S novinkou z vlajkovej flotily Samsung Galaxy S si užijete aj odkupný bonus 120 € na staré zariadenie.
Zdieľať
1. 2. 2023;Autor: Juraj Recký, Foto: Samsung
Samsung vesmír sa rozrastá o „novú galaxiu“. Aké sú jej hviezdy Samsung Galaxy S23, Galaxy S23+ a Galaxy S23 Ultra? Zaujmú najlepšou nočnou fotografiou, akú kedy Samsung ponúkol, a prvotriednymi detailmi na fotkách aj videách. Ocenia ho aj tí najnáročnejší hráči, ktorým séria 23 prináša lepšiu výdrž aj výkon.
Ak si novinky zo série Samsung Galaxy S23 zakúpite, môžete získať výkupný bonus 120 € na akýkoľvek starý funkčný smartfón.
2. Na získanie výkupného bonusu 120 € zaregistrujte svoj nový smartfón v aplikácii Samsung Members v časti výhody najneskôr do 7. 4. 2023. Registrácia musí prebehnúť na novom smartfóne v predinštalovanej aplikácii.
3. Po schválení registrácie získate e-voucher v hodnote 120 € priamo do aplikácie ako výkupný bonus, ktorý bude pripočítaný k výkupnej cene vášho starého zariadenia.
4. Svoj starý telefón môžete odpredať do 31. 4. 2023. Viac informácií nájdte tu. Výkupný bonus získate k akémukoľvek starému funkčnému zariadeniu.
Samsung Galaxy S23 Ultra: fotky ako z inej galaxie
Crème de la crème série je už tradične model Ultra. Ponúka 6,8-palcový Dynamic AMOLED 2X displej s obnovovacou frekvenciou 120 Hz. Rýchlosť displeja však dokáže znížiť iba na 1 Hz, čo signalizuje Always-On displej a príjemné šetrenie batérie. Rozlíšenie Quad HD+ sa zasa postará o krásne jasný obraz plný detailov. Pre „pracantov“ nechýba ani integrované pero S Pen.
Samsung Galaxy S23 Ultra, 512 GB, zelená
Samsung Galaxy S23 Ultra na trhu vyniká najmä kvalitou fotiek. Hlavná kamera má až 200 Mpx a ponúka laserové ostrenie so svetelnosťou f/1.7. Zrozumiteľnejšou rečou povedané: budete mať absolútne dokonalé fotografie, dokonca aj tie nočné. Samsung totiž sľubuje nočné portréty, videá či Hi-Res fotografie v nadštandardnej kvalite (oproti bežným smartfónom).
Selfie kamera má 12 Mpx, rovnako aj ultraširoký fotoaparát. Dvojica teleobjektívov má zhodne po 10 Mpx. Odlišujú sa len v tom, že jeden ponúka 3-násobné optické priblíženie, druhý až 10-násobné – teda aj keď obraz priblížite, fotografia bude úplne prirodzená a plná detailov. Zvláštnym fľakom a neostrostiam z digitálneho zoomu je so Samsungom Galaxy S23 Ultra úplný koniec.
Luxusná výdrž aj výkon
Samsung Galaxy S23 Ultra má certifikáciu vodoodolnosti IP68, takže smartfón môžete ponoriť do sladkej vody do hĺbky 1,5 metra až na 30 minút a bude stále úplne v poriadku. Je vybavený 5 000 mAh batériou so 45 W rýchlym Super Fast Charging nabíjaním. Nechýba ani rýchle bezdrôtové nabíjanie či rýchle reverzné nabíjanie – ak na smartfón položíte smart slúchadlá alebo hodinky, bez problémov ich rýchlo nabijete. Výdrž batérie by mohla presiahnuť jeden deň, čo je pri takejto špecifikácii smartfónu naozaj štedrý výkon. Vďaka rýchlemu nabíjaniu však nebudete mať ani pocit, že by nabíjanie nejako prekážalo.
Pamäťové verzie v kombinácii so 4 nm čipom Snapdragon 8 Gen 2 pre Galaxy sa postarajú o perfektný výkon. Až taký perfektný, že si na ňom hráči užijú príjemne plynulý herný zážitok aj pri najnáročnejších hrách. Smartfón odomknete aj odtlačkom prsta, snímač je umiestnený priamo v displeji.
V ponuke Samsungu Galaxy S23 Ultra nechýba konektivita s bezdrôtovým Samsungom Dex a prepojenie s Windows, NFC na bezkontaktné platby, nová generácia rýchlej wi-fi 6 a, samozrejme, 5G čip, bez ktorého to dnes už ani nejde. Stereo reproduktory sú vyladené technológiou Dolby Atmos.
Vesmírni pomocníci poručík Galaxy S23+ a podporučík Galaxy S23
V čom sa líšia Samsung Galaxy S23+ a Galaxy S23? Na prvý pohľad je to väčší 6,6-palcový displej pri pluskovej verzii, pričom základný model vlajkovej flotily ponúka 6,1 palca. Oba majú rozlíšenie Full HD+ a displej Dynamic AMOLED 2X s obnovovacou frekvenciou 120 Hz. Rozdiel v porovnaní s modelom Galaxy 23 Ultra je v tom, že Galaxy S23+ a Galaxy S23 má minimálnu obnovovaciu frekvenciu 48 Hz.
Samsung Galaxy S23+, 512GB, zelená
Samsung Galaxy S23+ a Galaxy S23 ponúkajú totožnú fotovýbavu: 50 Mpx hlavný fotoaparát doplnený 12 Mpx ultraširokouhlým snímačom s uhlom záberu až 120 stupňov a 10 Mpx teleobjektívom, ktorý je vybavený 3-násobným optickým priblížením. Selfie kamera má 12 Mpx v oboch modeloch.
Séria Galaxy S23 má nadštandardný výkon v každom modeli
Rovnako totožné je „srdce“ týchto noviniek, teda čip. Samsung Galaxy S23+ aj S23 ponúkajú 4 nm čip Snapdragon 8 Gen 2 pre Galaxy. Áno, ten istý ako model Galaxy S23 Ultra – ani tu nebudete ukrátení o perfektný výkon aj pri tých najnáročnejších úlohách. Samsung Galaxy S23+ ponúka 4 700 mAh batériu, Galaxy S23 má 3 900 mAh. Plusková verzia má funkcie spojené s batériou totožné s modelom Ultra. Ak sa rozhodnete pre Galaxy S23 bude vám musieť stačiť 25 W rýchlonabíjanie.
Samsung Galaxy S23, 256GB, fialová
Vodoodolnosť IP68 je totožná naprieč celou Galaxiou S23, rovnako ako nová wi-fi 6, NFC, stereo Dolby Atmos reproduktory či 5G čip. Ako sme už zvyknutí, S Pen v Galaxy S23+ a Galaxy S23 nie je integrované.
Píšu, cestujú do terénu aj do zahraničia, mailujú, zálohujú a veľa čítajú. Aj tak by sa dal opísať pracovný kolobeh novinárov a novinárok. Prezradili nám, aké aplikácie im ho uľahčujú – mnohé z nich budú užitočné aj v bežnom živote, napríklad pri cestovaní či fotografovaní, ale aj produktívnej práci.
Žurnalistika je jedinečné odvetvie, no proces prípravy článku sa skladá zo všedných úkonov, ktoré poznáme aj z iných profesií. Mailová komunikácia, vyhľadávanie informácií či dodržiavanie maximálnej bezpečnosti na internete. Praktický výber aplikácií Timey Krauszovej z Refreshera, Ondreja Macka z TouchIT, Alžbety Harry Gavendovej z Hospodárských novín, Otakara Horáka z Denníka N a Martina Miškeríka z Trendu môže inšpirovať každého z nás.
Prinášame rubriku, v ktorej sa osobností z rôznych odvetví pýtame na obľúbené aplikácie, ktoré nájdete v ich telefóne. Po cestovateľoch z Travelistanu svoje vychytávky ukážu novinári a novinárky.
Ondrej Macko
Šéfredaktor portálu TouchIT, kvôli článkom o novinkách technologických gigantov cestuje po celom svete.
TripIt
„Výborná aplikácia, kde si zaznamenávam svoje lety, booknuté hotely a tiež stretnutia – jednoducho mám všetky informácie o svojich cestách na jednom mieste od leteniek po užitočné funkcie náročného cestovateľa.
Môžete ju používať aj v bezplatnej verzii, vtedy vedie informácie o cestách a výhodou je, že si do nej môžete zaznamenávať aj lístky na vlaky a autobusy. V platenej verzii máte rozšírené možnosti, ako automatický check-in alebo zastupovanie v prípade zrušenej cesty.“
„Praktická aplikácia na cestovanie, ktorá funguje ako turistický sprievodca. K dispozícii máte mapu miesta, kam idete na dovolenku alebo výlet, a tiež zoznam miest, ktoré sa oplatí vidieť. Pomocou aplikácie si môžete vopred vytvoriť cestovný itinerár a ním sa následne riadiť pri prehliadke mesta,“ vysvetľuje Ondrej Macko.
„Toto je síce platená aplikácia, ale výborná na realizáciu profesionálneho videa pomocou smartfónu. Nastavíte si presné zaostrenie, plynulú zmenu mierky či výborné nastavenie bielej. Točíte tak, ako keby ste mali profesionálnu kameru. Navyše podporuje svetovo známe gimbály, teda stabilizátory na kameru,“ vraví novinár z TouchIT.
Redaktorka z Refreshera, najčastejšie píše články o psychológii, reprodukčnom zdraví a sexualite.
Online dokumenty od Googlu
„Pri práci preferujem využívanie tabuliek a dokumentov od Googlu. Fungujú takmer rovnako ako Word a Excel, ale sú online, teda ľahko dostupné aj na mobile. Páči sa mi, že ich môžem jednoducho zdieľať s inými ľuďmi a mám možnosť vybrať si, či si môžu text len prečítať, okomentovať alebo aj meniť.
Pre mňa ako novinárku je to praktické aj pri získavaní spätnej väzby, keďže editor či editorka mi môžu jednoducho okomentovať text a o každom bode môžeme digitálne diskutovať prehľadne. Pre mňa je však veľmi dôležité automatické zálohovanie dát. Každý, kto už prišiel o 2000-slovný článok ako ja, veľmi dobre vie, že bez zálohovania sa fungovať nedá.“
„Keď pracujem na dlhšej téme, ktorá trvá mesiace a zahŕňa aj desiatky respondentov, preferujem používanie aplikácie Evernote. Funguje z mobilu a spája všetko, čo pri dlhých témach potrebujem, do jedného členitého a prehľadného dokumentu. Môžem si pripnúť linky, vytvoriť zoznam úloh, naskenovať dokumenty (u mňa sú to často rukou písané poznámky z osobných rozhovorov) a nestratím sa v množstve myšlienok. Evernote som začala používať pri písaní diplomovej práce na univerzite a už vtedy mi veľmi pomohol.“
Evernote, ktorý ocenia aj študenti, nájdete v Google Play aj App Store pre Apple.
Bitwarden & Authenticator
„Žiadnu zo svojich aplikácií by som nemohla používať bez dobrého zabezpečenia. Už ani nespočítam, na koľkých školeniach o bezpečnosti pre novinárov a novinárky som bola. Aplikáciu Bitwarden využívam na manažovanie všetkých hesiel. Funguje jednoducho: do aplikácie sa treba prihlásiť špeciálnym heslom a priamo v nej máte uložené všetky ostatné heslá. Okrem toho používam aj appku Authenticator na dvojstupňové zabezpečenie všetkých svojich účtov, najmä na sociálnych sieťach.“
Appka vám vygeneruje unikátny kód, ktorý zadáte až po prihlásení do vybraného účtu. Takto zabránite tomu, aby sa do vašich účtov dostal niekto iný.
Bezpečnostnú aplikáciu Bitwarden nájdete v Google Play aj v App Store, rovnako ako aj appku Authenticator nájdete dostupnú pre iOS aj Android.
Otakar Horák
Novinár z redakcie Denníka N, vo svojich článkoch sa venuje najmä vede.
Twitter
„Táto sociálna sieť je pre mňa neoceniteľný zdroj informácií o aktuálnych vedeckých témach, nových štúdiách a tiež tam môžem sledovať diskusie medzi vedcami,“ vysvetľuje Otakar Horák.
Minuloročný prieskum ukázal, že Twitter nie je medzi Slovákmi obľúbený – aspoň raz mesačne ho otvorí 13 %, denne však len necelé 3 % Slovákov a Sloveniek. Viacerí politici a političky využívajú Twitter ako kanál na oficiálne vyjadrenia, mimoriadne obľúbený je v USA. Pre ľudí, ktorých zaujíma spoločenské dianie, je teda táto sociálna sieť nutnosť.
„Denne narazím na desiatky zaujímavých článkov, ktoré nestíham prečítať okamžite. Preto používam GetPocket, aby som si na jedno miesto uložil všetko, čo si chcem prečítať neskôr,“ hovorí novinár Denníka N.
GetPocket, kam si môžete uložiť aj tento článok, nájdete na Google Play aj App Store.
Feedly
„Túto aplikáciu používam ako ‚zberné miesto‘ pre rôzne stránky, ktorých obsah ma zaujíma. Namiesto toho, aby som chodil na desiatky odlišných webov, všetko podstatné mám na jednom mieste a ľahko sa do nich prekliknem.“
Výhodou aplikácie je aj fakt, že jednotlivé weby môžete prehľadne zdieľať s ostatnými, je teda vhodná aj pre tímy zamestnancov či kamarátov, ktorí si chcú tvoriť akýsi archív webstránok.
Novinárka z Hospodárskych novín, pre čitateľov denne testuje novinky zo sveta technológií.
Fotky Google
„Keďže mám približne každý druhý týždeň nový telefón na testovanie, ktorý využívam ako svoj primárny telefón so SIM-kou, potrebujem flexibilne ukladať testovacie fotografie. Bezproblémovú dostupnosť a funkcionalitu mi zabezpečujú Google Fotky, ktoré využívam na Androide aj iOS. Okrem zálohy fotiek a videí tu mám aj možnosti na zdieľanie albumov a úpravu fotiek.“
Lightroom Photo & Video Editor
„K recenziám jednotlivých smartfónov či áut prikladám aj vlastné fotografie. Veľmi sa mi páčia možnosti, ktoré ponúka známa aplikácia na úpravu fotografií Lightroom. Má rozmanité možnosti na rôznorodé úpravy vrátane odstraňovania neželaných objektov na fotkách či pridávania zaujímavých prvkov svetla. Oceňujem aj to, že v rámci používateľského konta Adobe môžem fotky upravovať aj online na notebooku, nielen v telefóne.“
Túto aplikáciu si môžete stiahnuť, ak ste používatelia Androidu aj telefónu so systémom iOS. Aplikáciu môžete využívať aj v neplatenej verzii, no plnú verziu s účtom Adobe je potrebné predplatiť.
V týchto aplikáciách si prezerám svoje „športové výkony“ v podobe dát o srdcovom tepe, prebehnutej trase, okysličenosti krvi či dokonca celkovú analýzu behu. Ak sa v tom človek poriadne pohrabe, vie sa motivovať k zlepšovaniu svojej kondície.“
Martin Miškerík
Redaktor z Trendu, ktorý píše najmä o inováciách zo sveta technológií.
Outlook
„Toto je naozaj aplikácia, bez ktorej nemôžem existovať, pretože denne vybavujem kvantum mailov a práve Outlook mi vyhovuje zo všetkých mailových klientov najviac.“ Outlook je obľúbený, lebo súčasne slúži ako kalendár a môžete si z neho urobiť aj ‚to-do list‘, keď si označíte vybrané maily, ktorým sa chcete neskôr venovať.
„Slack používam na komunikáciu v redakcii na každodennej báze. Aj toto je aplikácia, bez ktorej nemôžem v práci existovať.“ Ak ste o Slacku ešte nepočuli a pracujete v tíme, zbystrite – pre produktívnu prácu totiž nie je nič horšie ako mať desiatky pracovných skupín na rôznych komunikačných sieťach. Slack funguje ako četovací priestor, s ktorým môžete prehľadne komunikovať v rôznych skupinách.
Má možnosti telefonovania aj videotelefonovania. Môžete doň pridávať aj rôznych externistov, s ktorými spolupracujete, prepojiť ho s Google účtom a inými pracovnými vychytávkami. Je to ideálny nástroj na komunikáciu pre firmy aj pracovné skupiny, je dostupný na Google Play a App Store a môžete ho mať aj na laptope/desktope.
CamScanner
„CamScanner, ako napovedá názov, je aplikácia na skenovanie dokumentov. Výrazne mi šetrí čas, keď potrebujem niečo narýchlo prefotiť a odoslať.“ Sken si následne môžete uložiť vo viacerých variantoch ako PDF, JPG, Word alebo TXT formát. Používatelia a používateľky Androidu nájdu aplikáciu tu a systému iOS tu.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
