Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

Leto je ideálnou príležitosťou na to, aby sme deti opäť rozhýbali. Podľa psychologičky Andrey Antalovej im šport pomôže lepšie zvládať rôzne životné situácie a vyrovnať sa s tým, čo v predošlých mesiacoch zažívali.

Šport sa zo životov mnohých detí vytráca, veľkú rolu hrajú v tomto smere počítače, ale aj výchova. Prispelo k tomu aj dlhé obdobie, keď deti trávili viac času doma a online než na čerstvom vzduchu a v kolektíve. Ako v nich prebudiť radosť z pohybu, prezradila v rozhovore psychologička Andrea Antalová z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

So psychologičkou Andreou Antalovou sme sa porozprávali aj o tom: 

  • na základe ktorých faktorov vybrať pre dieťa vhodnú športovú aktivitu,
  • prečo je dôležité zapájať dieťa do domácich prác,
  • ako nastaviť deťom v lete režim,
  • prečo je pre rozvoj dieťaťa potrebná aj nuda, 
  • čo znamená zdravá motivácia a prečo materiálne odmeny nie sú najlepším riešením.

Pôsobíte ako psychologička v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha. Čím sa zaoberáte v rámci športovej psychológie? 

Venujem sa najmä individuálnej a skupinovej psychologickej príprave športovcov. Zároveň pripravujem formou školení trénerov na prácu s deťmi. Mentálna príprava detí je totiž veľmi dôležitá aj pri športe. Je cestou k ich úspechu, výdrži, lepšej motivácii aj k radosti z pohybu a zo športu. Učíme deti šport milovať a mať z pohybu radosť.

Aký vzťah majú podľa vás dnešné deti k športu? 

Pozorujem, že deti sú z roka na rok menej pohyblivé. Nemyslím si, že je to preto, že by prestali mať rady šport, ide skôr o to, že športovanie sa postupne z ich života vytráca. Dnešná doba s nekonečnými možnosťami a veľkou dávkou stresu vplýva nielen na dospelých, ale aj na deti a na to, ako trávia svoj voľný čas. A dokonca aj na to, či si ho vôbec dokážu užiť.

Prečo sa šport zo života dnešných detí vytráca?

Môže ísť o väčšie množstvo povinností, finančné náklady na šport, časovú zaneprázdnenosť rodičov, stres či strach vyvolaný predošlou zlou skúsenosťou alebo nátlakom na výkon, vysokú návykovosť sociálnych sietí či dokonca o preferenciu online sveta. Veľkú rolu zohrávajú počítače, smartfóny, rôzne technológie, ale aj výchova.

Akú rolu vo vzťahu detí k športu zohráva prístup rodičov?

Mnohí rodičia sú toho názoru, že v súčasnosti treba viesť deti hlavne k tomu, aby sa vzdelávali. Doma nemusia pomáhať a nemusia vykonávať žiadne domáce práce. Rodičia deťom doslova hovoria, aby sa venovali hlavne škole, aby  z nich niečo bolo.

Z praxe môžem potvrdiť, že práve tie deti, ktoré rodičia domácimi prácami vedú k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, si vedia lepšie zorganizovať čas a sú úspešnejšie v škole. A ak majú vo svojom voľnom čase aj pravidelnú športovú aktivitu, je to pre ne výhra. Práve vďaka tomu sú fyzicky, ako aj psychicky odolnejšie.

Deti, ktoré rodičia domácimi prácami vedú k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, si vedia lepšie zorganizovať čas a sú úspešnejšie v škole.

Od ktorého veku treba deti cielene viesť k pohybu a športu a ktoré aktivity im vyberať?

Čím skôr deti začneme k pohybu viesť, tým skôr sa stane súčasťou ich života. Pohybové hry a aktivity by sme mali vyberať podľa veku, osobnosti aj podľa zdravotného stavu dieťaťa. Organizmus musí byť na daný pohyb pripravený, aby sme ho nepreťažovali. Nie je vhodné pohybový aparát dieťaťa jednostranne zaťažovať. Prejavilo by sa to nielen na jeho fyzickom, ale aj psychickom zdraví.

Malým deťom postačia klasické hry, ako sú naháňačky. Dôležité je zabaviť ich tak, aby mali z pohybu radosť. Staršie deti dokáže k športu pritiahnuť kolektív a ich rovesníci. Deti si berú príklad od rodičov, preto je veľkým plusom, ak sa pohybu venujú aj oni. Deti tak pohyb vnímajú ako bežnú súčasť každodenného života.

Ako v deťoch opäť prebudiť radosť z pohybu, aby chceli odložiť počítače, smartfóny a ísť von hýbať sa?

Najsilnejším motivátorom je vždy rodič, a to aj u starších detí, hoci tie sa ťahajú do rovesníckych skupín. To, čo deti vidia, doslova kopírujú. Ak sa rodičia hýbu, zdravo sa stravujú, dokonca aj to, ako reagujú na záťažové situácie, deti nasávajú a podľa toho sa správajú. Rodičia sú pre deti príkladom. Nemôžu od dieťaťa chcieť, aby sa hýbalo, ak oni trávia väčšinu času pred počítačom a sami sa hýbu minimálne.

Na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor? Prečítajte si rady fyzioterapeuta

Treba deti k pohybu nejako špeciálne viesť?

Deti sa chcú hýbať. Čím je dieťa mladšie, tým je preň pohyb prirodzenejší. Je to vlastne naša životná potreba. Malé deti vďaka pohybu objavujú svet, objavujú všetko nové vo svojom okolí. Žiaľ, práve rodičia im v mnohom bránia v dobrej viere, že ich tak chránia pred potenciálnymi úrazmi a podobne.

Ako to myslíte?

Časté vety rodičov sú: Neutekaj, nejaš sa, tam nevyliezaj, lebo spadneš. A pritom také lezenie cez prekážky, šplhanie na stromy či lozenie po preliezačkách dopomáha k psychickej pohode detí. Práve vďaka tradičným hrám a aktivitám sa deti naučia vyrovnávať s rizikom, rozvíjajú si zdravé sebavedomie a tým aj svoje emocionálne zdravie. 

Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje si len svalstvo, ale precvičuje aj rovnováhu, jemnú a hrubú motoriku a navyše sa učí kriticky myslieť. Samo sa musí rozhodnúť, pokiaľ môže vyliezť, a rovnako musí vyhodnotiť bezpečnosť. Nehovoriac o pozitívnom vplyve na jeho psychiku, kognitívne funkcie a ďalšie fyzické benefity.

Niektoré deti môžu z kolektívnych športov ťažiť, no u iných môžu vyvolávať vysokú mieru stresu či nepohody.

Rodičovská ochrana je pri malých deťoch dôležitá, nadmerné ochraňovanie detí pred nástrahami života však paradoxne negatívne vplýva na ich fyzický a emocionálny rozvoj.

Mnohí rodičia deti k pohybu motivujú odmenou. Zmrzlina za zvládnutie túry alebo za gól… Je to správne?

Vonkajšia motivácia, motivácia peniazmi alebo akoukoľvek materiálnou hodnotou môže byť dvojsečná zbraň. Na istý čas môže produkovať dobré výsledky, napríklad pri koncentrácii alebo pri dosahovaní určitého cieľa. No ak si na to deti zvyknú, stane sa to súčasťou ich manipulácie a časom už pre ne nič nebude mať takú hodnotu, aby pre to podali nejaký výkon. Takéto deti zvyknú byť aj v dospelosti nespokojné so svojím životom. 

Ak chce rodič motivovať svoje dieťa materiálne alebo finančne − a nielen pri športe − nemal by to robiť často a pravidelne. A čo je najdôležitejšie, materiálnymi vecami by nemal kompenzovať svoju neprítomnosť a nezáujem o dieťa. 

Čo ak sa deťom do nejakého športu priveľmi nechce?

Je dôležité nenútiť deti do niečoho, čo nechcú, aby sme v nich nevybudovali skôr odpor. Radšej im dajme na výber, aby sa samy rozhodli, akou formou sa rozhýbu. Menšie deti veľmi dobre reagujú na rôzne hry, príbehy, rozprávky.

So staršími deťmi sa môžeme porozprávať o tom, prečo je pohyb dôležitý a aké benefity nám prináša. Menšie deti poteší prítomnosť rodičov a tie staršie, ak sa k nim pridajú aj ich priatelia či rovesníci.

Netlačiť je dôležité nielen v športe, ale aj vo vzdelávaní. Práve tým podporíme vnútornú motiváciu dieťaťa, ktorá im zvykne vydržať celý život. Vonkajšia motivácia napr. formou odmien totiž vydrží len určitý čas.

Sú pre deti vhodnejšie kolektívne športy, kde sa navzájom potiahnu?

V prvom rade treba vziať do úvahy osobnosť dieťaťa. Niektoré deti môžu z kolektívnych športov ťažiť, no u iných môžu vyvolávať vysokú mieru stresu či nepohody. Introvertnejšie deti sa cítia lepšie v individuálnych športoch, extroverti, naopak, v kolektívnych. Aj jedno, aj druhé ich veľa naučí a dá im veľa aj z fyzickej a psychickej stránky.

Čím dokážu kolektívne športy obohatiť deti?

Umožnia im lepšie sa napojiť na druhých ľudí, rozvíjajú empatiu, kooperáciu a tímovú spoluprácu. Menšie deti sa vďaka kolektívnym športom naučia spolupracovať, socializujú sa a sú aj viac motivované, pretože sa tešia na hru s ostatnými a na kontakt s kamarátmi.

Dieťa by malo vyskúšať viacero pohybových aktivít, kým sa rozhodne pre jednu, v ktorej sa bude rozvíjať.

No sú aj výnimky. Preto by mal v prvom rade rodič odsledovať, či sa dieťa na tréning teší. Ak nie, treba zistiť príčinu. Môže to byť dané osobnosťou dieťaťa, môže to byť prístupom rodičov, ale môže byť aj šikanované.

Ako zistiť, ktorý šport je pre dieťa vhodný?

Ak dáme dokopy genetické predispozície dieťaťa, jeho pohybové schopnosti a možnosti tela, vytrvalosť (ktorej sa dieťa vie aj naučiť) a záujmy dieťaťa, vyjdú nám vhodné športy, z ktorých môžeme vyberať. Vhodné športy môžeme zistiť aj na základe športového testovania, nápomocní môžu byť aj tréneri.

Aj tu budujeme na základoch, ktoré deti nadobudli do deviatich rokov. Znamená to, koľko sa hýbali a ako sa o svoje telo starali z hľadiska pohybu. Z dieťaťa, ktoré sa odmalička hýbalo minimálne a s pohybom začalo až okolo jedenástich rokov, ťažko vychováme gymnastu.

Treba však podotknúť, že existujú aj výnimky, keď sa staršie dieťa rozhodlo uspieť v nejakom športe, a práve svojou vytrvalosťou, entuziazmom, záujmom, snahou a pravidelným trénovaním sa mohlo postaviť na stupienky víťazov.

Je pre deti lepšie vyskúšať z každého rožka troška alebo sa odmalička sústrediť na jeden šport a v ňom cibriť svoje zdatnosti?

Dieťa by malo vyskúšať viacero pohybových aktivít, kým sa rozhodne pre jednu, v ktorej sa bude rozvíjať. Pre menšie deti by mala byť dôležitá všeobecná príprava ako ochutnávka zo všetkých športov a všestranný rozvoj. Pevné rozhodnutie prichádza najčastejšie okolo jedenásteho roku.

Čítajte aj: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte, radí Matej Tóth

Návrat do kolektívu a socializácia je pre mnohých dospelých po mesiacoch home office pomerne náročné. Je to tak aj u detí?

To, ako rodičia hovorili o vzniknutej situácii, dokáže vo veľkej miere ovplyvniť psychickú pohodu dieťaťa. Rodičia a ich reakcie majú veľký vplyv na emocionálne nastavenie a duševnú pohodu detí. A je jedno, či je to batoľa, pubertiak, adolescent alebo dospelý človek.

Lockdown trval pomerne dlho, čo môže samo osebe spôsobiť náročnejší návrat do normálu. Niektoré deti treba možno iba mierne postrčiť, no niektoré môžu mať s návratom väčšie problémy, a to najmä pre dosah spomínanej situácie na psychiku.

Aké prejavy by si mali rodičia všímať, aby zistili, že ich dieťa má s návratom „do normálu“ pravdepodobne problém?

Môžete si všimnúť, že dieťa je spočiatku opatrné, nesmelé či napäté, no tieto príznaky odznejú v lepšom prípade už po krátkom čase. Dosah na detskú psychiku môže byť aj závažnejší, a to napríklad vo forme depresií a úzkostí, ktoré sa u menších detí môžu prejaviť v správaní. Málokedy povedia, že sú smutné a že sa im chce stále plakať.  Ak si rodičia, starí rodičia, súrodenci či učitelia všimnú, že sa dieťa správa inak ako pred lockdownom, treba zbystriť pozornosť.

Je potrebné nechať deti aj nudiť sa, aby boli samostatnejšie a rozvíjali si tak kreativitu.

Skúsme vymenovať niektoré symptómy, pri ktorých by mali zbystriť pozornosť.

Môžu byť plačlivejšie, podráždenejšie, nepozornejšie, viac visieť na svojich rodičoch, boja sa od nich vzdialiť. Staršie deti sa viac uzatvárajú do seba, môžu byť depresívnejšie a úzkostnejšie. Pozorovať môžete aj zhoršenie akademických výsledkov. Môžu tráviť viac času na sociálnych sieťach. Aj tu deti kopírujú správanie a reakcie dospelých na záťažové situácie.

Rodič by mal byť všímavý, nemal by sa sústrediť len na vonkajšie prejavy. S deťmi by sa mal aj pravidelne rozprávať a tráviť s nimi čas. Takýto rodič si skôr všimne, ak s jeho dieťaťom nie je niečo v poriadku.

Je vhodné nastaviť deťom počas leta režim? 

Vďaka rutine a pravidelne opakujúcim sa veciam budujeme u detí stabilitu a psychickú pohodu. K základným rituálom by malo patriť napríklad ukladanie dieťaťa do postele, čítanie rozprávky alebo spoločné stolovanie, ktoré sa, žiaľ, z mnohých rodín vytráca.

Dokonca aj my dospelí sme vo väčšej psychickej rovnováhe, ak máme nastavený režim dňa alebo akýkoľvek denný rituál (ranná kávička). A je jedno, či sme doma alebo niekde na dovolenke.

Ako môže vyzerať zdravý a optimálny pohyb detí počas leta?

Doobedňajšie a podvečerné hodiny bývajú chladnejšie, tento čas môžeme dieťaťu vymedziť napríklad na prechádzky so psom, návštevu parku či hranie  rôznych športových hier.

Nesmieme zabúdať ani na kontakt s kamarátmi či na tábory. Stále však musíme brať ohľad na ich bezpečnosť a dodržiavať protipandemické opatrenia.

Dôležité je dieťa nepreťažovať v akejsi snahe „dohnať” zameškané. Nemusíme mu naplánovať prázdniny do poslednej sekundy. Je potrebné nechať deti aj nudiť sa, aby boli samostatnejšie a rozvíjali si tak kreativitu. Aj v detských táboroch majú deti denný režim nastavený tak, aby mali popoludní priestor na takzvanú nudu, v rámci ktorej robia, čo chcú (samozrejme, v mantineloch vytýčených hraníc). Hoci nám sa to nezdá, pre deti je to plnohodnotne strávený čas.

Andrea Antalová

Vyštudovala jednoodborovú psychológiu a v súčasnosti sa venuje najmä športovej psychológii (mentálnemu tréningu a psychologickej príprave športovcov) a školskej psychológii. Organizuje rôzne školenia a prednášky tak pre odborníkov ako aj pre laickú verejnosť – deti aj dospelých. Svoj voľný čas rada trávi v kruhu svojich najbližších. Rada oddychuje aktívne, športom alebo s dobrou knihou na kolenách.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Zdravý životný štýl s pomocou smartfónu? Tréneri a trénerky odporúčajú tieto apky

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac