Majestátna bošácka hruška bojuje o titul Európsky Strom roka 2016

Slovensko v medzinárodnej súťaži zastupuje tento majestátny 200-ročný strom.

Slovensku sa opäť podarilo zabodovať v medzinárodnej súťaži. Tentokrát nás reprezentuje dvestoročná hruška ružová zo Zabudišovej, miestnymi prezývaná aj „Rúžovka“. Spolu s belgickým dubom, českou lipou alebo francúzskym cédrom sa dostala medzi „finalistov“ súťaže o titul najkrajší európsky strom roka 2016.

A toto sú stromy z jednotlivých krajín, ktoré v národných hlasovaniach poslali ich obyvatelia do finále:

„Tisícročná“ lipa z Heede, Nemecko

Pod týmto v skutočnosti „len“ 600-ročným stromom, s obdivuhodným obvodom kmeňa 18 metrov, si sľubovali v minulosti vernosť zaľúbené mladé páry. Dodnes má pre obyvateľov veľkú hodnotu. Každoročne sa pod touto lipou vyhlasuje víťaz obecnej streleckej súťaže.

Modrý previsnutý céder, Francúzsko

Pred 150 rokmi vysadili modrý céder atlasský v srdci francúzskeho arboréta Vallée-aux-Loups. Vďaka neobvyklej mutácii však vyrástol ako previsnutý. Všetky ostatné previsnuté cédre sú jeho potomkami – vyrástli z jeho odrezkov. Koruna stromu vytvára príjemný chládok s plochou až 700m2.

Dub Tamme-Lauri, Estónsko

Dub Tamme-Lauri bol pomenovaný po bohovi ohňa Lauritsovi, o ktorom sa hovorilo, že v dube žije. Dub bol vyobrazený na estónskej desaťkorunovej bankovke. Niekoľkokrát doňho udrel blesk, ktorý poškodil vetvy. V strede kmeňa má veľkú dutinu, do ktorej sa zmestí sedem ľudí. Dub Tamme-Lauri je najmohutnejší a najstarší strom v Estónsku.

Hruška z Cubbingtonu, Anglicko, Spojené kráľovstvo

Táto hruška je najväčšou planou hruškou v grófstve Warwickshire a dokonca druhou najväčšou v celom Spojenom Kráľovstve. Má 250 rokov a stala sa populárnou turistickou atrakciou. Ak by sa náhodou zrealizoval projekt železničného koridoru z Londýna do Birminghamu, tento strom by sa stal jeho obeťou.

Hruška z Bošáce – Zabudišovej, Slovensko

Dvestoročná hruška je typickou miestnou odrodou, ktorá rastie len bošáckom regióne. Meno si zaslúžila vďaka ružovkastému sfarbeniu jej chutných plodov. Pálenka a sušené ovocie z týchto ovocných stromov sa z Bošáce vyvážali na pltiach a neskôr železnicou aj do Viedne a Budapešti.

Ružovka je vysoká 14 metrov, jej kmeň má obvod 231 centimetrov. Viac sa o nej dočítate na sociálnej sieti.

Tatobitská tisícročná lipa, Česká republika

Majestátna 650-ročná lipa je symbolom Tatobít a je dokonca aj na ich vlajke a obecnom znaku. V 50-tych rokoch sa pri búrke odlomila polovica stromu. Kmeň miestny zručný remeselník spevnil obručami a vo veľkej dutine uprostred stromu bola vraj vložená aj lavička.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Dub v Dunajskom parku v Silistre, Bulharsko

Nádherne košatý 150-ročný dub rastie v najstaršom mestskom parku v Bulharsku – v parku Silistre. Pod tento dub chodí každodenne čerpať životnú energiu množstvo ľudí.

Veľký dub v meste Liernu, Belgicko

Tento 1000-ročný strom je opradený legendou. Povráva sa, že keď sám Karol Veľký prechádzal lesom, spustila mu na hlavu malý žaluď sojka. Cisár ho zasadil do zeme a dodal:  „Malý dub, ľudia z Liernu si ťa vždy budú pamätať“.

Dub so životom na vlásku, Wales, Spojené kráľovstvo

Krásny dub prežil až dodnes len vďaka tomu, že mladý kosec, ktorý dostal za úlohu vykosiť zarastenú pastvinu, dostal zrazu neznesiteľnú bolesť lakťa. Až neskôr sa dozvedel, že ho farmár zabudol upozorniť na mladý stromček. Strom tak aj naďalej rastie v Národnej botanickej záhrade vo Walese, ktorá je súčasťou grófstva Carmarthen.

Dubo-borovica v Canicose, Španielsko

Toto je veľmi zvláštny strom, ktorý nájdete na starej zarastenej pastvine na sever od španielskej obce Canicosa. Je totiž dvojstromom. Vznikol tak, že semienko borovice lesnej vyklíčilo v dutine dubu pyrenejského.

Dub sufražetiek, Škótsko, Spojené kráľovstvo

Tento dub je oproti ostatným finalistom úplným mladíkom. Má “len” 97 rokov, no už stihol plniť dôležitú úlohu v histórii žien v Glasgowe. Zasadili ho totiž suražetky v roku 1918 na pamiatku udelenia volebného práva ženám. Ženská knižnica v Glasgowe k nemu organizuje pravidelné tematické prechádzky.

Tisícročný dub Bolko, Poľsko

Ďalší „Matuzalem“ spomedzi dubov sa podľa legendy sa spája so založením Poľského štátu a je pýchou celého regiónu. Inšpiráciou pre meno tohto 1000-ročného dubu bola poľská slávnosť Bolkowanie, počas ktorej každoročne v obci Ruda Huta chodia tísíce ľudí obdivovať krásu tohto pamätného stromu.

Strom mieru, Severné Írsko, Spojené kráľovstvo

Tento 96-ročný dub sa nachádza v Parku mieru v Belfaste a bol vysadený pri príležitosti Dňa Britského impéria v roku 1919 na oslavu mieru a tých, ktorí sa nikdy nevrátili z Veľkej vojny. Vedľa stromu je osadený pamätník.

Strom generácií, Írsko

Tento buk vysadil Paddy Keene v roku 1980 zo semienka. Nazval ho stromom generácií, pretože v rokoch 1996 až 2010 do jeho kôry vryl iniciály svojich 12-tich vnúčat s dátumami ich narodenia.

Najstarší strom v Bátaszéku, Maďarsko

Dub z Bátaszéku je pozostatkom pôvodného lesa z 18. storočia. Kaplnka pri ňom bola postavená v čase morovej epidémie a ľudia sa do nej chodili pomodliť aj počas povodní v roku 1956. Podľa miestnej tradície sa pre dobrú a bohatú úrodu hrozna musí kmeň stromu každoročne pokvapkať vínom.

Hlasovanie o najkrajší Európsky Strom roka 2016 bolo na konci februára ukončené. Výsledky budú slávnostne vyhlásené 20. apríla 2016 v Bruseli, ale nájdete ich aj na tejto webovej stránke.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac