Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

Leto je ideálnou príležitosťou na to, aby sme deti opäť rozhýbali. Podľa psychologičky Andrey Antalovej im šport pomôže lepšie zvládať rôzne životné situácie a vyrovnať sa s tým, čo v predošlých mesiacoch zažívali.

Šport sa zo životov mnohých detí vytráca, veľkú rolu hrajú v tomto smere počítače, ale aj výchova. Prispelo k tomu aj dlhé obdobie, keď deti trávili viac času doma a online než na čerstvom vzduchu a v kolektíve. Ako v nich prebudiť radosť z pohybu, prezradila v rozhovore psychologička Andrea Antalová z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

So psychologičkou Andreou Antalovou sme sa porozprávali aj o tom: 

  • na základe ktorých faktorov vybrať pre dieťa vhodnú športovú aktivitu,
  • prečo je dôležité zapájať dieťa do domácich prác,
  • ako nastaviť deťom v lete režim,
  • prečo je pre rozvoj dieťaťa potrebná aj nuda, 
  • čo znamená zdravá motivácia a prečo materiálne odmeny nie sú najlepším riešením.

Pôsobíte ako psychologička v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha. Čím sa zaoberáte v rámci športovej psychológie? 

Venujem sa najmä individuálnej a skupinovej psychologickej príprave športovcov. Zároveň pripravujem formou školení trénerov na prácu s deťmi. Mentálna príprava detí je totiž veľmi dôležitá aj pri športe. Je cestou k ich úspechu, výdrži, lepšej motivácii aj k radosti z pohybu a zo športu. Učíme deti šport milovať a mať z pohybu radosť.

Aký vzťah majú podľa vás dnešné deti k športu? 

Pozorujem, že deti sú z roka na rok menej pohyblivé. Nemyslím si, že je to preto, že by prestali mať rady šport, ide skôr o to, že športovanie sa postupne z ich života vytráca. Dnešná doba s nekonečnými možnosťami a veľkou dávkou stresu vplýva nielen na dospelých, ale aj na deti a na to, ako trávia svoj voľný čas. A dokonca aj na to, či si ho vôbec dokážu užiť.

Prečo sa šport zo života dnešných detí vytráca?

Môže ísť o väčšie množstvo povinností, finančné náklady na šport, časovú zaneprázdnenosť rodičov, stres či strach vyvolaný predošlou zlou skúsenosťou alebo nátlakom na výkon, vysokú návykovosť sociálnych sietí či dokonca o preferenciu online sveta. Veľkú rolu zohrávajú počítače, smartfóny, rôzne technológie, ale aj výchova.

Akú rolu vo vzťahu detí k športu zohráva prístup rodičov?

Mnohí rodičia sú toho názoru, že v súčasnosti treba viesť deti hlavne k tomu, aby sa vzdelávali. Doma nemusia pomáhať a nemusia vykonávať žiadne domáce práce. Rodičia deťom doslova hovoria, aby sa venovali hlavne škole, aby  z nich niečo bolo.

Z praxe môžem potvrdiť, že práve tie deti, ktoré rodičia domácimi prácami vedú k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, si vedia lepšie zorganizovať čas a sú úspešnejšie v škole. A ak majú vo svojom voľnom čase aj pravidelnú športovú aktivitu, je to pre ne výhra. Práve vďaka tomu sú fyzicky, ako aj psychicky odolnejšie.

Deti, ktoré rodičia domácimi prácami vedú k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, si vedia lepšie zorganizovať čas a sú úspešnejšie v škole.

Od ktorého veku treba deti cielene viesť k pohybu a športu a ktoré aktivity im vyberať?

Čím skôr deti začneme k pohybu viesť, tým skôr sa stane súčasťou ich života. Pohybové hry a aktivity by sme mali vyberať podľa veku, osobnosti aj podľa zdravotného stavu dieťaťa. Organizmus musí byť na daný pohyb pripravený, aby sme ho nepreťažovali. Nie je vhodné pohybový aparát dieťaťa jednostranne zaťažovať. Prejavilo by sa to nielen na jeho fyzickom, ale aj psychickom zdraví.

Malým deťom postačia klasické hry, ako sú naháňačky. Dôležité je zabaviť ich tak, aby mali z pohybu radosť. Staršie deti dokáže k športu pritiahnuť kolektív a ich rovesníci. Deti si berú príklad od rodičov, preto je veľkým plusom, ak sa pohybu venujú aj oni. Deti tak pohyb vnímajú ako bežnú súčasť každodenného života.

Ako v deťoch opäť prebudiť radosť z pohybu, aby chceli odložiť počítače, smartfóny a ísť von hýbať sa?

Najsilnejším motivátorom je vždy rodič, a to aj u starších detí, hoci tie sa ťahajú do rovesníckych skupín. To, čo deti vidia, doslova kopírujú. Ak sa rodičia hýbu, zdravo sa stravujú, dokonca aj to, ako reagujú na záťažové situácie, deti nasávajú a podľa toho sa správajú. Rodičia sú pre deti príkladom. Nemôžu od dieťaťa chcieť, aby sa hýbalo, ak oni trávia väčšinu času pred počítačom a sami sa hýbu minimálne.

Na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor? Prečítajte si rady fyzioterapeuta

Treba deti k pohybu nejako špeciálne viesť?

Deti sa chcú hýbať. Čím je dieťa mladšie, tým je preň pohyb prirodzenejší. Je to vlastne naša životná potreba. Malé deti vďaka pohybu objavujú svet, objavujú všetko nové vo svojom okolí. Žiaľ, práve rodičia im v mnohom bránia v dobrej viere, že ich tak chránia pred potenciálnymi úrazmi a podobne.

Ako to myslíte?

Časté vety rodičov sú: Neutekaj, nejaš sa, tam nevyliezaj, lebo spadneš. A pritom také lezenie cez prekážky, šplhanie na stromy či lozenie po preliezačkách dopomáha k psychickej pohode detí. Práve vďaka tradičným hrám a aktivitám sa deti naučia vyrovnávať s rizikom, rozvíjajú si zdravé sebavedomie a tým aj svoje emocionálne zdravie. 

Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje si len svalstvo, ale precvičuje aj rovnováhu, jemnú a hrubú motoriku a navyše sa učí kriticky myslieť. Samo sa musí rozhodnúť, pokiaľ môže vyliezť, a rovnako musí vyhodnotiť bezpečnosť. Nehovoriac o pozitívnom vplyve na jeho psychiku, kognitívne funkcie a ďalšie fyzické benefity.

Niektoré deti môžu z kolektívnych športov ťažiť, no u iných môžu vyvolávať vysokú mieru stresu či nepohody.

Rodičovská ochrana je pri malých deťoch dôležitá, nadmerné ochraňovanie detí pred nástrahami života však paradoxne negatívne vplýva na ich fyzický a emocionálny rozvoj.

Mnohí rodičia deti k pohybu motivujú odmenou. Zmrzlina za zvládnutie túry alebo za gól… Je to správne?

Vonkajšia motivácia, motivácia peniazmi alebo akoukoľvek materiálnou hodnotou môže byť dvojsečná zbraň. Na istý čas môže produkovať dobré výsledky, napríklad pri koncentrácii alebo pri dosahovaní určitého cieľa. No ak si na to deti zvyknú, stane sa to súčasťou ich manipulácie a časom už pre ne nič nebude mať takú hodnotu, aby pre to podali nejaký výkon. Takéto deti zvyknú byť aj v dospelosti nespokojné so svojím životom. 

Ak chce rodič motivovať svoje dieťa materiálne alebo finančne − a nielen pri športe − nemal by to robiť často a pravidelne. A čo je najdôležitejšie, materiálnymi vecami by nemal kompenzovať svoju neprítomnosť a nezáujem o dieťa. 

Čo ak sa deťom do nejakého športu priveľmi nechce?

Je dôležité nenútiť deti do niečoho, čo nechcú, aby sme v nich nevybudovali skôr odpor. Radšej im dajme na výber, aby sa samy rozhodli, akou formou sa rozhýbu. Menšie deti veľmi dobre reagujú na rôzne hry, príbehy, rozprávky.

So staršími deťmi sa môžeme porozprávať o tom, prečo je pohyb dôležitý a aké benefity nám prináša. Menšie deti poteší prítomnosť rodičov a tie staršie, ak sa k nim pridajú aj ich priatelia či rovesníci.

Netlačiť je dôležité nielen v športe, ale aj vo vzdelávaní. Práve tým podporíme vnútornú motiváciu dieťaťa, ktorá im zvykne vydržať celý život. Vonkajšia motivácia napr. formou odmien totiž vydrží len určitý čas.

Sú pre deti vhodnejšie kolektívne športy, kde sa navzájom potiahnu?

V prvom rade treba vziať do úvahy osobnosť dieťaťa. Niektoré deti môžu z kolektívnych športov ťažiť, no u iných môžu vyvolávať vysokú mieru stresu či nepohody. Introvertnejšie deti sa cítia lepšie v individuálnych športoch, extroverti, naopak, v kolektívnych. Aj jedno, aj druhé ich veľa naučí a dá im veľa aj z fyzickej a psychickej stránky.

Čím dokážu kolektívne športy obohatiť deti?

Umožnia im lepšie sa napojiť na druhých ľudí, rozvíjajú empatiu, kooperáciu a tímovú spoluprácu. Menšie deti sa vďaka kolektívnym športom naučia spolupracovať, socializujú sa a sú aj viac motivované, pretože sa tešia na hru s ostatnými a na kontakt s kamarátmi.

Dieťa by malo vyskúšať viacero pohybových aktivít, kým sa rozhodne pre jednu, v ktorej sa bude rozvíjať.

No sú aj výnimky. Preto by mal v prvom rade rodič odsledovať, či sa dieťa na tréning teší. Ak nie, treba zistiť príčinu. Môže to byť dané osobnosťou dieťaťa, môže to byť prístupom rodičov, ale môže byť aj šikanované.

Ako zistiť, ktorý šport je pre dieťa vhodný?

Ak dáme dokopy genetické predispozície dieťaťa, jeho pohybové schopnosti a možnosti tela, vytrvalosť (ktorej sa dieťa vie aj naučiť) a záujmy dieťaťa, vyjdú nám vhodné športy, z ktorých môžeme vyberať. Vhodné športy môžeme zistiť aj na základe športového testovania, nápomocní môžu byť aj tréneri.

Aj tu budujeme na základoch, ktoré deti nadobudli do deviatich rokov. Znamená to, koľko sa hýbali a ako sa o svoje telo starali z hľadiska pohybu. Z dieťaťa, ktoré sa odmalička hýbalo minimálne a s pohybom začalo až okolo jedenástich rokov, ťažko vychováme gymnastu.

Treba však podotknúť, že existujú aj výnimky, keď sa staršie dieťa rozhodlo uspieť v nejakom športe, a práve svojou vytrvalosťou, entuziazmom, záujmom, snahou a pravidelným trénovaním sa mohlo postaviť na stupienky víťazov.

Je pre deti lepšie vyskúšať z každého rožka troška alebo sa odmalička sústrediť na jeden šport a v ňom cibriť svoje zdatnosti?

Dieťa by malo vyskúšať viacero pohybových aktivít, kým sa rozhodne pre jednu, v ktorej sa bude rozvíjať. Pre menšie deti by mala byť dôležitá všeobecná príprava ako ochutnávka zo všetkých športov a všestranný rozvoj. Pevné rozhodnutie prichádza najčastejšie okolo jedenásteho roku.

Čítajte aj: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte, radí Matej Tóth

Návrat do kolektívu a socializácia je pre mnohých dospelých po mesiacoch home office pomerne náročné. Je to tak aj u detí?

To, ako rodičia hovorili o vzniknutej situácii, dokáže vo veľkej miere ovplyvniť psychickú pohodu dieťaťa. Rodičia a ich reakcie majú veľký vplyv na emocionálne nastavenie a duševnú pohodu detí. A je jedno, či je to batoľa, pubertiak, adolescent alebo dospelý človek.

Lockdown trval pomerne dlho, čo môže samo osebe spôsobiť náročnejší návrat do normálu. Niektoré deti treba možno iba mierne postrčiť, no niektoré môžu mať s návratom väčšie problémy, a to najmä pre dosah spomínanej situácie na psychiku.

Aké prejavy by si mali rodičia všímať, aby zistili, že ich dieťa má s návratom „do normálu“ pravdepodobne problém?

Môžete si všimnúť, že dieťa je spočiatku opatrné, nesmelé či napäté, no tieto príznaky odznejú v lepšom prípade už po krátkom čase. Dosah na detskú psychiku môže byť aj závažnejší, a to napríklad vo forme depresií a úzkostí, ktoré sa u menších detí môžu prejaviť v správaní. Málokedy povedia, že sú smutné a že sa im chce stále plakať.  Ak si rodičia, starí rodičia, súrodenci či učitelia všimnú, že sa dieťa správa inak ako pred lockdownom, treba zbystriť pozornosť.

Je potrebné nechať deti aj nudiť sa, aby boli samostatnejšie a rozvíjali si tak kreativitu.

Skúsme vymenovať niektoré symptómy, pri ktorých by mali zbystriť pozornosť.

Môžu byť plačlivejšie, podráždenejšie, nepozornejšie, viac visieť na svojich rodičoch, boja sa od nich vzdialiť. Staršie deti sa viac uzatvárajú do seba, môžu byť depresívnejšie a úzkostnejšie. Pozorovať môžete aj zhoršenie akademických výsledkov. Môžu tráviť viac času na sociálnych sieťach. Aj tu deti kopírujú správanie a reakcie dospelých na záťažové situácie.

Rodič by mal byť všímavý, nemal by sa sústrediť len na vonkajšie prejavy. S deťmi by sa mal aj pravidelne rozprávať a tráviť s nimi čas. Takýto rodič si skôr všimne, ak s jeho dieťaťom nie je niečo v poriadku.

Je vhodné nastaviť deťom počas leta režim? 

Vďaka rutine a pravidelne opakujúcim sa veciam budujeme u detí stabilitu a psychickú pohodu. K základným rituálom by malo patriť napríklad ukladanie dieťaťa do postele, čítanie rozprávky alebo spoločné stolovanie, ktoré sa, žiaľ, z mnohých rodín vytráca.

Dokonca aj my dospelí sme vo väčšej psychickej rovnováhe, ak máme nastavený režim dňa alebo akýkoľvek denný rituál (ranná kávička). A je jedno, či sme doma alebo niekde na dovolenke.

Ako môže vyzerať zdravý a optimálny pohyb detí počas leta?

Doobedňajšie a podvečerné hodiny bývajú chladnejšie, tento čas môžeme dieťaťu vymedziť napríklad na prechádzky so psom, návštevu parku či hranie  rôznych športových hier.

Nesmieme zabúdať ani na kontakt s kamarátmi či na tábory. Stále však musíme brať ohľad na ich bezpečnosť a dodržiavať protipandemické opatrenia.

Dôležité je dieťa nepreťažovať v akejsi snahe „dohnať” zameškané. Nemusíme mu naplánovať prázdniny do poslednej sekundy. Je potrebné nechať deti aj nudiť sa, aby boli samostatnejšie a rozvíjali si tak kreativitu. Aj v detských táboroch majú deti denný režim nastavený tak, aby mali popoludní priestor na takzvanú nudu, v rámci ktorej robia, čo chcú (samozrejme, v mantineloch vytýčených hraníc). Hoci nám sa to nezdá, pre deti je to plnohodnotne strávený čas.

Andrea Antalová

Vyštudovala jednoodborovú psychológiu a v súčasnosti sa venuje najmä športovej psychológii (mentálnemu tréningu a psychologickej príprave športovcov) a školskej psychológii. Organizuje rôzne školenia a prednášky tak pre odborníkov ako aj pre laickú verejnosť – deti aj dospelých. Svoj voľný čas rada trávi v kruhu svojich najbližších. Rada oddychuje aktívne, športom alebo s dobrou knihou na kolenách.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Spravodajstvo i neformálne rozhovory: 8 podcastov, ktoré si pozriete aj na YouTube

Zaujímate sa o politiku, duševné zdravie, životný štýl či spoločenské dianie? Prinášame výber podcastových relácií, ktoré okrem aplikácií nájdete aj na YouTube.

Objaviť podcast ušitý na mieru môže byť zdĺhavým procesom. Niekto uprednostňuje krátke ranné správy, iní vyhľadávajú hlboké rozhovory. Dojem z podcastu vytvára nielen téma, ale aj moderátor, hostia či technické spracovanie. V Sóde sme pre vás pripravili výber relácií, ktoré nájdete v audiovizuálnej i podcastovej forme.

Udržiavať si prehľad zaujímavými reláciami a podcastami môžete vďaka balíku dát pre Youtube kdekoľvek a kedykoľvek. Chcem vedieť viac

Na scéne s Marekom Vagovičom 

Na scéne s Marekom Vagovičom 

Marek Vagovič je známy najmä ako investigatívny novinár, ktorý sa venuje aj ťažkým politických témam. V pozícii moderátora v relácii Na scéne ho však uvidíte viesť neformálne rozhovory, kde nechýba humor či spontánnosť.

Do relácie pozýva inšpiratívne osobnosti zo sveta kultúry, žurnalistiky či stand-upu. Z rozhovorov, ktoré trvajú 40 minút, sa dozviete niečo zo života hostí, no načrtnú aj dôležité témy, o ktorých treba hovoriť nahlas. Pozrieť či vypočuť si môžete niekoľko dielov, kde sa napríklad objavili herec Robo Roth, moderátorka Veronika Ostrihoňová či riaditeľ festivalu Pohoda Michal Kaščák.

Ako sa máš so Šarkanom

V časoch dlhodobej izolácie je nevyhnutné zdôrazniť potrebu starostlivosti o duševné zdravie. Často si však s emóciami nevieme rady alebo máme strach vyhľadať odborníkov. Projekt Ako sa máš? otvorene rozpráva o pocitoch či problémoch, ktoré zažívajú mnohí z nás.

Hodinové rozhovory s odborníkmi zo sveta psychológie a psychiatrie vedie moderátor Šarkan, ktorý si uvedomuje dôležitosť úprimnej psychohygieny. Spoločne otvárajú tabuizované témy a ponúkajú užitočné rady, ktoré nám môžu pomôcť na ceste k lepším vzťahom – či už s okolím, alebo s nami samotnými. Za projektom stojí Liga za duševné zdravie, ktorá sa už dlhodobo a nezištne venuje aktívnej podpore duševného zdravia.

V redakcii od Denníka N

Relácia Denníka N sa venuje aktuálnym politickým a spoločenským témam. Hľadá odpovede na otázky, ktoré v súčasnosti najviac rezonujú. Výhodou je, že novinári a novinárky nemajú strach pýtať sa nepríjemné otázky či oponovať svojim respondentom, vďaka čomu sa v relácii dozviete mnoho nových informácií a spoznáte viacero pohľadov.

Vypozerali ste už celý YouTube? Aj tieto videá o bývaní? Vyskúšajte si na mesiac VOYO v cene paušálu a užite si archív plný svetových klasík

V redakcii sa striedajú viacerí novinári, ale medzi najvýraznejšie osobnosti patrí nekompromisná Monika Tódová, ktorá napríklad viedla diskusiu s kolegyňami novinárkami o sexuálnom zneužívaní a duševných dosahoch či politických kontextoch.

Na gauči s Nasklee

Petush z podcastu Na gauči s Nasklee dokáže s priateľským humorom a aktívnym záujmom vyspovedať ľudí z rozličných sfér, naladiť svojich hostí do pohody a otvorene sa porozprávať o tom, čo život prináša. Influencerov, aktivistov, youtuberov či komikov spája liberálne zmýšľanie a túžba vyniknúť vo svojom odbore.

Rozprávanie pôsobí ako dlhý nenútený rozhovor priateľov, ktorí sa môžu rozprávať hodiny o čomkoľvek. Politika, životný štýl, vzťahy či záľuby, všetko zmiešané v jednom. Inšpiratívne rozhovory, ktoré vás naladia na príjemnú vlnu dobrej nálady.

Braňo Závodský Naživo (Rádio Expres)

Ostrieľaný novinár a moderátor Braňo Závodský do svojej relácie pravidelne pozýva politikov a političky, no aj ľudí aktívnych v spoločenskom živote. O výbornej žurnalistickej práci svedčia jasné otázky a priame odpovede, kvalitná príprava a flexibilita.

Námety zvyčajne reagujú na aktuálne spoločenské i politické dianie. Braňo Závodský však svojimi otázkami hlbšie skúma jednotlivé fenomény, upresňuje informácie a od respondentov vyžaduje presné stanovisko. Ak chcete byť vždy v obraze, nalaďte si túto reláciu vždy 10 minút po dvanástej na Rádiu Expres.

REFRESHER Rozhovory

Pre mladšie ročníky odporúčame svieže a odľahčené rozhovory, ktoré pripravuje Refresher − Hlas mladej generácie. Prevažne rozoberajú témy zo sveta popkultúry, lifestylu a rapu, ale neboja sa ani serióznych politických tém, napríklad v relácii Face to face, kde privítali už nejedného popredného politika či političku.

Rozhovory trvajú zväčša 40 minút, ale rozhodne sa pri nich nebudete nudiť. Nechýba mladícky energický humor, zaujímavosti či moderný pohľad. Nedávno vyspovedali aj moderátorku Zlaticu Švajdovú Puškárovú, ktorá sa stala tvárou kampane proti hoaxom a dezinformáciám.

Rozhovory ZKH (Denník SME)

Známa novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová si do svojho podcastu pozýva ľudí z rôznych oblastí. Väčšinou reaguje na aktuálne politické, spoločenské a kultúrne dianie, ale vyberá aj špecialistov, ktorým chce dať mediálny priestor. Pravidelne tak vzniká pestrá séria videí, ktoré dokážu rýchlo a efektívne rozšíriť vaše obzory.

Výhodou je, že videá a podcasty sú pomerne krátke. Netrvajú viac ako pol hodiny, preto môžu byť ideálnym spoločníkom kedykoľvek a kdekoľvek.

Sexuálna výchova

Práve to, o čom sa zväčša nehovorí nahlas, je hlavnou témou podcastu Sexuálna výchova. Dvojica Vala a Miška rozprávajú o témach spojených so sexom, a to úplne otvorene a bez hanby. Zároveň v tejto oblasti vzdelávajú, prinášajú mnoho užitočných informácií a snažia sa o aktívnu osvetu o sexuálnej výchove.

Ani náhodou však nejde o úmorné a trápne prednášky, ktoré si pamätáme zo stredoškolských čias. Práve naopak, všetky diely sú spracované príjemne, vtipne a ľudsky. Moderátorky vás aj na diaľku povzbudia, aby ste sa nebáli a otvorene rozprávali o tabuizovaných, ale dôležitých témach.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac