Nové tváre O2 Luddo a Moya spoznávajú svet ľudí

Po dvoch rokoch zmenilo O2 maskotov značky. Namiesto uškatca Tóna a morského prostredia značku reprezentujú dvaja roboti, ktorí sa spoločne vydali na dobrodružstvo do sveta ľudí.

Keď sa v roku 2017 prvýkrát objavil na obrazovkách uškatec Tóno, bol symbolom vývoja O2 na dospelého operátora, ktorý ponúka more možností všetkým svojim zákazníkom. Aj keď je Tóno stále medzi ľudmi obľúbený, nové smerovanie O2 si opäť vyžiadalo zmenu. A nových maskotov. Zoznámte sa s Luddom a Moyou.

Luddo a Moya: Ľudia časom prestanú využívať dolné končatiny a naučia sa levitovať. Spoznajte nové tváre O2

Rozdielni roboti

Luddo a Moya sú roboti, ktorí sa spoločne vydali na dobrodružné spoznávanie sveta ľudí. Ako to už pri výpravách býva, hlavní hrdinovia sú veľmi rozdielni.

„Pri tvorbe nového konceptu sme potrebovali ukázať, že prinášame technologické inovácie, no zároveň si udržať ľudskú komunikáciu značky O2. Nechceli sme ukazovať šťastnú rodinku, ktorá sa teší z technologických hračiek, tak sme na to išli z opačnej strany a ukázali ľudské vlastnosti a emócie na niečom veľmi technickom,“ opisuje vznik robotov Juraj Bartoš, kreatívny riaditeľ agentúry Oliver, ktorá komunikačný koncept vymyslela.

Na žltom a troška omlátenom robotovi Luddovi vidno, že počas svojej existencie už čo-to zažil, no práve vďaka skúsenostiam dokáže byť empatický a prejavovať emócie od melanchólie až po nikdy neutíchajúci optimizmus.

Meno Luddo vzniklo kombináciou ľubozvučného slovenského mena Ľudovít a pomenovania hnutia luddistov, ktorí bojovali proti strojom a modernizácii, ako symbol toho, že človek je stále dôležitý.

Elegantná hi-tech Moya je jeho úplným protikladom. Ku všetkým impulzom z okolitého sveta pristupuje pragmaticky a analyzuje všetky možné premenné, aby vždy podala 100 % výkon.

Jemný náznak ľudskosti cítiť jedine v jej sarkastických poznámkach. Meno Moya pochádza z aplikácie Moje O2 a predstavuje jej ďalší vývojový stupeň. Oslovením „Moja“ zároveň mätie Ludda, ktorý často nevie, ako sa k ich vzťahu postaviť.

Dvaja roboti a segedín

Roboti Moya a Luddo na prvý pohľad vyzerajú mimozemsky, no obaja pochádzajú zo Zeme. Stvorili ich v prísne tajnom laboratóriu O2 na blizžšie neurčenom mieste na Záhorí. Nikto nevie, prečo sa práve títo dvaja roboti vydali na spoločnú misiu.

V kuloároch ale koluje legenda, že oboch náhle a neplánovane aktivoval elektrický výboj z vyskratovanej mikrovlnky, keď si jeden zo zamestnancov zohrieval segedín.

„Napriek zásadným vizuálnym aj charakterovým odlišnostiam by jeden pre druhého aj život položili. Aj keď je vlastne ťažké posúdiť, či sa existencia sebauvedomujúceho robota vôbec považuje za život. Obaja však chcú spoznávať ľudský svet a ľudskosť ako takú – čím trochu pripomínajú príbeh Pinocchia – idú na to však zásadne odlišne,” hovorí Tomáš Slobodník, spoluautor nového konceptu a príbehu oboch postáv.

Nový otvorený svet

Príbeh a vlastnosti Ludda a Moye vychádzajú z nových strategických pilierov O2. Jedným z nich je prinášať technologické novinky
a zmysluplné inovácie, ktoré využije čo najviac zákazníkov. Aj preto prišla potreba priniesť nové tváre značky. Nové smerovanie sa už nedalo úplne zladiť s morským prostredím uškatca Tóna.

„Vždy sme využívali metafory, no aj v priebehu posledných dvoch rokov nastalo niekoľko situácií, kde technologickosť propozície nepasovala do morského sveta. Zvieratká len ťažko prinútime, aby používali smartfón alebo počúvali hudbu,“ vysvetľuje stratég agentúry Oliver Emil Myjavec.

Pri novom koncepte značka prvýkrát využíva dva veľmi výrazné profilované charaktery, ktorým sa snaží dávať čo najviac priestoru, aby sa prejavili. Nová komunikácia tiež prvýkrát kombinuje 3D modely so skutočnými ľudskými postavami a prostredím.

„Keď boli maskotmi značky maňušky, prinášali humor v podobe gagov. Posledné dva roky prinášal uškatec Tóno istú hĺbku myšlienok. Tentoraz máme príležitosť odhaľovať osudy dvoch postáv a sledovať vývoj ich vzťahu. Reklamné materiály síce využívajú viac dialógov, no práve vďaka nim majú väčšiu šancu prepojiť sa so svetom ľudí,“ komentuje Tomáš Slobodník vývoj komunikačných konceptov a doterajších maskotov značky O2.

Prvé reakcie na robotov boli pozitívne. V čase, keď ešte vznikal ich vzhľad, pomáhali ľudia z testovacích skupín pri vytváraní ich povahových čŕt. Pre Ludda a Moyu už dnes existuje nový otvorený svet, kde by teoreticky mohli v budúcnosti stretnúť aj nové zaujímavé postavičky. Zatiaľ sa musia sústrediť na svoju prvú misiu: predstaviť ľuďom nové O2 SMART Paušály.

Nové O2 SMART Paušály umožňujú prispôsobiť si paušál presne podľa svojich potrieb a vybrať si obľúbené aplikácie s extra dátami a predplatným. Viac informácií o ponuke sa dozviete na stránke www.o2.sk alebo v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám pomôžu vyskladať si paušál presne podľa vašich potrieb. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac