6 zážitkov, za ktoré vás budú deti po výlete do Košíc milovať

Na zábavnú rodinnú dovolenku netreba chodiť ďaleko. Košice ponúkajú viacero možností, ako uchvátiť deti aj dospelých.

Nech už sú vaše deti v akomkoľvek veku, o príležitosti, ako ich na čerstvom vzduchu zabaviť a unaviť, v Košiciach jednoznačne nie je núdza.

Plánujete romantický víkend? Máme 5 tipov, kam ísť na rande v Košiciach

Pri prechádzkach v prírode si môžu vyskúšať korčuľovanie v obľúbenom lesoparku, spoznať zvieratká a dinosaury z miestnej zoo, zdolať časť Cesty hrdinov SNP, zajazdiť si na norikovi muránskom alebo na detskej železnici. Niektoré aktivity si môžete užiť už dnes, pri ostatných sa oplatí počkať na uvoľnené opatrenia a budete mať čo robiť, aby ste všetko stihli za jeden víkend.

Ľahko dostupná príroda v obľúbenom lesoparku

Na víkendovom výlete vám vyšlo počasie a láka vás opustiť brány Starého Mesta a širšieho centra. Vyvezte sa autobusom 71 alebo 72 na konečnú a vystúpte na zastávke Lingov, odkiaľ sa za približne desať minút dostanete k vstupu do vychýreného furčianskeho lesoparku.

3,5 kilometrovú trasu s viacerými posedeniami na opekanie si užijete v každom ročnom období. Asfaltový chodník je tiež skvelou voľbou pre rodičov s kočíkom, ktorí si chcú voľný deň užiť na čerstvom vzduchu. Naším tipom je sedemkilometrová prechádzka na Zelený dvor a späť na sídlisko Furča.

Staršie deti sa v lesoparku môžu zdokonaľovať v cyklistike alebo korčuľovaní – málokde nájdete taký skvelý priestor na bezpečný a ničím nerušený pohyb v prírode. V lesoparku sa zoznámite aj so širokou škálou rastlín, húb a drevín a nezabudnite si všimnúť okrasnú tabuľu vyrezávanú košickým rezbárom.

Tajuplná cesta s výhľadom za odmenu a vzácne kone

Ak máte na prechádzke radi cestu za konkrétnym cieľom, vyberte sa z malebného údolia Čermeľ na Chatu Hrešná po červenej značke. Tajuplná cesta v sebe schováva hneď niekoľko výziev – zdolanie strmej záhradkárskej časti, prechod lesnou cestou s rôznymi náboženskými vyobrazeniami na stromoch až po nádherné kavečianske lúky.

Už samotná päťkilometrová túra vás určite uchváti, obzvlášť ak sa na púť vyberiete počas jasného dňa, no odmenou na konci bude najpopulárnejšia chata nad mestom – Hrešná, ktorú prevádzkuje sympatický párik Tomi a Vera.

Poseďte si, nazbierajte sily a obdivujte ďaleké kopce a kameňolom Hradová. Hrešná je navyše domovom výnimočného plemena koní – norika muránskeho, s ktorým sa môžete bližšie zoznámiť v rámci vychádzkovej hodiny. Nezabudnite preto deťom zbaliť do ruksakov malý úplatok – výmenou za kúsok mrkvy si ľahko nájdu nového štvornohého kamoša.

Lesmír cyklistických možností

Dobrodružným rodičom odporúčame vyskúšať sieť lesných cyklotrás, ktorú dobre pozná každý poriadny bajker v meste. Stará sa o ňu občianske združenie KE.CY – Košické cyklotraily – a jeho podporovatelia, ktorí usilovne zveľadujú jazdenie nad mestom.

Vôbec neprekáža, ak ste na víkend prišli bez bicyklov. Pre celú rodinu si ich môžete prenajať napríklad v cyklopredajni Bikere a zajazdiť si na singletrackových cyklotrasách na území slávnej rekreačnej časti Košíc, na Bankove.

Nájdete tu 25 kilometrov značených cyklotrás rôznych obtiažností. Ak si nie ste úplne istí, ako na trailové jazdenie, pokojne kontaktujte KE.CY prostredníctvom ich sociálnych sietí alebo smelo oslovte niekoho priamo na mieste v lese. Košickí bajkeri vždy ochotne poradia.

Prečítajte si: Najbližšie si zoberte na noc do Košíc bicykel a spoznajte mesto týmito trasami.

Navštívte zvieratá, mláďatá a dinosaury

Čo by to bol za rodinný výlet, ak by ste sa nevybrali pozrieť zvieratká do zoo? ZOO Košice je najväčšou zoologickou záhradou na Slovensku a treťou najväčšou v Európe.

Okrem obľúbených tučniakov, tuleňov, tigrov, levov a rôznych opíc sa v poslednom období košická zoo teší aj z nových prírastkov. Nájdete tu napríklad mláďatá antilopy nilgau alebo rozkošných súrodencov medveďa hnedého – pomenovali ich Máša a Filip. Zvieratá môžete pravidelne vidieť aj v akcií a zúčastniť sa kŕmenia surikát a tučniakov, alebo tréningu tuleňov.

V ZOO Košice môžete celý deň pohodlne spoznávať až 285 druhov zvierat, asfaltové chodníky po celom areáli potešia aj rodičov s kočíkmi a na každom rohu nájdete aj stánky s občerstvením či preliezky pre trochu akrobatické odreagovanie.

Výletom do zoo zabodujú aj rodičia detí, ktoré momentálne viac lákajú živočíchy z čias minulých. Súčasťou košickej zoo je aj DinoPark plný prehistorických výjavov a zážitkov. Nevedeli ste deťom doteraz vysvetliť, aký veľký bol taký stegosaurus? Nelámte si viac hlavu, po tejto prehliadke na to zaručene nezabudnú.

Ak už ste videli všetky zvieratká a dinosaury, no deťom sa ešte nechce odísť, môžete celodenný program zakončiť jazdou na neďalekej bobovej dráhe. No a ak sa im stále nebude chcieť odísť, najodvážnejší návštevníci majú dokonca možnosť stráviť noc v zoo v drevenom stane. Trúfli by ste si?

Motivujte deti na výlet do prírody palacinkami

Ak potrebujete deti na vychádzku v prírode podplatiť, prichádza na rad obľúbená turistická lokalita v okolí Košíc. Stredisko Jahodná je magické miesto, kde sa takmer každý Košičan aspoň raz v živote učil lyžovať.

Tento výlet preto odporúčame primárne v zime, no počas iného ročného obdobia sa na Jahodnú vyberte čarokrásnou prechádzkou z mesta, ideálne zo sídlisk Terasa alebo KVP. Ak vydržíte kráčať desať kilometrov po značke Cesty hrdinov SNP, za odmenu si na Jahodnej môžete objednať úžasné palacinky alebo klasický vyprážaný syr.

Ak je takáto prechádzka pre vás pridlhá, na Jahodnú sa pohodlne dostanete aj na bicykli. Požičajte si bicykle v spomínanom Bikere a pustite sa na výbornú trasu s rozmanitým terénom, ktorú si užijete vy aj vaše deti, a k vytúženej palacinkovej odmene sa dostanete rýchlejšie.

Detskou historickou železnicou na Alpinku

Celodenný program v rekreačnej zóne Alpinka môže mať zakaždým inú podobu. Alpinka sa turistom a návštevníkom teší už desiatky rokov, prvé zmienky o tejto oddychovej lokalite sa datujú ku koncu 19. storočia.

Dnes na Alpinke nájdete ohniská, reštauráciu, detské ihriská či lanový park Tarzania s 32 prekážkami a takmer 180 metrami lanoviek.

Do epicentra zábavy a fantázie, plnej skákacích hradov, indiánskych stanov, detskej zoo a priestorových hlavolamov, vás dovezie legendárna Detská historická železnica. Takmer štvorkilometrovú jazdu z údolia Čermeľ ťahanú parným rušňom si vaše deti určite dobre zapamätajú a pravdepodobne si ju budú chcieť okamžite zopakovať


Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

„Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.“

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

„Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.“

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

„Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.“

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Menej chrápania, viac čítania: 6 nových appiek, ktoré odporúčame vyskúšať

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac