Čo robiť v Košiciach, kým padne noc? Vydajte sa po stopách miestneho Gaudího alebo objavujte Malú Budapešť

Vybrali sme päť večerných aktivít, ktoré si užijete aj v období, keď sa dni skracujú a noci predlžujú.

Život sa z košických ulíc nevytráca, ani keď vonku začína byť menej svetla a tepla. Teda pokiaľ práve nie je zákaz vychádzania. Pri uvoľnených opatreniach je najlepší čas na spoznávanie mesta večer, keď sa do ulíc zaplavených slnkom začne pomaly vkrádať nezameniteľná atmosféra noci. 

Stačí sa dobre obliecť a aj jesenné či zimné večery sú ideálnou príležitosťou, ako spoznať život v Košiciach. Kde začať? Napríklad niektorou z týchto piatich aktivít, vďaka ktorým si mesto stihnete užiť, kým sa na noc utiahnete do hotelovej izby.

Najbližšie si zoberte na noc do Košíc bicykel a spoznajte mesto týmito trasami

Rozhliadnite sa počas zlatej hodinky, ocitnete sa v Stredomorí

Pri návšteve v novom meste to veľa ľudí ťahá na vyhliadky, aby získali nadhľad a zoznámili sa s novým prostredím z výšky. Aj Košice sú mestom mnohých kopcov a horizontov, keď ale začne hodinu pred západom slnka veľká ohnivá guľa meniť farbu, zastavte sa na chvíľu a rozhliadnite sa, kdekoľvek práve ste.

Zrkadlenie slnka na sídliskových blokoch na kopci Furča pripomína ukončenie leta v Stredomorí a dá sa pozorovať z rôznych mestských zákutí. Fasáda hotela Yasmin je dokonale prispôsobená farbám zapadajúceho slnka a každý večer vyzerá inak, podľa farby za horizontom.

Ak ste skôr ranné vtáča, vyberte sa polhodinku pred východom slnka popri Botanickej záhrade do kopcov k Červenému brehu. Hore pri kríži uvidíte zobúdzajúci sa život mesta a zároveň jeho kresbu na budovách starej magnezitovej bane Bankov.

Zatúlajte sa do dvorov Malej Budapešti s atmosférou monarchie

V miestach, kde sa kríži Kováčska ulica s Mlynskou, nájdete fascinujúcu spleť nepriechodných dvorov, ktoré si svojím vzhľadom a atmosférou vyslúžili prezývku Malá Budapešť. O kúsok vyššie vás očarí otvorený dvor do Hrnčiarskej ulice, v ktorom máte pocit, že monarchia zanikla len nedávno.

Košice totiž nikdy nežili len štandardným korzovaním po Hlavnej ulici, ale najmä mnohovrstvovým životom v mestských pasážach a dvoroch, ktoré tvorili prirodzené priechody medzi paralelnými ulicami.

Popri dvoroch, ktoré si zachovali svoje pôvodné názvy, napríklad Halmiho a Vitézovov dvor, život čoraz viac bujnie aj v tých, ktorým prepožičali názvy súčasné podniky a obchody. Tie začali vábiť ľudí do mesta ako pred desiatkami a stovkami rokov.

Nádherné nádvorie má napríklad Východoslovenská galéria, ktorá susedí s ďalšími živými pasážami. Na južnom konci Hlavnej ulice sa za dva susedné dvory, v ktorých podniky Pokhoi a Blue Bell ponúkajú neuveriteľnú rozmanitosť košických svetov aj napriek tomu, že ich delí len jedna stena.

Ak sa na výletoch najradšej spoliehate na intuíciu a nepotrebujete mať nalinkovaný intinerár, odbočte z Hlavnej ulice, zatúlajte sa a objavujte.

Oddýchnite si v parkoch a pozorujte lokálny život

Parkov, ktoré nechcete len rýchlo prebehnúť, ale chcete sa nimi pokochať, oddýchnuť si a navnímať košický život, je v meste viac. Ak ste prišli do mesta vlakom, hneď pri opustení vlakovej stanice máte po pravej ruke Mestský park. Rozľahlá oáza pre všetky svety, či už máte menšie, alebo väčšie deti, psa, alebo si chcete len zabehať, ľahnúť do trávy či športovať. V Mestskom parku sa nachádza aj Mestská plaváreň a hala umenia Kunsthalle.

Dvojpark v strede Komenského ulice sa rozprestiera po oboch stranách mestského bulváru a areál neďalekej Technickej univerzity má toľko zelených plôch a večer takú pokojnú atmosféru, že aj keď nie je formálnym parkom, poskytuje rovnaké útočisko.

Naspäť do centra prejdete líniovým parkom na Moyzesovej ulici, ktorý vás dovedie takmer pred dvere Kasární Kulturparku, miesta, ktoré je síce staré, ale pre verejnosť bolo otvorené len pred niekoľkými rokmi.

Vo vnútri objavíte verejný priestor, kde si svoj domov našli kultúrne centrá Creative Industry KošiceK13, ale aj množstvo rôznych komunít a subkultúr. Na veľkom betónovom námestí sa skejtuje, na drevených pódiách tancuje, v útrobách budov sa pravidelne menia výstavy, a to všetko s jemným dôrazom na deti a mladé rodiny.

Vydajte sa po stopách košického Gaudího

Pre všímavých návštevníkov a fanúšikov architektúry máme k potulkám Košicami aj malú hru − hľadať stavby Ľudovíta Oelschlägera. „Őry” je totiž pre Košice tým, kým je pre Barcelonu Antoni Gaudí. Začať môžete hneď pri príchode do mesta, ak vystúpite z vlaku a pôjdete sa ubytovať do Hotelu Bristol, môžete si cestu spríjemniť hneď niekoľkými „Őryho” dielami.

Pri stanici nájdete mestské kúpalisko Červená hviezda („Čehačko”), po ceste do centra si všimnite ortodoxnú synagógu a ak sa neponáhľate na check-in alebo na večeru, tak sa zastavte aj na kratučkej, len niekoľko metrov dlhej Čajkovského ulici a uvidíte zanedbanú stavbu kabaretu Scala.

Výrazný medzivojnový architekt s rozpoznateľným rukopisom zanechal (nielen) v centre Košíc množstvo stavieb. Keď si zložíte veci a vyrazíte večer do mesta za kultúrou a nočným životom, „Őryho” nezameniteľný štýl si určite všimnete aj na Kine Úsmev alebo na dome s troma očami na Hlavnej ulici.

Nasadnite na MHD, sedmička a dvadsaťdevina vám dajú rýchlokurz mesta

Ak máte chuť na niečo menej turistické, chcete splynúť s miestnymi a uvidieť mesto z perspektívy ľudí, ktorí tu žijú celý život, nastúpte do MHD počas zlatej hodinky a užite si okružnú jazdu mestom električkou číslo 7.

Sedmička jazdí z juhu mesta, zo sídliska nad Jazerom − tradičného sídliska netradične postaveného pri rieke a umelom jazere, kde si v teplejších mesiacoch môžete posedieť pri vode alebo zajazdiť na wakeboarde. Po ceste do centra uvidíte celé mesto až po jeho južný cíp a fanúšikovia tresky s rožkom budú mať šancu zahliadnuť zdroj legendárnej pochúťky − fabriku Ryba.

Sedmička pokračuje okolo historického centra, kde na každej zastávke spoznáte niektorú z historických pamiatok mesta − od starej synagógy, radnice a pôvodného pivovaru až po skleník Botanickej záhrady, ktorý pripomína Crystal Palace v Londýne.

Rýchlokurz pamiatok nie je pre každého. Ak máte radšej netradičné výhľady, nasadnite na stanici na autobus číslo 29, ktorý spája mesto s kopcovitým, zeleným a rôznorodým Severom.

Vystúpte na zastávke Atletická a navštívte sídlisko Podhradová, z ktorého sú nádherné výhľady na severnú časť mesta. Ako už názov sídliska prezrádza, kopec, po ktorom sa dvadsaťdeviatka ťahá ďalej, má spojitosť s hradom. Zastávka Vyhliadková veža je bránou do lesa, ktorým vedie príjemná zvlnená cesta a na konci má dva veľmi blízke ciele.

Vyhliadkovú vežu, ktorej červeno-bielu strechu vidieť z väčšej časti mesta a základy Košického hradu, ktoré ležia na vrchu kopca schované v lese. Cez zimu a pri silnom vetre sa na vyhliadkovú vežu nedostanete, ale nebojte sa, výhľad na Košice si viete užiť stále. Stačí ísť po chodníku ďalej za vežu, až kým nenarazíte na plošinu, z ktorej sa budete môcť rozhliadnuť.

Pri balení na výlet sa pripravte na všetko

Nech sa už vyberiete kamkoľvek, nezabudnite, že nikdy nie je zlé počasie, len zle oblečení turisti. Miestnou špecialitou je rozmarný rýchly severný vietor, ktorý sa volá VKV (vé ká vé). V horúcom dni vie príjemne ochladiť, no vie aj z októbra spraviť január.

Zabaľte si radšej aj teplejšie oblečenie, prinajhoršom ho necháte v hoteli. Do Košíc sa aj tak najviac oplatí prísť na noc.


Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bella ciao! 9 pesničiek o slobode, ktoré si treba pripomínať

Téma slobody a boja proti nespravodlivosti a útlaku sa často objavuje aj v hudbe. Máme pre vás výber skladieb z celého sveta, ktoré budú vždy aktuálne.

Otázka slobody sa v hudbe objavuje často, hudobníci prostredníctvom svojich skladieb upozorňujú na nespravodlivosť, útlak aj obmedzovanie v rôznych formách. Boli a sú akýmisi strážcami, vďaka ktorým si uvedomujeme, že sloboda nie je samozrejmosť. Vybrali sme pre vás niekoľko skladieb, ktoré na slobodu priamo či nepriamo odkazujú. Nechýbajú medzi nimi tie, ktoré v Novembri 89 zneli na našich námestiach. 

Nevynechajte: Prečítajte si alebo vypočujte Rozprávku o slobode

Ivan Hoffman
Sľúbili sme si lásku

Pieseň Sľúbili sme si lásku plná optimizmu a nádeje zaznievala na námestiach počas Nežnej revolúcie pravidelne. Jej slová zneli priam hymnicky a vďaka svojej jednoduchosti sa ju v tých časoch učila hrať celá generácia amatérskych gitaristov.

O 20 rokov neskôr ju dokonca spracovala kapela IMT Smile a vzdala tak poctu tejto veľkej skladbe. Zaujímavosťou je, že text piesne sa v tých časoch na námestiach šíril napísaný na písacom stroji cez „kopirák“. Najmä pre mladšiu generáciu to môže pôsobiť priam nepredstaviteľne, keďže je to len niečo vyše 30 rokov.

Marta Kubišová
Modlitba pro Martu

Ďalšia z piesní, ktorá sa spája s udalosťami Novembra 89, je Modlitba pro Martu, ktorá bola nahratá len niekoľko dní po okupácii v roku 1968 ako priama reakcia na vtedajšie udalosti. Pieseň krátko nato zakázali a nemohla sa objaviť v rozhlase ani v televízii a Marta Kubišová bola na dlhý čas doslova vymazaná z hudobnej histórie.

Je zaujímavé, že vďaka textu sa táto pesnička dokonale hodila aj k udalostiam, ktoré sa odohrali o 20 rokov neskôr. Na pražskom Václavskom námestí ju zaspievala pred davom ľudí. Až pred rokom sa tento obrovský hit o slobode dočkal aj svojho oficiálneho videoklipu.

George Michael
Freedom

Skladba Freedom od Georgea Michaela je o oslobodení sa od pretvárky, ktorú o sebe budujeme pred svetom, a o kritike šoubiznisu. Zaujímavosťou je, že spevák sa vo videoklipe vôbec neobjavil, ale hralo v ňom niekoľko supermodeliek vrátane Cindy Crawford a Lindy Evangelisty. Bolo to prvýkrát, čo sa v hudobnom klipe objavili modelky.

V jednej scéne môžeme vidieť aj pre speváka typickú koženú bundu, ktorá ho preslávila pri jeho debute s albumom Faith. Ako prejav oslobodenia sa od minulosti ju v klipe zapália a nechajú zhorieť.

Prečítajte si: Slobodu potrebujem, aby som mohol tvoriť a existovať, hovorí Daniel Hevier

Pink Floyd
Another Brick in the Wall

Protest song proti prísnemu školskému systému v Anglicku z roku 1979 si krátko po nahratí zobrali za svoj utláčaní po celom svete. Skladba, ako aj celý album The Wall od Pink Floyd boli podporené silným rovnomenným filmom, v ktorom je ústredným charakterom postava s menom Pink.

Film sleduje jeho život a to, ako každá nepriazeň osudu kladie ďalšiu tehlu do pomyselného múru, ktorý stavia okolo seba, aby sa izoloval od ľudí, ktorí ho sklamali.

V závere skladby zaznie detský zbor, ktorý spieva silný refrén. Za jeho naspievanie dostala v tom čase škola, kde zbor pôsobil, finančnú odmenu. Keď však v roku 2004 časopis Rolling Stone zaradil túto pieseň do zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, známy expert na autorské právo Peter Rowan začal riešiť honoráre jednotlivých členov vtedajšieho detského zboru.

The Beatles
Free As A Bird

Pôvodnú verziu tejto skladby nahral John Lennon len ako domáce demo. The Beatles ju spracovali až 15 rokov po jeho smrti a v roku 1995 vyšla v rámci projektu Anthology.

Skladba bola nahratá na magnetofónovej kazete v mono kvalite, zvyšní členovia kapely do nej dohrali svoje party, čo pre nich nebolo jednoduché. V mysliach sa im vynárali spomienky na minulé časy a predstavovali si, že John si počas nahrávania len odskočil na šálku čaju.

Všetci milovníci tejto kapely novú skladbu privítali s nadšením. Je o to cennejšia, že George Harrison šesť rokov po jej nahratí zomrel na rakovinu. Samotný text naznačuje, v akej nálade písal Lennon túto skladbu. Hovorí v nej, že sa cíti voľný ako vták a považuje to za druhú najlepšiu vec v živote.

U2
Pride (In the Name of Love)

Spevák U2 Bono je známy aktivista, ktorý bojuje proti nespravodlivosti vo svete. Známa je jeho protiteroristická skladba Sunday Bloody Sunday či Bullet the Blue Sky, v ktorej kritizuje politiku jedného amerického prezidenta.

Skladba Pride (In the Name of Love) sa stala medzinárodnou hymnou mieru, slobody a ľudských práv. Pieseň nesie biblický odkaz na muža, ktorý prišiel v mene lásky a v jej mene aj zomrel. Rovnako si pripomína bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga. V spojitosti s ním sa v piesni objavila aj jedna nepresnosť, v texte sa totiž spomína jeho vražda skoro ráno, v skutočnosti to bolo podvečer.

Bono počas živých vystúpení mení pôvodné „early morning“ na „early evening“, nič to však na kvalite piesne nemení. Dôležitý je jej silný odkaz, keď sa spevák pýta, čo ešte v mene lásky treba urobiť, aby bol svet lepšie miesto.

Bella Ciao

Talianska pieseň Bella Ciao vznikla počas druhej svetovej vojny a jej melódiu tvorí stará ľudovka. Text napísal neznámy autor, pričom v ňom ospevuje boj partizánov za slobodu a ich obetovanie sa.

Po celom svete sa pieseň stala hymnou slobody a odporu proti bezpráviu. Má viacero verzií a medzi najznámejšiu patrí verzia v podaní známeho herca talianskeho pôvodu Yvesa Montanda. Ten je okrem iného známy aj tým, že medzi jeho partnerky patrila Edith Piaf či Marilyn Monroe.

Novšia je verzia od Gorana Bregoviča, nekorunovaného kráľa balkánskej hudby, ktorému priniesla slávu tvorba filmovej hudby v rámci spolupráci s režisérom Emirom Kusturicom.

Čítajte aj: Fero Joke, Laci Strike a ďalší odpovedajú, prečo je pre nich sloboda dôležitá

Pharrell Williams
Freedom

Keď v roku 2013 vydal Pharrell Williams pieseň Happy, hrala sa takmer všade, rozdávala radosť vďaka svojej príjemnej atmosfére a v roku 2014 sa stala celosvetovo najúspešnejšou piesňou.

O dva roky neskôr však spevák prišiel s piesňou Freedom, ktorá si síce ponecháva hudobne veselú atmosféru, ale v texte rozoberá tému slobody, ale s výrazne pozitívnym posolstvom (Sloboda, keď sa dieťa prvý raz nadýchne/keď noc privíta svitanie/keď veľryba skáče v mori). Ešte silnejšie však pieseň vyznie spolu s klipom, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy za najlepšie hudobné video.

Let’s Wade in the Water

Spirituály sú, ako už ich názov napovedá, duchovné piesne černošských otrokov. Keďže sa nemohli vyjadrovať slobodne, do piesní ukrývali svoje pocity, názory a často aj praktické informácie a rady do života.

Podobné to bolo aj v piesni Let’s Wade in the Water, ktorá hovorí o tom, ako postupovať v prípade úteku z otroctva. V texte sa odporúča, aby sa brodili riekou, aby psy, ktoré ich prenasledovali, stratili stopu.

Prvú známu verziu pesničky nahrala zostava s názvom The Sunset Four Jubilee Singers v roku 1925 bez sprievodu hudobných nástrojov, aby čo najviac pripomínala pôvodné predvedenie. Ak si však chcete vypočuť energickú verziu piesne s celou kapelou, džezová speváčka Marlena Shaw ju v roku 1966 nahrala ako svoj debutový singel.

Bonus: Playlist plný slobody

Máte chuť pustiť si pesničky z tohto výberu? Pripravili sme pre vás playlist, kde nájdete všetky skladby na jednom mieste.


Spoločnosť O2 si opäť pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť, ako si často mylne myslíme. Aj tento rok sme pre vás pripravili špeciálny obsah vrátane Rozprávky o slobode od Daniela Heviera, prostredníctvom ktorej chceme tému slobody a dôležitosť Novembra 89 priblížiť aj deťom. Prečítať si ju môžete na tomto mieste

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac