Na návšteve našich obcí: 6 miest, kam na východnom Slovensku

Vyberte sa s nami za krásami východného Slovenska v poslednej časti nášho cestovateľského seriálu o slovenských obciach.

Ak rozmýšľate, že prázdninový čas využijete na spoznávanie domoviny, máme niekoľko tipov na netradičné výlety. Netreba sa dať odradiť nenápadnosťou miest, práve naopak – nepreskúmané lokality prinášajú osobitné zážitky. A keďže nie je pravda, že na východe nič nie je, zbaľte si „lepeňáky“ do batôžka a hor sa za pekným dobrodružstvom.   

Neobmedzujte sa pri cestovaní. Mobilná 4G LTE sieť s 97 % pokrytímbonusovými dátami na navigačné appky nájde cestu z každého nenápadného miestečka na Slovensku

Na východe nájdete všetko: kultúru, prírodu, umenie, dobrú hudbu, ľúbivé nárečie aj výborné jedlo. A hoci východ reprezentujú najmä čarovné Košice, Prešov či Bardejov, dvere zážitkov môžete otvoriť aj v menších, na prvý pohľad obyčajných dedinkách. Inšpirujte sa naším výberom a zažite toto leto východné Slovensko inak.  

Hertník ako oáza pokoja

Kúsok od kúpeľného Bardejova v obci Hertník vás privíta renesančný kaštieľ zo 16. storočia, ktorý dnes slúži ako sociálne zariadenie. O pár krokov ďalej si môžete oddýchnuť pri veľkom drevenom posede. Čaká tam na vás prekrásny výhľad v pokojnej prírode, pričom prechádzka k posedu nie je náročná. Na mieste je pripravené aj ohnisko na opekanie, preto odporúčame navštíviť toto miesto aj s deťmi. Príjemný relax si môžete dopriať aj v kolibe Rybník, kde si za dobrý peniaz vychutnáte prvotriedne občerstvenie v objatí peknej prírody. 

Pokiaľ žijete v meste, svetelný smog môže prerušiť večerné pozorovanie oblohy. Ak budete v Hertníku, povyše dediny pred vstupom do lesa na chvíľu zastavte a pozrite sa na hviezdy – taká intenzívna Mliečna cesta a padajúce perzeidy budú zážitkom samy osebe. Hertník je jednoducho oddychová zóna ako vyšitá.

Do hlbín minulosti v Marhani

V okolí Bardejova ešte chvíľku zostaneme. Nachádza sa tu osobitá dedinka Marhaň, ktorá bola v minulosti súčasťou panstva Dessewffyovcov. Stáli tu dva kaštiele: jeden už zanikol, ale druhý, klasicistický kaštieľ Marhaň vďaka rekonštrukcii stojí v celej svojej kráse dodnes. 

Ak sa zaujímate o históriu, nevynechajte návštevu krypty rodiny Dessewffyovcov, ktorá sa nachádza kúsok od evanjelického kostola. Hrobka je súčasťou náučného chodníka, ktorý vás prevedie prírodou i históriou v okolí. Okrem toho sa v Marhani nachádza aj oddychová cyklotrasa.

Všestranný Spišský Hrhov

Vďaka dokumentárnemu filmu To ta monarchia jedna z najznámejších slovenských dedín, rozprestierajúca sa medzi Levočou a Spišským Podhradím. V Spišskom Hrhove toho nie je málo: fenomenálna rozhľadňa na Medveďom vrchu je nielen architektonickým skvostom, ale aj zdrojom nádherných výhľadov. Pred očami sa vám budú rozprestierať Vysoké i Nízke Tatry, Spišský hrad aj Slovenský raj. Hneď pod rozhľadňou sa nachádza hojdačka, kde sa môžu vyjašiť veľkí aj malí.

V dedinke na vás čaká aj monumentálny kaštieľ Spišský Hrhov, pozoruhodný a turisticky prístupný Kamenný most, letné kúpalisko či relaxačná lesná sauna v srdci prírody, ktorá nielen zahreje telo, ale aj očarí oči svojím dizajnom. Zdá sa, že Spišský Hrhov je rajom na zemi na rôzne zážitky. 

Tajomné skaly v Chmeľnici

Len kúsok od Starej Ľubovne sa nachádza miesto, ktoré vás očarí svojím prírodným pokladom. Chmeľnica je známa geologickou lokalitou Čertova skala. Fascinujúce miesto v bezprostrednej blízkosti rieky Poprad, kde objavíte viacero záhadných skalných útvarov. 

Váš telefón bude najlepším kamarátom aj počas dovolenky. Viete, ako ho prepnúť do letného módu?

K Čertovej skale sa viaže tajomná miestna legenda o čertovi a výstavbe Ľubovnianskeho hradu. Staviteľ hradu vraj zapredal dušu čertovi, aby mu prestal brániť v budovaní pevnosti. Čoskoro to však oľutoval, tak sa čert nahneval a rozhodol sa, že hrad zničí obrovskou skalou – tá mu vypadla z pazúrov a dodnes leží na brehu rieky. Príbeh je natoľko populárny, že sa stal predmetom inscenácie miestneho ochotníckeho divadla.

Zázračný lom v Skrabskom

Zemplínska dedinka Skrabské je výnimočnou lokalitou najmä v letnom období. Nachádza sa tu totiž čarovné miesto – prírodný lom Skrabské so zelenomodrou až tyrkysovou hladinou vody a pokojným prostredím borovíc, ktoré vytvárajú výnimočný prírodný zážitok, o ktorom vie len málokto.

V Skrabskom je len pohľad na tento prírodný úkaz momentom, ktorý vyrazí dych. Užijete si ho navyše v úplnej tichosti, obklopení okolitými lesmi.

Rozprávková Kamienka

Mimoriadne romantickým zážitkom môže byť pobyt v Domčeku v korunách borovíc. Rozprávkový príbytok pripomínajúci domostrom, o akom v detstve snívala väčšina z nás, garantuje jedinečnú a nezabudnuteľnú skúsenosť, akú inde nezažijete. Stromčekový dom je zaručeným zdrojom relaxu a plnohodnotného oddychu, keď stačí len spomaliť a vychutnávať si harmonické prostredie prírody.

Domček v korunách borovíc je skvelým smerovníkom na ďalšie výlety, pretože okolie ponúka bohaté turistické možnosti. Či už navštívite Tri koruny, Vysoké skalky alebo neďaleký Jarabinský prielom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Na návšteve našich obcí: 6 objavov južného Slovenska

Preskúmajte spolu s nami možnosti výletovania naprieč južným Slovenskom v tretej časti nášho cestovateľského seriálu o slovenských obciach.

Vidieť a spoznávať kúsok iného kraja je vždy obohacujúce. Ak sa k tomu pridajú príjemné letné teploty a ľahká dostupnosť, znamená to len jedno: ideme na výlet! Hoci je turisticky atraktívnejšia severná časť našej krajiny, aj tá južná ponúka široké spektrum možností. 

Aj pri hľadaní správnej cesty sa môžete spoľahnúť na O2. S 97 % pokrytím mobilného 4G LTE internetubonusovými dátami na navigačné appky vás už slepá ulička nezaskočí. 

Ak ste už mali možnosť ochutnať melón dopestovaný v našich najnižších končinách, určite si viete predstaviť tú lahodnú sladkosť. No južné Slovensko ukrýva mnohé sympatické miesta, ktoré sa oplatí zažiť – a to nielen pre jeho povestnú dobrú úrodu či nekonečné línie nížin. Dajte sa s nami uniesť čarom obcí slovenského juhu:

Syrové kráľovstvo v Dolných Plachtinciach

Takmer povinnou zastávkou z návštevy hradu Modrý Kameň by mala byť práve dedinka Dolné Plachtince. S úsmevom na perách tam na vás čakajú majitelia rodinnej Plachtinskej farmy Baránek, ktorá sa pýši poctivou výrobou mliečnych výrobkov. Nájdete u nich všetko: od pestrej ponuky syrov cez tradičnú bryndzu a žinčicu až po korbáčiky, oštiepky či parenice.

Areál farmy je ako stvorený pre rodiny s deťmi, nachádza sa tam malé drevené ihrisko so smerovníkmi na ďalšie výlety. Len na skok od farmy sú dostupné viaceré možnosti prechádzok v prírode, ktorými môžete stráviť príjemné popoludnie (s chutným syrčekom v ruksaku). 

Orechová Potôň a jej rešpekt k šelmám

V obci neďaleko Dunajskej Stredy nájdete citlivejšiu a ľudskejšiu verziu zoologickej záhrady. Malkia Park sa stal útočiskom (nielen) pre mačkovité šelmy, ktoré boli nechcené alebo žili v nedôstojných podmienkach. Občianske združenie s rovnomenným názvom sa stará o to, aby mali všetky zvieratá zaistenú odbornú a láskyplnú starostlivosť, ako aj bezpečné životné prostredie.

V tejto dedine však toho môžete zažiť oveľa viac. Kúsok od Malkia Parku sa nachádza vojenské múzeum. Ak by ste si chceli výlet v Orechovej Potôni spestriť aj dávkou adrenalínu, nie je problém: nachádza sa tu jedno z najznámejších slovenských motokárových centier Slovakia Ring. Vďaka toľkým možnostiam na jednom mieste si v Orechovej Potôni každý príde na svoje.

Najnižší Klin nad Bodrogom s čarovnou prírodou 

Ak je vám názov tejto obce povedomý či známy (a nie ste miestni alebo z okolia), pravdepodobne ste mali z geografie dobré známky. Len kúsok od maďarských hraníc v Kline nad Bodrogom sa totiž nachádza najnižšie položený bod Slovenska s nadmorskou výškou 94,3 m n. m. Miesto zaujímavé nielen svojím jedinečným prívlastkom, ale aj okolitou dych berúcou prírodou. Mŕtve rameno rieky Bodrog a močiare vytvárajú podmienky pre výskyt vodných kvetov i vzácnej korytnačky močiarnej. Udržiavanú a pokojnú prírodnú rezerváciu sa isto oplatí poctiť svojou návštevou.

Okrem prírodnej scenérie sa v tejto južnej dedinke môžete dať unášať aj históriou. Nachádza sa tu torzo stavby ranogotického Kostolíka sv. Joachima a Anny, pričom jeho história siaha až do 13. storočia. 

Čaro nepoznaného môžete objavovať aj z pohodlia svojej obývačky. S týmito seriálmi spoznáte kultúru rôznych európskych miest  

Dotyk gotiky v Šiveticiach

Ak patríte k nadšencom architektúry, nevynechajte zastávku v Šiveticiach. Nachádza sa tam totiž Rotunda sv. Margity Antiochijskej, ktorá je súčasťou gemerskej Gotickej cesty. Historická rotunda patrí medzi najväčšie stavby kruhového pôdorysu v strednej Európe. Pridaná hodnota pamiatky tkvie v nástennej výzdobe, kde sú pôvodné románske maľby prekryté gotickými freskami. Zobrazujú výjavy zo života a umučenia svätej Margity.

Smerom na sever po lesnej cestičke dorazíte aj k pozostatkom hradu Šivetice. Hoci rozpoznáte iba fragmenty muriva z hradby či pôdorys veže, užijete si aspoň príjemnú prechádzku po okolí.

Zajazdiť si v Marcelovej

V srdci juhozápadného Slovenska, len kúsok od hraníc s Maďarskom sa nachádza ranč DanuBio. V objatí okolitej prírody si tu môžete zajazdiť na koňoch. Areál je vybavený aj detským ihriskom a ohniskom. Ranč ponúka aj exkurzie, na ktorých žiaci a žiačky získajú nové vedomosti nielen o histórii chovu koní.

Ranč má výbornú polohu, pretože sa odtiaľ dá vyraziť na výlet do prírody. Napríklad do prírodnej rezervácie Pohrebište, kde sa vyskytujú viaceré chránené živočíchy. Ide o významný biotop vodného vtáctva, pobrežnej i močiarnej vegetácie.

Minerálne osvieženie v Ladmovciach 

Pri objavovaní Slovenska odporúčame zastaviť sa aj v drobných Ladmovciach. V horúcich letných dňoch môže byť ich návšteva ideálnym zdrojom potrebného ochladenia, keďže tu nájdete minerálny prameň. Návštevníci dokonca prirovnávajú jeho chuť k ozajstnej minerálke. Prameň si navyše vychutnáte pohodlne, areál ponúka komfortné posedenie v altánkoch i možnosť grilovania. 

Ak sa vyberiete smerom do Ladmoviec, určite nevynechajte ani návštevu klasicistického kostola, prírodnej rezervácie Kašvár či ochutnávku pravého tokajského vína. Do nenápadných Ladmoviec navyše vedie romantická cesta popri slnkom rozžiarených viničných sadoch. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac