10 tipov na krátke výlety z Popradu a Tatier

Kam na výlet z brány Tatier? Spolu s Hyundai sme pre vás vybrali pár tipov na výlety autom podľa toho, koľko máte voľného času. Či už je to pol dňa, alebo celý víkend.

Tento článok je súčasťou seriálu “Krátke výlety”, v ktorom navštevujeme s Hyundai (autami Santa Fe, Grand Santa Fe alebo i10) pekné miesta, aby sme vám o nich napísali.

Na túre v Tatrách a ich okolí ste ako správni Popradčania isto už boli niekoľkokrát. Lyžovali ste tu, videli ste všetky naše plesá, chaty, aj štíty. Ak máte chuť na zmenu, tu je pár tipov na trochu netradičné výlety v okolí Popradu, ktoré zabavia nielen dospelých, ale aj celú rodinu.

Vyberte si podľa toho, koľko máte voľného času, či je to len pol dňa, celý deň, alebo rovno voľný víkend. Návštívte aj našich poľských susedov, ktorých turistické atrakcie pravidelne lákajú mnohých návštevníkov.

 

Poldňové výlety:

1. Starý Smokovec Tricklandia, večerné sánkovanie na Hrebienku

V Starom Smokovci sa nachádza galéria, ktorá prezentuje umenie vizuálnych ilúzií. Ak sa uprostred dvojrozmerných diel plných optických trikov necháte uniesť, môžete byť prekvapení, čo všetko uvidíte. Je to zážitok najmä pre deti, ktorých fantázia nemá hranice, ale aj pre dospelých.

No a po kultúrnom vyžití môžete navštíviť tatranské svahy a namiesto lyžovania sa posánkovať. Spustite sa z Hrebienku až do Starého Smokovca. Priznajte si, kedy ste to urobili naposledy? Možno ešte v minulom tisícročí. V sviatočnom období sú podobné aktivity ešte čarovnejšie.

2. Gánovské travertíny a Gejzír

Gánovské travertíny tvoria chránenú Národnú prírodnú pamiatku. Odkedy sa na tomto mieste našiel odliatok mozgu neandrtálca, lokalita sa stala jedým z najvýznamnejších paleontologických nálezísk široko-ďaleko. Ak vás zaujíma aj umenie, nadchnu vás drevené sochy s tématikou pravekého lovu, rozsmiestnené v areáli náleziska.

A len pár sto metrov od travertín sa nachádza gejzír, čo je na Slovensku dosť ojedinelý fenomén. Približne každých tridsať minút z neho vystrekuje termálna voda. Kúpať sa v nej síce nemôžete, no je to každopádne zaujímavé divadlo.

Ganovce
Ganovce
Ganovce

Autor fotografií: Ing.Mgr.Jozef Kotulič

3. Motokáry Tatry

Ak máte radi adrenalín a motorové vozidlá, no predtým, než vyrazíte na dráhu Formuly 1, chcete ešte trochu potrénovať, motokáry sú pre vás to ideálne miesto. Sú prístupné aj mladším, takže ak si jazdu chcú vyskúšať vaše deti, tu je im to dovolené. Dosiahnuť sa dá rýchlosť cca 30km/h. Dráha má 230m a samozrejme po nej môžete jazdiť stále dookola. V areáli vo Svite si môžete zorganizovať aj firemné akcie — napríklad trochu alternatívny vianočný večierok.

Jednodňové výlety:

4. Lesnica a návšteva Poľska

Gorali (alebo aj Horali, či Gurali) sú malá menšina, žijúca v horských oblastiach na slovensko-česko-poľskom pohraničí. Charakterizuje ich rázovitá ľudová kultúra odvodená od valašského folklóru a hovoria vlastným dialektom poľského pôvodu – goralčinou. A práve v Pieninách nájdete najstaršiu goralskú obec – Lesnicu.

Goralom sa človek môže aj stať, ak jeho slovo vždy platí, uznáva hodnoty ako čestnosť a úprimnosť a zaslúžil sa o rozvoj regiónu. Ak spĺňate tieto kritéria, Ján Gondek, miestny chatár vás v Lesnici za pieninského gorala pasuje v rámci čestnej ceremónie.

Počas ceremónie dostanete pravý goralský klobúk, valašku, opasok, vestu a certifikát. Absolvovali ju už aj viacerí veľvyslanci, ministri, hlavy štávov, či regionálni aktivisti a turistickí sprievodcovia.

hory
Goral
splav

Autor fotografií: Mariusz Cieszewski

Szczawnica, Niedzica Zamek

Z malebnej obce Lesnica sa dá po upravenom chodníku prejsť peši alebo na bicykli krásnou prírodou popri Dunajci do poľského mestečka Szczawnica. Už od o polovice 19. storočia je obľúbenou turistickou destináciou.

Szczawnica je známe kúpeľné mesto, nachádzajú sa tu viaceré liečivé pramene. Oplatí sa prísť aj na dlhšie, poobdivovať miestnu prírodu, malebné horskú architektúru, ochutnať liečivú vodu, poprípade si zalyžovať.

Poľsko
Poľsko
Poľsko

Autor fotografií: MariuszR (1, 2), Dudva (3)

Ďalšou zastávkou kúsok autom od Lesnice a Szczawnice môže byť stredoveký hrad Niedzica. Na to, že pochádza z 14. storočia, je prekvapivo zachovalý. Týči sa nad Čorstínskou vodnou nádržou, ktorá vznikla zahataním Dunajca. Pútavú históriu gotického zámku môžete objavovať v miestnom múzeu, alebo si len užite nádherný výhľad na zámok z priehradného múra.

5.  Rabkoland

Vzdelávaco-zábavný park neďaleko poľského mesta Rabka je ideálnou destináciou pre rodiny s deťmi. Okrem múzeí tu nájdete kolotoče, predstavenie pohyblivých sôch, miestne divadlo, aj tradične oblečených Goralov. Nielenže sa tu s deťmi zabavíte, ale môžete sa tu aj niečo nové dozvedieť. Farebné uličky Rabkolandu vytvárajú dojem, že sa skutočne nachádzate v celkom inom, rozprávkovom mestečku.

Rabkoland
kolotoč
kolotoč

Autor fotografií: Piotrus

6. Vodopád Lúčky

V kúpeľnej obci Lúčky neďaleko Ružomberka nájdete jednu z našich Národných prírodných pamiatok a zároveň jeden z piatich najvzýznamnejších vodopádov Slovenska: vodopád Lúčky. Padá do malého jazierka z výšky dvanásť metrov a obklopuje ho zeleň a malé turistické odpočívadlo, z ktorého môžete vodopád nerušene sledovať. Neďaleko vodopádu môžete pozorvať Lúčanské travertíny (nálezisko fosílií).

vodopád
vodopád
vodopád

Autor fotografií: Jerzy Opioła

7. Skanzen pod Ľubovnianskym hradom

Hrad Ľubovňa je krásny a má pútavú expozíciu, no turisti občas prehliadnu skanzen, ktorý je hneď pod ním. Má svoje čaro. V domčekoch sú inštalované ukážky ľudových zvykov alebo nástroje, ktoré používali zruční remeselníci v 19. storočí. Najvzácnejší exponát je zrubový gréckokatolický kostol.

V lete sa tu koná stredoveký vojenský tábor pre deti, kde môžu návštevníci strieľať z luku alebo jazdiť na koni.

skanzen
skanzen
skanzen

Autor fotografií: Robert.BlueSky

8. Jarabinský prielom

Jarabinský prielom je chránený prírodný útvar. Zaujímavosťou je, že tento kaňon, ktorý sa nachádza nedaľeko obce Jarabina, je pravdepodobne najmenší na svete. Je dlhý asi sto metrov a na šírku má niekedy iba meter. Našli sa tu aj 20 miliónov rokov staré skameneliny. Skúste, či nebudete mať šťastie…

jarabina
jarabina
jarabina

Autor fotografií: Jerzy Opioła

Víkendový výlet:

9. Moszna Zamek

Rozprávkovo pôsobiaci zámok na juhozápade Poľska má vraj korene v templárskom období, každopádne však jeho základy pochádzajú ešte zo stredoveku. Miešajú sa v ňom barokové, neogotické aj neorenesančné prvky. Tie si môžete prezrieť zvonku, aj zvnútra. Zámok zdobí okrasná záhrada, ktorou sa môžete poprechádzať.

A keby ste sa chceli cítiť ako skutoční sľachtici, v zámku môžete aj prenocovať. Alebo sa aspoň najesť v jeho reštaurácii. Pravidelne tu naviac môžete byť svedkami kultúrnych udalostí, ako napríklad najbližšia ochutnávka vína, alebo maškárny bál.

zámok
zámok
zámok

Autori fotografií: Jarek19651 (1), Tomasz2706 (2), Mariusz Cieszewski (3)

 

10. Kraków, Wieliczka

Známe poľské mesto ste už aspoň raz v živote určite navštívili. No počas vianočných sviatkov a tesne pred nimi mesto získava celkom iný nádych. Na ich hlavnom námestí, ktoré je zároveň najväčšie v Európe, sa rozprestierajú stánky s vianočným tovarom, pričom celé mesto je sviatočne vyzdobené.

Ak sa tu chcete zdržať dlhšie, zastavte sa aj v soľnej jaskyni Wieliczka. Je zaradená na zozname UNESCO a patrí medzi najnavštevovanejšie turistické atrakcie v Poľsku. Interiér jaskyne je veľmi zachovalý a vy si môžete pozrieť jej chodbičky, kaplnku, či názornú ukážku toho, ako z nej baníci kedysi ťažili soľ. Pre moderných ľudí 20. storočia, a najmä na deti zvyknuté soľ vidieť akurát tak v soľničke, to bude nezabudnuteľný zážitok

Krakow
Krakow
Krakow

Autori fotografií: moniqca Follow (1), Gabriela Fab (2), Alexander Baxevanis (3)

Veľa šťastných kilometrov

Hyundai zmení váš zážitok z jazdy. Ich nové Grand Santa Fe je suverénne SUV s masívnou prednou časťou a množstvom priestoru pre pasažierov. Ale veď presvedčte sa sami, pozrite si stránku alebo si dajte rovno testovaciu jazdu. Prajeme vám veľa šťastných kilometrov!

Hyundai Santa Fe môžete získať s bonusom 1 500 € a Hyundai Grand Santa Fe s bonusom až 2 000 € spolu s 5-ročnou zárukou bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov a s ďalšími neprekonateľnými benefitmi.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac