Zabúdate heslá? Vďaka týmto trikom budú lepšie a zapamätateľnejšie

Ak používate jediné heslo typu Hanka1, piestany, alebo napríklad dátum narodenia manželky na všetkých stránkach, zarábate si na problém.

Denne používame možno až desiatky rôznych online služieb, do ktorých sa prihlasujeme pomocou hesiel. Heslá sú však zradná vec.

Na jednej strane, čím sú zložitejšie, tým ťažšie ich niekto prelomí, na druhej strane, tým horšie sa pamätajú. Bezpečnosť však netreba brať na ľahkú váhu.

Denne totiž používame možno až desiatky rôznych online služieb, do ktorých sa prihlasujeme pomocou hesiel. Cez ne narábame s osobnými údajmi, informáciami, ba aj s peniazmi.

Aby ste sa zbytočne nevystavovali riziku, že sa tieto údaje dostanú do nesprávnych rúk, prinášame vám niekoľko pomôcok, ako si vytvoriť silné heslá a pritom si ich dokázať zapamätať

Heslo Hanka1 uhádnu do sekundy

heslo

Na začiatok však treba povedať, že  neprelomiteľné heslo neexistuje. Kto bude veľmi chcieť, nájde si dostatok času a výpočtového výkonu na to, aby sa k heslám dostal.

Priemerný užívateľ však nie je natoľko zaujímavý, aby útočníci investovali do prelomenia hesla veľa času a úsilia. Buď idú po zaujímavom úlovku, alebo  po ľahkej koristi, ktorá nedbá o bezpečnosť.

Preto, ak používate heslá typu „Hanka1“, „piestany“, alebo napríklad dátum narodenia manželky, ste pomerne zraniteľní. Ak je to navyše vaše univerzálne heslo pre všetko, zarábate si na poriadny problém.

Na ich rozlúsknutie totiž počítaču, ktorý za sekundu otestuje niekoľko miliónov možností, stačí niekoľko sekúnd, maximálne minút.

Skôr než sa dostaneme ku konkrétnym návodom, pozrime sa najprv na to, čo robí heslo odolným:

  • ak sa nedá ľahko uhádnuť (vyhýbajte sa menám, mestám a dátumom)
  • dĺžka (čím viac znakov, tým lepšie)
  • kombinácia malých a veľkých písmen spolu s číslami a špeciálnymi znakmi
  • nepredvídateľnosť (h3CxjM5 je silnejšie než Anicka1, aj keď je počet znakov rovnaký)
  • jedinečnosť (jedno heslo iba na jeden účel)
  • pravidelná zmena

Ako sme už spomínali, dokonalé heslo neexistuje, môžete sa však dobre chrániť tým, že snahu útočníka urobíte čo najmenej efektívnou. Ten si potom radšej bude hľadať ľahší cieľ. Tu sú tri osvedčené  recepty:

Metóda Brucea Schneiera

Schnier

Tento pán je odborník na šifry a počítačovú bezpečnosť. Metóda, ktorú vymyslel je založená na jednoduchom princípe.

Vymyslite si vetu, ktorá bude pre vás ľahko zapamätateľná a premeňte ju na bezpečný kód. Napríklad výberom prvých slabík z každého slova.

Príklad:

Hurá! Na Aničkine narodeniny 13. júla upečiem tortu – Hu!Naanna1307upto

alebo:

70 sukien mala, a predsa sa nevydala – ?70sumaApr5ane!

Písmeno S sme nahradili číslicou 5, ktorá vyzerá podobne ako S a doplnili sme špeciálne znaky na začiatok a na koniec.

Fantázii sa medze nekladú, tento základný vzorec si môžete doplniť variáciami podľa vlastného kľúča, ktorý budete poznať len vy. Samozrejme, bude sa to pamätať ťažšie než “abcdefgh“, no bezpečnosť stojí za trochu námahy.

Pre zaujímavosť sme nechali silu hesiel skontrolovať týmto nástrojom, ktorý odhadne, ako dlho by jeho prelomenie mohlo trvať.

V prvom prípade to bolo 93 biliónov rokov (v angličtine 93 trillions, kvôli inému názvosloviu veľkých čísel, pozn. red.), v druhom 429 miliárd rokov.

Fonetická pamäť

Veľmi účinná, no trošku náročnejšia metóda na zapamätanie než Schneierova. Na pomoc si vezmite hocijakú stránku na generovanie hesiel, je ich plný internet.

Dajte si vygenerovať napríklad 20 hesiel s dĺžkou 10 až 12 znakov s použitím veľkých a malých písmen a čísel. Nájdite si také, ktoré si viete v duchu povedať ako sled rôznych slov, ktoré pre vás majú význam. Postup opakujte dovtedy, kým sa vám nepodarí nájsť také, ktoré vám bude vyhovovať.

Príklad:

3!husFarA5B – 3! – hus – fara – 5.B (ako trieda v škole)

neCumE7eng?- nečum – E7 (označenie cesty) – eng (skratka pre anglicko)

Tieto heslá by snahe o rozlúštenie odolávali zhruba 400 až 800 rokov.

Osoba – činnosť – miesto/objekt

osoba miesto činnosť

Metóda vychádza z toho, že ľudský mozog si ľahšie pamätá veci, ktoré mu dávajú zmysel. Ak si ťažko pamätáte čísla a špeciálne znaky, skúste si z hesla spraviť mikropríbeh.
Absenciu špeciálnych znakov vyvážite počtom písmen. Predstavte si napríklad herca či filmovú postavu  pri nejakej činnosti na nejakom mieste alebo s nejakou vecou.

Príklad:

BradPittSoferujeFabiu

alebo ťažšia verzia:

@BradPittSoferujeSkodu105

Odolnosť týchto hesiel sa pohybuje v kvadriliónoch rokov. Nie je to síce záruka neprelomiteľnosti, no ich rozlúsknutie by vyžadovalo extrémne veľa času alebo výkonu počítača.

Toto boli tri pomerne spoľahlivé metódy na generovanie silných hesiel. “Ako si však zapamätať, ktoré patrí na ktorú stránku?” pýtate sa. Záleží, aký kľúč si vymyslíte. Heslo napríklad môže začínať tým istým písmenom, ako názov služby, do ktorej sa prihlasujete.

Heslá si tiež môžete písať na papier a uložiť ho na bezpečné miesto doma. Najjednoduchšou možnosťou je nainštalovať si softvér na správu ktorý si ich zapamätá a zašifruje. Potom vám stačí držať v hlave už len jedno jediné, cez ktoré sa doň prihlásite a ostatné si v ňom jednoducho uložíte.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac