Majestátna bošácka hruška skončila tretia v súťaži Európsky Strom roka 2016

Slovensku v medzinárodnej súťaži získal tretie miesto tento majestátny 200-ročný strom.

Slovensku sa opäť podarilo zabodovať v medzinárodnej súťaži. V tomto ročníku nás reprezentovala dvestoročná hruška ružová zo Zabudišovej, miestnymi prezývaná aj „Rúžovka“. Spolu s belgickým dubom, českou lipou alebo francúzskym cédrom sa dostala medzi „finalistov“ súťaže o titul najkrajší európsky strom roka 2016 a nakoniec získala perfektné tretie miesto.

Dvestoročná hruška je typickou miestnou odrodou, ktorá rastie len bošáckom regióne. Meno si zaslúžila vďaka ružovkastému sfarbeniu jej chutných plodov. Pálenka a sušené ovocie z týchto ovocných stromov sa z Bošáce vyvážali na pltiach a neskôr železnicou aj do Viedne a Budapešti.

Ružovka je vysoká 14 metrov, jej kmeň má obvod 231 centimetrov. Viac sa o nej dočítate na sociálnej sieti.

Pozrite si, ako vyzerala konkurencia z jednotlivých európskych krajín, ktorá s ňou súťažila vo finále:

„Tisícročná“ lipa z Heede, Nemecko

Nádherný“len“ 600-ročný strom, s obdivuhodným obvodom kmeňa 18 metrov. Zaľúbené mladé páry si pod ním vraj sľubujú vernosť už celé veky.

Modrý previsnutý céder, Francúzsko

Pred 150 rokmi vysadili modrý céder atlasský v srdci francúzskeho arboréta Vallée-aux-Loups. Vďaka neobvyklej mutácii však vyrástol ako previsnutý. Všetky ostatné previsnuté cédre sú jeho potomkami – vyrástli z jeho odrezkov. Koruna stromu vytvára príjemný chládok s plochou až 700m2.

Dub Tamme-Lauri, Estónsko

Dub Tamme-Lauri bol pomenovaný po bohovi ohňa Lauritsovi, o ktorom sa hovorilo, že v dube žije. Dub bol vyobrazený na estónskej desaťkorunovej bankovke. Niekoľkokrát doňho udrel blesk, ktorý poškodil vetvy. V strede kmeňa má veľkú dutinu, do ktorej sa zmestí sedem ľudí. Dub Tamme-Lauri je najmohutnejší a najstarší strom v Estónsku.

Hruška z Cubbingtonu, Anglicko, Spojené kráľovstvo

Táto hruška je najväčšou planou hruškou v grófstve Warwickshire a dokonca druhou najväčšou v celom Spojenom Kráľovstve. Má 250 rokov a stala sa populárnou turistickou atrakciou. Ak by sa náhodou zrealizoval projekt železničného koridoru z Londýna do Birminghamu, tento strom by sa stal jeho obeťou.

Tatobitská tisícročná lipa, Česká republika

Majestátna 650-ročná lipa je symbolom Tatobít a je dokonca aj na ich vlajke a obecnom znaku. V 50-tych rokoch sa pri búrke odlomila polovica stromu. Kmeň miestny zručný remeselník spevnil obručami a vo veľkej dutine uprostred stromu bola vraj vložená aj lavička.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Dub v Dunajskom parku v Silistre, Bulharsko

Nádherne košatý 150-ročný dub rastie v najstaršom mestskom parku v Bulharsku – v parku Silistre. Pod tento dub chodí každodenne čerpať životnú energiu množstvo ľudí.

Veľký dub v meste Liernu, Belgicko

Tento 1000-ročný strom je opradený legendou. Povráva sa, že keď sám Karol Veľký prechádzal lesom, spustila mu na hlavu malý žaluď sojka. Cisár ho zasadil do zeme a dodal:  „Malý dub, ľudia z Liernu si ťa vždy budú pamätať“.

Dub so životom na vlásku, Wales, Spojené kráľovstvo

Krásny dub prežil až dodnes len vďaka tomu, že mladý kosec, ktorý dostal za úlohu vykosiť zarastenú pastvinu, dostal zrazu neznesiteľnú bolesť lakťa. Až neskôr sa dozvedel, že ho farmár zabudol upozorniť na mladý stromček. Strom tak aj naďalej rastie v Národnej botanickej záhrade vo Walese, ktorá je súčasťou grófstva Carmarthen.

Dubo-borovica v Canicose, Španielsko

Toto je veľmi zvláštny strom, ktorý nájdete na starej zarastenej pastvine na sever od španielskej obce Canicosa. Je totiž dvojstromom. Vznikol tak, že semienko borovice lesnej vyklíčilo v dutine dubu pyrenejského.

Dub sufražetiek, Škótsko, Spojené kráľovstvo

Tento dub je oproti ostatným finalistom úplným mladíkom. Má “len” 97 rokov, no už stihol plniť dôležitú úlohu v histórii žien v Glasgowe. Zasadili ho totiž suražetky v roku 1918 na pamiatku udelenia volebného práva ženám. Ženská knižnica v Glasgowe k nemu organizuje pravidelné tematické prechádzky.

Tisícročný dub Bolko, Poľsko

Ďalší „Matuzalem“ spomedzi dubov sa podľa legendy sa spája so založením Poľského štátu a je pýchou celého regiónu. Inšpiráciou pre meno tohto 1000-ročného dubu bola poľská slávnosť Bolkowanie, počas ktorej každoročne v obci Ruda Huta chodia tísíce ľudí obdivovať krásu tohto pamätného stromu.

Strom mieru, Severné Írsko, Spojené kráľovstvo

Tento 96-ročný dub sa nachádza v Parku mieru v Belfaste a bol vysadený pri príležitosti Dňa Britského impéria v roku 1919 na oslavu mieru a tých, ktorí sa nikdy nevrátili z Veľkej vojny. Vedľa stromu je osadený pamätník.

Strom generácií, Írsko

Tento buk vysadil Paddy Keene v roku 1980 zo semienka. Nazval ho stromom generácií, pretože v rokoch 1996 až 2010 do jeho kôry vryl iniciály svojich 12-tich vnúčat s dátumami ich narodenia.

Najstarší strom v Bátaszéku, Maďarsko

Dub z Bátaszéku je pozostatkom pôvodného lesa z 18. storočia. Kaplnka pri ňom bola postavená v čase morovej epidémie a ľudia sa do nej chodili pomodliť aj počas povodní v roku 1956. Podľa miestnej tradície sa pre dobrú a bohatú úrodu hrozna musí kmeň stromu každoročne pokvapkať vínom.

Ako sa v súťaži umiestnili ostatné stromy nájdete na tejto webovej stránke.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac