7 netradičných a málo známych stavieb Slovenska, ktoré stojí za to preskúmať

Zaujímave ale takmer neznáme diela architektúry, ktoré stoja za pozornosť.

Ak máte chuť spraviť si výlet za netradičnými staviteľskými dielami na Slovensku, ktoré nie sú príliš známe širokej verejnosti, máme pre vás niekoľko tipov.

Tieto stavby sú jedinečné z niekoľkých hľadísk. Buď architektúrou, ktorá nie je v našich podmienkach bežná, alebo mimoriadnym príbehom, zvláštnymi okolnosťami ich vzniku a faktom, že na Slovensku už podobné výtvory v súčasnosti nemajú obdobu.

1. Gemerské spojky (viadukt a dva tunely)

Koprášsky (Mníšanský) viadukt

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Janka Juššíková

Historický viadukt nachádzajúci sa v peknom prírodnom prostredí medzi Koprášom a Mníšanmi (miestne časti obce Magnezitovce) je jednou z cenných technických pamiatok tzv. Gemerských spojok.

Gemerské spojky boli komplexom železničných tratí, ktoré mali nahradiť staré železničné spojenia prerušené núteným odstúpením veľkej časti Slovenska Maďarsku pred druhou svetovou vojnou. V dôsledku neskoršieho navrátenia týchto území neboli dostavané a nikdy nimi nechodili vlaky.

Klenutý Koprášsky viadukt dlhý 120 a vysoký 36 metrov je krásne vkomponovaný do krajiny a nápadne pripomína omnoho známejší Chmarošský viadukt pri Telgárte. Keďže po ňom nepremávajú nijaké dopravné prostriedky, je vhodný na prechádzky či cyklotúry.

Most je prístupný z obce Magnezitovce a jeho návštevu možno spojiť s prechodom neďalekého Koprášskeho a Slavošovského tunela, ktoré ležia na tej istej nedostavanej železničnej trase.

Slavošovský tunel

Jeho dĺžka je asi 2,5 kilometra a možno ho prejsť za necelú hodinu. Tunelom nikdy nijaký vlak neprešiel (nie sú tu dokonca ani koľajnice).

Návštevníkov tunela čaká vlhko, chlad a čiernočiernočierna tma, čo v kombinácií s faktom, že človek nikdy nevie, na čo v neosvetlenom podzemí narazí, vytvára nezabudnuteľný adrenalínový zážitok.  

Na prechod tunelom si treba vziať nepremokavú obuv, teplé oblečenie a vlastný zdroj svetla. Trasu možno absolvovať i na bicykli. Pred vchodom do tunela na slavošovskej strane sa nachádza príjemný oddychový areál s altánkami, ohniskom a hojdačkami.

Koprašský tunel

Podobne ako Slavošovský, i tento tunel mal byť súčasťou. Gemerských spojok. Oproti slávnejšiemu susedovi je Koprášsky tunel omnoho kratší, jeho dĺžka nedosahuje ani 250 m.

Po 2. svetovej vojne slúžil ako sklad ovocia, neskôr sa uvažovalo, že by sa v ňom mohli pestovať šampiňóny.

Tunel je bez problémov priechodný, a to aj na bicykli. Vďaka malej dĺžke v ňom netreba ani osvetlenie.

2. Vodný mlyn Kolárovo

Na mŕtvom ramene Malého Dunaja v Kolárove sa nachádza jedinečná národná kultúrna pamiatka – plávajúci vodný mlyn – posledný na Slovensku. K mlynu vedie najdlhší celodrevený zastrešený most v Európe.

V areáli mlyna sa nachádza skanzen ľudovej kultúry a Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom možno, okrem iného, vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete. Z ďalších možností, ktoré areál mlyna ponúka, radno spomenúť kemping, požičovňu lodí na splavovanie, rybolov či agroturistiku.

3. Veterný mlyn v Holíči

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Eduard Timko

Skutočne nevšednou kultúrnou pamiatkou neveľkého západoslovenského mesta Holíč je kamenný veterný mlyn holandského typu pochádzajúci z 19. storočia. Ide o jediný zachovaný veterný mlyn na celom Slovensku. Stavba má kruhový pôdorys a tri podlažia. Svoju funkciu plnila až do konca prvej svetovej vojny. V nasledujúcom období začala chátrať, až kým sa jej neujalo miestne poľovnícke združenie.

Veterný mlyn v Holíči je počas celej letnej turistickej sezóny sprístupnený verejnosti. Jeho návštevu je však potrebné vopred nahlásiť v Turisticko-informačnom centre mesta Holíč.

4. Nový evanjelický kostol Kežmarok

Pre stavbu Nového evanjelického kostola v Kežmarku získali miestni veriaci v druhej polovici 19. storočia projekty hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktoré boli pôvodne určené pre orient. Vďaka tomu vznikla vskutku výnimočná stavba, ktorá – obsahujúc byzantské, maurské a rôzne ďalšie orientálne prvky – pripomína viac synagógu či mešitu ako kresťanský chrám.

Ku kostolu bolo počiatkom 20. storočia pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho, kežmarského rodáka a vodcu veľkého protihabsburského stavovského povstania, ktoré v roku 1681, teda v čase veľkého náboženského útlaku, donútilo cisára Leopolda I. uzákoniť aspoň čiastočnú náboženskú slobodu pre nekatolíkov. V kostole sa slúžia pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je však – čo by vzácna kultúrna pamiatka – otvorený i pre turistov.

5. Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová aleja, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

V architektúre rezidencie slúžiacej pôvodne ako letné sídlo, resp. poľovnícky zámok, vidíme viacero rozličných vplyvov.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Budmerický kaštieľ od roku 1945 niekoľko desaťročí slúžil ako Domov slovenských spisovateľov, poskytoval upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. Nejde však o pôvodné pálffyovské zariadenie kaštieľa.

6. Spišský Jeruzalem

Pod názvom Spišský Jeruzalem sa skrýva unikátna modelová krajinka v spišsko-podhradskej lokalite Pažiť (alebo na Pažici), ktorá je štruktúrou podobná skutočnému blízkovýchodnému Jeruzalemu.

Túto modelovú krajinku pozostávajúcu z viacerých sakrálnych stavieb symbolizujúcich historické objekty späté s poslednými okamihmi života Ježiša Krista vybudovali medzi rokmi 1666 – 1675 jezuitskí mnísi.

Učinili tak preto, lebo v danom čase sa kvôli vojnám s Turkami ľudia nevedeli dostať do Svätej zeme – najvýznamnejšieho kresťanského pútnického miesta. Jadrom dnešného Spišského Jeruzalema sú tri kaplnky medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou.

Celkovo je ale súčasťou symbolickej krajinky viacero stavieb: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je miestom poslednej večere Pána, Kaplnka sv. Rozálie zodpovedá Herodesovmu palácu, Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje sídlo Piláta Pontského a Kaplnka sv. Kríža na Sivej brade je povestná Golgota. Sedem malých prícestných kaplniek symbolizuje hradby Jeruzalema. Zaujímavé je, že stavitelia zachovali vzdialenosti medzi jednotlivými objektmi presne tak, ako v Jeruzaleme – v mierke 1:1.

Dielo Spišského Jeruzalema však zjavne nebolo dokončené. Predpokladá sa, že malo obsahovať ešte viac stavieb. Navyše, niektoré objekty, ktoré pôvodne vybudované boli, v priebehu stáročí zanikli, napríklad obdoba Getsemanskej záhrady, ktorá sa kedysi nachádzala v katastri susednej obce Jablonov. I tak je však Spišský Jeruzalem absolútne unikátnym úkazom, ktorý na Slovensku nemá obdobu.

Lokalita je prístupná po turistickom chodníku medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou.

7. Turecké studne v Krupine

Východne od centra Krupiny, medzi mestom a rekreačnou časťou Tepličky, sa nachádza turisticky veľmi atraktívna lokalita zvaná Štrampľoch. Ide o bývalý kamenný lom (nemecky Steinbruch), do ktorého sú vytesané zaujímavé skalné úkryty, tzv. Turecké studne.

Tieto úkryty v 19. a 20. storočí pravdepodobne slúžili ako provizórne obydlia miestnej chudoby. Aký bol však ich pôvodný účel, to sa dodnes s určitosťou nevie. Podľa niektorých mohlo ísť o turecké skrýše zo 16. až 17. storočia, ktoré sa spomínajú i v niektorých historických prameňoch, tiež to ale mohli byť pivnice, či dokonca kúpele.

Ak máte tipy na podobné netradične stavby vo vašom okolí, budeme radi, ak nám napíšete na facebookovú stránku Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac