Huawei P10 v sviežej zelenej: Najatraktívnejší farebný variant tohto roka
Záplavu súčasných čiernych a strieborných telefónov prišiel narušiť Huawei P10 so svojou Greenery zelenou farbou. Jemný prírodný motív sa takmer okamžite stal hitom. Pri farbe to ale nekončí.
Zdieľať
13. 12. 2017;Autor: Sóda, Foto: Huawei
V rýchlej dobe je potrebné občas spomaliť, načerpať sily a osviežiť sa jednoduchou krásou zo sveta prírody. Práve preto je zelená farbou tohto roka. Prirodzene upokojuje a symbolizuje nové začiatky.
S podobnou filozofiou prišla aj spoločnosť Huawei. V spolupráci s firmou Pantone Colour Institute obliekli vlajkovú loď Huawei P10 do sviežej zelenej. Zároveň v tejto farbe navrhli aj šetriče obrazovky s prírodnými motívmi, ktoré ladia s celkovým vzhľadom.
Už na prvý pohľad je vidieť, že do dizajnu spoločnosť Huawei investovala nemalé peniaze. Nejde len o farbu. Nové materiály, oblejšie hrany či senzor odtlačku prsta na prednej strane telefónu, to všetko prináša Huawei P10 Greenery.
Zdokonalená konštrukcia
Už na prvý dotyk je cítiť zaoblený tvar unibody konštrukcie telefónu. Zaoblenie tak prispelo k veľmi komfortnému držaniu zariadenia. Výrobca vypočul priania svojich zákazníkov a presunul čítačku odtlačkov prstov na prednú stranu zariadenia priamo pod 5.1“ displej s Full HD rozlíšením a novým Gorilla Glass 5.
Tlačidlá na ovládanie hlasitosti a zapnutie displeja zostali v rovnakom rozložení na pravej strane telefónu. Tlačidlo na zapnutie displeja lemuje vkusný červený pásik, ktorý je veľmi dobre viditeľný. Oproti ostatným má zdrsnený povrch, čo prispieva k jeho ľahkému nahmataniu. Užívateľ tak nemá najmenší problém s rozpoznaním toho správneho tlačidla.
V spodnej časti je USB-C konektor na rýchle nabíjanie batérie. Veľkú radosť mnohým užívateľom robí ponechanie 3,5 mm jacku na slúchadlá. S operačným systémom Android 7 Nougat prichádzajú aj nové možnosti využitia snímača odtlačku prstov. Snímač tak slúži aj ako tlačidlo krok späť – pri jednom stlačení, tlačidlo domov – pri dlhšom podržaní tlačidla alebo zobrazenie posledných otvorených aplikácií potiahnutím prsta doprava/doľava po snímači.
Spolupráca pokračuje
Na zadnej strane telefónu je osadený vylepšený duálny fotoaparát, pod ktorý sa podpísala spoločnosť Leica. Jeden z objektívov disponuje 12-megapixlovým farebným fotoaparátom a druhý 20-megapixlovým monochromatickým snímačom.
Pri tejto konfigurácii má clona hodnotu f/2.2. Fotoaparát je obdarený aj optickou stabilizáciou obrazu, čo by malo prispieť ku kvalitnejším snímkam. Leica sa tento rok podielala aj na vývoji predného8-megapixlového fotoaparátu s vylepšenými funkciami selfie režimu.
Snímky zhotovené Huawei P10 nezaostávajú ani za vyhlásenými fototelefónmi na trhu. Pre ozajstných fotofajnšmekrov prináša výrobca väčšiu verziu Huawei P10 Plus, ktorá bude vybavená lepším fotoaparátom Leica SUMMILUX-H s hodnotou clony f/1.8.
Zmena je život
O vyššiu rýchlosť a výkon zariadenia sa postará nový osemjadrový procesor Kirin 960. Veľkým prínosom pre užívateľov je navýšenie vnútornej pamäte na 64GB (rozšíriteľnú o micro SD kartu) a RAM na 4GB. Kapacita batérie vzrástla z pôvodných 3000mAh na 3200mAh.
Na jedno nabitie tak telefón vydrží približne 1,5 dňa. Samozrejme záleží od spôsobu využívania telefónu. Keď sa však telefón vybije, stačí ho pripojiť na rýchlonabíjačku, ktorá je v balení a tá za veľmi krátky čas dobije telefón.
Huawei P10 Greenery je skvelou ukážkou, ako vylepšiť vlajkovú loď, priniesť zákazníkovi nadštandardné služby a zachovať pritom rozumnú cenu zariadenia.
Huawei P10 v krásnom zelenom vyhotovení je už možné zakúpiť aj na Slovensku v limitovanom počte. Spolu s paušálom od O2 ho získate na začiatok iba za 2 eurá.
HUAWEI
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
5 netradičných vianočných dekorácií z prírodných materiálov
V spolupráci s telefónom HUAWEI P10 Greenery a kvetinovým konceptom Botanical Lab sme si pre vás pripravili päticu pekných dekorácií, ktoré spája návrat k prírode, zelená farba, jednoduchosť a originalita.
Zdieľať
13. 12. 2017;Autor: Sóda, Foto: Veronika Pilátová
Zelená je farbou prírody, pokoja aj harmónie a s vianočným obdobím sa spája mnohým z nás. Ak máte chuť poňať aspoň časť vianočných dekorácií tento rok trochu menej tradične, stavte na prírodné materiály.
Hľadáte štýlový telefón v peknej farbe? HUAWEI P10 Greenery si vás získa svojím netradičným dizajnom vo farbe tohto roka. Viac informácií
Do prípravy dekorácií sme sa pustili spolu s telefónom HUAWEI P10 Greenery a Zuzkou a Lenkou z Botanical Lab, ktoré spája nielen láska k prírode, ale aj poctivému dizajnu.
„Snažíme sa pracovať s prírodnými materiálmi, nenájdete u nás nič nafarbené ani umelé,“ opisuje Lenka filozofiu ich botanického „laboratória“, ktoré prepája rastliny, originálny dizajn a prírodnú kozmetiku.
Máte chuť tvoriť? Pustite sa do prípravy týchto zelených dekorácií:
Terárium
„Použili sme paprade, ktoré sa nám spájajú nielen s atmosférou lesa, ale aj pokoja. Pokoj je jedným zo symbolov Vianoc, preto si myslíme, že takéto terárium, môže byť pekným doplnkom aj na sviatočnom vianočnom stole,“ hovorí Zuzka o zaujímavej alternatíve tradične ponímaného aranžmánu.
Fotografia fotená telefónom Huawei P10 Greenery
Ako postupovať?
1. Na dno dostatočne veľkej sklenenej nádoby umiestnite vrstvu kamienkov, ktorá slúži na odfiltrovanie vody.
2. Pokračujte aktívnym uhlím, ktoré má viacero funkcií – jednak zabíja baktérie a zároveň spomaľuje rast rastlín, ktoré vďaka tomu nádobu rýchlo neprerastú.
3. Pridajte vrstvu sušeného machu a následne vrstvu zeminy pre izbové rastliny.
4. Do zeminy vysaďte jednotlivé rastliny. Vyberajte druhy, ktorým vyhovuje teplo a vlhko, keďže terárium funguje na rovnakom princípe ako skleník. Vhodné sú paprade, fitónie, ale aj malé bonsaje.
5. Vrch pokryte vrstvou prírodného machu, ktorá je dekoratívna a súčasne zadržiava vlhkosť.
6. Nádobu môžete nechať otvorenú alebo ju uzavrite. Ak sa rozhodnete pre druhú možnosť, postupne sa v nej vytvorí vlastný ekosystém.
7. Takéto terárium nie je náročné na starostlivosť. Ak je uzavreté postačí ho raz za čas otvoriť a postriekať vodou. Dobré je, ak je prevarená alebo destilovaná, aby sa nádoba nezaniesla od vodného kameňa.
Aranžmán v nádobe
Peknou dekoráciou nielen na vianočný stôl sú kvitnúce konáriky umiestnené v štýlovej nádobe alebo váze. „Využiť môžete halúzky, ktoré majú počas skorej zimy tendenciu pučať, napríklad magnólie a čerešne,“ približuje Lenka.
Fotografia fotená telefónom Huawei P10 Greenery
Ako postupovať?
1. Do nádoby si najskôr vložte vhodne orezanú aranžérsku hmotu, ktorú vopred namočíte do vody. Hmota je pripravená na použitie vtedy, ak je dostatočne nasiaknutá vodou. To poznáte tak, že hmota klesne až na spodok nádoby s vodou. Následne ju vyberte, vložte do dekoračnej nádoby a aranžujte.
2. Jednotlivé konáriky si vhodne zastrihnite. Všímajte si pritom ich tvar a nebojte sa zdanlivú nedokonalosť povýšiť na prednosť.
3. Konáriky dozdobte vianočnými ozdobami. V tomto prípade sa použili jednoduché metalické dekorácie, ktoré sú inšpirované tradičnými fínskymi ozdobami.
Závesná dekorácia
Peknou alternatívou venca na dvere môže byť závesná dekorácia z prírodných materiálov. Hoci sa dá použiť aj v interiéri, lepšie sa jej bude dariť vonku, napríklad pri vstupe do domu či bytu, kde je chladnejšie. „Použiť môžete všetko, čo nájdete v prírode, napríklad imelo, ihličnany, tilandsie, bobuľoviny či minijabĺčka. Je to zároveň veľmi nenákladné riešenie,“ vysvetľuje Lenka.
Fotografia fotená telefónom Huawei P10 Greenery
Ako postupovať?
1. Vyberte si vhodný konár. Dobre si všimnite jeho tvar, ktorý udá charakter dekorácie.
2. Ak je jedna strana konára ťažšia a sú na nej napríklad chvojky ihličia, bude potrebné dekoráciu dotvoriť tak, aby sa obe strany vyvážili.
3. Na konár uviažte dostatočne dlhú stužku alebo špagát tak, aby ste dekoráciu mohli zavesiť.
4. Postupne pridávajte prírodný materiál. Vyberajte druhy, ktoré pekne zoschnú. V tomto prípade sú to skimia, eukalyptus, rozmarín, mimóza, starček, bobuľoviny a tilandsia.
5. Pri práci používajte floristickú pásku, s ktorou sa manipuluje lepšie ako so špagátom a rastlinám neublíži.
Ministromček v nádobe
Ak si chcete navodiť vianočnú atmosféru, no nepotrebujete mať doma veľký stromček, skúste si do nádoby vysadiť miniatúrny ihličnan. „Neskôr ho môžete umiestniť na balkón a použiť zase o rok alebo ho zasadiť do záhradky,“ približuje Zuzka.
Fotografia fotená telefónom Huawei P10 Greenery. S telefónom v režime širokouhlej clony je možné docieliť rozostrenie pozadia.
Ako postupovať?
1. Do dostatočne veľkej nádoby umiestnite vrstvu kamienkov a pridajte zeminu pre izbové rastliny.
2. Vložke miniatúrny ihličnan, pridajte ďalšiu vrstvu zeminy a stromček zalejte.
3. Dotvorte vianočnými ozdobami a ekologický variant vianočného stromčeka je na svete.
Dekoratívna banka
Peknou alternatívou tradičného vianočného aranžmánu môže byť aj dekoratívna banka s rezanými kvetmi. Použiť opäť môžete prírodné materiály, ktorá nájdete v lese alebo v záhrade, ktoré skombinujete s rezanými kvetmi.
Fotografia fotená telefónom Huawei P10 Greenery
Ako postupovať?
1. Na drevený podstavec umiestnite vopred namočenú aranžérsku hmotu a vrstvu machu.
2. Použite ľubovoľný prírodný materiál. V tomto prípade sa okrem chvojok tují, konárikov a šišiek, použili aj viaceré kvitnúce rastliny typické pre zimné obdobie, ako napríklad veternica, iskerník či mimóza.
3. Všetok rastlinný materiál oroste a umiestnite pod sklenenú kupolu.
Originálne prírodné dekorácie, ktoré vkusne dotvoria vašu domácnosť nielen počas Vianoc sme pre vás pripravili v spolupráci so zeleným telefónom HUAWEI P10 Greenery a šikovným tandemom z Botanical Lab.
Huawei P10 v krásnom zelenom vyhotovení je už možné zakúpiť aj na Slovensku v limitovanom počte. Spolu s paušálom od O2 ho získate na začiatok iba za 2 eurá.
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
