Chalani z blogu Travelistan nám ukázali, aké appky majú v telefóne

Inšpirujte sa radami od cestovateľov Martina Navrátila a Petra Hliničana z Travelistanu.

Zaujímalo vás niekedy, aké appky má v telefóne napríklad cestovateľ? Vieme, že dobrá rada je nad zlato, a preto sme sa Martina a Petra z cestovateľského portálu Travelistan spýtali, aké aplikácie používajú najčastejšie a ako im pomáhajú pri cestovaní. 

Niekedy nie je potrebné cestovať ďaleko. 3 rodiny nám opísali, ako sa žije ďaleko od mesta, na rančoch či farmách 

Už dávno nežijeme v dobe papiera, naplno využívame technologické vychytávky. Aplikácií je mnoho a niekedy je náročné zorientovať sa. Martin Navrátil a Peter Hliničan sú skúsení cestovatelia a na svojom blogu Travelistan zdieľajú nielen zážitky z cestovania, ale aj radia Slovákom v rôznych ďalších otázkach týkajúcich sa spoznávania krajín.

Ako im pomáhajú aplikácie predpovedať počasie v Antarktíde alebo zistiť, či je vo Východnom Timore povinná vojenská služba alebo ako sa vymotať z úzkych uličiek Bagdadu? To všetko prezradili vo svojich odporúčaniach pre Sódu. 

Prinášame novú rubriku, v ktorej sa osobností z rôznych odvetví pýtame na obľúbené aplikácie, ktoré nájdete v ich telefóne. Poďte sa s nami inšpirovať.

Martin Navrátil má v telefóne tieto najobľúbenejšie appky: 

Maps.me

„Túto aplikáciu si naozaj neviem vynachváliť. Ide o offline mapy, ktoré fungujú výborne na celom svete. Nezáleží na tom, či som ich používal v Bangladéši alebo na Kiribati, vždy boli presné.

Presnosť je pre mňa kľúčová, najmä keď sa nachádzam v úzkych uličkách Kábulu alebo v Bagdade. Táto aplikácia je zadarmo a na trhu nemá žiadneho konkurenta. Odporúčam ju všetkým, ak ju ešte nemáte v telefóne, tak rýchlo sťahujte.“ 

Táto aplikácia sa zapáčila viacerým, využíva ju viac ako 60 miliónov používateľov. Ak sa k ním chcete pridať, môžete si ju stiahnuť v obchode Google Play alebo v Apple store.

XE

„Myslím si, že všetci poznajú ten pocit, keď pristane lietadlo, ste v cudzej krajine a nemáte zamenené peniaze. Nie ste si však úplne istí, či je ponúkaný kurz v danej zmenárni výhodný. Zmenárne sú totiž miestami častých turistických podfukov. 

Práve pre tieto situácie mám v telefóne aplikáciu XE. Každých 30 sekúnd v nej nájdem aktuálny peňažný kurz.“ 

Aplikácia ponúka aj možnosť zoradiť si vybrané meny, ktoré môžete dlhodobo sledovať alebo si na ne môžete nastaviť upozornenia. Aj z tohto dôvodu sa možno aplikácia zapáči aj ľuďom, ktorí pracujú vo finančnom sektore. Túto aplikáciu nájdete na Apple storeGoogle play

Yr

Ak ste typ cestovateľa, ktorý pred odchodom na výlet váha, či pribaliť aj dáždnik, zbystrite pozornosť. Martin Navrátil z Travelistanu má tip na riešenie: „Aplikácia Yr je z dielne Nórska a slúži na spoľahlivé predpovede počasia. 

Mal som možnosť testovať ju naprieč svetom od Čukotky cez rôzne krajiny Afriky až po Antarktídu a môžem vám povedať, že je veľmi presná. S touto aplikáciou v telefóne môžete zabudnúť na googlenie počasia. Myslím si, že je bezkonkurenčne najpresnejšia. Proste nórska kvalita.“ 

Aplikácia, ktorej krátky názov znamená v nórčine mrholenie, je dostupná pre telefóny so systémom iOS aj Android.

V smartfóne Petra Hliničana nájdete tieto appky: 

Factbook

Aplikácia Factbook je pomôcka do telefónu na zhromaždenie všetkých dát zo stránky CIA Factbook a v prehľadnej forme ponúka informácie rôzneho druhu o všetkých krajinách a regiónoch sveta. 

„Obrovskou výhodou je, že je offline, a preto môžem hocikedy porovnať pôrodnosť v Bolívii s tou v Rovníkovej Guinei či za pár sekúnd zistiť, aká je nezamestnanosť alebo vek povinnej vojenskej služby vo Východnom Timore. 

Pri vašich ďalších cestách nezabudnite na tieto nastavenia smartfónu, ktoré vám uľahčia cestovanie

Je tam naozaj všetko, čo by cestovateľ či sprievodca mohol potrebovať, vrátane krátkej histórie, geografie, politiky, ekonomiky a dokonca v aplikácii nájdete aj medzinárodné konflikty – aké spory má krajina s inými krajinami. Je to neoceniteľná studnica informácií.“ 

Factbook je dostupný v obchode Google PlayApple store.

 Fog of World

„V tejto aplikácii ide o pomerne jednoduchý princíp. Celý svet je v nej pokrytý hmlou a vy svojimi cestami odkrývate len tie úseky, ktorými ste prešli. Takto na mape sveta vidíte svoj postup pri cestovaní. 

Pri používaní aplikácie vás zarazí, ako málo aj pri väčších cestách prejdete. Pri tejto appke si opätovne uvedomujem veľkosť našej planéty. Okrem cestičiek v hmle aplikácia ponúka aj ďalší údaj: spočíta, akú plochu zeme ste pokryli na svojich cestách v metroch štvorcových aj v percentách. Ja som zatiaľ prešiel necelých 0,00005 % zemského povrchu. Motivujúce, nie?“ 

Ak chcete hmlisté cesty odkrývať aj vy, aplikáciu nájdete vo verzii pre iOS systém, ako aj pre Androidy.

App in the Air

„Ďalšia praktická aplikácia pre cestovateľov. Môžete si do nej pridať alebo naskenovať všetky svoje letenky. Vychytávka v telefóne vám potom ukáže, koľko letov ste absolvovali, akými lietadlami ste cestovali, koľko času ste strávili v lietadle a podobné informácie. 

Aplikácia dokonca dokáže aj vytvoriť mapu všetkých vašich letov za posledný rok. Niekedy vás naozaj prekvapí, kde všade ste vlastne boli. Vďaka tejto úschovni spomienok viem, že som zatiaľ strávil v lietadle viac ako 1670 hodín a nalietal vyše 1 175 000 km počas 419 letov.“ 

Peter dodáva, že na niektoré lety zabudol, no i tak je rád, že si môže v aplikácii zaznamenávať milú osobnú štatistiku. App in the Air môžu využívať používatelia telefónov so systémom iOS aj Android.


Martin Navrátil a Peter Hliničan

Martin NavrátilPeter Hliničanblogu Travelistan navštívili spolu 183 krajín. 

Martin je vyštudovaný historik, cestuje už vyše 17 rokov, zorganizoval viaceré slovenské prvoexpedície s cestovateľmi. 

Peter študoval prekladateľstvo na 2 univerzitách v Anglicku. Po štúdiu sa vydal učiť angličtinu do Čile (v rámci rozvojového programu OSN). V Latinskej Amerike vyše 7 rokov pôsobil ako tlmočník a turistický sprievodca CK BUBO.

Tento rok sa Martin chystá napríklad do Gruzínska, Arménska či Líbye a Peter sa vydá do Podnesterska, poslednej socialistickej krajiny v Európe, ktorá je separatistickou časťou Moldavska, a následne prejde autom celý Balkán.


Najrýchlejšie si všetky odporúčané appky stiahnete vďaka 5G sieti na zariadení, ktoré 5G sieť podporuje.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Na návšteve našich obcí: ľudová kultúra od západu na východ

Vycestujte s nami za tradičnými krásami aj zvykmi slovenských dedín.

V každej dedine nájdeme niečo špeciálne, nadčasové a rokmi zachovávané od našich predkov – či už jedlo, zvyky, alebo iné ľudové prvky. Na rôznorodosti je najkrajšie, že nás aj spoločne prepája: obdivujeme kroje susedných dedín, inšpirujeme sa ľudovými piesňami a folklórne súbory preberajú kroky ľudových tancov.

Spája nás aj najrýchlejšia 5G sieť od O2. V týchto obciach žijú obyvatelia nielen tradíciami, ale aj piatou generáciou mobilných sietí 

Viete, čo znamená druček, pamuk alebo pantlíčky? V cestovateľskom špeciáli vás zoberieme na výlet za ľudovou kultúrou naprieč celým Slovenskom. Rozprávali sme sa s niekoľkými zástupcami vybraných dedín, ktorí nám prezradili, aké tradície dodržujú, aké špecifiká má ich kroj alebo čo znamenajú slová v ich nárečí. 

Budúcnosť tvoríme nielen zachovávaním pôvodného, ale aj budovaním nového, z ktorého máme prospech všetci – napríklad v Krnči si vďaka efektívnejšej 5G sieti môžu miestni obyvatelia natočiť video z tradičného pochovávania basy a poslať ho známym ešte rýchlejšie. 

Fintice neobľubujú ypsilon

Obec Fintice sa do dejín slovenskej kinematografie zapísala legendárnou vetou z filmu Pásla kone na betóne: „Nemáš chlopa, nemáš pravdy.“ Tragikomický príbeh o slovenskom vidieku v réžii Štefana Uhra má pre dedinku Fintice mimoriadny význam, dokonca majú v múzeu uložené originálne rekvizity z nakrúcania. 

Snímka Pásla kone na betóne z roku 1981 je kompletne nahovorená v lokálnom nárečí, ktoré obyvatelia Fintíc používajú denne. Je mäkké a nepoužíva žiadne tvrdé y. A keďže sa šarišský dialekt v mnohom líši od spisovnej slovenčiny, prinášame vám preklad vybraných slov: 

  • Segiňatko – chúďatko 
  • Naľešňik – zemiaková placka
  • Chľista – dážďovka 
  • Chibaľ – iba ak
  • Perše – najprv
  • Pľeban – kňaz, farár

Vďaka dlhoročnému výskumu Jozefa Kolarčíka Fintického sa v minulosti podarilo zostaviť bohatú zbierku šarišských piesní (dnes uložených v Matici slovenskej). Tradície udržiava folklórny spolok Fincičanky, ktorý sa spolupodieľa na kultúrnom živote obce a dbá na zachovanie ľudového dedičstva i jedinečného nárečia. Vo svojom repertoári majú aj túto fintickú ľudovku s názvom Pisala kraľovna:

Pisala kraľovna po krajiňe ľisti, 
bi fincicke dzifky na majales išľi. 
Išľi oňi, išľi, krásňe špivajuci, 
za ňima parobci, horečňe plačuci. 
Neplačce, parobci, mi še navracime, 
ľem še na podkove čardaš naučime. 

Tradičná svadba v Malom Šariši

V Malom Šariši si nedokážu predstaviť svadbu, kde by nevesta netancovala „redovi“ tanec v ľudovom kroji. Tradičný svadobný deň sa začína tzv. odpytovaním z domu nevesty, kde vystúpi povolaný starejší (krstný otec, kamarát či kmotor ženícha) a v mene mladomanželov poďakuje rodičom za výchovu. Snúbenci pokľaknú pred rodičov, dostanú krížik na čelo a vymenia si nemálo dojímavé slová. 

Nasleduje cesta do kostola, kam nevestu sprevádza starší družba (ženíchov najlepší slobodný priateľ) a ženícha staršia družička (nevestina najlepšia nevydatá kamarátka). Na ceste ich však čakajú viaceré prekážky, napríklad „druček“, teda brvno, ktoré držia chlapi a nedovolia im prejsť, kým „sa nevykúpia“. Po slávnostnom svadobnom obrade sa začína hostina, ako ju už poznáme dodnes.

Pred polnocou sa zvykne tancovať družbovský tanec. Nevesta si sadne na stoličku a starší družba tancuje a pýta sa: „Nevesta moja milá, dovolíš mi vienok zelený z hlavy vziať alebo hlávku sťať?“ 

Inšpirujte sa aj ďalšími tipmi v našom cestovateľskom seriáli po slovenskom vidieku:  

Nevesta chvíľu trucuje, starší družba sa nedá, otázku zopakuje a neveste vezme vienok zelený, ktorý dnes zastupuje závoj. O polnoci sa začína „čepenie“ alebo čepčenie nevesty, ktorú privedú dámy v krojoch spoločne s družičkami a založia jej na hlavu čepiec – symbol vydatej ženy. Potom sa začína „redovi“ tanec, kde svadobčania vytancujú jeden po druhom už začepčenú nevestu.  

Rybanské výšivky „pamuk“ 

Západoslovenskú dedinku Rybany preslávil najmä ich zachovaný ženský ľudový kroj. Pôvodné kroje boli utkané iba z obyčajného plátna, na ktoré sa vyšívalo, pričom detailné výšivky po celej dĺžke sú jeho dominantou. 

Krojová sukňa sa nazývala „letnica“, bola plátenná a biela, zástera čierna. Vrchná časť ženského kroja nazývaná „oplecko“ bola červeno pretkávaná, dlhé vyšívané a nazbierané rukávce nazývané „pamuk“ zväzované pri konci na stužku sú tou najvýraznejšou časťou kroja. Súčasťou bol aj ručne vyšívaný alebo háčkovaný golier.

Vydaté ženy mali vlasy upravené do účesu „rohi“, ktorý, ako naznačuje názov, bol mierne vystúpený dohora a vytváral nenápadné „rožky“. Aby pevne držali, zvnútra bol účes podložený obaľovaným drôtom – „grgulou“ a navrch účesu sa položil vyšívaný čepiec a naň ešte „cinadoch“ – plátenný pás.  

Džentlmenská polievačka v Seni

Tradície na Veľkú noc sú asi tými najzachovalejšími v každej dedine, známa je predovšetkým (ne)obľúbená oblievačka či šibačka. V dedinke Seňa južne od Košíc sa dodržiavajú tiež, ale pri pondelkovej oblievačke si udržujú zdvorilý prístup. 

Sviatky sa u nich začínajú Zeleným štvrtkom, ktorý sa slávi v kostole, rovnako aj Veľký piatok. Na Bielu sobotu sa neskoro večer odnesú koše so sviatočným jedlom a dajú sa požehnať, aby sa mohla v nedeľu začať veľkonočná oslava. 

Vedúca lokálneho folklórneho súboru nám porozprávala, ako ju každý rok na Veľkonočný pondelok prídu chlapci z dediny oblečení v krojoch poctivo obliať, no nikdy nie bez úvodných veršíkov, ktorými dámu na studenú sprchu pripravia (hovoria ich v maďarčine, naša ukážka je prekladom):

„Som chlapec, záhradník, parobok, chodím polievať a počul som, že jedna vetvička rozmarínu chce zvädnúť, preto som prišiel poliať tento kvet. Ale najprv prosím otca a matku ešte viac, či mi dovolia vodou svoju dcéru osviežiť.“

Podobné veršíky si polievači upravujú a prispôsobujú podľa seba. 

Každoročné pochovávanie basy v Krnči 

V obci Krnča sa dobové kroje líšili v závislosti od konkrétnej cirkvi – katolícka a evanjelická cirkev mali oddelené kroje. Zachovali sa iba evanjelické, v ktorých vystupujú členovia a členky folklórneho súboru Krnčianka. Budúci rok oslávia 50. výročie svojho vzniku.

Súčasťou typického kroja v Krnči sú skladané sukne, zástery, lajblíky, rukávce a, samozrejme, vyšívané čepce. Muži majú na sebe čierne vesty, široké košele, konopné nohavice zastrčené do kožených čižiem a menšie klobúky. 

V týchto krojoch sa každoročne stretávajú v sprievode na fašiangy a spoločne spievajú pod domami v dedine. O pár dní neskôr, pred Popolcovou stredou, sa sprievod stretáva opäť, ale už v smútočnej nálade pri zvyku pochovávania basy – teda poslednej zábave pred pôstom. So sviečkami v rukách symbolicky odprevádzajú basu „na jej poslednej ceste“.

Bidovský čardáš, ktorý učia aj v zahraničí

V Bidovciach, obci na východ od Košíc, sa sami čudujú, akú slávu má ich čardáš, ktorý preberajú folklórne skupiny po celom Slovensku od Bratislavy cez Levice až po Veľkú Idu. Bidovský čardáš je charakteristický pomalým začiatkom a postupným zrýchlením tanečného kroku.  

Bidovskému čardášu sú prispôsobené i domáce ľudové kroje, ktoré majú úzke vyšívané spodničky zakrývajúce pančušky a následne široké sukne, ktoré sa točia a pri tanci sa dvíhajú až do vzduchu. Kroje sú hodvábne a nechýbajú ani vyšívané zástery či špeciálne pokrývky hláv.

Vydaté ženy nosia tradičnú „konťu“ či čepiec, ktorý je vystužený tvrdým kartónom a pokrytý bordovým hodvábom, pričom sa na hlavu prisponkuje. Naopak, slobodné dievčatá vo vlasoch nosia ozdobné „pantlíčky“ alebo inak povedané – stužky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac