OPPO Reno 7 5G očarí nadčasovým dizajnom aj skvelým výkonom
Zoznámte sa so smartfónom „do voza aj do koča“.
Zdieľať
11. 10. 2022;Autor: Ivan Štubniak, Foto: archív výrobcu
Vždy príjemne poteší, ak naozaj dobrý a výkonný smartfón doplní aj elegantný dizajn. Tak je to aj v prípade OPPO Reno 7 5G – užijete si nielen to, čo má vnútri, ale aj jeho vzhľad. Jeho prepracované a štýlové vyhotovenie dokonale podčiarkuje všetky jeho funkcie a navyše naň neminiete celú výplatu.
Smartfón OPPO Reno 7 5Gmá síce klasický obdĺžnikový tvar a veľký displej s pomerom strán 20 : 9, no jeho zadná strana vás očarí – jej gradientová úprava mení farby podľa svetla, ktoré sa na nej odráža. Zo smartfónu OPPO Reno 7 5G sa tak veľmi jednoducho, ale efektívne stáva dizajnérsky kúsok.
Zadnej strane kraľujú dva veľké objektívy, hlavný fotoaparát so 64 Mpx a širokouhlý snímač s 8 Mpx. Dvojicu navyše dopĺňa malý, nenápadný snímač hĺbky záberu. Výsledkom ich spolupráce sú naozaj pekné fotografie – až nadpriemerné na strednú triedu.
Čo sa týka displeja, OPPO Reno 7 5G využíva obnovovaciu frekvenciu 90 Hz. Tento parameter vyjadruje, ako plynule sa menia obrazy, prehrávajú videá a aké plynulé sú prechody medzi aplikáciami. Plynulosť však nie je len otázkou displeja, dôležitý je aj výkon zariadenia. Pri smartfóne OPPO Reno 7 5G je ich spolupráca výborná – práve pri ňom som si uvedomil, ako pozitívne môžu tieto funkcie ovplyvniť používateľskú skúsenosť.
Čo mohlo byť na smartfóne OPPO Reno 7 5G lepšie?
Niektorým používateľom nemusí vyhovovať pomerne široká „brada“ smartfónu, teda jeho širšia spodná časť. Je to skôr otázka osobnej preferencie, ako vám telefón „sadne do ruky“.
Absencia bezdrôtového nabíjania takisto môže niektorých používateľov trošku zamrzieť, no vynahradí vám to rýchlonabíjanie, ktoré je priamo v balení smartfónu. S ním budete mať 100 % batérie za pár desiatok minút.
Čo nás na smartfóne OPPO Reno 7 5G príjemne prekvapilo?
Veľmi ma prekvapila možnosť prispôsobiť si vizualitu telefónu presne podľa svojich potrieb – konkrétne ide o úpravy vizuálnej stránky operačného systému. Nebavíme sa však o zmene tapety alebo animácií prechodu jednotlivých obrazoviek.
Nadstavba Color OS vám dovolí napríklad prispôsobiť si animáciu snímača odtlačkov prstov pod displejom alebo samotný vizuál always-on displeja.
Hodnotenie O2 GURU: Smartfón, ktorý sa vám prispôsobí
Smartfón vyššej strednej triedy OPPO Reno 7 5G je veľký individualista. Možnosť prispôsobiť si smartfón podľa seba je podľa mňa veľkou výhodou OPPO. Okrem toho si v smartfóne užijete rýchle nabíjanie, nadpriemerný výkon aj slušný fotoaparát s mimoriadne dostupnou cenou.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Vybrali sme 5 smartfónových maratóncov, ktorí vás (takmer) oslobodia od nabíjania
Smartfóny kombinujú veľkokapacitnú batériu s rýchlym nabíjaním a prinášajú výdrž, ktorá vás prekvapí.
Zdieľať
22. 9. 2022;Autor: Juraj Recký, Foto: archív výrobcov
Funkcionality smartfónu či prepracovaný fotoaparát nebudete môcť využiť, pokiaľ bude telefón vybitý. Aj preto sa mnohí zhodujú, že najväčšou slabinou dnešných smartfónov je práve výdrž batérie. Žiaľ, kým sa nepodarí prelomový objav v nabíjaní mobilných zariadení, musíme hľadať iné riešenia – dobrou správou zostáva, že na trhu máme širokú ponuku smartfónov, s ktorými na zdĺhavé nabíjanie zabudnete.
Ak skrátime nabíjanie dnešných telefónov na minimum a pridáme k tomu veľkú kapacitu batérie, problém s kontrolovaním kapacity batérie aj neustálym či dlhým nabíjaním sa do veľkej miery vyrieši. Telefón môžete mať na 100 % batérie do pár desiatok minút. Vlastne si ani nevšimnete, že nabíjate.
Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré vás vďaka vysokej kapacite batérie a rýchlemu nabíjaniu takmer oslobodia od nabíjacieho kábla:
Motorola Moto G62 5G
Rodina Moto G má bohatý rodokmeň, ktorý tentoraz obohatil model s označením G62 5G. Jeho najväčšou prednosťou je rozhodne 6,5-palcový FullHD+ displej, ktorý dokáže zobraziť až 120 obrázkov za sekundu – okrem krásnych farieb a detailov ponúkne aj plynulosť obrazu, ktorú bežne ponúkajú tie najdrahšie smartfóny.
O plynulý chod operačného systému Android 12 s nadstavbou My UX sa stará čip Snapdragon 480+, ktorý si rozumie aj so sieťou piatej generácie, teda vie používať 5G pripojenie. Nadstavba operačného systému ponúka vychytávky, ktorými sú smartfóny značky Motorola známe, a to najmä Moto funkcie alebo ovládanie gestami.
Na zadnej strane smartfónu sú umiestnené 3 fotoaparáty: hlavný má 50 Mpx a dokáže točiť video v 4K rozlíšení (pri 60 obrázkoch za sekundu). Využijete ho najmä pri spomalených záberoch vo vysokej kvalite. Obľúbený širokouhlý fotoaparát má 8 Mpx a expert na detailné zábery, makro fotoaparát, má 2 Mpx. Predná selfie kamera má 16 Mpx. Z displeja však ukrojila minimum vďaka drobnému výrezu.
Stereo reproduktory sú vyladené technológiou Dolby Atmos a nechýba ani 3,5 mm jack. 5 000 mAh batéria sa nabíja pomocou USB-C a výdrž Moto G62 5G je odhadovaná na 2 dni bežného používania, no a vďaka 18 W rýchlemu nabíjaniu budete môcť nabíjací kábel odpojiť prekvapivo rýchlo.
POCO X4 Pro 5G
Novinka z dielne POCO, POCO X4 Pro 5G zaujme veľkým 6,67-palcovým Super AMOLED displejom s obnovovacou frekvenciou 120 Hz a prekvapivo dobrou svietivosťou 700 nitov – displej je tak dobre čitateľný aj na priamom slnku. Navyše je chránený aj odolným sklom Gorilla Glass 5.
Smartfón POCO X4 Pro 5G s výkonným čipom Snapdragon 695 5G odomknete napríklad aj čítačkou odtlačkov prstov, ktorá je umiestnená na pravom boku. Po odomknutí vás privíta operačný systém Android 11 s nadstavbou MIUI 13 s úpravou špeciálne pre POCO.
Fanúšikov fotografie určite poteší hlavný, až 108 Mpx fotoaparát, ktorému sekunduje 8 Mpx širokouhlý fotoaparát so zorným poľom 118 stupňov, a nechýba ani 2 Mpx makro foťák. Selfie kamera má 16 Mpx a rozšírený zorný uhol, s ktorým skupinová selfie nebude problém. Rýchlonabíjanie so systémom Quick Charge 3+ sa postará, aby ste mali smartfón nabitý na 70 % o 22 minút, 100 % nabije za 44 minút.
Vo výbave smartfónu POCO X4 Pro 5G nájdete aj infraport, vďaka ktorému môžete smartfón premeniť na diaľkový ovládač, NFC čip, ktorý umožní bezhotovostné platby, alebo hybridný slot na 2 SIM karty. Okrem stereo reproduktorov poteší aj 3,5 mm jack.
Samsung Galaxy A23 5G
Áčkový rad od značky Samsung je vo svete smartfónov jeden z najobľúbenejších. Popularitu podčiarkne aj model Galaxy A23 5G so 6,6-palcovým IPS displejom s obnovovacou frekvenciou 120 Hz a ochranou piatej generácie od Gorilla Glass.
Fotovýbava modelu Samsung Galaxy A23 5G sa začína hlavným 50 Mpx fotoaparátom, ktorý dopĺňa širokouhlý 5 Mpx fotoaparát so zorným uhlom 123 stupňov. Detaily môžete fotiť pomocou 2 Mpx makro fotoaparátu a selfie si spravíte s 8 Mpx kamerou s rozšíreným zorným uhlom. Ak by vám vstavaná pamäť na fotografie nestačila, môžete ju rozšíriť micro SD kartou.
Plynulý chod operačného systému Android 12 s nadstavbou One UI 4.1 zabezpečí čip Snapdragon 695 5G, ktorý si rozumie aj so sieťou piatej generácie. Pomocou bluetoothu 5.1 pripojíte rôzne bluetoothové slúchadlá, no ak preferujete káblové, k dispozícii máte stále 3,5 mm jack.
Vo výbave ďalej nechýba veľká 5 000 mAh batéria s rýchlym 25 W nabíjaním pomocou USB-C 2.0, NFC, ktoré umožní bezhotovostné platby či na bočnej strane umiestnená čítačka odtlačkov prstov, pre pohodlné odomykanie smartfónu.
OPPO Reno7 5G
OPPO Reno 7 5G je dizajnovka s jedinečnou zadnou stranou smartfónu, ktorá je zároveň odolná proti odtlačkom prstov a poškriabaniu.
Smartfón neponúka len pekný a funkčný dizajn, OPPO Reno7 5G ohúri aj 4 500 mAh batériou, ktorú podporuje 65 W SUPERVOOC rýchlonabíjanie – stačí len 31 minút a indikátor batérie ukazuje 100 %. Takmer bez prestávky si môžete užívať 6,4-palcový AMOLED Full HD+ displej s obnovovacou frekvenciou 90 Hz aj s čítačkou odtlačkov prstov integrovanou pod displejom.
O pekné fotografie sa postará 64 Mpx hlavný fotoaparát, 8 Mpx širokouhlý foťák so zorným poľom 119 stupňov, 2 Mpx makro fotoaparát aj 32 Mpx predná selfie kamera. Pri fotení portrétov s OPPO Reno 7 5G oceníte Bokeh Flare Efekt, ktorý rozmaže pozadie, aby viac vynikol fotografovaný objekt. S ním pomáha umelá inteligencia, smartfón vám dokonca priamo pri fotení umožní retušovať.
Milovníci videa ocenia výkonnú stabilizáciu obrazu alebo možnosť dvojitého zobrazenia. Môžete tak točiť video zo svojho pohľadu, a zároveň natáčať seba pri používaní smartfónu. Aby tieto vychytávky pracovali správne, OPPO Reno 7 5G má výkonný čip MediaTek Dimensity 900, ale aj bohatý úložný priestor, ktorý môžete rozšíriť micro SD kartou.
Smartfón je ľahký a ladný vďaka kombinácii štíhleho tela s hrúbkou len 7,79 mm a nízkej hmotnosti len 175 gramov. Elegantný smartfón Vivo Y76 5G ďalej ponúka 6,58-palcový IPS displej s rozlíšením Full HD+, ktorý len jemne prerušuje 16 Mpx selfie kamera v kvapôčkovom výreze.
Napriek jeho ultra štíhlemu telu sa výrobcovi podarilo zapracovať 4 100 mAh batériu, ktorá má v tomto prípade výdrž až dva dni a je podporená 44 W rýchlonabíjaním, vďaka ktorému bude používanie nabíjacieho kábla len občasná, ale najmä expresná záležitosť.
Vivo Y76 5G je vybavený hlavným 50 Mpx fotoaparátom, ktorému sekunduje dvojica 2 Mpx fotoaparátov. Možno trochu prekvapivo, ale ani jeden z nich nie je širokouhlý. Smartfón Vivo Y76 5G totiž kombinuje makro fotoaparát a senzor na rozostrenie pozadia.
Čip MediaTek Dimensity 700 v kombinácii s Androidom 11 a nadstavbou Funtouch 12 šéfujú ďalšej výbave, v ktorej nechýba možnosť rozšíriť pamäť micro SD kartou alebo použiť 2 SIM karty, bluetooth vo verzii 5.1 ani čítačka odtlačkov prstov umiestnená na bočnej strane smartfónu.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
