Šariš je regiónom, do ktorého vás náhoda zavedie z iných krajov len zriedka. Pri potulkách východným Slovenskom si to väčšina z nás namieri do Košíc alebo na Spišský hrad. Či už bývate v blízkosti Prešova, alebo len radi zbierate zážitky naprieč Slovenskom, čas strávený objavovaním pamiatok a historických miest Šariša neoľutujete.
Solivar v Prešove
Najvýznamnejšia technická pamiatka Slovenska sa nachádza práve v Prešove. Okrem expozícií, ktoré verne približujú históriu tohto unikátneho komplexu, sa oplatí vyhradiť si čas aj na návštevu soľnej jaskyne. Jej liečivé účinky ocenia najmä alergici a astmatici, no svojou pokojnou atmosférou si získa všetkých.
Slovenské opálové bane
Len málokto vie, že chodby Slovenských opálových baní prešli v roku 2015 kompletnou rekonštrukciou. Vďaka tomu si dnes môžeme pozrieť čarovnú hru farieb slovenského opálu na vlastné oči. Okrem 24 kilometrov banských chodieb sa veľkému úspechu teší aj technické potápanie, ideálne lákadlo pre adrenalínové povahy.
Rozhľadňa pri Kráľovej studni
Najvyššiu rozhľadňu v Bardejovskom kraji hľadajte pri Kráľovej studni. Trinásť metrov vysoká konštrukcia vám sľúbi nádherné výhľady na okolité dediny a kopce. Výlet na hrebeni Ľubovnianskej vrchoviny spojte s opekačkou v príjemnej útulni, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rozhľadne.
Múzeum ľudovej architektúry
Pri výlete do Bardejova nevynechajte Múzeum ľudovej architektúry. Predstaví vám život našich predkov v okolí Horného Šariša a Východného Zemplína. Tento bardejovský komplex je považovaný za najstarší skanzen na Slovensku vôbec. Nachádza sa v ňom vyše dvadsať drevených objektov, ktoré autenticky zachovávajú odkaz ľudových tradícií.
Jaskyňa Zlá diera
Jaskyňa Zlá diera si určite zaslúži medzi fanúšikmi adrenalínových športov oveľa viac pozornosti. Zábavné lezenie či objavovanie tajuplného podzemia v úplnej tme si zamilujú aj vaše ratolesti.
Pripravte sa na objavovanie temných zákutí, špeciálnu výstroj a zábavných inštruktorov.
Šarišský hrad
Vedeli ste, že Šarišský hrad bol jedným z piatich najväčších hradov na Slovensku? Dnes nájdete na mieste pôvodného kráľovského sídla síce už iba zrúcaniny, no napriek tomu vás okolie hradu prekvapí nádherne upraveným areálom. V blízkosti pôvodnej pevnosti vás potešia ďaleké výhľady na okolité hory či vzácne druhy rastlín typické pre flóru Šariša.
Rýchly internet v Bardejove a v Prešove
Aj v lokalitách Bardejov a Prešov môžu zákazníci O2 využiť najrýchlejšie mobilné internetové pripojenie na Slovensku. Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu.
Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.
(No Ratings Yet)
Loading...Páči sa vám, čo práve čítate?
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
- ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
- prečo je mediálna výchova dôležitá,
- aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Spoznajte mladých, ktorí svojou prácou vyživujú komunitu, spoločnosť, regióny, umenie
Mladá generácia využíva svoju slobodu na tvorenie, inovovanie a posúvanie Slovenska vpred.
Čítaj viac
Trúfate si na štúdium v Rokforte? Tak skúste správne odpovedať na týchto 10 otázok o svete Harryho Pottera
Tajomstvá mágie opäť ožívajú v našom kvíze.
Čítaj viac
Hry, ktoré rozhýbu mozgové závity: S týmito 8 aplikáciami posilníte pamäť, komunikačné zručnosti aj logické myslenie
Vymeňte scrollovanie na Instagrame za rozumnú zábavku, ktorá rozvíja vaše mentálne schopnosti.
Čítaj viac
Najmladší z rodiny Galaxy S24, no veľmi obľúbený: Samsung Galaxy S24 FE je skoro na nerozoznanie od svojich starších súrodencov
V odľahčenej verzii získate aj prémiový výkon aj dobrú cenu – teraz ešte lepšiu s výkupným bonusom 120 €.
Čítaj viac
Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať
Čítaj viac
- Psychologička: Ak na sociálnych sieťach zdieľame príspevky kvôli reakciám publika, prehlbujeme si problém chýbajúcej sebahodnoty
- Laci Strike: Deti dnešnej generácie sa od seba vzďaľujú. Tancom im pomáhame rozvíjať zdravý pohyb aj vzájomnú komunikáciu
- Jana a Andrej Zemandl: Ak vytvoríte dieťaťu zážitky, bude menej siahať po smartfóne. Keď ich spojíte s pohybom, budujete v ňom zdravé návyky do dospelosti
- Na Ceste hrdinov SNP som chcel premýšľať nad životom, no diaľková turistika veľmi vyčerpáva hlavu. Keď uvažujete nad každým krokom, na filozofovanie nie je priestor
Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce
Čítaj viac
- Realita najmladšej generácie, nadčasové historické drámy aj zložitosť modernej lásky. Týchto 7 nových slovenských a českých filmov sa oplatí vidieť
- Pompéznosť, intrigy a kráľovské maniere. Týchto 6 kostýmových drám vás prenesie do minulých storočí
- Zákulisie zločinu a špinavé tajomstvá: 9 titulov, s ktorými nahliadnete do krimi sveta z pohodlia obývačky
- Trúfate si na štúdium v Rokforte? Tak skúste správne odpovedať na týchto 10 otázok o svete Harryho Pottera
- Konečne smartfón s „wow efektom“. Google Pixel 9 Pro XL korunujeme za nového šampióna
- Všestrannosť v prémiových rozmeroch. Xiaomi Redmi Pad Pro 5G je perfektný tablet na cestovanie
- HONOR 200 Lite prináša kompletnú výbavu, na ktorú neminiete veľa peňazí
- Takéto fotky sme zo smartfónu ešte nevideli. Xiaomi 14 Ultra prináša prémiovosť v dizajne, výbave aj výkone
- Spravte si zo smartfónu osobného trénera. Vybrali sme 10 aplikácií, ktoré vás dostanú do formy
- Všetko, čo vás baví, máte poruke: S Apple Watch už zavoláte bez toho, aby ste mali pri sebe iPhone
- Apple doplnil na telefón tlačidlo, ktoré si nikto nepýtal. iPhone 15 Pro neponúka žiadnu revolučnú vychytávku, no aj tak ho nebudete chcieť pustiť z ruky
- Fičí až 70 % rýchlosťou svetla a je mimoriadne spoľahlivý. Prečo je optický internet dobrým riešením pre domácnosti?
- Akákoľvek nepohoda u zamestnanca sa skôr či neskôr prejaví na jeho výkone. Riaditeľka oddelenia ľudských zdrojov v O2 Jana Sekerová radí, ako sa cítiť v práci čo najlepšie
- Zlatica Maarová: Kým si rodič neprečíta seriózne články o kvír ľuďoch, dokáže len vnímať, že svoje dieťa stále ľúbi, no ťažko mu porozumie
- Aj pri priateľoch náš mozog vyplavuje hormón lásky. Psychologička vysvetľuje, ako nám priatelia nahrádzajú rodinu či romantické vzťahy
- Happytarián Aleš Bednařík: Návod na šťastný život nehľadajte v motivačných citátoch. Radšej lepšie spoznajte seba samého a venujte čas svojím blízkym
