Príroda na Slovensku je bohatá a divoká, hlavne na miestach, kde je zásah človeka najmenej citeľný.
V divočine prebieha bohatá komunikácia, vytvárajú sa zásoby, vyrába sa energia a organizujú stretnutia. Príroda dokáže reagovať na všetky zmeny a to tak efektívne, že si to človek ani nevšimne. Prinášame vám niekoľko zaujímavých faktov, ktoré vám život v divočine poodhalia.
Krajinný architekt bobor
Bobor je malé zvieratko, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňuje vzhľad povodia menších potokov. Vytvára hrádze, ktoré prehradzujú vodný tok, spomaľujú ho, čím vytvárajú priestor pre vznik bohatých ekosystémov. Nerobí to však úmyselne, hrádze mu slúžia ako útočisko pred predátormi. Svojimi zubami dokáže „spíliť“ aj strom s priemerom kmeňa viac ako 50 cm. Samotný strom ho nezaujíma, ide mu len o najmladšie vetvičky, ktorými sa živí a inak sa k nim nemá ako dostať.
Duté ako sud
Stromy, ktoré sa dožívajú stovky rokov, začínajú postupne zvnútra odhnívať. Je to prirodzený jav a stromy ho dokážu využiť na svoj ďalší rast. Prastaré stromy sú teda všetky duté a v ich prípade ide o výhodu. Vďaka menšiemu celkovému objemu s pevnou a celistvou vonkajšou vrstvou sa dokážu výrazne lepšie vyrovnávať so silným vetrom, s lavínami či s inými prírodnými úkazmi.
Chemické laboratórium v nose
Pomocou zraku sa dorozumievajú len opice, vtáky a ľudia. Komunikácia medzi zvieratami prebieha primárne na chemickej báze, napríklad medveď vie čuchom zistiť to, aké majú iné medvede v revíri pohlavie či aký je ich vek a dokáže odhaliť aj prítomnosť, resp. neprítomnosť mláďat. Chemickými signálmi sa dorozumievajú aj lykožrúty pri napádaní slabých stromov.
Drozdia párty
Na jeseň prichádza do Tichej doliny niekoľko desiatok tisíc drozdov, ktoré sa živia jarabinami. Zostávajú tu približne mesiac až dva, kým všetko nezožerú. Keď mrzne, plody jarabín obsahujú viac cukru, ale už aj alkohol, podobne ako slamové víno. Drozdy sa vtedy vedia „opiť“ natoľko, že nedokážu chodiť, nie ešte lietať. Príroda tak drozdom každý rok zriaďuje dobre zásobený aprés-ski bar.
Orešnica sadí limby
Orešnica perlová je vtáčik s dĺžkou okolo 30 cm, ktorý obľubuje všetky druhy orieškov, medzi nimi aj tie limbové. Začiatkom 20. storočia bola považovaná za škodcu, ktorý mal brániť vtedy prebiehajúcej záchrane limbového lesa. Ukázalo sa však, že orešnica je pre limbový les nesmierne dôležitá. Množstvo zozbieraných orieškov si na zimu schováva v pôde a tie, ktoré nenájde, môžu vyrásť na miestach, kam by sa inak nedostali.
Tichá dolina v minulosti
Vysoké Tatry vyzerali v minulosti inak ako dnes – tvorili ich hlavne pasienky a zhluky lesa. Ako však vyzerala napríklad Tichá dolina? „Väčšinu súčasného pásma kosodreviny tvoril kedysi limbový les. Pod ním bol smrekový les, ešte nižšie bolo pásmo jedľového lesa. Nižšie v údolí boli aj buky a javory, pod nimi dubové lesy. Popri potoku boli vŕbové lesy a rašeliniská s borovicou sosnou,“ vysvetľuje ochranár Erik Baláž.
Energia na ďalší rast
Dospelý zdravý smrek má zelené vetvy zhora až nadol a pomocou fotosyntézy si dokáže ročne vyrobiť množstvo cukru. Táto energia sa následne distribuuje do rastu, rozmnožovania, imunitného systému (tvorby alelopatických chemikálií) a približne tretina ide do pôdy na podporu mykoritických húb a mikrobiálnych spoločenstiev. Husto vysadené smreky bojujú o slnko, takže všetko investujú iba do rastu. Zelené konáre majú iba v korune a ročne tak vyrobia výrazne menej cukru. Na imunitný systém preto energia nezostáva. Takýto les buď napadne lykožrút, alebo zvalí vietor.
Výrub stromov = klimatická zmena
Keď na pôdu svieti slnko, uvoľňuje sa z nej uhlík. V pralese sa môže nachádzať až 1 000 t uhlíka na hektár lesa. V hospodárskom lese to je 100 – 200 t, keďže humus v pôde zmineralizuje a postupne sa úplne zničí. Niekoľko stoviek ton uhlíka z pôdy teda odchádza z lesnej pôdy len kvôli ťažbe. Matematika nepustí. Čím viac vyrúbaných lesov, tým viac uhlíka v atmosfére, ktorý vedie ku klimatickým zmenám.
Stromy pionieri – pripravené na kalamitu
Jarabiny, brezy, osiky, vŕby a topole. Práve tieto stromy sú existenčne viazané na narušenia, ktoré les z času na čas odstránia. Je to ich životná stratégia. Tieto stromy preto každý rok rodia a produkujú miliardy semien, ktoré vietor a vtáky roznášajú na veľké vzdialeností. Tento typ stromov predstavuje niečo ako železnú rezervu pre prípad kalamity, nech už by sa udiala kdekoľvek. Problém nastane v prípade, ak tieto procesy začne manažovať človek. Lesnícke heslo „Žena, koza a breza do lesa nepatria“ hovorí samo za seba. V nemeckých a českých lesoch tak tieto typy drevín takmer vymizli.
Ryby veľké ako autá
Proti prúdu Dunaja tiahli v minulosti vyzy veľké, ktoré sa práve na slovensko-maďarskej hranici rozmnožovali. Ide o najväčšie ryby na svete žijúce v Čiernom mori, ktoré dosahovali dĺžku aj viac ako 6 m a hmotnosť okolo 1 t, niečo ako gigantické lososy. Už sa k nám ale nemajú ako dostať kvôli priehradám Železné vráta na rumunsko-srbskej hranici a Vodnému dielu Gabčíkovo na našej hranici s Maďarskom.
Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o Tatrách a slovenskej divočine. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia otvorenejšiu a vzdelanejšiu krajinu. Viac informácií o jej činnosti a fungovaní nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.