Každá časť Slovenska ukrýva v sebe kultúrne bohatstvo, ktoré je charakteristické pre danú oblasť. Popri Čičmianskych dreveniciach alebo skanzenoch, máme na Slovensku aj ďalší skvost ľudovej architektúry, ktorý si všimla dokonca aj medzinárodná komisia pre historické a kultúrne pamiatky UNESCO. Sú to drevené chrámy. 

Väčšinu z nich nájdete na východnom a severnom Slovensku, na úpätí Karpát. Drevené chrámy za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo.

Chrám stojí bez jediného klinca

Drevené chrámy pochádzajú zo 16. až 18. storočia a stavali sa prevažne na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach v obciach. Pôdorys a stavbu chrámu ovplyvňuje aj typ sakrálnej stavby, na Slovensku nájdete rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke, aj pravoslávne drevené chrámy.

Zaujímavosťou je, že vo väčšine chrámov sa dodnes pravidelne konajú bohoslužby.

Keď sa pozriete na chrámy zblízka, nenájdete žiadne kovové spoje. Úloha postaviť stavbu bez použitia jediného klinca v minulosti preverila staviteľské zručnosti nejedného miestneho remeselníka. Prečo sa vlastne nepoužíval iný stavebný materiál okrem dreva?

Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa z duchovných dôvodov nesmeli používať klince. Tie boli totiž priamo asociované s ukrižovaním Krista. Ľudoví majstri sa preto snažili o zhotovenie drevených spojov, ktoré boli pevné a odolávali poveternostným vplyvom. Riešením boli dômyselné tesárske väzby a drevené dubové kliny, ktorými sa spevňovali hlavné konštrukčné časti.

Okrem použitia prírodných materiálov, predovšetkým dreva, sa chrámy vyznačujú charakteristickou umeleckou výzdobou. Krásne šindľové strechy sú príkladom tesárskych a rezbárskych zdatností našich predkov, rovnako aj železné kríže ukuté u miestnych kováčov. To jedinečné skrývajú všetky chrámy vo vnútri – umelecké výtvarné či sochárske diela – v rímskokatolíckych a evanjelických kostoloch zakomponované v bohato zdobených oltároch, v chrámoch východného obradu v podobe ikonostasov, drevených stien s ikonami oddeľujúcimi svätyňu od zvyšnej časti chrámu.

8 drevených chrámov v zozname UNESCO

Na druhej strane, to, čo na týchto chrámoch dodnes obdivujeme, zároveň prispelo k ich súčasnému malému počtu. Nezachovalo sa ich totiž veľa. Celodrevené konštrukcie kratšie odolávali poveternostným vplyvom, podliehali požiarom, alebo boli nahradené trvácnejšími murovanými stavbami.

Z pôvodných niekoľko stoviek drevených chrámov na našom území sa zachoval len zlomok. Dodnes sa ich zachovalo len päťdesiatdeväť – 42 rusínskych drevených cerkví, 11 rímskokatolíckych a 6 evanjelických kostolov. V minulom roku k nim pribudol aj nový drevený chrám v Ľutine.

V snahe o záchranu týchto vzácnych drevených chrámov má takmer polovica z nich štatút národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2008 im bola priznaná aj celosvetová hodnota a výnimočnosť. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zaradené rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách, Hronseku a Kežmarku, a gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomírovej a Ruskej Bystrej.

Kostol, ktorý trikrát zmenil dedinu

Niekedy treba v záujme uchovania pamiatok zasiahnuť naozaj netradične. Možno ste si na mape všimli, že niekoľko drevených kostolíkov bolo presťahovaných z ich pôvodnej lokality do vzdialených skanzenov a múzeí.

Pri tomto procese  sa celá stavba rozmontuje a jednotlivé trámy a súčasti sa starostlivo očíslujú, aby mohli byť premiestnené a na novom mieste opäť zmontované.

Sťahovanie chrámov však nie vždy súviselo iba so snahou o ich záchranu. V minulosti nebolo ojedinelé, že sa drevené stavby postupne nahradzovali odolnejšími murovanými chrámami. Možnosť premiestňovania tak v minulosti umožňovala dokonca aj ich predaj do susedstva. Drevený chrám sa jednoducho predal do inej obce, ktorá si nemohla dovoliť postaviť nový, murovaný chrám.

“Rekordérom v počte predajov a premiestňovaní je drevený chrám zo Zemplína, ktorý bol predaný dokopy trikrát. Najprv ho kúpili z jednej dediny v poľskej Haliči do Habury. Tí ho predali do Malej Poľany a odtiaľ putoval do Čiech – do Hradca Králové.” dodáva Miroslav Buraľ, prírodovedec a odborník na históriu severného Zemplína. Miestni si v roku 2011 svojpomocne postavili vernú kópiu pôvodného chrámu, ktorý stál v obci pred 250 rokmi. Tento chrám je tak najmladším dreveným kostolíkom na Slovensku.

Počas prvej Československej republiky boli takto premiestnené tri drevené chrámy –  v roku 1926 z Mikulášovej do Bardejovských Kúpeľov, v roku 1927 z Kožuchoviec do Košíc a v roku 1929 z Malej Poľany do Hradca Králové. Podobný osud postihol po druhej svetovej vojne aj drevené chrámy z obcí Zboj, Nová Sedlica a Matysová. V Šarišskom múzeu v Bardejovských Kúpeľoch nájdete dva kostolíky, ktoré boli pôvodne v Zboji a Mikulášovej.

Niektoré chrámy nie sú zachovanými originálmi, ale presnými replikami stavieb, ktoré zanikli. V skanzene Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku nájdete vernú repliku dreveného chrámu z obce Nová Polianka. V Habure zostala iba replika dreveného chrámu, ktorý bol prenesený do Hradca Králové. V Ľutine od roku 2015 stojí replika pôvodného chrámu iba vďaka dobre zachovaným kresbám od pamiatkára a maliara, bardejovského rodáka Viktora Myszkovskeho.

Cyklistický chodník ikon na Zemplíne

Na Zemplíne je všetkých deväť drevených chrámov prepojených Cyklistickým chodníkom ikon a v rámci iniciatívy Obnova drevených chrámov podporenej z grantov EHP, sa v posledných rokoch podarilo zabezpečiť obnovu štyroch drevených chrámov, z toho dvoch v havarijnom stave. Ak sa do tohto kúta Slovenska vyberiete na výlet, neobídite neobyčajnú výstavu o ikonografii Zemplína v drevenom chráme v Šmigovci. Aby chrám po obnove neostal prázdny, rozhodli sa využiť ho zatiaľ ako netradičný výstavný priestor. Začiatok výstavy je naplánovaný na máj 2016.

Ak nemáte čas navštíviť všetky stavby, v Miniskanzene drevených chrámov v Ľutine nájdete v areáli pútnického miesta vedľa seba množstvo zmenšenín drevených chrámov v mierke 1:10 pokope.

A práve vďaka neúnavnej snahe historikov, regionálnych organizácií, múzeí a skanzenov, ale aj dobrovoľníkov sa postupne pracuje na obnove schátralých chrámov a propagácii týchto cenných národných kultúrnych pamiatok.

Viac o histórii a iné zaujímavosti o drevenej architektúre nájdete na stránkach gotocarpathia.sk, muzeum.sk a drevenechramy.sk.

Vladimír Šifra je fotograf, ktorý trávi dlhé dni v teréne po rôznych kútoch Slovenska, aby mohli vzniknúť unikátne zábery a časozberné videá z našich najkrajších hôr, dolín a dediniek.

Páčil sa vám článok?

Loading...