Sieť O2 čaká veľká zmena

Juraj Eliáš, šéf sietí O2, vymýšľa, ako na celom Slovensku urobiť 4G sieť a čo s tým, keď sem príde 5G. Ak vám nie sú jasné rozdiely medzi sieťovými G-éčkami a LTE, v rozhovore s ním nájdete zjednodušené vysvetlenie.

Človeka si vlastný osud nájde. Jurajovi Eliášovi na základnej škole darovali zopár zariadení na rádioamatérčinu. Vraj nech sa hrá. Začal a odvtedy sa s hardvérom, telekomunikáciami a so softvérom hrať neprestal. Teraz už ako šéf sietí v spoločnosti O2 vymýšľa, ako na celom Slovensku urobiť 4G sieť a čo s tým, keď sem príde 5G.

Ste rádioamatér. Ako sa táto vaša záľuba v prenose informácií vyvinula?

Bolo to ešte na základnej škole, keď mi stredoškolský učiteľ, profesor Šabo, venoval veľa starých súčiastok a naučil ma vyrábať plošné spoje a letovať. Na siedme
narodeniny som dostal letovačku, čo pre mňa bola úžasná vec. Veľmi ma to bavilo.

Venoval som sa tomu na strednej aj na vysokej škole. Mal som okolo seba ľudí, ktorých rádiá a elektronika bavili tiež a ktorí ma potiahli dopredu. Tým sa pre mňa stala samozrejmosťou stavba rôznych tunerov, počítačov, hranie sa s mikropočítačmi. Dávalo mi to zmysel a tešilo ma to. Zostalo mi to doteraz.

Ako rádioamatéra si možno predstaviť človeka so slúchadlami pri gombíku, ktorý hľadá signály, aby sa s niekým kontaktoval. Funguje to tak stále?

Je to len jedna časť, ale aj tej som sa chvíľu venoval. Rovnako som trénoval rádiovo orientačný beh, čo je spojenie športu a rádií. Ale väčší zmysel mi dávala amatérska výroba rôznych zariadení.

Čo vás na tom bavilo?

Boli to časy, keď sa veci nedali len tak kúpiť. Objem elektroniky bol v socializme menší ako v súčasnosti. Dnes si človek môže čokoľvek kúpiť, ale keď chcel v tom čase niečo mať, musel si to vyrobiť. Ruská kniha bol obchod, kam som chodil často, pretože sa tam dali kúpiť knižky o elektronike, ktoré neboli bežne dostupné.

Západná literatúra u nás nebola, internet neexistoval. Na vysokej škole som štandardné PC nevidel, ale stavali sme si osobné počítače na vtedajších mikroprocesoroch 8080.

To bolo zaujímavé, pretože človek potom o tom vedel oveľa viac ako dnes. Učil som sa tým najhorším spôsobom, ako sa dá, na vlastných chybách – pokus, omyl.

Mali ste vďaka tomu aj lepší nos na trendy? Tušili ste už pri prvých mobiloch, kam to pôjde?

Ja som v tomto asi ten najlepší zákazník, pretože najnovšie zaujímavé veci si musím kúpiť hneď, aj keď sú drahé, a vyskúšať ich. Pohľadať ich a dať doviezť. Pohrať sa. Či už sa to týkalo súčiastok v elektronike alebo koncových výrobkov.

Drží váš to dodnes?

Ale áno, v rôznych oblastiach. Mobil ako zariadenie mi v súčasnosti už nič také zásadne nové neprináša. Zaujímavé sú skôr aplikácie. Alebo keď sa objaví nejaký úplne nový výrobok.

Ľudia majú stále zmätok v tom, čo je to 3G sieť, čo 4G, čo je LTE. Dá sa to jednoducho vysvetliť?

Veľmi zjednodušene, 2G bola sieť, ktorá mala byť implementáciou klasického telekomunikačného sveta s tým, že sa odstrihneme od drôtov. Rôznymi zmenami sme sa do toho pokúšali dostať aj dáta, ale tie rýchlosti boli veľmi malé. 3G sieť išla na to inak, snažila sa oveľa viac spojiť dáta a hlas do ucelenejšej podoby.

Svet 4G bol vymyslený zas úplne inak. Povedali sme si: zabudnime na hlas, venujme sa dátam a spravme mobilné spojenie, ktoré sa bude podstatne viac podobať tomu, čo poznáme z IP sietí, teda internetu. Až teraz sa tam pokúšame rôznymi komplikovanými spôsobmi doplniť hlas.

Celý koncept LTE smeruje k dátovej sieti, ktorá bude poskytovať všetky služby.

Čo pre operátora znamená, že sa objaví nová technológia, akou je prechod z 3G na 4G? Teraz sa veľa hovorí o 5G, znamená to, že treba vymeniť všetok hardvér v sieťach?

Takmer vždy. Niektorý hardvér sa dokáže výmenou softvéru posunúť ďalej. Sú technológie, ktoré sa nazývajú „software defi ned radio“, kde výmenou softvéru dokáže zariadenie robiť úplne iné funkcie.

Pri predchádzajúcich generáciách však plne platilo, že s príchodom novej technológie bolo treba vymeniť hardvér. Ale aj do budúcna prechod z LTE na 5G bude znamenať výmenu celého hardvéru a vlastne aj zmenu architektúry siete, čiže operátora to stojí obrovské prostriedky.

Je 5G sieť nejaká reálna vízia alebo len koncept?

5G je dnes veľký buzz word. To, čo by nám malo priniesť, je zjednotenie rôznych sietí. Dnes máme veľa sietí, ktoré fungujú na rôznych frekvenciách a majú rôzne poslanie.

V 5G sieti chceme vytvoriť jednu univerzálnu supersieť pracujúcu na mnohých frekvenčných kanáloch, ktoré nebudú vystupovať samostatne, ale ako
jeden celok z pohľadu používateľa aj siete.

Tá sieť nielenže bude veľmi rýchla, ale bude mať aj veľmi nízku latenciu, pakety v nej sa veľmi rýchlo otočia medzi sieťou a zákazníkom – rozprávame o milisekundových intervaloch. Potom vieme riadiť deje v reálnom čase, napríklad aj ovládať auto na diaľku.

Kedy to bude reálne?

Ja žartovne hovorím, že prvá implementácia 5G siete na Slovensku bude v bratislavskom metre. Nechcem tým však povedať, že ju nikdy nevybudujeme, ale potrvá to dlhšie. Pripravujeme sa na to už dnes, keď v mobilných pásmach spúšťame služby domáceho, nazvime to fixného internetu.

Tieto služby v pásme 3,5 GHz vedia veľmi elegantne konkurovať ADSL a možno aj optickým pripojeniam. Na druhej strane to však tiež vyžaduje pomerne hustú zástavbu bázových staníc. A táto technológia je predzvesťou 5G, môžeme ju nazvať 4,5G.

Čo môže 5G ľuďom priniesť?

Sú na to dva pohľady. Na jednej strane sa predbiehame v tom, kto dokáže zákazníkovi ponúknuť väčšiu rýchlosť. To, že na bázovej stanici vieme poskytnúť stovku megabitov pre jedného zákazníka, je príjemné, ale keď je tam okolo neho ďalších sto ľudí, rýchlosť sa rozpočítava medzi ostatných účastníkov tohto oblaku.

Predstavte si, že ste na mieste, kde sa stretne naozaj veľa ľudí, povedzme v metre v Hongkongu. Potom je naozaj ťažké, aby každý dostal tú kapacitu, ktorú potrebuje. A o tom je potreba 5G – spájať veľa nosných sietí, aby mal zákazník čo najlepšie služby.

To však vedie k tomu, že veľa z frekvencií dostaneme na vysokých kmitočtoch, ktoré zle prechádzajú prostredím. Takže budeme musieť, obrazne povedané, budovať bázovú stanicu na každej lampe. Preto má vytváranie takejto siete zmysel v oblastiach, kde je vysoká hustota obyvateľov.

Druhá vec je, že musia existovať aplikácie, ktoré tie rýchle dátové toky dokážu využiť. Ak napríklad chceme po meste prevádzkovať taxislužbu s autami, ktoré chceme
riadiť na diaľku, tak naozaj potrebujeme mať celú trasu pokrytú 5G signálom.

To je len experiment alebo chce O2 rozširovať služby v LTE domácom internete?

Takéto služby poskytujeme zatiaľ na troch miestach na Slovensku – okolo Bratislavy – a chceme ich rozšíriť ďalej. Širokopásmový fixný internet postavený mobilnými princípmi predpokladá fixnú montáž – strechu, balkón, stenu domu.

Frekvencie na to máme a v dnešných dňoch finalizujeme výberové konanie na technológiu, ktorá nám umožní poskytovať internet, televíziu a do budúcna aj ďalšie služby.

Už sa dá hovoriť aj o dátume?

Naša predstava je, že budeme vo všetkých okresoch na konci marca budúceho roka.

Súvisí to aj s masívnymi investíciami do siete, ktoré O2 robí už tento rok?

Áno. Keďže rozprávame naozaj o veľkých rýchlostiach, povedzme 100 MBit/s na klienta, na to, aby sme takúto službu mohli spustiť, musíme vedieť na bázovú stanicu priviesť naozaj veľa kapacity.

Takže po celom Slovensku potrebujeme chrbticovú sieť, ktorá by nám umožnila transport obrovského objemu dát do jednotlivých miest. A to je dôvod, prečo momentálne budujeme najmodernejšiu sieť na celom Slovensku založenú na optických vláknach a na technológii DVDM s rýchlosťami v násobkoch 100 Gbit/s.

Potom budeme vedieť pripojiť naše bázové stanice kapacitami, ktoré potrebujú.

Kedy bude sieť hotová?

Hotová sieť? :) To asi nikdy. Ešte som nevidel dobudovanú sieť. To je neustály proces zlepšovania, až nakoniec príde nová technológia a začíname znova.

Z pohľadu laického používateľa sa dá povedať, že sieť O2 bude k dispozícii s najlepšími parametrami na väčšine územia Slovenska?

Áno, na to, aby sme dokázali poskytovať lepšie služby, budujeme najmodernejšiu optickú infraštruktúru na Slovensku. Je to v podstate skrytá aktivita, ktorú používateľ nemá šancu vidieť, ale umožní nám to do budúcna poskytovať zákazníkom O2 oveľa, oveľa vyššiu rýchlosť.

Investície do siete našej spoločnosti nikdy neboli také veľké ako tento rok. Masívne investujeme a do konca roka zrealizujeme najväčšie rozšírenie pokrytia najrýchlejšou sieťou v histórii firmy. Dosiahneme viac ako 66 % pokrytia populácie a budúci rok by sme mali vysoko preskočiť hranicu 80 %.

O2 sieti sa tiež často vyčíta slabé pokrytie, a teda aj národný roaming.

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že národný roaming umožnil našim zákazníkom využívať naše služby na celom území Slovenska od prvého dňa, keď sme v roku 2007 vstúpili na trh.

Momentálne pokrývame vlastnou sieťou takmer 97 % populácie. Dnes národný roaming používame ešte v niektorých málo obývaných oblastiach. Pracujeme na tom, aby sme postavili dostatok veží, ktoré nám pokryjú aj toto územie.

Pri budovaní najrýchlejšej siete LTE pokrývame nielen miesta, ktoré majú z pohľadu populácie najväčší zmysel, ale aj miesta, ktoré možno nie sú až také zaujímavé. Tam, kde inštalujeme náhradu národného roamingu 2G, dávame aj LTE.

Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.

Máte záujem o prenos čísla?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac