7 netradičných a málo známych stavieb Slovenska, ktoré stojí za to preskúmať

Zaujímave ale takmer neznáme diela architektúry, ktoré stoja za pozornosť.

Ak máte chuť spraviť si výlet za netradičnými staviteľskými dielami na Slovensku, ktoré nie sú príliš známe širokej verejnosti, máme pre vás niekoľko tipov.

Tieto stavby sú jedinečné z niekoľkých hľadísk. Buď architektúrou, ktorá nie je v našich podmienkach bežná, alebo mimoriadnym príbehom, zvláštnymi okolnosťami ich vzniku a faktom, že na Slovensku už podobné výtvory v súčasnosti nemajú obdobu.

1. Gemerské spojky (viadukt a dva tunely)

Koprášsky (Mníšanský) viadukt

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Janka Juššíková

Historický viadukt nachádzajúci sa v peknom prírodnom prostredí medzi Koprášom a Mníšanmi (miestne časti obce Magnezitovce) je jednou z cenných technických pamiatok tzv. Gemerských spojok.

Gemerské spojky boli komplexom železničných tratí, ktoré mali nahradiť staré železničné spojenia prerušené núteným odstúpením veľkej časti Slovenska Maďarsku pred druhou svetovou vojnou. V dôsledku neskoršieho navrátenia týchto území neboli dostavané a nikdy nimi nechodili vlaky.

Klenutý Koprášsky viadukt dlhý 120 a vysoký 36 metrov je krásne vkomponovaný do krajiny a nápadne pripomína omnoho známejší Chmarošský viadukt pri Telgárte. Keďže po ňom nepremávajú nijaké dopravné prostriedky, je vhodný na prechádzky či cyklotúry.

Most je prístupný z obce Magnezitovce a jeho návštevu možno spojiť s prechodom neďalekého Koprášskeho a Slavošovského tunela, ktoré ležia na tej istej nedostavanej železničnej trase.

Slavošovský tunel

Jeho dĺžka je asi 2,5 kilometra a možno ho prejsť za necelú hodinu. Tunelom nikdy nijaký vlak neprešiel (nie sú tu dokonca ani koľajnice).

Návštevníkov tunela čaká vlhko, chlad a čiernočiernočierna tma, čo v kombinácií s faktom, že človek nikdy nevie, na čo v neosvetlenom podzemí narazí, vytvára nezabudnuteľný adrenalínový zážitok.

Na prechod tunelom si treba vziať nepremokavú obuv, teplé oblečenie a vlastný zdroj svetla. Trasu možno absolvovať i na bicykli. Pred vchodom do tunela na slavošovskej strane sa nachádza príjemný oddychový areál s altánkami, ohniskom a hojdačkami.

Koprašský tunel

Podobne ako Slavošovský, i tento tunel mal byť súčasťou. Gemerských spojok. Oproti slávnejšiemu susedovi je Koprášsky tunel omnoho kratší, jeho dĺžka nedosahuje ani 250 m.

Po 2. svetovej vojne slúžil ako sklad ovocia, neskôr sa uvažovalo, že by sa v ňom mohli pestovať šampiňóny.

Tunel je bez problémov priechodný, a to aj na bicykli. Vďaka malej dĺžke v ňom netreba ani osvetlenie.

2. Vodný mlyn Kolárovo

Na mŕtvom ramene Malého Dunaja v Kolárove sa nachádza jedinečná národná kultúrna pamiatka – plávajúci vodný mlyn – posledný na Slovensku. K mlynu vedie najdlhší celodrevený zastrešený most v Európe.

V areáli mlyna sa nachádza skanzen ľudovej kultúry a Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom možno, okrem iného, vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete. Z ďalších možností, ktoré areál mlyna ponúka, radno spomenúť kemping, požičovňu lodí na splavovanie, rybolov či agroturistiku.

3. Veterný mlyn v Holíči

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Eduard Timko

Skutočne nevšednou kultúrnou pamiatkou neveľkého západoslovenského mesta Holíč je kamenný veterný mlyn holandského typu pochádzajúci z 19. storočia. Ide o jediný zachovaný veterný mlyn na celom Slovensku. Stavba má kruhový pôdorys a tri podlažia. Svoju funkciu plnila až do konca prvej svetovej vojny. V nasledujúcom období začala chátrať, až kým sa jej neujalo miestne poľovnícke združenie.

Veterný mlyn v Holíči je počas celej letnej turistickej sezóny sprístupnený verejnosti. Jeho návštevu je však potrebné vopred nahlásiť v Turisticko-informačnom centre mesta Holíč.

4. Nový evanjelický kostol Kežmarok

Pre stavbu Nového evanjelického kostola v Kežmarku získali miestni veriaci v druhej polovici 19. storočia projekty hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktoré boli pôvodne určené pre orient. Vďaka tomu vznikla vskutku výnimočná stavba, ktorá – obsahujúc byzantské, maurské a rôzne ďalšie orientálne prvky – pripomína viac synagógu či mešitu ako kresťanský chrám.

Ku kostolu bolo počiatkom 20. storočia pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho, kežmarského rodáka a vodcu veľkého protihabsburského stavovského povstania, ktoré v roku 1681, teda v čase veľkého náboženského útlaku, donútilo cisára Leopolda I. uzákoniť aspoň čiastočnú náboženskú slobodu pre nekatolíkov. V kostole sa slúžia pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je však – čo by vzácna kultúrna pamiatka – otvorený i pre turistov.

5. Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová aleja, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

V architektúre rezidencie slúžiacej pôvodne ako letné sídlo, resp. poľovnícky zámok, vidíme viacero rozličných vplyvov.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Budmerický kaštieľ od roku 1945 niekoľko desaťročí slúžil ako Domov slovenských spisovateľov, poskytoval upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. Nejde však o pôvodné pálffyovské zariadenie kaštieľa.

6. Spišský Jeruzalem

Pod názvom Spišský Jeruzalem sa skrýva unikátna modelová krajinka v spišsko-podhradskej lokalite Pažiť (alebo na Pažici), ktorá je štruktúrou podobná skutočnému blízkovýchodnému Jeruzalemu.

Túto modelovú krajinku pozostávajúcu z viacerých sakrálnych stavieb symbolizujúcich historické objekty späté s poslednými okamihmi života Ježiša Krista vybudovali medzi rokmi 1666 – 1675 jezuitskí mnísi.

Učinili tak preto, lebo v danom čase sa kvôli vojnám s Turkami ľudia nevedeli dostať do Svätej zeme – najvýznamnejšieho kresťanského pútnického miesta. Jadrom dnešného Spišského Jeruzalema sú tri kaplnky medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou.

Celkovo je ale súčasťou symbolickej krajinky viacero stavieb: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je miestom poslednej večere Pána, Kaplnka sv. Rozálie zodpovedá Herodesovmu palácu, Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje sídlo Piláta Pontského a Kaplnka sv. Kríža na Sivej brade je povestná Golgota. Sedem malých prícestných kaplniek symbolizuje hradby Jeruzalema. Zaujímavé je, že stavitelia zachovali vzdialenosti medzi jednotlivými objektmi presne tak, ako v Jeruzaleme – v mierke 1:1.

Dielo Spišského Jeruzalema však zjavne nebolo dokončené. Predpokladá sa, že malo obsahovať ešte viac stavieb. Navyše, niektoré objekty, ktoré pôvodne vybudované boli, v priebehu stáročí zanikli, napríklad obdoba Getsemanskej záhrady, ktorá sa kedysi nachádzala v katastri susednej obce Jablonov. I tak je však Spišský Jeruzalem absolútne unikátnym úkazom, ktorý na Slovensku nemá obdobu.

Lokalita je prístupná po turistickom chodníku medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou.

7. Turecké studne v Krupine

Východne od centra Krupiny, medzi mestom a rekreačnou časťou Tepličky, sa nachádza turisticky veľmi atraktívna lokalita zvaná Štrampľoch. Ide o bývalý kamenný lom (nemecky Steinbruch), do ktorého sú vytesané zaujímavé skalné úkryty, tzv. Turecké studne.

Tieto úkryty v 19. a 20. storočí pravdepodobne slúžili ako provizórne obydlia miestnej chudoby. Aký bol však ich pôvodný účel, to sa dodnes s určitosťou nevie. Podľa niektorých mohlo ísť o turecké skrýše zo 16. až 17. storočia, ktoré sa spomínajú i v niektorých historických prameňoch, tiež to ale mohli byť pivnice, či dokonca kúpele.

Ak máte tipy na podobné netradične stavby vo vašom okolí, budeme radi, ak nám napíšete na facebookovú stránku Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii: Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti

Aby priblížila udalosti Novembra 89 mladým ľuďom, pustila sa do vydania komiksovej série Nežný komiks.

Jana H. Hoffstädter založila malé vydavateľstvo, v ktorom vydáva knihy pre deti a mladých ľudí. Spracúva aj témy, o ktorých sa často nedokážu rozprávať ani dospelí. Porozprávali sme sa s ňou, prečo sa rozhodla vydať sériu komiksov Nežný komiks, ktorých vydanie podporila aj spoločnosť O2.

Sympatická vydavateľka nám prezradila, ako tento projekt vznikal aj ako si ona spomína na novembrové udalosti.

Prečo je potrebné hovoriť o Nežnej revolúcii? Opýtali sme sa autorov Nežného komiksu, ktorý chce November 89 priblížiť mladým ľuďom.

V rámci tvojho vydavateľstva vznikajú aj knižky o zložitých témach ako smrť, cesta na svet, tolerancia k inakosti a teraz aj Nežná revolúcia. Prečo si sa pustila práve do týchto tém?

Nie je to môj špecifický zámer, témy ku mne jednoducho prichádzajú samy. Sú to pre mňa úplne prirodzené veci, o ktorých sa chcem baviť pravdivo, ale zároveň citlivým jazykom. Hnevá ma, keď to ľudia nerobia. Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.

Od malička som sa točila okolo knižiek, a tak pre mňa bolo prirodzené, že som ich postupne začala prekladať, písať a neskôr aj vydávať.

Ako prvú som preložila knižku Tri životy Maxi, ktorá je mojou srdcovkou z detstva. Venuje sa téme identity, a keď som bola dieťa, veľmi ma zasiahla. Moja autorská knižka Cesta na svet zase vznikla, keď sa ma začal môj syn vypytovať, ako sa narodil. Hľadali sme niečo, čím by sme si pri odpovedaní na jeho otázky pomohli, no na trhu nebola žiadna kniha, ktorá by sa nám páčila.

Ďalšia knižka Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? vznikla z mojej vlastnej zvedavosti. Chcela som vedieť viac o tom, ako s deťmi hovoriť o inakosti a o rozmanitosti. Kamarátka ma poslala za odborníčkou, ktorá sa tejto téme vedecky venuje. Po dlhom rozhovore so Soňou Lutherovou sme sa dohodli, že ona napíše knihu a ja ju vydám.

„Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.“

Motivácie na robenie kníh sú teda rôzne, ale v popredí vždy stojí túžba vydať pekné knižky, ktoré by mali ľudí baviť.

Ako vznikol nápad vydať sériu kníh o Nežnej revolúcii?

Zaujíma ma spoločenská situácia. Mám dieťa a chcem, aby žilo v dobrej spoločnosti. Ak k tomu viem prispieť tým, že budem vydávať knihy, tak idem do toho.

Donedávna som učila nemčinu a mávala som v skupinách aj mladých ľudí. Keď som sa s nimi rozprávala o roku 1989, vyšlo najavo, že sú medzi nimi aj takí, ktorí o Novembri 89 vedia len veľmi málo alebo nič. Súčasnosť nie je až taká krásna, aby sme si mohli dovoliť mlčať o minulosti.

Určitá symbolika sa pre mňa ukrýva v tom, že na najväčšom proteste po smrti novinára Jána Kuciaka mal môj syn 9 rokov a ja 37. V čase Nežnej revolúcie som mala 9 rokov ja a 37 moja mama, a tiež ma zobrala na námestie.

Vzadu na predsádke prvého komiksu o Novembri 89 je text Aby sa nezabudlo. Zdá sa mi, že je to naozaj veľmi dôležité. Možno to znie ako klišé, ako nuda, ale pre spoločnosť je dôležité, aby spomienka zostala, pretože história sa vždy nejakým spôsobom opakuje.

Prečo by si sa nechcela vrátiť do obdobia pred Nežnou revolúciou?

Viem, že pred 30 rokmi nemali moji rodičia príležitosť slobodne cestovať, nemohli hovoriť nahlas, čo si myslia, nemali dostatok pravdivých informácií, boli neustále v strehu. Mňa sa to ako dieťa na prvý pohľad nedotklo, žila som v obyčajnej rodine, rodičia nás chránili, ale chtiac-nechtiac sme v tom vyrástli.

„Je toho veľa, prečo by som nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.“

Moji rodičia boli režimom ovplyvnení napriek tomu, že mu nikdy nepodľahli. A to sa odrážalo aj na ich výchove. Viem to však povedať až spätne. Vidím, že generácia tzv. Husákových detí (deti narodené v rokoch 1970 až 1985, pozn. red.) si toho so sebou nesie dosť. Ja teda určite. Je toho veľa, prečo by som sa nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.

Ako si pamätáš Nežnú revolúciu?

Nežnú revolúciu si pamätám celkom živo, chodili sme na námestia i na vášnivé stretnutia mojich rodičov s kamarátmi. Ešte lepšie si však pamätám na čas po revolúcii, keď som v druhej polovici 90. rokov začala chodiť do školy do Rakúska. Rakúšania práve vstúpili do Európskej únie a nám sa o nej ešte ani nesnívalo. Na hraniciach boli stále tvrdé kontroly, nebolo to nič príjemné. Do autobusu napríklad púšťali policajného psa, brávali nám tašky a hrabali sa v nich.

Pamätám si scénu, ako mladý colník držal v gumených rukaviciach moju lyžičku na jogurt. Pozorne si ju prezeral a ja som pritom len chcela ísť do školy. Pýtala som sa samej seba, prečo musím zažívať takúto tieseň napriek tomu, že už žijem v slobodnom svete. Ten pocit vo mne zostal a je jedným z dôvodov, prečo vydávam knihy o tomto období.

Pre koho sú knihy zo série Nežný komiks určené?

Prvou skupinou, ktorú chceme osloviť, sú mladí ľudia. Neviem sa do nich úplne vžiť a predstaviť si, aké to je, keď môžeš všetko. Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.

Keď si mladí ľudia prečítajú naše knižky, nedozvedia sa o Nežnej revolúcii všetko. Verím však, že sa vnoria do témy, aby sa o nej potom mohli rozprávať s dospelými. Už máme otestované, že to naozaj funguje.

Druhou skupinou sú ich rodičia a starí rodičia, ktorí udalosti prežili na vlastnej koži. Príbehy by mohli baviť aj dospelých, môžu si zaspomínať a sami prísť s témou na rozhovor.

Prečo majú knihy komiksovú formu? 

Od začiatku som chcela vydávať aj komiksy. Hoci na Slovensku komiks nemá silnú tradíciu, postupne sa rozbieha aj u nás. Je to pekná forma, ako sprostredkovať rôzne témy a príbehy, obzvlášť mladým ľuďom.

Komiks je médium výborné na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností. Obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru, samotného textu je menej, vďaka čomu čitateľ dokáže rýchlo nasať informácie.

Ako séria vznikala?

O projekte som sa najskôr začala rozprávať s kamarátmi. Rozmýšľala som, koho osloviť a ako to celé urobiť. Na začiatku sme plánovali urobiť jednu hrubú komiksovú knihu, no potom sme prišli na to, že by bola škoda, keby sme neporozprávali viac príbehov.

„Neviem, či si mladí ľudia prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si že nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.“

Štyri komiksové knižky, to je osem autorov, kopa ďalších spolupracovníkov a obrovské množstvo práce. Takýto projekt má veľký rozpočet a bez našich partnerov, ktorí nás podporili, by sme komiksy nedokázali vydať.

Spoločnosť O2 vložila dôveru do projektu ako prvá. Dlhodobo podporuje hodnoty slobody a demokracie a o Novembri 89 šíri povedomie už niekoľko rokov. Evidovala som ich aktivity a naše spojenie mi prišlo úplne prirodzené.

Postupne sme začali oslovovať píšucich autorov, najväčšia otázka však bola, kto bude jednotlivé príbehy kresliť. Výborných ilustrátorov je na Slovensku veľa, no nie každý dokáže nakresliť komiks.

Je to naozaj veľmi veľa práce. Každý náš komiks má 32 strán, na každej strane je niekoľko políčok a každé políčko predstavuje samostatnú ilustráciu. Ilustrátor, resp. kreslič tiež musí vedieť rozmýšľať vo filmovom formáte. V komikse totiž výborne fungujú časové skratky, posuny do minulosti. Tento formát preto často robia animátori alebo ľudia, ktorí sa mu vyslovene venujú.

Postupne sme našli štyroch slovenských komiksových ilustrátorov a spárovali sme ich s autormi textu. Jednotlivé autorské dvojice nám následne poslali návrhy príbehov a dramaturg Ján Púček s nimi ďalej pracoval, aby celá séria dobre fungovala. Autori potom rozpracovali návrhy do podrobných scenárov, ktoré vyzerajú takmer ako filmové, a začali tvoriť.

Vonku je zatiaľ prvý komiks Čierna oslava, ďalšie dva komiksy vyjdú koncom októbra. Knižky sú naozaj veľmi pekne spracované. Podľa čoho ste zvolili formát a celkový dizajn?

Formát vychádza z klasického amerického a francúzskeho albumového komiksu. Pôvodne sme chceli urobiť zošitovú sériu. Keďže však máme výpravnú produkciu a chceme predstaviť aj našich autorov, rozhodli sme sa, že si projekt zaslúži patričnú formu – tvrdé dosky, kvalitný papier. Prvá kniha zo série Nežný komiks Čierna oslava však napokon bude mať aj zošitovú verziu, pretože je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Denníka N.

O čom presne je Čierna oslava?

V Čiernej oslave je najviac faktov o Nežnej revolúcii. Príbeh je veľmi civilný a inšpirovaný reálnymi udalosťami. Odohráva sa na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie zo 16. novembra 1989. Atmosféra toho obdobia je vykreslená na motívy hľadania vlastnej identity, rebélie voči rodičom a príslušnosti k subkultúre. A je tam aj láska.

Autorom príbehu je Michal Hvorecký, ktorý si Nežnú revolúciu dobre pamätá, mal vtedy 13 rokov. Sám sa v tom čase často pohyboval neďaleko vtedajšieho Mierového námestia (dnešné Hodžovo námestie), kde sa spomínaný pochod začal, a bol fanúšikom skupiny Depeche Mode, ktorú si obľúbili aj postavy komiksu.

Na aké knihy sa ešte môžeme tešiť v rámci tejto série?

Príbeh ďalšej knihy sa bude odohrávať v Martine, na sídlisku v jednej bežnej rodine, a tak trochu aj v martinskom divadle. Tretí komiks sa svojím príbehom vracia späť do Bratislavy, keď sa 22. novembra 1989 konala prvá masová demonštrácia. Obsahuje surreálne prvky a dotýka sa témy samizdatu.

Posledná kniha v rámci série bude tak trochu horor, ktorý sa odohráva na dedine. Je o emigrácii – o deťoch, ktoré počas komunizmu zo dňa na deň zmizli a ich spolužiaci sa nedozvedeli, kam sa podeli.

„Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.“

Všetky príbehy spája časové obdobie okolo Nežnej revolúcie. Keďže na seba priamo nenadväzujú, budú sa dať čítať v ľubovoľnom poradí. Na konci každého príbehu sa rovnako ako v prípade Čiernej oslavy bude nachádzať jednostranové zhrnutie s informáciami o reálnych udalostiach, ktoré sa v danej knihe spomínajú.

Aká je práca vydavateľa kníh na Slovensku?

Pre mňa veľmi inšpirujúca. Baví ma pracovať s ilustrátormi, autormi, prekladateľmi, editormi či dizajnérmi. Sú to všetko ľudia zo sveta, ktorý sa mi páči. Prácu s textom milujem, kresliť ani dizajnovať však neviem, tak sa tým aspoň obklopujem.

Zároveň musím dodať, že prevádzkovať vydavateľstvo je finančne veľmi náročné. Ešte som nezarobila žiadne peniaze. Všetky hneď použijem na produkciu ďalších kníh a mám aj pôžičku. Milujem tvoriť knihy, ale tá neistota, ako čo dopadne, nie je vždy ľahká. Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.

Tento vydavateľský počin mohla podporiť aj verejnosť. Ako?

V crowdfundingovej kampani mohli záujemcovia pomôcť komiksom tak, že si ich objednali po jednom alebo aj všetky naraz v limitovanej edícii.

Hoci sú knihy na slovenské pomery dosť drahé, ich cena je na hrane toho, aby to ekonomicky dávalo zmysel. Slovenský trh je malý, svet komiksov málo známy, preto ďakujem našim partnerom za dôveru, ktorú vložili do tohto projektu.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Jana H. Hoffstädter

Vo svojom malom vydavateľstve E.J. Publishing spolupracuje so slovenskými autormi, s ilustrátormi a s grafickými dizajnérmi a jej ambíciou je vydávať knihy, ktoré sú krásne navonok aj zvnútra. V súčasnosti pracuje na sérii komiksových knižiek Nežný komiks, ktoré opisujú udalosti Novembra 89. Partnerom série je aj spoločnosť O2 Slovensko. V predaji je v súčasnosti prvá knižka Čierna oslava, k výročiu Nežnej revolúcie vyjdú aj zvyšné tri tituly.


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac