10 vecí, ktoré ste o slovenskej divočine netušili

Opité drozdy, stromy pionieri, ryby vo veľkosti áut alebo obrovské množstvo uhlíka, ktoré sa nachádza v pôde pod pralesom. Tu sú najväčšie zaujímavosti o divočine na Slovensku.

Príroda na Slovensku je bohatá a divoká, hlavne na miestach, kde je zásah človeka najmenej citeľný.

V divočine prebieha bohatá komunikácia, vytvárajú sa zásoby, vyrába sa energia a organizujú stretnutia. Príroda dokáže reagovať na všetky zmeny a to tak efektívne, že si to človek ani nevšimne. Prinášame vám niekoľko zaujímavých faktov, ktoré vám život v divočine poodhalia.

Krajinný architekt bobor

Bobor je malé zvieratko, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňuje vzhľad povodia menších potokov. Vytvára hrádze, ktoré prehradzujú vodný tok, spomaľujú ho, čím vytvárajú priestor pre vznik bohatých ekosystémov. Nerobí to však úmyselne, hrádze mu slúžia ako útočisko pred predátormi. Svojimi zubami dokáže „spíliť“ aj strom s priemerom kmeňa viac ako 50 cm. Samotný strom ho nezaujíma, ide mu len o najmladšie vetvičky, ktorými sa živí a inak sa k nim nemá ako dostať.

Duté ako sud

Stromy, ktoré sa dožívajú stovky rokov, začínajú postupne zvnútra odhnívať. Je to prirodzený jav a stromy ho dokážu využiť na svoj ďalší rast. Prastaré stromy sú teda všetky duté a v ich prípade ide o výhodu. Vďaka menšiemu celkovému objemu s pevnou a celistvou vonkajšou vrstvou sa dokážu výrazne lepšie vyrovnávať so silným vetrom, s lavínami či s inými prírodnými úkazmi.

Chemické laboratórium v nose

Pomocou zraku sa dorozumievajú len opice, vtáky a ľudia. Komunikácia medzi zvieratami prebieha primárne na chemickej báze, napríklad medveď vie čuchom zistiť to, aké majú iné medvede v revíri pohlavie či aký je ich vek a dokáže odhaliť aj prítomnosť, resp. neprítomnosť mláďat. Chemickými signálmi sa dorozumievajú aj lykožrúty pri napádaní slabých stromov.

Drozdia párty

Na jeseň prichádza do Tichej doliny niekoľko desiatok tisíc drozdov, ktoré sa živia jarabinami. Zostávajú tu približne mesiac až dva, kým všetko nezožerú. Keď mrzne, plody jarabín obsahujú viac cukru, ale už aj alkohol, podobne ako slamové víno. Drozdy sa vtedy vedia „opiť“ natoľko, že nedokážu chodiť, nie ešte lietať. Príroda tak drozdom každý rok zriaďuje dobre zásobený aprés-ski bar.

Orešnica sadí limby

Orešnica perlová je vtáčik s dĺžkou okolo 30 cm, ktorý obľubuje všetky druhy orieškov, medzi nimi aj tie limbové. Začiatkom 20. storočia bola považovaná za škodcu, ktorý mal brániť vtedy prebiehajúcej záchrane limbového lesa. Ukázalo sa však, že orešnica je pre limbový les nesmierne dôležitá. Množstvo zozbieraných orieškov si na zimu schováva v pôde a tie, ktoré nenájde, môžu vyrásť na miestach, kam by sa inak nedostali.

Tichá dolina v minulosti

Vysoké Tatry vyzerali v minulosti inak ako dnes – tvorili ich hlavne pasienky a zhluky lesa. Ako však vyzerala napríklad Tichá dolina? „Väčšinu súčasného pásma kosodreviny tvoril kedysi limbový les. Pod ním bol smrekový les, ešte nižšie bolo pásmo jedľového lesa. Nižšie v údolí boli aj buky a javory, pod nimi dubové lesy. Popri potoku boli vŕbové lesy a rašeliniská s borovicou sosnou,“ vysvetľuje ochranár Erik Baláž.

Energia na ďalší rast

Dospelý zdravý smrek má zelené vetvy zhora až nadol a pomocou fotosyntézy si dokáže ročne vyrobiť množstvo cukru. Táto energia sa následne distribuuje do rastu, rozmnožovania, imunitného systému (tvorby alelopatických chemikálií) a približne tretina ide do pôdy na podporu mykoritických húb a mikrobiálnych spoločenstiev. Husto vysadené smreky bojujú o slnko, takže všetko investujú iba do rastu. Zelené konáre majú iba v korune a ročne tak vyrobia výrazne menej cukru. Na imunitný systém preto energia nezostáva. Takýto les buď napadne lykožrút, alebo zvalí vietor.

Výrub stromov = klimatická zmena

Keď na pôdu svieti slnko, uvoľňuje sa z nej uhlík. V pralese sa môže nachádzať až 1 000 t uhlíka na hektár lesa. V hospodárskom lese to je 100 – 200 t, keďže humus v pôde zmineralizuje a postupne sa úplne zničí. Niekoľko stoviek ton uhlíka z pôdy teda odchádza z lesnej pôdy len kvôli ťažbe. Matematika nepustí. Čím viac vyrúbaných lesov, tým viac uhlíka v atmosfére, ktorý vedie ku klimatickým zmenám.

Stromy pionieri – pripravené na kalamitu

Jarabiny, brezy, osiky, vŕby a topole. Práve tieto stromy sú existenčne viazané na narušenia, ktoré les z času na čas odstránia. Je to ich životná stratégia. Tieto stromy preto každý rok rodia a produkujú miliardy semien, ktoré vietor a vtáky roznášajú na veľké vzdialeností. Tento typ stromov predstavuje niečo ako železnú rezervu pre prípad kalamity, nech už by sa udiala kdekoľvek. Problém nastane v prípade, ak tieto procesy začne manažovať človek. Lesnícke heslo „Žena, koza a breza do lesa nepatria“ hovorí samo za seba. V nemeckých a českých lesoch tak tieto typy drevín takmer vymizli.

Ryby veľké ako autá

Proti prúdu Dunaja tiahli v minulosti vyzy veľké, ktoré sa práve na slovensko-maďarskej hranici rozmnožovali. Ide o najväčšie ryby na svete žijúce v Čiernom mori, ktoré dosahovali dĺžku aj viac ako 6 m a hmotnosť okolo 1 t, niečo ako gigantické lososy. Už sa k nám ale nemajú ako dostať kvôli priehradám Železné vráta na rumunsko-srbskej hranici a Vodnému dielu Gabčíkovo na našej hranici s Maďarskom.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o Tatrách a slovenskej divočine. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia otvorenejšiu a vzdelanejšiu krajinu. Viac informácií o jej činnosti a fungovaní nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Aj Slovensko má svoju divočinu

Divočinu, rozprestierajúcu sa na území Tichej a Kôprovej doliny, kam sa človek dostane len zriedka.

Nepočuť tu ruchy civilizácie, nevidieť turistické značky a ani vás na konci nečaká teplý čaj a bryndzové halušky. Divoká príroda v celej svojej krehkosti, nebezpečná a rozmanitá, v sebe zároveň nesie príbehy, o ktorých ste možno netušili. Slovensko má svoju vlastnú divočinu, a to dokonca najväčšiu spomedzi krajín Európskej únie.

Tichá a Kôprová dolina sú človekom nedotknuté, prírodné spoločenstvá tu žijú slobodne a v symbióze, vek niektorých starých stromov sa dá už len ťažko odhadnúť. Spoločne s riekou Belá, ktorá je jednou z posledných divokých riek strednej Európy, sa stali pre nás – redakciu Sódy a študentov Sokratovho inštitútu aj vďaka Férovej Nadácii O2 hostiteľom na mieste, kde sa hosť prispôsobuje, počúva a odchádza, keď už nie je vítaný.

V tichosti Tichej doliny. Pozrite si fotografie z Tichej doliny, ktoré vám sprostredkujú jedinečnú atmosféru tohto miesta.

V Kôprovej doline je prales rovnaký ako pred tisíc rokmi. Nahliadnite spolu s nami do Kôprovej doliny, kde divý les zostal takým, aký bol. Možno vás to inšpiruje k preskúmaniu ďalších častí slovenskej prírody.

Divoká príroda našu pomoc nepotrebuje. Tichá a Kôprová dolina sú toho živým dôkazom. Nebola to prechádzka ružovou záhradou. Ako celý predĺžený víkend vyzeral, kto za ním stojí a koľkí sme podstúpili túto divokú cestu, sa dozviete v reportáži, ktorá podrobne popisuje tri dni strávené v tatranskej prírode.

10 vecí, ktoré ste o slovenskej divočine netušili. Počas pár dní sme spoznali Slovensko ako nikdy predtým. Objavili sme dôkazy divokosti našej krajiny a tie najzaujímavejšie nájdete v našom článku. Možno sa spolu s nami naučíte rozumieť jej zase o niečo viac.

Spoločnosť O2 v roku 2014 založila Férovú Nadáciu O2 na podporu projektov, ktoré pomáhajú bojovať s nezamestnanosťou mladých ľudí a podporujú začínajúcich podnikateľov. V roku 2017 podporila aj Sokratov inštitút pri východe budúcich mladých lídrov Slovenska. Viac informácii nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac