Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Čo robiť v Košiciach, kým padne noc? Vydajte sa po stopách miestneho Gaudího alebo objavujte Malú Budapešť

Vybrali sme päť večerných aktivít, ktoré si užijete aj v období, keď sa dni skracujú a noci predlžujú.

Život sa z košických ulíc nevytráca, ani keď vonku začína byť menej svetla a tepla. Teda pokiaľ práve nie je zákaz vychádzania. Pri uvoľnených opatreniach je najlepší čas na spoznávanie mesta večer, keď sa do ulíc zaplavených slnkom začne pomaly vkrádať nezameniteľná atmosféra noci. 

Stačí sa dobre obliecť a aj jesenné či zimné večery sú ideálnou príležitosťou, ako spoznať život v Košiciach. Kde začať? Napríklad niektorou z týchto piatich aktivít, vďaka ktorým si mesto stihnete užiť, kým sa na noc utiahnete do hotelovej izby.

Najbližšie si zoberte na noc do Košíc bicykel a spoznajte mesto týmito trasami

Rozhliadnite sa počas zlatej hodinky, ocitnete sa v Stredomorí

Pri návšteve v novom meste to veľa ľudí ťahá na vyhliadky, aby získali nadhľad a zoznámili sa s novým prostredím z výšky. Aj Košice sú mestom mnohých kopcov a horizontov, keď ale začne hodinu pred západom slnka veľká ohnivá guľa meniť farbu, zastavte sa na chvíľu a rozhliadnite sa, kdekoľvek práve ste.

Zrkadlenie slnka na sídliskových blokoch na kopci Furča pripomína ukončenie leta v Stredomorí a dá sa pozorovať z rôznych mestských zákutí. Fasáda hotela Yasmin je dokonale prispôsobená farbám zapadajúceho slnka a každý večer vyzerá inak, podľa farby za horizontom.

Ak ste skôr ranné vtáča, vyberte sa polhodinku pred východom slnka popri Botanickej záhrade do kopcov k Červenému brehu. Hore pri kríži uvidíte zobúdzajúci sa život mesta a zároveň jeho kresbu na budovách starej magnezitovej bane Bankov.

Zatúlajte sa do dvorov Malej Budapešti s atmosférou monarchie

V miestach, kde sa kríži Kováčska ulica s Mlynskou, nájdete fascinujúcu spleť nepriechodných dvorov, ktoré si svojím vzhľadom a atmosférou vyslúžili prezývku Malá Budapešť. O kúsok vyššie vás očarí otvorený dvor do Hrnčiarskej ulice, v ktorom máte pocit, že monarchia zanikla len nedávno.

Košice totiž nikdy nežili len štandardným korzovaním po Hlavnej ulici, ale najmä mnohovrstvovým životom v mestských pasážach a dvoroch, ktoré tvorili prirodzené priechody medzi paralelnými ulicami.

Popri dvoroch, ktoré si zachovali svoje pôvodné názvy, napríklad Halmiho a Vitézovov dvor, život čoraz viac bujnie aj v tých, ktorým prepožičali názvy súčasné podniky a obchody. Tie začali vábiť ľudí do mesta ako pred desiatkami a stovkami rokov.

Nádherné nádvorie má napríklad Východoslovenská galéria, ktorá susedí s ďalšími živými pasážami. Na južnom konci Hlavnej ulice sa za dva susedné dvory, v ktorých podniky Pokhoi a Blue Bell ponúkajú neuveriteľnú rozmanitosť košických svetov aj napriek tomu, že ich delí len jedna stena.

Ak sa na výletoch najradšej spoliehate na intuíciu a nepotrebujete mať nalinkovaný intinerár, odbočte z Hlavnej ulice, zatúlajte sa a objavujte.

Oddýchnite si v parkoch a pozorujte lokálny život

Parkov, ktoré nechcete len rýchlo prebehnúť, ale chcete sa nimi pokochať, oddýchnuť si a navnímať košický život, je v meste viac. Ak ste prišli do mesta vlakom, hneď pri opustení vlakovej stanice máte po pravej ruke Mestský park. Rozľahlá oáza pre všetky svety, či už máte menšie, alebo väčšie deti, psa, alebo si chcete len zabehať, ľahnúť do trávy či športovať. V Mestskom parku sa nachádza aj Mestská plaváreň a hala umenia Kunsthalle.

Dvojpark v strede Komenského ulice sa rozprestiera po oboch stranách mestského bulváru a areál neďalekej Technickej univerzity má toľko zelených plôch a večer takú pokojnú atmosféru, že aj keď nie je formálnym parkom, poskytuje rovnaké útočisko.

Naspäť do centra prejdete líniovým parkom na Moyzesovej ulici, ktorý vás dovedie takmer pred dvere Kasární Kulturparku, miesta, ktoré je síce staré, ale pre verejnosť bolo otvorené len pred niekoľkými rokmi.

Vo vnútri objavíte verejný priestor, kde si svoj domov našli kultúrne centrá Creative Industry KošiceK13, ale aj množstvo rôznych komunít a subkultúr. Na veľkom betónovom námestí sa skejtuje, na drevených pódiách tancuje, v útrobách budov sa pravidelne menia výstavy, a to všetko s jemným dôrazom na deti a mladé rodiny.

Vydajte sa po stopách košického Gaudího

Pre všímavých návštevníkov a fanúšikov architektúry máme k potulkám Košicami aj malú hru − hľadať stavby Ľudovíta Oelschlägera. „Őry” je totiž pre Košice tým, kým je pre Barcelonu Antoni Gaudí. Začať môžete hneď pri príchode do mesta, ak vystúpite z vlaku a pôjdete sa ubytovať do Hotelu Bristol, môžete si cestu spríjemniť hneď niekoľkými „Őryho” dielami.

Pri stanici nájdete mestské kúpalisko Červená hviezda („Čehačko”), po ceste do centra si všimnite ortodoxnú synagógu a ak sa neponáhľate na check-in alebo na večeru, tak sa zastavte aj na kratučkej, len niekoľko metrov dlhej Čajkovského ulici a uvidíte zanedbanú stavbu kabaretu Scala.

Výrazný medzivojnový architekt s rozpoznateľným rukopisom zanechal (nielen) v centre Košíc množstvo stavieb. Keď si zložíte veci a vyrazíte večer do mesta za kultúrou a nočným životom, „Őryho” nezameniteľný štýl si určite všimnete aj na Kine Úsmev alebo na dome s troma očami na Hlavnej ulici.

Nasadnite na MHD, sedmička a dvadsaťdevina vám dajú rýchlokurz mesta

Ak máte chuť na niečo menej turistické, chcete splynúť s miestnymi a uvidieť mesto z perspektívy ľudí, ktorí tu žijú celý život, nastúpte do MHD počas zlatej hodinky a užite si okružnú jazdu mestom električkou číslo 7.

Sedmička jazdí z juhu mesta, zo sídliska nad Jazerom − tradičného sídliska netradične postaveného pri rieke a umelom jazere, kde si v teplejších mesiacoch môžete posedieť pri vode alebo zajazdiť na wakeboarde. Po ceste do centra uvidíte celé mesto až po jeho južný cíp a fanúšikovia tresky s rožkom budú mať šancu zahliadnuť zdroj legendárnej pochúťky − fabriku Ryba.

Sedmička pokračuje okolo historického centra, kde na každej zastávke spoznáte niektorú z historických pamiatok mesta − od starej synagógy, radnice a pôvodného pivovaru až po skleník Botanickej záhrady, ktorý pripomína Crystal Palace v Londýne.

Rýchlokurz pamiatok nie je pre každého. Ak máte radšej netradičné výhľady, nasadnite na stanici na autobus číslo 29, ktorý spája mesto s kopcovitým, zeleným a rôznorodým Severom.

Vystúpte na zastávke Atletická a navštívte sídlisko Podhradová, z ktorého sú nádherné výhľady na severnú časť mesta. Ako už názov sídliska prezrádza, kopec, po ktorom sa dvadsaťdeviatka ťahá ďalej, má spojitosť s hradom. Zastávka Vyhliadková veža je bránou do lesa, ktorým vedie príjemná zvlnená cesta a na konci má dva veľmi blízke ciele.

Vyhliadkovú vežu, ktorej červeno-bielu strechu vidieť z väčšej časti mesta a základy Košického hradu, ktoré ležia na vrchu kopca schované v lese. Cez zimu a pri silnom vetre sa na vyhliadkovú vežu nedostanete, ale nebojte sa, výhľad na Košice si viete užiť stále. Stačí ísť po chodníku ďalej za vežu, až kým nenarazíte na plošinu, z ktorej sa budete môcť rozhliadnuť.

Pri balení na výlet sa pripravte na všetko

Nech sa už vyberiete kamkoľvek, nezabudnite, že nikdy nie je zlé počasie, len zle oblečení turisti. Miestnou špecialitou je rozmarný rýchly severný vietor, ktorý sa volá VKV (vé ká vé). V horúcom dni vie príjemne ochladiť, no vie aj z októbra spraviť január.

Zabaľte si radšej aj teplejšie oblečenie, prinajhoršom ho necháte v hoteli. Do Košíc sa aj tak najviac oplatí prísť na noc.


Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Viete, že zo Slovenska pochádzal najdlhšie slúžiaci vojak na svete? Týchto 10 nenápadných miest v sebe ukrýva skutočne prekvapivé príbehy

Niektoré z najzaujímavejších lokalít našej krajiny zostávajú pre väčšinu ľudí stále neobjavené.

Turistická mapa Slovenska väčšinu návštevníkov láka na skvosty ako Čachtický hrad Alžbety Báthoryovej či Studňu lásky v Trenčíne. A hoci tieto lokality stoja za pozornosť, tentoraz vás vezmeme na 10 miest, ktoré často nie sú v hľadáčiku cestovateľov, no pre svoje nevšedné príbehy by sa doň určite mali dostať.

Najkvalitnejšia mobilná sieť si na vás počká aj v tých najodľahlejších kútoch Slovenska. Aj v Gbeloch, Mojtíne či Háji dátujete najrýchlejšie, ako sa len dá.

1. Poluvsie – rodná obec muža, ktorý pomohol zmeniť dejiny

Keď sa povie atentát na Reinharda Heydricha, väčšina ľudí si predstaví Prahu a operáciu Anthropoid. Málokto však vie, že Jozef Gabčík, jeden z jej hlavných aktérov, pochádzal z malej obce Poluvsie pri Rajeckých Tepliciach. 

Práve tam sa začal príbeh muža, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností československého odboja počas druhej svetovej vojny. V obci dnes nájdete jeho rodný dom a oproti nemu aj pamätník, ktorý pripomína jeho odvahu. Aj z malej dediny môže vzísť človek, ktorý doslova zmení chod dejín.

2. Mojtín – rodisko vojaka, ktorý slúžil neuveriteľných 81 rokov

Ďalšie miesto je takisto spojené s významnou vojenskou osobnosťou, dokonca drží svetový rekord. V obci, ktorá bola kedysi známa najmä lyžiarom a turistom, dnes stojí socha miestneho rodáka Ladislava Škultétyho-Gábriša, ktorý bol najdlhšie slúžiacim vojakom na svete. V uniforme strávil neuveriteľných 81 rokov, zúčastnil sa 22 vojen a 256 bitiek. Vyslúžil si tým prezývku večný vojak. 

O jeho charaktere veľa napovedá aj jeho pamätná veta: „Zlatky, ktoré mi chcete darovať, pošlite, prosím, mojim rodákom do pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby moji rodáci nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“

3. Háj – miesto, kde pristál filmový anjel

Len máloktorá socha na Slovensku sa stala takým obľúbeným fotografickým miestom ako anjel nad obcou Háj pri Turni nad Bodvou. Socha na miestnom cintoríne je známa najmä tým, ktorí videli film Za nepriateľskou líniou.

Tento 15-metrový polystyrénový monument tu po nakrúcaní zanechali filmári a o jeho osadenie sa medzi sebou obce doslova sporili. Napokon socha skončila práve v Háji, kde mali tvorcovia počas nakrúcania dielne.

4. Pamätník sviniam – najneobvyklejší pamätník na Slovensku

V Nových Zámkoch stojí možno jeden z najbizarnejších pamätníkov na Slovensku. Spoza brány Galérie Ernesta Zmetáka sa totiž na vás zo stĺpa pozerá niekoľko prasacích hláv. Kedysi stáli v areáli družstva vo Vrábľoch, z ktorého je už len ruina, a samotné dielo sa podarilo zachrániť vďaka Galérii mesta Bratislavy. 

Mnohí domáci hovoria o pamiatke na mor ošípaných, no autor mal vraj oveľa jednoduchšiu myšlienku – dielo oslavuje svine, ktoré padli, aby ľudia mohli spokojne žiť.

5. Gbely – miesto, kde sa začal príbeh slovenskej ropy

Keď sa povie ropa, väčšina ľudí si predstaví Blízky východ alebo vysoké ceny na pumpách. Málokto však vie, že významná kapitola ropného priemyslu sa písala aj na Záhorí. Práve pri Gbeloch sa v roku 1913 podarilo navŕtať prvé významné ložisko čierneho zlata na území dnešného Slovenska. 

Objav spôsobil doslova senzáciu a región sa na istý čas stal centrom ropného priemyslu na našom území. Vrt bol kopaný ručne a teraz už po ropnom boome zostalo len niekoľko spomienok. Príbeh tohto miesta však prekvapivo ukazuje, že aj Slovensko malo svoje vlastné „ropné zlaté časy“.

6. Horné Opatovce – slovenský Černobyľ

Existujú obce, ktoré zanikli vo vojne alebo po prírodnej katastrofe. Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom však postupne zabila priemyselná výroba. Práve tá v okolí spôsobila také znečistenie ovzdušia, že život v obci sa stal prakticky nemožným – vzduch bol plný jedovatých splodín a sneh tu býval čierny, plný popolčeka. 

Obyvatelia sa postupne odsťahovali a dedina zanikla. Teraz na tomto mieste nájdete už len kostol, o ktorý sa starajú poslední pôvodní obyvatelia a ich rodinní príslušníci. Smutný dôkaz toho, že aj na Slovensku môžeme vidieť dôsledky ekologickej katastrofy na vlastné oči.

7. Krompachy – povstanie, ktoré predbehlo svoju dobu

V roku 1921 otriasli Krompachmi nepokoje robotníkov nespokojných s pracovnými a sociálnymi podmienkami. Pre malé prídely múky protesty prerástli do ozbrojeného konfliktu, pri ktorom zomrelo niekoľko ľudí. 

Hoci sa o Krompašskom povstaní dnes hovorí menej ako o iných historických udalostiach, išlo o jednu z prvých väčších sociálnych vzbúr v novovzniknutom Československu. Pamätník tejto udalosti nájdete hneď vedľa železničnej stanice. Príbeh mesta tak pripomína, že dejiny netvoria len králi a generáli, ale aj obyčajní ľudia, ktorí bojovali za lepšie životné podmienky.

8. Drnava – obec, ktorá spojila Budapešť

Malá obec Drnava v Slovenskom krase je dôkazom toho, že aj nenápadné miesto môže zanechať stopu ďaleko za hranicami krajiny. Tunajšie železiarne patrili vo svojej dobe k svetovej špičke a boli v nich vyrobené železné komponenty na stavbu reťazového mosta v Budapešti. 

Ten bol jedným z prvých mostov, ktoré spojili brehy mesta cez Dunaj, a zároveň sa stal symbolom jeho modernizácie. Dnes patrí k najfotografovanejším dominantám Budapešti. Spracovávalo sa tu dokonca aj železo z Anglicka, vďaka čomu sa s týmto miestom spája aj výroba legendárnych červených telefónnych búdok v Anglicku.

9. Slovenské opálové bane – miesto, kde sa vyťažil najväčší opál sveta

V kopcoch pri Červenici neďaleko Prešova sa nachádza lokalita, ktorá bola kedysi známa po celej Európe. Slovenské opálové bane boli po stáročia jediným významným zdrojom drahého kameňa na svete. Práve odtiaľto pochádzal aj jeden z najväčších opálov, aké boli kedy nájdené. Kameň dostal meno Harlekýn a stal sa svetovou senzáciou. 

Baníci tu zostupovali hlboko pod zem v nádeji, že objavia ďalší vzácny drahokam. A hoci neskôr štafetu svetovej veľmoci v ťažbe opálu prebrala Austrália, návštevníci si aj dnes môžu časť podzemia prezrieť a predstaviť si obdobie, keď sa zo slovenských hôr vyvážali drahokamy do cisárskych dvorov celej Európy.

10. Hlboké – miesto, kde vznikala spisovná slovenčina

Malá obec Hlboké pri Senici zohrala v slovenských dejinách oveľa väčšiu úlohu, než by naznačovala jej veľkosť. Na miestnej fare sa stretával Ľudovít Štúr so svojimi spolupracovníkmi a práve tu sa odohrávali diskusie, ktoré viedli ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. 

Budova fary sa tak stala jedným z najvýznamnejších miest slovenského národného obrodenia a dodnes by mala byť povinnou zastávkou nielen pre všetkých maturantov. Iba pár krokov od fary sa nachádza pamätná izba J. M. Hurbana či jeho mohyla.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.