a rôzne fintičky, ktoré nám uľahčujú život. Musím sa priznať, že OPPO Reno 7 Lite 5G ma naozaj okúzlil.

Štíhla moderná elegancia

Hoci nie je zvykom začínať recenziu vzhľadom telefónu, na OPPO Reno 7 Lite 5G je dizajn skutočne spektakulárny. Po dlhom čase som si už po prvom prezretí smartfónu povedal, že toto rozhodne chcem. Je totiž neuveriteľne elegantný a vzbudzuje dojem maximálnej prémiovosti, a to aj napriek trblietavému zadnému panelu, ktorý na fotkách môže pôsobiť trochu detsky.

Z vizuálnej stránky sa Reno 7 Lite hneď stal mojím miláčikom aj napriek tomu, že je to stále len obdĺžnik. Tenké telo, moderné hrany a netradične spracovaná sústava fotoaparátov ma počas celého testovania nútili si smartfón obzerať (naozaj, bez preháňania). Navyše je Reno 7 Lite 5G skutočne ľahký, váži len 173 gramov. 

Výrobca ponúka smartfón aj v konzervatívnej čiernej farbe, tento variant je ešte o 0,06 milimetra tenší. Rozdiel v hrúbke pri Rainbow Spectrum vyhotovení je spôsobený zadným trojvrstvovým panelom, ktorý vytvára dúhový efekt a je zároveň matný aj lesklý.

Napriek štíhlosti nechýba ani 3,5 mm jack

Nadštandardný pocit z dizajnu dodáva telefónu aj kovová konštrukcia, rozľahlý 6,43-palcový OLED displej, ktorý je v ľavom hornom rohu minimalisticky doplnený 16 Mpx selfie kamerou. Ďalej si všimnete USB-C port, reproduktor na spodnej strane telefónu a poteší aj možnosť pripojiť slúchadlá cez 3,5 mm jack. Tlačidlá sú rozložené na oboch stranách smartfónu: na ľavej strane ovládanie hlasitosti, na pravej zapnutie, resp. prebudenie zariadenia. 

Pri tomto smartfóne som si začal klásť otázku, či sa výrobcovia niekedy začnú zbavovať fyzických tlačidiel okolo zariadenia. Teda reálne môžu odobrať len tie na ovládanie hlasitosti, ale mňa by potešilo aj to. Poloha tlačidiel na OPPO Reno 7 Lite 5G je však voči sebe trochu zvláštna a z nejakého dôvodu som si ich počas testovania mýlil.

Jedinečné dýchajúce svetlo

Pred tým, ako sa pozrieme „dovnútra“ smartfónu, nemôžeme obísť podsvietenie fotoaparátov. Ide o novinku, prepracované notifikačné diódy, ktoré sa v nastaveniach telefónu nazývajú dýchajúce svetlo. Podľa oficiálnych správ sú výsledkom niekoľkých rokov vývoja. 

Svietia jemne a elegantne dopĺňajú celkový dojem z telefónu. No estetikou sa ich funkcia nekončí, pretože ak si ich nastavíte správne, sú naozaj prínosné. Výrobca usúdil, že najlepšie pre používateľov bude, ak sa dýchajúce svetlo zapne vždy pri napojení zariadenia na nabíjačku. Podľa mňa to nie je najlepší nápad – ale v nastaveniach je hneď prvá možnosť „vypnúť svietenie pri nabíjaní“.

Oveľa užitočnejšie je rýchle zablikanie pri prichádzajúcom hovore alebo pomalé pri notifikáciách z aplikácií. Môžete si dokonca aj vybrať konkrétne aplikácie, na ktoré vás bude telefón upozorňovať pomalým svetelným mihotaním. 

Je trošku škoda, že sa dýchajúce svetlo nedá využiť aj pri fotení – napríklad pri makro záberoch. Možno sa tejto novinky dočkáme v ďalšej generácii.

Always-On displej aj čítačka odtlačkov prstov s animáciou

Pri dizajnovom kúsku, akým je OPPO Reno 7 Lite 5G, som bol zvedavý, aké možnosti personalizácie ponúka nadstavba operačného systému Android 11 – ColorOS 12. V nastaveniach som teda rovno zamieril do časti prispôsobenie.

Priamo tu si môžete nastaviť funkciu vždy zapnutého displeja, teda Always-On displej (AOD). Ak sa preň rozhodnete, môžete si vybrať, ktoré informácie sa okrem času na displeji zobrazia, ako napríklad dátum, stav batérie či notifikácie. Super vychytávka je podľa mňa možnosť automaticky vypnúť AOD v čase vášho spánku. Displej totiž celkom jasne svieti, aj keď je jas stlmený na minimum.

Upravovať si dizajn podľa svojich preferencií či meniť rozloženie ikoniek aplikácií je podľa mňa zábavka skôr na dlhé zimné večery, no ak si chcete smartfón skutočne prispôsobiť „svojmu ja“, bez tejto možnosti sa nezaobídete. Osobne sa mi páči alternatíva vypnúť si zobrazovanie názvov aplikácií.

Zaujala ma aj animácia čítačky odtlačkov prstov, pričom senzor na odtlačok prsta je hneď pod displejom. Na odomykanie smartfónu si môžete jednoducho vybrať jednu z ôsmich ponúkaných animácií, ktorá rozhodne pridáva body vizuálnej atraktívnosti tohto zariadenia. V kombinácii s AOD je takáto možnosť personalizácie skutočne zábavná, a to nielen pre tínedžerov. 

Čítačka odtlačkov prstov odomkne smartfón vždy spoľahlivo. Síce by mohla byť o niečo rýchlejšia, no stále ide o smartfón strednej triedy, takže takáto kritika je v tomto ohľade skôr neopodstatnená. 

Efektivita práce je pre OPPO Reno 7 Lite 5G dôležitá

Výrobcovia zvyknú v nastaveniach skrývať vychytávky na zjednodušenie ovládania smartfónu pod rôzne neintuitívne názvy. V OPPO Reno 7 Lite 5G je to trochu inak – všetky špeciálne funkcie nájdete v nastaveniach s rovnomenným názvom (špeciálne funkcie), kde je možné prispôsobiť všetko na efektívne ovládanie.

Vyzdvihujem aj možnosť rozdeliť obrazovku na dve a používať dve aplikácie súčasne. Ocenia ju najmä tí z vás, ktorí sú orientovaní na efektívnu prácu: stačí otvoriť prvú aplikáciu, troma prstami súčasne potiahnuť po displeji smerom nahor a vybrať druhú aplikáciu. Môžem odporučiť napríklad kombináciu poznámok a webového prehliadača alebo diktafónu.

V OPPO Reno 7 Lite 5G nechýba ani inteligentný bočný panel s rýchlym prístupom k vybraným aplikáciám, ktoré sa následne otvoria v plávajúcom, resp. flexibilnom okne. Používať takýmto spôsobom napríklad kalkulačku je opäť správny krok k zvýšeniu produktivity.

Užitočnou funkciou, ktorá je jednou z expresných ciest k najpoužívanejším aplikáciám, je možnosť rýchleho spustenia. Položte prst a podržte ho na čítačke odtlačkov prstov – zobrazí sa trojica alebo pätica najpoužívanejších aplikácií. Výber je, samozrejme, na vás. Osobne sa mi toto riešenie najviac pozdáva s fotoaparátom.

Do môjho repertoáru ovládacích gest sa okamžite dostalo posunutie prstom po okraji displeja smerom nahor. Týmto spôsobom som si priblížil aplikácie z aktuálnej obrazovky tak, aby som na ne dočiahol jedným prstom a nemusel ovládať smartfón dvoma rukami.

Ochrana detí je samostatná kapitola

Medzi špeciálnymi funkciami nájdete aj detský kútik. Umožňuje nastaviť maximálny čas používania smartfónu počas dňa, vybrať aplikácie, ktoré sa môžu v aktivovanom režime používať, či možnosť vypnúť mobilnú sieť, ak je detský kútik aktívny.

Toto riešenie zároveň pomáha zabrániť nechceným poplatkom za aktualizácie aplikácií, na ktoré môže dieťa kliknúť aj nechtiac, no systémové úpravy režim nepovolí. Ak by vám tieto možnosti zabezpečenia smartfónu počas používania OPPO Reno 7 Lite 5G vašou ratolesťou boli málo, priamo v nastaveniach v časti o digitálnej rovnováhe nájdete odklik na aplikáciu Family Link od Google, ktorá takúto ochranu smartfónu rieši komplexnejšie.

V OPPO mysleli aj na seniorov, ktorí si zasa môžu ovládacie prostredie zjednodušiť, zväčšiť text či ikony a vôbec spraviť z OPPO Reno 7 Lite 5G niečo, čo ovládaním pripomína Nokiu 3310.

Čo istotne stojí za zmienku, sú možnosti nastavenia súkromia. K dispozícii je nielen zámok aplikácií, ale aj možnosť skryť aplikácie, napríklad tie bankové. Súkromný trezor zasa vytvorí uzamknutý priestor v smartfóne, kam si budete môcť uložiť dokumenty, fotky a videá. Napríklad naskenované právne dokumenty, ktoré inak ležia v šanóne alebo hlboko v zásuvke a nikdy ich nemáte poruke, keď ich potrebujete.

Fotoaparát, ktorý sa postará o krásne spomienky

Najdôležitejšou témou smartfónového sveta sú už niekoľko rokov fotoaparáty. Selfie kamera sa v porovnaní s predošlou generáciou dočkala downgradu – pôvodne mala 32 Mpx, aktuálne má 16 Mpx, no až tak to neprekáža. OPPO Reno 7 Lite 5G má prepracovaný systém umelej inteligencie pri fotení tváre, ktorá toho dokáže naozaj veľa.

Možnosti fotenia selfie kamerou sú takmer totožné s tými na hlavnom fotoaparáte: máte k dispozícii nočný režim, video v kvalite 1080 p, hlavný režim fotografie, portrét, ale aj ďalšie nastavenia, na ktoré sme zvyknutí v hlavnom foťáku.

Váš telefón môže byť aj vaším trénerom. Zistite, ako športovať smart s množstvom vychytávok, ktoré máte vo svojom smartfóne

Ak zvolíte režim portrét, v ľavom dolnom rohu obrazovky sa objaví symbol, ktorý v sebe skrýva možnosti retušovania v reálnom čase. OPPO Reno 7 Lite 5G z vás dokáže spraviť úplne inú osobu počas toho, ako vás fotí. Z technologického hľadiska je zážitok sledovať, ako expresne sa v procese fotenia deje niečo, čo len nedávno retušérom trvalo hodiny.

Hlavný fotoaparát má 64 Mpx, makro s monochromatickým fotoaparátom majú zhodne po 2 Mpx. Mne vo výbave chýba superširokouhlý fotoaparát, na ktorý som si veľmi navykol pri iných smartfónoch. Ak sa vám zdá, že fotoaparáty majú akosi menej Mpx, čaro výpočtovej fotografie ju doladí do dokonalosti. Smartfón totiž dokáže vďaka umelej inteligencii spraviť zázraky vďaka softvéru.

Výsledné fotografie sú síce naozaj pekné, osobne som však mal pocit, že smartfón má rád veľmi sýte farby a fotky sú teda trochu presaturované.

Nebojte sa režimu expert

Veľké plus patrí výrobcovi za to, že OPPO Reno 7 Lite 5G dokáže pekne fotiť aj v horších svetelných podmienkach. Vo vyložene zlom svetle bude fotka vyzerať tiež super, ale len na prvý pohľad. Pri detailnejšom prezeraní si všimnete šum, ktorý znižuje ostrosť fotografií. (Rýchle vysvetlenie: so šumom na fotografiách pracuje ISO. Táto hodnota akoby na fotografiu pridávala svetlo. Zároveň však môže pridávať šum a fotky budú pôsobiť akoby kreslené na piesku. OPPO Reno 7 Lite 5G má rozsah hodnoty ISO skutočne veľký, od 100 do 6 400, a vysoké ISO smartfón v automatickom režime rád využíva.)

Pomocou režimu expert, v ktorom môžete nastaviť ISO, ale aj iné hodnoty ručne, sa zašumeným fotografiám vyhnete. Chce to len trochu cviku, aby ste vedeli hodnoty pri fotení odhadnúť.

Rovnako štedrý je rozsah rýchlosti uzávierky. Od 1/8000 po 30 sekúnd. Znamená to, že smartfón dokáže veľmi ostro zachytiť aj naozaj rýchly pohyb pri krátkej uzávierke, naopak, pri dlhšom čase zase prijať veľa svetla aj v tej najväčšej tme. Kreatívne možnosti fotenia sa tak s OPPO Reno 7 Lite 5G dostávajú na novú úroveň.

Nemusíte sa však obávať, že vás OPPO Reno 7 Lite 5G pripraví o pohodlie automatického režimu. Ten pracuje so všetkými spomenutými vlastnosťami fotoaparátu a v kombinácii s prepracovanou umelou inteligenciou dokáže ponúknuť skutočne parádny výsledok.

Portrétový režim si zaslúži extra pozornosť

Obzvlášť milo ma prekvapil režim portrétu, dokonca aj toho nočného. OPPO Reno 7 Lite 5G vás vie veľmi prirodzene „oddeliť“ od pozadia, ktoré rozmaže a posunie ho k dokonalosti citlivo nastaveným filtrom. Výsledok je taký presvedčivý, že je porovnateľný s fotkami z profesionálnej zrkadlovky.

Rozmazanie pozadia si môžete rýchlo nastaviť priamo počas fotografovania. Buďte však opatrní, ak to preženiete, fotka nebude taká pekná, ako by mohla byť. Zároveň máte pri všetkých fotorežimoch možnosť nastaviť automatickú retuš, ktorú som spomínal vyššie.

Absenciu natáčania videa v kvalite 4K nahrádza možnosť točiť prednou aj zadnou kamerou súčasne. Využiť sa to dá napríklad pri vlogovaní. Túto funkciu môžete využiť aj vtipne či kreatívne, napríklad točiť sa pri stretnutí s priateľmi, pričom bude záber na obe strany, pred objektívom aj za ním.

Doprajte si rýchlonabíjanie, vodoodolnosť aj certifikáciu od Netflixu

Možností, ktoré OPPO Reno 7 Lite 5G ponúka, je na menšiu knižku. Dôležité je však spomenúť vodoodolnosť IPX4. Ak smartfón ošpliechate vodou, nič sa mu nestane. Nesmiete ho však do vody ponoriť. 

Veľkou témou je aj rýchlosť zobrazovania displeja. Na Reno 7 Lite 5G je to 60 obrázkov za sekundu, čo je v súčasnosti úplný štandard. Sekanie či trhanie na displeji som si počas testovania nevšimol. Displej má dokonca aj HD certifikáciu od Netflixu.

S kapacitou 4 500 mAh vydrží batéria zásobovať smartfón energiou bez problémov celý deň. Čo však výdrž posúva ďalej, je 33 W SUPERVOOC rýchlonabíjanie. Batéria sa z 0 na 100 % dostane približne za hodinu.

Ja som si zvykol pripojiť nabíjačku vždy, keď som ju mal poruke a spomenul som si na ňu. Viac takýchto krátkych nabíjaní za deň spôsobilo, že som mal v podstate stále dostatok energie na fungovanie telefónu. Z pohľadu životnosti batérie to nie je ideálne riešenie, no je to veľmi pohodlné.

Zhrňme si to

OPPO Reno 7 Lite 5G je oficiálne smartfón strednej triedy. Ak by som mal byť skutočne pedantný, našiel by som nejaké slabšie miesta, ktoré sú jej dôsledkom. Po viac ako dvoch týždňoch s týmto smartfónom mám pocit, že ide o funkčný, zábavný a krásny telefón, ktorému nemám potrebu nič vyčítať. Ak by som sa preň rozhodol ako pre svoj súkromný, tak som maximálne spokojný, o to viac, že je za príjemnú cenu.

Ak som aj počas recenzie načrtol nedostatky, vždy ich kompenzovalo niečo, čo ich zatienilo. Najviac ma baví dizajn, výkon foťáka a rôzne vylepšenia ovládania. Extra pozornosť si však zaslúži aj nastavenie s názvom detský kútik, lebo táto edukatívna vychytávka je z môjho pohľadu extrémne dôležitá.


OPPO Reno 7 Lite 5G si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Rozprávkový výber, ktorý ocenia aj rodičia. Pozrite si naše letné odporúčania

Presuňte sa s nami cez leto do rozprávkového sveta s pestrým výberom filmov a seriálov, ktoré zabavia malých aj veľkých divákov.

K letu neodmysliteľne patria výlety a aktívne strávený čas s rodinou, no nie každý deň prázdnin musí byť nabitý programom. Nechajte voľný čas plynúť s výberom rozprávok, ktoré vaše deti budú sledovať so zatajeným dychom aj úsmevom na perách. Všetky teraz nájdete na VOYO aj s dabingom, vďaka čomu ich môžete pustiť kedykoľvek a kdekoľvek. Napríklad aj na tablete či mobile počas dlhých ciest autom za skutočným dobrodružstvom.

Hodiny zábavy máte v balíčku aj s 10 GB dát navyše. Predplatné služby VOYO máte v cene vášho O2 SMART Paušálu

Spomínate si, keď sme sa ako deti nevedeli dočkať večerného času, kým Deduško Večerníček rozsvietil hviezdy na oblohe? To bolo pre všetky deti jasným znamením dať sa pohltiť fantazijným príbehom. Pravidelný príjem večernej rozprávky už zrejme podobné pocity nevyvolá, no o to intenzívnejšie emócie môžu deti objaviť v novej tvorbe. Navyše s úplne jednoduchou dostupnosťou na pár klikov. Jediné, čo musíte urobiť, je spoločne sa rozhodnúť, ktorý príbeh sa bude pozerať – toto rozhodovanie môže uľahčiť náš výber rozprávkových filmov a seriálov. 

Dom kúziel (2013)

Ryšavý kocúr v hlavnej úlohe, ale nie je to Garfield! Kocúr Hrom je rozkošný a múdry, no jeho hlavným nepriateľom je strach z búrok a, ako to v dobrej rozprávke býva, práve tá sa stane katalyzátorom celého príbehu. Hľadanie novej skrýše totiž spôsobí, že sa Hrom zatúla do domu kúzelníka Lawrencea, ktorý sa ho ujme. V dome však nie sú sami – žijú tam ďalšie zvieratká, postavičky a oživené predmety (ľahko pripomínajúce tie z Alice v krajine zázrakov), no nie sú z Hromovej prítomnosti nadšené. Ako sa vyvinie ich vzťah a aké prekážky spolu budú musieť prekonať? 

Dom kúziel, príbeh o súdržnosti a odvahe okorenený dávkou fantázie je ideálny pre deti, ktoré majú v obľube filmy ako Toy Story, Zootropolis a V tom dome straší. Kvalita európskej animácie svojou dynamickosťou a ostrými farbami prekoná všetky predsudky a dej rozprávky aj v srdciach dospelákov zanechá hrejivý pocit.  

Ako vycvičiť drakov (2012)

Vedeli ste, že obľúbená detská rozprávka Ako vycvičiť draka má svoju seriálovú verziu? Vznikla ešte pred uvedením druhého filmu, nejde však o žiadnu nekvalitnú druhotriednu tvorbu. Práve naopak, pôvodní hrdinovia Štikút a Bezzubka sa úspešne vracajú na obrazovky s novými (ľudskými aj dračími) priateľmi po svojom boku. Ako vycvičiť drakov prináša prepracované príbehy, v ktorých hrdinovia spoločne hľadajú riešenia problémov. Tie dotvára skvelá hudba a poučné myšlienky. 

Ak vaše deti milujú pôvodný celovečerný film a jeho druhé pokračovanie, nebojte sa ich doplniť práve týmto seriálom. Krátke 22-minútové epizódy zabavia každého neposedného diváka a sú vhodné napríklad aj počas poobednej siesty.

Malá morská víla (1976)

Príbeh o malej morskej víle od rozprávkara Hansa Christiana Andersena je celosvetovo známy. Filmovo spracovaný bol už mnohokrát, no jednou z najvydarenejších verzií je práve táto československá. Vychádza priamo z Andersenovej predlohy, ktorá sa vyznačuje zamilovanosťou, tajuplnosťou aj melanchóliou. Miestami presahuje až do filozofického diela, o ktoré sa postaral režisér Karel Kachyňa. 

Je to jedna z mála rozprávok, ktorá sa nekončí happyendom, no zato je neuveriteľne poučná a hlboká. Rozprávka vyniká aj vizuálnym spracovaním podmorského sveta, kostýmami a hudbou.

Malá morská víla je natoľko nevšedná, že z nej budú unesené všetky deti, a to aj desiatky rokov po jej prvotnom pozretí. A ak ste tento klenot ešte nevideli ani vy, odporúčame vyhradiť si čas a pozrieť si ju spoločne s deťmi.

Leo da Vinci: Misia Mona Lisa (2018)

Zatúlajte sa do stredovekého Talianska a zažite dobrodružstvá spolu s mladým vynálezcom Leom a jeho priateľmi Lisou a Lorenzom. Pri putovaní do ďalekého veľkomesta traja kamaráti spoznajú rozprávača, ktorý im povie príbeh o potopenej lodi a stratenom poklade. Nadšený Leo si od neho kúpi mapu, ktorá má troch priateľov zaviesť priamo k tajuplnému miestu. To však ešte netušia, že každý ich krok sledujú piráti, ktorí tiež túžia po bohatstve. 

Talianska animovaná rozprávka Leo da Vinci: Misia Mona Lisa sa bude páčiť malým výmyselníkom a deťom, ktoré zaujímajú pravdivé príbehy z histórie. Leonardove vynálezy totiž skutočne existujú a dodnes predstavujú základy mnohých moderných strojov. Deti sa preto nielen zabavia, ale aj niečo nové naučia. 

Môj kamoš obor (2016)

Na VOYO nájdete aj rozprávky veľkých produkčných spoločností, akým je aj film Môj kamoš obor, ktorý v bezstarostných letných dňoch budú zbožňovať všetky deti aj ich rodičia.

Po dobrom oddychu pri rozprávke sa rozhýbte napríklad pri tanci. Tieto pesničky roztancujú nielen vaše deti, ale aj vás

Fenomenálny režisér Steven Spielberg vychádza z knižky od známeho detského autora Roalda Dahla (Matilda, Charlie a továreň na čokoládu). Môžete sa preto tešiť na jednoduchú dejovú líniu prepletenú zdravou dávkou fantasy, svojským humorom a neuveriteľne krásnym vizuálom. 

Maškrtné medvedie príbehy (2020)

Kontrastné rozprávkové dvojice, ako Tom a Jerry, Maťko a Kubko alebo Pat a Mat, sú dôkazom, že vo dvojici sa to naozaj „táhne líp“. Do kategórie podnetných rozprávkových parťákov 21. storočia môžeme určite zaradiť aj dvoch šibalských a vynaliezavých priateľov Miška a Nedveďa z Maškrtných medvedích príbehov. 

Macko Miško je ustráchaný drobček, zatiaľ čo medveď Nedveď je veľký maco a úplný pohodár. Obaja však rovnako milujú jedlo, majú neustále prázdne brušká a vymýšľajú rôzne spôsoby, ako sa k maškrtám dostať. To znamená aj milé a vtipné rozprávkové zápletky s poučením, keď ich plány nevyjdú, pričom hlavnú myšlienku nenásilne prezentujú aj najmenším divákom pred obrazovkami. A hoci táto rozprávka môže na prvé počutie navodzovať pocit hravej školy varenia pre deti, veľmi prekvapí. Sedemminútové epizódy dotvárajú chytľavé piesne a jedinečné výtvarné stvárnenie.

Asterix a Obelix: Sídlo Bohov (2014)

Filmy o Asterixovi a Obelixovi sú pre Francúzov to isté ako pre našich českých susedov Mach a Šebestová. Kreslená či komiksová verzia sú síce úplné klasiky, ale aj ich novodobé verzie majú svoje čaro. A to doslova, nechýba v nich totiž ani čarovný nápoj, ktorý obyvateľom starorímskej dedinky dodáva nadľudskú silu. 

Pri animovanej verzii Asterix: Sídlo Bohov (2014) sa zabavia nielen deti, ale aj dospelí. Príbeh je nabitý dobrodružstvom a inteligentným humorom, na ktorom sa bude nahlas smiať celá rodina. S VOYO si však môžete pozrieť hlavných hrdinov až trikrát. Okrem animovanej verzie ponúka streamovacia platforma aj hrané filmy Asterix a Olympijské hry (2008) a Asterix a Obelix v službách Jej Veličenstva (2012), ktoré si vychutnajú primárne staršie deti.

Streamovacia služba VOYO svoje služby neustále dopĺňa – už začiatkom leta si môžete do rozprávkového itinerára doplniť dobrodružné aj vtipné tituly ako Tučniaky z Madagaskaru či Kung Fu Panda. A nezabúdajte – pri rozprávkach vek nerozhoduje, užite si preto spoločný čas bez výčitiek aj neaktívne, len so zapnutou fantáziou pri snivých príbehoch.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ako vybrať mobil pre školáka? Máme pre vás 8 tipov

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac