Zaujímalo vás niekedy, aké appky má v telefóne napríklad cestovateľ? Vieme, že dobrá rada je nad zlato, a preto sme sa Martina a Petra z cestovateľského portálu Travelistan spýtali, aké aplikácie používajú najčastejšie a ako im pomáhajú pri cestovaní.
Už dávno nežijeme v dobe papiera, naplno využívame technologické vychytávky. Aplikácií je mnoho a niekedy je náročné zorientovať sa. Martin Navrátil a Peter Hliničan sú skúsení cestovatelia a na svojom blogu Travelistan zdieľajú nielen zážitky z cestovania, ale aj radia Slovákom v rôznych ďalších otázkach týkajúcich sa spoznávania krajín.
Ako im pomáhajú aplikácie predpovedať počasie v Antarktíde alebo zistiť, či je vo Východnom Timore povinná vojenská služba alebo ako sa vymotať z úzkych uličiek Bagdadu? To všetko prezradili vo svojich odporúčaniach pre Sódu.
Prinášame novú rubriku, v ktorej sa osobností z rôznych odvetví pýtame na obľúbené aplikácie, ktoré nájdete v ich telefóne. Poďte sa s nami inšpirovať.
Martin Navrátil má v telefóne tieto najobľúbenejšie appky:
Maps.me
„Túto aplikáciu si naozaj neviem vynachváliť. Ide o offline mapy, ktoré fungujú výborne na celom svete. Nezáleží na tom, či som ich používal v Bangladéši alebo na Kiribati, vždy boli presné.
Presnosť je pre mňa kľúčová, najmä keď sa nachádzam v úzkych uličkách Kábulu alebo v Bagdade. Táto aplikácia je zadarmo a na trhu nemá žiadneho konkurenta. Odporúčam ju všetkým, ak ju ešte nemáte v telefóne, tak rýchlo sťahujte.“
Táto aplikácia sa zapáčila viacerým, využíva ju viac ako 60 miliónov používateľov. Ak sa k ním chcete pridať, môžete si ju stiahnuť v obchode Google Play alebo v Apple store.
XE
„Myslím si, že všetci poznajú ten pocit, keď pristane lietadlo, ste v cudzej krajine a nemáte zamenené peniaze. Nie ste si však úplne istí, či je ponúkaný kurz v danej zmenárni výhodný. Zmenárne sú totiž miestami častých turistických podfukov.
Práve pre tieto situácie mám v telefóne aplikáciu XE. Každých 30 sekúnd v nej nájdem aktuálny peňažný kurz.“
Aplikácia ponúka aj možnosť zoradiť si vybrané meny, ktoré môžete dlhodobo sledovať alebo si na ne môžete nastaviť upozornenia. Aj z tohto dôvodu sa možno aplikácia zapáči aj ľuďom, ktorí pracujú vo finančnom sektore. Túto aplikáciu nájdete na Apple store a Google play.
Yr
Ak ste typ cestovateľa, ktorý pred odchodom na výlet váha, či pribaliť aj dáždnik, zbystrite pozornosť. Martin Navrátil z Travelistanu má tip na riešenie: „Aplikácia Yr je z dielne Nórska a slúži na spoľahlivé predpovede počasia.
Mal som možnosť testovať ju naprieč svetom od Čukotky cez rôzne krajiny Afriky až po Antarktídu a môžem vám povedať, že je veľmi presná. S touto aplikáciou v telefóne môžete zabudnúť na googlenie počasia. Myslím si, že je bezkonkurenčne najpresnejšia. Proste nórska kvalita.“
Aplikácia, ktorej krátky názov znamená v nórčine mrholenie, je dostupná pre telefóny so systémom iOS aj Android.
V smartfóne Petra Hliničana nájdete tieto appky:
Factbook
Aplikácia Factbook je pomôcka do telefónu na zhromaždenie všetkých dát zo stránky CIA Factbook a v prehľadnej forme ponúka informácie rôzneho druhu o všetkých krajinách a regiónoch sveta.
„Obrovskou výhodou je, že je offline, a preto môžem hocikedy porovnať pôrodnosť v Bolívii s tou v Rovníkovej Guinei či za pár sekúnd zistiť, aká je nezamestnanosť alebo vek povinnej vojenskej služby vo Východnom Timore.
Je tam naozaj všetko, čo by cestovateľ či sprievodca mohol potrebovať, vrátane krátkej histórie, geografie, politiky, ekonomiky a dokonca v aplikácii nájdete aj medzinárodné konflikty – aké spory má krajina s inými krajinami. Je to neoceniteľná studnica informácií.“
„V tejto aplikácii ide o pomerne jednoduchý princíp. Celý svet je v nej pokrytý hmlou a vy svojimi cestami odkrývate len tie úseky, ktorými ste prešli. Takto na mape sveta vidíte svoj postup pri cestovaní.
Pri používaní aplikácie vás zarazí, ako málo aj pri väčších cestách prejdete. Pri tejto appke si opätovne uvedomujem veľkosť našej planéty. Okrem cestičiek v hmle aplikácia ponúka aj ďalší údaj: spočíta, akú plochu zeme ste pokryli na svojich cestách v metroch štvorcových aj v percentách. Ja som zatiaľ prešiel necelých 0,00005 % zemského povrchu. Motivujúce, nie?“
Ak chcete hmlisté cesty odkrývať aj vy, aplikáciu nájdete vo verzii pre iOS systém, ako aj pre Androidy.
App in the Air
„Ďalšia praktická aplikácia pre cestovateľov. Môžete si do nej pridať alebo naskenovať všetky svoje letenky. Vychytávka v telefóne vám potom ukáže, koľko letov ste absolvovali, akými lietadlami ste cestovali, koľko času ste strávili v lietadle a podobné informácie.
Aplikácia dokonca dokáže aj vytvoriť mapu všetkých vašich letov za posledný rok. Niekedy vás naozaj prekvapí, kde všade ste vlastne boli. Vďaka tejto úschovni spomienok viem, že som zatiaľ strávil v lietadle viac ako 1670 hodín a nalietal vyše 1 175 000 km počas 419 letov.“
Peter dodáva, že na niektoré lety zabudol, no i tak je rád, že si môže v aplikácii zaznamenávať milú osobnú štatistiku. App in the Air môžu využívať používatelia telefónov so systémom iOS aj Android.
Martin Navrátil a Peter Hliničan
Martin Navrátil a Peter Hliničan z blogu Travelistan navštívili spolu 183 krajín.
Martin je vyštudovaný historik, cestuje už vyše 17 rokov, zorganizoval viaceré slovenské prvoexpedície s cestovateľmi.
Peter študoval prekladateľstvo na 2 univerzitách v Anglicku. Po štúdiu sa vydal učiť angličtinu do Čile (v rámci rozvojového programu OSN). V Latinskej Amerike vyše 7 rokov pôsobil ako tlmočník a turistický sprievodca CK BUBO.
Tento rok sa Martin chystá napríklad do Gruzínska, Arménska či Líbye a Peter sa vydá do Podnesterska, poslednej socialistickej krajiny v Európe, ktorá je separatistickou časťou Moldavska, a následne prejde autom celý Balkán.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Okrem nadupanej výbavy teraz získate nové smartfóny so skvelou zľavou, praktickým darčekom aj benefitmi. Ďalší darček, slúchadlá Xiaomi Buds 5, získate za recenziu.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.