Miesta, kde sa môžete nadýchnuť: 5 tipov na výlet po západnom Slovensku
V prvej časti trojdielneho cestovateľského seriálu predstavujeme malebné pamiatky a prírodné úkazy, ktoré sa skrývajú na západe krajiny.
Zdieľať
24. 7. 2023;Autorka: Eva Kopecká, Foto: Shutterstock
Na Slovensku máme veľa netradičných zákutí, ktoré možno ešte nepoznáte, no oplatí sa ich navštíviť. Ak preferujete dobrodružstvo pri objavovaní nových miest, vybrali sme niekoľko malých dediniek, kde si môžete v lete oddýchnuť a zhlboka sa nadýchnuť.
Pozývame vás na výlet naprieč slovenskými regiónmi, začíname tipmi na výlety na západnom Slovensku:
Osvieženie v jazere Horná Streda
Pre milovníkov prírodného kúpania odporúčame navštíviť jazero Horná Streda. Nachádza sa neďaleko Piešťan na važskom kanáli pri obci s rovnakým názvom.
Jazero vzniklo pri ťažbe štrku, dnes má aj piesočnú pláž s pozvoľným prístupom do vody. Areál je upravený a zladený s okolitou prírodou, kúpanie je však len na vlastné riziko. Na jazere si však môžete vyskúšať aj člnkovanie.
Horná Streda je ideálnou voľbou pre všetky vekové kategórie, okrem čistej a priezračnej vody určite oceníte aj detské ihriská, športoviská a sezónne fungujúce stánky s občerstvením.
Do Hornej Stredy sa pohodlne dopravíte autom, v lete ho môžete vymeniť aj za bicykel, lebo k jazeru sa dostanete po cyklotrase z oboch strán, a to z Piešťan i z Nového Mesta nad Váhom.
Prechádzka Bernolákovom na hrad Čeklís
Ak máte chuť pokračovať nenáročnou turistikou, vyberte sa na hrad Čeklís. Nachádza sa na západnom okraji obce Bernolákovo v seneckom okrese. Dostať sa do areálu tejto verejne prístupnej zrúcaniny zvládne naozaj každý.
Stačí, ak zaparkujete auto pri Kostole sv. Štefana a vyberiete sa poľnou cestou smerom do kopca. Za približne 10 minút ste na mieste. Z hradného vrchu si vychutnáte výhľad na celú Podunajskú nížinu v okolí Bratislavy.
Hrad Čeklís bol postavený pravdepodobne v 13. storočí. Vtedy mal strategickú strážnu funkciu a tvoril vstupnú bránu do údolia Váhu. O dvesto rokov neskôr zanikol. Dodnes sa z neho zachovalo len niekoľko nepatrných zvyškov. Zaujímavosťou Čeklísa je tajná podzemná chodba budovaná na výšku jazdca, ktorá v minulosti viedla až na hrad Biely Kameň.
Oddych pri mlyne v Jahodnej
Do Jahodnej v okrese Dunajská Streda sa môžete dopraviť po rieke. Obec leží na brehu Malého Dunaja, ktorý je tu pomerne dravý a čiastočne zatarasený malebnými ostrovčekmi s bujnou vegetáciou. Z vody je najkrajší výhľad na dominantu obce – kolový vodný mlyn.
Pri pohľade na túto stavbu zistíte, že ide o jednopodlažný murovaný objekt. Mlyn bol renovovaný v roku 1999 a vyhlásený za technickú pamiatku ľudového mlynárstva, dnes je majetkom Západoslovenskej energetiky.
Pamiatka síce nie je prístupná verejnosti, no môžete si pozrieť jej okolie, ktoré je pokojné, a preto ho oceníte, najmä ak si chcete dopriať oddych v prírode.
Do banského podzemia v obci Sebedražie
V prípade, ak chcete uniknúť ostrému slnku a na chvíľu sa osviežiť chladom, odporúčame navštíviť Hornonitriansky banský skanzen. Leží priamo v areáli fungujúcej bane Cigeľ v obci Sebedražie južne od Prievidze.
Prehliadka skanzenu sa začína jazdou banským vláčikom do hnedouhoľnej bane, ktorá má dĺžku vyše 2 km. Súčasťou programu je aj pešia prehliadka banských priestorov dlhá 566 m a odborný výklad. Sprievodcovia sú tí najpovolanejší – bývalí baníci, ktorí priblížia extrémne podmienky tejto ťažkej práce.
Po návrate na denné svetlo odporúčame zamieriť do netradičného športovo-rekreačného areálu pri obci Sebedražie. Kuriozitou Vodného sveta je 30 m dlhý vrak pirátskej lode. A okrem vodných športov si tu môžete zahrať aj golf.
Keď pôjdete okolo Trenčína, určite sa zastavte v Opatovskej jaskyni. Nájdete ju medzi obcami Zamarovce a Skalka nad Váhom. Keď sa vydáte k zrúcanine kláštora Veľká Skalka, hľadajte veľkú dieru v skale. Ide o nenáročnú a krátku trasu s minimálnym prevýšením, ktorú zvládne naozaj každý.
Pred vstupom si nasadíte prilbu s čelovkou a so sprievodcom sa pustíte do objavovania asi 60 m jaskynných chodieb, ktoré sú zakončené hlinenou zátkou. Jaskyňa síce nemá krasovú výzdobu, ale po ceste možno stretnete jej domácich obyvateľov, a to rôzne druhy jaskynných pavúkov a netopierov. Jaskyňa má svoje čaro v lete, ale aj v zime, keď sa premení na ľadové kráľovstvo s cencúľmi.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Beh naboso, volejbal či rodinné výlety do prírody. Učitelia telesnej výchovy radia, ako motivovať deti k pohybu počas prázdnin
Leto je dobrou príležitosťou posilniť, ale aj stratiť pohybové návyky. Viete, ako motivovať deti, aby sa dostatočne hýbali?
Zdieľať
29. 6. 2022;Autorka: Barbara Rusnáková, Foto: Shutterstock, Jakub Jančo, archív respondentov
Mnohé deti si chcú cez prázdniny oddýchnuť nielen od učenia, ale aj od telesnej výchovy a užívať si sladké ničnerobenie. To však môže skĺznuť do úplnej stagnácie pohybu napriek tomu, že leto ponúka veľa príležitostí, ako rozvinúť a upevniťkondíciu, obratnosť či tímového ducha detí. Štyroch učiteľov sme sa opýtali, prečo je dobré oddychovať aj aktívne a ako motivovať deti k zdravému pohybu cez prázdniny.
Viktória: Zariaďme deťom program mimo detskej izby. Pohyb je pre ne prirodzenejší ako pokoj
Viktória Balogová, učiteľka prvého stupňa na Základnej škole v Širokom v okrese Prešov
„Počas školského roka sa deti v rámci povinnej telesnej výchovy hýbu iba dve či tri hodiny, nie všetky športujú aj po vyučovaní. Práve letné prázdniny sú ideálnou príležitosťou na pohyb. Deťom ponúkajú oveľa viac času a priestoru žiť aktívnejšie.
Dôležitú úlohu pri aktívnom trávení času počas leta však zohrávajú rodičia. Keď deťom zariadime program mimo ich komfortnej detskej izbičky, určite sa neprestanú hýbať ani v lete. Pre deti je totiž pohyb oveľa prirodzenejší ako pokoj.
Len si spomeňme na svoje letá v detstve: väčšina z nás sa naučila plávať alebo bicyklovať, spolu s kamarátmi sme hrávali volejbal či futbal. Šport deťom pomáha zbavovať sa napätia a vytvára duševnú i telesnú rovnováhu. Pohybové aktivity rozvíjajú koordináciu, obratnosť a pohotovosť, zlepšujú schopnosť kooperácie a nasledovanie pravidiel.
Pohybové aktivity nás učia, ako čeliť rôznym ťažkostiam a problémom.Ak sa dieťa nevzdá v zdolávaní prekážok pri cvičení, nevzdá sa ani neskôr v zdolávaní životných prekážok.
Umožňujú deťom zažiť skutočný úspech, ale na druhej strane ich aj učia čeliť rôznym životným ťažkostiam a problémom. Ak sa dieťa nevzdá v zdolávaní prekážok pri cvičení, nevzdá sa ani neskôr v zdolávaní životných prekážok. Okrem toho deti, ktoré sa pravidelne hýbu, majú k životu celkovo pozitívnejší vzťah.
Leto je zároveň časom nových výziev a zážitkov, ktoré obohatia rodinný život. Spoločné výlety pomôžu zdraviu aj kondícii, upevnia vzťahy a prehĺbia porozumenie a lásku. Stačí si len vytvoriť návyk a výsledky sa zaručene dostavia.
Spoločný pravidelný pohyb v prírode môže navyše zlepšiť fyzické a duševné zdravie nielen u detí, ale aj u rodičov a starých rodičov. Práve pre nich sú deti tou najlepšou motiváciou, ako žiť aktívne. Účinky sa síce odzrkadlia postupne a pomaly, no sú trvalé.“
Ľubomír: Letné tábory zamerané na pohyb v deťoch posilnia vzťah k pravidelnému pohybu
Ľubomír Rehák, učiteľ na Základnej škole Rudolfa Dilonga v Trstenej v okrese Tvrdošín
„Napriek tomu, že sa počas leta deťom otvára veľa možností pohybu, mnohé z nich trávia čas pasívne. Môžu tak stratiť návyk pravidelného tréningu, následkom čoho priberú alebo si zhoršia kondíciu.
Počas leta je preto dobré, ak rodič dohliada na pravidelný pohyb svojich detí – či už je to turistika, cyklistika, korčuľovanie alebo kolektívne športy s kamarátmi. V prípade zlého počasia môžu deti cvičiť s vlastnou váhou doma – videí k týmto cvičeniam je na internete veľa.
Najväčšiu úlohu v motivácii k pohybu počas prázdnin zohrávajú rodičia. Dieťa vidí vo svojich rodičoch vzor a snaží sa ich vo všetkom napodobňovať.
Existuje aj veľké množstvo táborov zameraných na pohyb, tanec alebo rôzne workoutové aktivity. Takto strávené jeden alebo dva týždne sú veľmi vhodnou alternatívou k hodinám telesnej výchovy a v deťoch vytvárajú vzťah k pravidelnému pohybu.
Ako učiteľ telesnej výchovy žiakov testujem na konci aj na začiatku školského roka: v septembri zistia, ako je na tom ich kondícia. Tí, ktorí si výkonnosť udržia alebo zlepšia, sú v novom školskom roku odmenení plusovými bodmi v hodnotení. Mnohí žiaci sú tak motivovanejší cvičiť aj počas prázdnin.
Najväčšiu úlohu v motivácii k pohybu počas prázdnin však zohrávajú rodičia, pretože majú na svoje deti priamy dosah. Je dobré naplánovať si pobyt a pohyb v prírode vopred, venovať sa plávaniu, behu alebo cyklistike. Dieťa vidí vo svojich rodičoch vzor a snaží sa ich vo všetkom napodobňovať.“
Jana: V lete je dobré využiť to, čo nám ponúka príroda – beh naboso po tráve či výskoky na nerovnom teréne
Jana Krajčírová, učiteľka na Základnej škole v Zbehoch v okrese Nitra
„Každý deň, ktorý trávia deti v pohybe, pomáha ich zdravému vývinu a šťastnejšiemu fungovaniu. Cvičením prichádzame na lepšie myšlienky a odbúravame celodenné napätie a to platí nielen pre deti, ale aj dospelých.
Nesústreďujme sa však na stereotypný prístup k pohybu s jasným tréningovým plánom alebo presným časom cvičenia. Počas prázdnin je dobré si len naplánovať pár aktivít, ktoré chceme počas daného týždňa robiť. Napríklad rýchla chôdza alebo beh so psíkom pri rieke, cvičenia a hry vo vode či na ihrisku, bedminton, plážový volejbal či spoločné športové zážitky s rodinou – jednoducho to, čo leto ponúka.
Všetky aktivity by mali byť predovšetkým spontánne a lákavé. Dieťa by malo postupne cvičením posúvať svoje hranice – zvyšovať obratnosť, zlepšovať koordináciu pohybov aj celkovú kondíciu. V lete je dobré využiť prírodu a to, čo nám ponúka – beh naboso po tráve, výskoky na nerovnom teréne a rôzne cvičenia vonku.
Aktivity by mali byť spontánne a lákavé. Dieťa by malo postupne cvičením posúvať svoje hranice – zvyšovať obratnosť, zlepšovať koordináciu pohybov aj celkovú kondíciu.
S pravidelným cvičením deťom pomôžu najmä rodičia. My dospeláci sme im vzorom vo všetkom, čo robíme. Ak je rodič pasívny alebo deti nevyrastajú v prostredí iných detí, len ťažko si udržia motiváciu hýbať sa pravidelne, obzvlášť v neskoršom veku.
Síce neexistuje univerzálna motivácia, ktorá bude fungovať na všetky deti rovnako, osobný vzor rodiča, trénera alebo niekoho staršieho, kto dieťaťu ukáže dôležitosť pohybu, je nesmierne dôležitý. Len tak si dieťa môže osvojiť dobré návyky a presne to je cesta k celoživotnému úspechu nielen v športe.“
Linda: Je lepšie neustále sa udržiavať v určitej forme a kondícii ako sa do nej odznova dostávať
Linda Mesíková, učiteľka na Základnej a materskej škole Podkonice v okrese Banská Bystrica
„Pravidelný pohyb aj počas leta prináša viacero benefitov: okrem udržiavania fyzických funkcií posilňuje mentálnu kondíciu, zlepšuje morálku a pestuje u detí zodpovednosť. Všímam si, že deti, ktoré pravidelne športujú, sú menej nervózne, ľahšie zvládajú stres a ľahšie sa vyrovnávajú s prehrou. Byť súčasťou športového kolektívu ich zároveň učí vzájomnej komunikácii, cieľavedomosti a trpezlivosti.
Deti v pohybe podporujem aj počas prázdnin, pretože je lepšie neustále sa udržiavať v určitej forme a kondícii ako sa do nej odznova dostávať.
Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, sú menej nervózne, ľahšie zvládajú stres a ľahšie sa vyrovnávajú s prehrou. Byť súčasťou športového kolektívu ich zároveň učí vzájomnej komunikácii, cieľavedomosti a trpezlivosti.
Menšie deti majú odmalička nekonečné zásoby energie a prirodzenú chuť hýbať sa, no vekom, modernou dobou technológií a v posledných rokoch aj epidemiologických opatrení sa niektoré hýbu menej a menej. Myslím si, že niekedy naozaj stačí toto nadšenie pre pohyb len prebudiť – napríklad hrou. U detí mladšieho veku sú najviac populárne kolektívne hry, pretože sa zahrajú aj si zacvičia, a pritom si to ani neuvedomujú.
S prichádzajúcim letom by sme žiakov chceli motivovať k pohybu prostredníctvom Prázdninového denníka športovca. Žiaci si doň počas leta zapisujú, kedy a aký druh pohybu vykonávali, môžu to byť rôzne druhy športu: korčuľovanie, naháňačka s kamarátmi, plávanie, tréning, silové cvičenia, turistika a podobne. Motiváciou je možnosť získať medailu a milé vecné odmeny.“
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
