10 vecí, ktoré ste o slovenskej divočine netušili

Opité drozdy, stromy pionieri, ryby vo veľkosti áut alebo obrovské množstvo uhlíka, ktoré sa nachádza v pôde pod pralesom. Tu sú najväčšie zaujímavosti o divočine na Slovensku.

Príroda na Slovensku je bohatá a divoká, hlavne na miestach, kde je zásah človeka najmenej citeľný.

V divočine prebieha bohatá komunikácia, vytvárajú sa zásoby, vyrába sa energia a organizujú stretnutia. Príroda dokáže reagovať na všetky zmeny a to tak efektívne, že si to človek ani nevšimne. Prinášame vám niekoľko zaujímavých faktov, ktoré vám život v divočine poodhalia.

Krajinný architekt bobor

Bobor je malé zvieratko, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňuje vzhľad povodia menších potokov. Vytvára hrádze, ktoré prehradzujú vodný tok, spomaľujú ho, čím vytvárajú priestor pre vznik bohatých ekosystémov. Nerobí to však úmyselne, hrádze mu slúžia ako útočisko pred predátormi. Svojimi zubami dokáže „spíliť“ aj strom s priemerom kmeňa viac ako 50 cm. Samotný strom ho nezaujíma, ide mu len o najmladšie vetvičky, ktorými sa živí a inak sa k nim nemá ako dostať.

Duté ako sud

Stromy, ktoré sa dožívajú stovky rokov, začínajú postupne zvnútra odhnívať. Je to prirodzený jav a stromy ho dokážu využiť na svoj ďalší rast. Prastaré stromy sú teda všetky duté a v ich prípade ide o výhodu. Vďaka menšiemu celkovému objemu s pevnou a celistvou vonkajšou vrstvou sa dokážu výrazne lepšie vyrovnávať so silným vetrom, s lavínami či s inými prírodnými úkazmi.

Chemické laboratórium v nose

Pomocou zraku sa dorozumievajú len opice, vtáky a ľudia. Komunikácia medzi zvieratami prebieha primárne na chemickej báze, napríklad medveď vie čuchom zistiť to, aké majú iné medvede v revíri pohlavie či aký je ich vek a dokáže odhaliť aj prítomnosť, resp. neprítomnosť mláďat. Chemickými signálmi sa dorozumievajú aj lykožrúty pri napádaní slabých stromov.

Drozdia párty

Na jeseň prichádza do Tichej doliny niekoľko desiatok tisíc drozdov, ktoré sa živia jarabinami. Zostávajú tu približne mesiac až dva, kým všetko nezožerú. Keď mrzne, plody jarabín obsahujú viac cukru, ale už aj alkohol, podobne ako slamové víno. Drozdy sa vtedy vedia „opiť“ natoľko, že nedokážu chodiť, nie ešte lietať. Príroda tak drozdom každý rok zriaďuje dobre zásobený aprés-ski bar.

Orešnica sadí limby

Orešnica perlová je vtáčik s dĺžkou okolo 30 cm, ktorý obľubuje všetky druhy orieškov, medzi nimi aj tie limbové. Začiatkom 20. storočia bola považovaná za škodcu, ktorý mal brániť vtedy prebiehajúcej záchrane limbového lesa. Ukázalo sa však, že orešnica je pre limbový les nesmierne dôležitá. Množstvo zozbieraných orieškov si na zimu schováva v pôde a tie, ktoré nenájde, môžu vyrásť na miestach, kam by sa inak nedostali.

Tichá dolina v minulosti

Vysoké Tatry vyzerali v minulosti inak ako dnes – tvorili ich hlavne pasienky a zhluky lesa. Ako však vyzerala napríklad Tichá dolina? „Väčšinu súčasného pásma kosodreviny tvoril kedysi limbový les. Pod ním bol smrekový les, ešte nižšie bolo pásmo jedľového lesa. Nižšie v údolí boli aj buky a javory, pod nimi dubové lesy. Popri potoku boli vŕbové lesy a rašeliniská s borovicou sosnou,“ vysvetľuje ochranár Erik Baláž.

Energia na ďalší rast

Dospelý zdravý smrek má zelené vetvy zhora až nadol a pomocou fotosyntézy si dokáže ročne vyrobiť množstvo cukru. Táto energia sa následne distribuuje do rastu, rozmnožovania, imunitného systému (tvorby alelopatických chemikálií) a približne tretina ide do pôdy na podporu mykoritických húb a mikrobiálnych spoločenstiev. Husto vysadené smreky bojujú o slnko, takže všetko investujú iba do rastu. Zelené konáre majú iba v korune a ročne tak vyrobia výrazne menej cukru. Na imunitný systém preto energia nezostáva. Takýto les buď napadne lykožrút, alebo zvalí vietor.

Výrub stromov = klimatická zmena

Keď na pôdu svieti slnko, uvoľňuje sa z nej uhlík. V pralese sa môže nachádzať až 1 000 t uhlíka na hektár lesa. V hospodárskom lese to je 100 – 200 t, keďže humus v pôde zmineralizuje a postupne sa úplne zničí. Niekoľko stoviek ton uhlíka z pôdy teda odchádza z lesnej pôdy len kvôli ťažbe. Matematika nepustí. Čím viac vyrúbaných lesov, tým viac uhlíka v atmosfére, ktorý vedie ku klimatickým zmenám.

Stromy pionieri – pripravené na kalamitu

Jarabiny, brezy, osiky, vŕby a topole. Práve tieto stromy sú existenčne viazané na narušenia, ktoré les z času na čas odstránia. Je to ich životná stratégia. Tieto stromy preto každý rok rodia a produkujú miliardy semien, ktoré vietor a vtáky roznášajú na veľké vzdialeností. Tento typ stromov predstavuje niečo ako železnú rezervu pre prípad kalamity, nech už by sa udiala kdekoľvek. Problém nastane v prípade, ak tieto procesy začne manažovať človek. Lesnícke heslo „Žena, koza a breza do lesa nepatria“ hovorí samo za seba. V nemeckých a českých lesoch tak tieto typy drevín takmer vymizli.

Ryby veľké ako autá

Proti prúdu Dunaja tiahli v minulosti vyzy veľké, ktoré sa práve na slovensko-maďarskej hranici rozmnožovali. Ide o najväčšie ryby na svete žijúce v Čiernom mori, ktoré dosahovali dĺžku aj viac ako 6 m a hmotnosť okolo 1 t, niečo ako gigantické lososy. Už sa k nám ale nemajú ako dostať kvôli priehradám Železné vráta na rumunsko-srbskej hranici a Vodnému dielu Gabčíkovo na našej hranici s Maďarskom.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o Tatrách a slovenskej divočine. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia otvorenejšiu a vzdelanejšiu krajinu. Viac informácií o jej činnosti a fungovaní nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Aj Slovensko má svoju divočinu

Divočinu, rozprestierajúcu sa na území Tichej a Kôprovej doliny, kam sa človek dostane len zriedka.

Nepočuť tu ruchy civilizácie, nevidieť turistické značky a ani vás na konci nečaká teplý čaj a bryndzové halušky. Divoká príroda v celej svojej krehkosti, nebezpečná a rozmanitá, v sebe zároveň nesie príbehy, o ktorých ste možno netušili. Slovensko má svoju vlastnú divočinu, a to dokonca najväčšiu spomedzi krajín Európskej únie.

Tichá a Kôprová dolina sú človekom nedotknuté, prírodné spoločenstvá tu žijú slobodne a v symbióze, vek niektorých starých stromov sa dá už len ťažko odhadnúť. Spoločne s riekou Belá, ktorá je jednou z posledných divokých riek strednej Európy, sa stali pre nás – redakciu Sódy a študentov Sokratovho inštitútu aj vďaka Férovej Nadácii O2 hostiteľom na mieste, kde sa hosť prispôsobuje, počúva a odchádza, keď už nie je vítaný.

V tichosti Tichej doliny. Pozrite si fotografie z Tichej doliny, ktoré vám sprostredkujú jedinečnú atmosféru tohto miesta.

V Kôprovej doline je prales rovnaký ako pred tisíc rokmi. Nahliadnite spolu s nami do Kôprovej doliny, kde divý les zostal takým, aký bol. Možno vás to inšpiruje k preskúmaniu ďalších častí slovenskej prírody.

Divoká príroda našu pomoc nepotrebuje. Tichá a Kôprová dolina sú toho živým dôkazom. Nebola to prechádzka ružovou záhradou. Ako celý predĺžený víkend vyzeral, kto za ním stojí a koľkí sme podstúpili túto divokú cestu, sa dozviete v reportáži, ktorá podrobne popisuje tri dni strávené v tatranskej prírode.

10 vecí, ktoré ste o slovenskej divočine netušili. Počas pár dní sme spoznali Slovensko ako nikdy predtým. Objavili sme dôkazy divokosti našej krajiny a tie najzaujímavejšie nájdete v našom článku. Možno sa spolu s nami naučíte rozumieť jej zase o niečo viac.

Spoločnosť O2 v roku 2014 založila Férovú Nadáciu O2 na podporu projektov, ktoré pomáhajú bojovať s nezamestnanosťou mladých ľudí a podporujú začínajúcich podnikateľov. V roku 2017 podporila aj Sokratov inštitút pri východe budúcich mladých lídrov Slovenska. Viac informácii nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.


Lifetech: Čo je nové