Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Čo robiť v Košiciach, kým padne noc? Vydajte sa po stopách miestneho Gaudího alebo objavujte Malú Budapešť

Vybrali sme päť večerných aktivít, ktoré si užijete aj v období, keď sa dni skracujú a noci predlžujú.

Život sa z košických ulíc nevytráca, ani keď vonku začína byť menej svetla a tepla. Teda pokiaľ práve nie je zákaz vychádzania. Pri uvoľnených opatreniach je najlepší čas na spoznávanie mesta večer, keď sa do ulíc zaplavených slnkom začne pomaly vkrádať nezameniteľná atmosféra noci. 

Stačí sa dobre obliecť a aj jesenné či zimné večery sú ideálnou príležitosťou, ako spoznať život v Košiciach. Kde začať? Napríklad niektorou z týchto piatich aktivít, vďaka ktorým si mesto stihnete užiť, kým sa na noc utiahnete do hotelovej izby.

Najbližšie si zoberte na noc do Košíc bicykel a spoznajte mesto týmito trasami

Rozhliadnite sa počas zlatej hodinky, ocitnete sa v Stredomorí

Pri návšteve v novom meste to veľa ľudí ťahá na vyhliadky, aby získali nadhľad a zoznámili sa s novým prostredím z výšky. Aj Košice sú mestom mnohých kopcov a horizontov, keď ale začne hodinu pred západom slnka veľká ohnivá guľa meniť farbu, zastavte sa na chvíľu a rozhliadnite sa, kdekoľvek práve ste.

Zrkadlenie slnka na sídliskových blokoch na kopci Furča pripomína ukončenie leta v Stredomorí a dá sa pozorovať z rôznych mestských zákutí. Fasáda hotela Yasmin je dokonale prispôsobená farbám zapadajúceho slnka a každý večer vyzerá inak, podľa farby za horizontom.

Ak ste skôr ranné vtáča, vyberte sa polhodinku pred východom slnka popri Botanickej záhrade do kopcov k Červenému brehu. Hore pri kríži uvidíte zobúdzajúci sa život mesta a zároveň jeho kresbu na budovách starej magnezitovej bane Bankov.

Zatúlajte sa do dvorov Malej Budapešti s atmosférou monarchie

V miestach, kde sa kríži Kováčska ulica s Mlynskou, nájdete fascinujúcu spleť nepriechodných dvorov, ktoré si svojím vzhľadom a atmosférou vyslúžili prezývku Malá Budapešť. O kúsok vyššie vás očarí otvorený dvor do Hrnčiarskej ulice, v ktorom máte pocit, že monarchia zanikla len nedávno.

Košice totiž nikdy nežili len štandardným korzovaním po Hlavnej ulici, ale najmä mnohovrstvovým životom v mestských pasážach a dvoroch, ktoré tvorili prirodzené priechody medzi paralelnými ulicami.

Popri dvoroch, ktoré si zachovali svoje pôvodné názvy, napríklad Halmiho a Vitézovov dvor, život čoraz viac bujnie aj v tých, ktorým prepožičali názvy súčasné podniky a obchody. Tie začali vábiť ľudí do mesta ako pred desiatkami a stovkami rokov.

Nádherné nádvorie má napríklad Východoslovenská galéria, ktorá susedí s ďalšími živými pasážami. Na južnom konci Hlavnej ulice sa za dva susedné dvory, v ktorých podniky Pokhoi a Blue Bell ponúkajú neuveriteľnú rozmanitosť košických svetov aj napriek tomu, že ich delí len jedna stena.

Ak sa na výletoch najradšej spoliehate na intuíciu a nepotrebujete mať nalinkovaný intinerár, odbočte z Hlavnej ulice, zatúlajte sa a objavujte.

Oddýchnite si v parkoch a pozorujte lokálny život

Parkov, ktoré nechcete len rýchlo prebehnúť, ale chcete sa nimi pokochať, oddýchnuť si a navnímať košický život, je v meste viac. Ak ste prišli do mesta vlakom, hneď pri opustení vlakovej stanice máte po pravej ruke Mestský park. Rozľahlá oáza pre všetky svety, či už máte menšie, alebo väčšie deti, psa, alebo si chcete len zabehať, ľahnúť do trávy či športovať. V Mestskom parku sa nachádza aj Mestská plaváreň a hala umenia Kunsthalle.

Dvojpark v strede Komenského ulice sa rozprestiera po oboch stranách mestského bulváru a areál neďalekej Technickej univerzity má toľko zelených plôch a večer takú pokojnú atmosféru, že aj keď nie je formálnym parkom, poskytuje rovnaké útočisko.

Naspäť do centra prejdete líniovým parkom na Moyzesovej ulici, ktorý vás dovedie takmer pred dvere Kasární Kulturparku, miesta, ktoré je síce staré, ale pre verejnosť bolo otvorené len pred niekoľkými rokmi.

Vo vnútri objavíte verejný priestor, kde si svoj domov našli kultúrne centrá Creative Industry KošiceK13, ale aj množstvo rôznych komunít a subkultúr. Na veľkom betónovom námestí sa skejtuje, na drevených pódiách tancuje, v útrobách budov sa pravidelne menia výstavy, a to všetko s jemným dôrazom na deti a mladé rodiny.

Vydajte sa po stopách košického Gaudího

Pre všímavých návštevníkov a fanúšikov architektúry máme k potulkám Košicami aj malú hru − hľadať stavby Ľudovíta Oelschlägera. „Őry” je totiž pre Košice tým, kým je pre Barcelonu Antoni Gaudí. Začať môžete hneď pri príchode do mesta, ak vystúpite z vlaku a pôjdete sa ubytovať do Hotelu Bristol, môžete si cestu spríjemniť hneď niekoľkými „Őryho” dielami.

Pri stanici nájdete mestské kúpalisko Červená hviezda („Čehačko”), po ceste do centra si všimnite ortodoxnú synagógu a ak sa neponáhľate na check-in alebo na večeru, tak sa zastavte aj na kratučkej, len niekoľko metrov dlhej Čajkovského ulici a uvidíte zanedbanú stavbu kabaretu Scala.

Výrazný medzivojnový architekt s rozpoznateľným rukopisom zanechal (nielen) v centre Košíc množstvo stavieb. Keď si zložíte veci a vyrazíte večer do mesta za kultúrou a nočným životom, „Őryho” nezameniteľný štýl si určite všimnete aj na Kine Úsmev alebo na dome s troma očami na Hlavnej ulici.

Nasadnite na MHD, sedmička a dvadsaťdevina vám dajú rýchlokurz mesta

Ak máte chuť na niečo menej turistické, chcete splynúť s miestnymi a uvidieť mesto z perspektívy ľudí, ktorí tu žijú celý život, nastúpte do MHD počas zlatej hodinky a užite si okružnú jazdu mestom električkou číslo 7.

Sedmička jazdí z juhu mesta, zo sídliska nad Jazerom − tradičného sídliska netradične postaveného pri rieke a umelom jazere, kde si v teplejších mesiacoch môžete posedieť pri vode alebo zajazdiť na wakeboarde. Po ceste do centra uvidíte celé mesto až po jeho južný cíp a fanúšikovia tresky s rožkom budú mať šancu zahliadnuť zdroj legendárnej pochúťky − fabriku Ryba.

Sedmička pokračuje okolo historického centra, kde na každej zastávke spoznáte niektorú z historických pamiatok mesta − od starej synagógy, radnice a pôvodného pivovaru až po skleník Botanickej záhrady, ktorý pripomína Crystal Palace v Londýne.

Rýchlokurz pamiatok nie je pre každého. Ak máte radšej netradičné výhľady, nasadnite na stanici na autobus číslo 29, ktorý spája mesto s kopcovitým, zeleným a rôznorodým Severom.

Vystúpte na zastávke Atletická a navštívte sídlisko Podhradová, z ktorého sú nádherné výhľady na severnú časť mesta. Ako už názov sídliska prezrádza, kopec, po ktorom sa dvadsaťdeviatka ťahá ďalej, má spojitosť s hradom. Zastávka Vyhliadková veža je bránou do lesa, ktorým vedie príjemná zvlnená cesta a na konci má dva veľmi blízke ciele.

Vyhliadkovú vežu, ktorej červeno-bielu strechu vidieť z väčšej časti mesta a základy Košického hradu, ktoré ležia na vrchu kopca schované v lese. Cez zimu a pri silnom vetre sa na vyhliadkovú vežu nedostanete, ale nebojte sa, výhľad na Košice si viete užiť stále. Stačí ísť po chodníku ďalej za vežu, až kým nenarazíte na plošinu, z ktorej sa budete môcť rozhliadnuť.

Pri balení na výlet sa pripravte na všetko

Nech sa už vyberiete kamkoľvek, nezabudnite, že nikdy nie je zlé počasie, len zle oblečení turisti. Miestnou špecialitou je rozmarný rýchly severný vietor, ktorý sa volá VKV (vé ká vé). V horúcom dni vie príjemne ochladiť, no vie aj z októbra spraviť január.

Zabaľte si radšej aj teplejšie oblečenie, prinajhoršom ho necháte v hoteli. Do Košíc sa aj tak najviac oplatí prísť na noc.


Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Počuli ste už legendu o slovenskom upírovi Prdimuchovi? Aj on je súčasťou strašidelných miest, ktoré sa oplatí spoznať

Opustené pivnice či dedina, ktorá sa stratila z mapy. Vydajte sa s nami po stopách 10 temných miest Slovenska.

Dni sa skracujú, máme chuť spomaliť, zababušiť sa do deky – no niektorí sa práve teraz ponárajú do príbehov, ktoré v sebe nesú tajomstvá a temno. Aj Slovensko ukrýva desiatky miest, kde sa história prelína s legendami, so strašidlami a s fantáziou – od krvavej pivnice v Očkove až po hrob upíra v Hornej Lehote.

Či sa miesta opradené legendami odvážite navštíviť, je na vás. Ak by náhodou, aj tam máte vymakanú 5G sieť od O2, takže ani v strašidelnej pivnici nestratíte najrýchlejšie spojenie so svetom.

Drahí čitatelia a čitateľky, nasledujúci článok obsahuje aj opisy násilných činov a hororových scén, ktorý nie je vhodný pre citlivé povahy. Ak chcete veselšiu inšpiráciu na cestovanie, pozrite si ďalšie tipy.

Hrob upíra Prdimuchu
Horná Lehota

Áno, meno najznámejšieho horehronského upíra ste si pravdepodobne museli prečítať dvakrát, aby ste si boli istí, že ste sa nepomýlili. 

V Hornej Lehote nad Podbrezovou totiž nájdete hrob a legendu o upírovi, ktorý vyciciaval krv z oviec a kráv. Aj preto sa stále diskutuje o tom, či to bol skôr upír alebo vlkolak. 

Legenda hovorí, že ho museli pochovať zavaleného kameňom či s kameňom v ústach, aby sa náhodou nevrátil aj po smrti. V obci nájdete aj jeho „strašidelnú izbu“, ktorá slúži ako akési minimúzeum. No a keď spomíname pamätné miesta, svoju hrobku má v obci aj Samo Chalupka.

Rádioaktívne jazierko a sanatórium
Zvolen

V krásnom prostredí arboréta na Borovej hore vo Zvolene nájdete hneď na začiatku jazierko, ktoré však má jednu zvláštnosť hodnú varovania – je rádioaktívne. 

Nie, nemusíte sa báť, voda v ňom nie je neónovozelená ani v ňom neplávajú trojoké ryby, no vplyvom ťažby v okolí má voda naozaj zvýšenú rádioaktivitu a nezamŕza.

Nepríjemný pocit vo vás vyvolá hlavne staré opustené sanatórium, ktoré neskôr slúžilo ako lazaret pre vojakov.

Krvavá pivnica
Očkov

Kúsok za malou dedinou Očkov sa ukrýva pivnica so strašidelnou povesťou. Hovorí sa, že v nej kedysi rukou krčmára prichádzali o život niektorí hostia. Podľa legendy svoje obete najprv opil a potom zavraždil. 

Vďaka neďalekej tehelni zostala prístupná a dnes ju môže navštíviť každý, kto sa príde pozrieť na známu Očkovskú mohylu a archeologické nálezisko. Atmosféru miestu dodáva aj starý ľudový dom, v ktorom už okrem neporiadku veľa nenájdete… Aj keď… ktovie?

Opustený dom pri vode
Vindšachtské jazero (tajch Vindšachta)

Na brehu tajchu Vindšachta stojí starý dom, o ktorom miestni hovoria, že býval svedkom nevysvetliteľných javov: hlučné kroky, zatváranie dverí, chvenie skla v už aj tak vybitých oknách, a to aj vtedy, keď vonku nefúkal vietor. 

Lovci duchov ho považujú za jedno z najparanormálnejších miest na Slovensku. Ich merania ukázali zmeny teploty, elektrostatické výboje aj iné javy, ktoré si nikto nedokázal vysvetliť.

Stará psychiatrická nemocnica
Pezinok

Staré nemocničné budovy často vzbudzujú strach, dvojnásobne to však platí o starých psychiatriách. V tesnej blízkosti Pinelovej nemocnice uprostred lesa v Pezinku sa totiž nachádzajú jej staré budovy, ktoré sú dnes už opustené a prístupné na vlastné riziko. 

Miestni však radi varujú, že kto sa tam vydá po zotmení, môže počuť kroky či stonanie z prázdnych izieb. Dokonca aj starí hráči paintballu z okolia by vám vedeli rozprávať historky o podivných zvukoch či náhodných tieňoch postáv.

Možno aj preto sú opustené nemocnice takým častým námetom na knihy a filmy, pri ktorých poriadne mrazí.

Opustené Krvavé Šenky
Časť obce Lehota pri Nitre

Legenda z 19. storočia hovorí o hostinci v obci neďaleko Nitry, kde nepočujúca slúžka zachránila svojho pána Dobrovodského z Dobrej Vody. Na papierik mu vraj napísala varovanie, že červené víno, ktoré mu naliali, je otrávené.

Dobrovodský prežil, ale v pivnici hostinca neskôr našli tri ženy vo vápne. Niektorí tvrdia, že príbeh má spojitosť s krvavou grófkou Bátoriovou. Pravdou je, že mnoho ľudí má aj v dnes pri prejazde týmto úsekom zmiešané pocity.

Katov dom
Trenčín

Legenda medzi slovenskými strašidelnými miestami sa nachádza priamo v centre mesta Trenčín, len kúsok od hradu. 

Ako už názov napovedá, išlo o dom miestneho kata zo 17. storočia. Dnes tu môžete nájsť napríklad meč, ktorým sa stínali hlavy. V minulosti sa ku Katovmu domu viazali historky o tom, ako sa tu návštevníkom často stávali podivné veci. Napríklad, že sa tu vraj v bezvetrí začala hojdať mučiaca klietka či nepríjemné výkriky, ktoré tu počulo už mnoho ľudí a doteraz si ich nevedia vysvetliť. Je však dosť možné, že tieto príbehy vznikli, aby sem prilákali návštevníkov hradu. 

Legenda o krvavej grófke
Čachtice

Čachtický hrad patrí jednoznačne medzi najznámejšie a zároveň najmrazivejšie miesta na Slovensku. Svojou temnou povesťou ho preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, ktorá vraj medzi jeho múrmi vraždila mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. 

Hoci sa historici dodnes sporia, čo je pravda a čo mýtus, atmosféra tohto miesta zanechá dojem v každom návštevníkovi. Ak sa vám podarí dostať sa aj do chodieb čachtického podzemia, umocníte si zážitok z návštevy tohto miesta.

Dedina, ktorá zmizla z mapy Slovenska
Horné Opatovce

Horné Opatovce sa „stratili“, no nie pre paranormálne javy. Dedina kedysi žila ako každá iná, ale stala sa obeťou priemyselnej výroby a nebezpečných látok zo závodov pri Žiari nad Hronom.

V 60. rokoch minulého storočia bolo ovzdušie také toxické, že celú obec museli vysťahovať do okolitých dedín. Dnes na ňu spomína už len Kostol sv. Vavrinca, o ktorý sa starajú bývalí obyvatelia.

Darmo, niekedy nie je naším najstrašidelnejším nepriateľom nevysvetliteľná bytosť, ale samotný človek.

Hrad plný legiend pri Martine
Sklabiňa

Asi k žiadnemu zo slovenských hradov sa neviaže toľko legiend ako práve k hradu Sklabiňa: príbeh o Katovej skale alebo čiernych rytieroch, legenda o obrovskom hadovi, ktorý býva v útrobách a legendárnych pivniciach hradu. A živí sa nielen vínom, ale aj krvou.

Tento hrad však navštevujú čoraz častejšie výpravy, ktoré skúmajú nevysvetliteľné javy a záhady opísané množstvom návštevníkov, hlavne zvuky, ktoré vám otestujú nervy, počas búrok.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.