Netradičné kaštiele na strednom Slovensku, ktoré stoja za pozornosť

Miniseriál o slovenských kaštieľoch uzatvárame tretím dielom, v ktorom sa pozrieme na zaujímavé šľachtické sídla Žilinského a Banskobystrického kraja.

Po článkoch o unikátnych kaštieloch na západnomvýchodnom Slovensku, náš miniseriál uzatvárame tretím dielom, v ktorom sa pozrieme na zaujímavé šľachtické sídla Žilinského a Banskobystrického kraja.

Sme krajinou bohatou na množstvo turisticky atraktívnych historických stavieb. Žiaľ veľká časť kaštieľov a zemianskych kúrií dnes nie je v najlepšom stave a zaslúžili by si rekonštrukciu. Inak im hrozí zánik.

Snáď menšia propagácia v podobe takejto série článkov, aspoň čiastočne prinavráti trochu zaslúženej pozornosti nášmu kultúrnemu a historickému dedičstvu.

Kaštieľ v Haliči

Návštevníkov Haliče zďaleka víta prekrásny renesančno-barokový kaštieľ vypínajúci sa na kopci nad obcou. Tento kaštieľ (niekde uvádzaný aj ako zámok) vznikol zo staršieho strážneho hradu a jeho najvýznamnejšími majiteľmi boli bohatí a vplyvní Forgáchovci.

Povesť vraví, ako sa manželka jedného haličského grófa z rodu Forgáchovcov stala obeťou únosu zo strany obávaného lúpežného rytiera Imricha Balassu sídliaceho na neďalekom hrade Divín. Statočný Forgách však poznal tajnú podzemnú chodbu vedúcu z Haličského zámku až do Balassovho sídla, a svoju milovanú z rúk tyrana zachránil.

Kaštieľ v Haliči obklopený vkusným parkom nedávno zrekonštruovali a otvorili pre verejnosť.

Kaštieľ v Sliači

Na pravom brehu Hrona v sliačskej mestskej časti Hájniky stojí zaujímavá historická stavba – ranorenesančný kaštieľ z prvej polovice 16. storočia. Ide o jeden z mála zachovaných kaštieľov v regióne Pohronia, a zároveň jeden z najstarších na Slovensku.

Stavbu vyznačujúcu sa jednoduchým architektonickým riešením a estetickou sgrafitovou výzdobou si dal vystavať zemiansky rod Bezeghovcov, v ktorého vlastníctve zostal až do 20. storočia.

Kaštieľ bol pôvodne obklopený vodnou priekopou, ktorá sa napúšťala v prípade nebezpečenstva. V 17. storočí bola okolo rezidencie vybudovaná záhrada. Kaštieľ i záhrada sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami.

Kaštieľ vo Svätom Antone

Svätý Anton, malebná vieska neďaleko Banskej Štiavnice, ukrýva monumentálny barokovo-klasicistický kaštieľ obklopený výstavným anglickým parkom s vodopádmi, jazierkami a umelou jaskyňou.

Táto honosná rezidencia vysokej krajinskej šľachty je dnes sídlom jediného slovenského múzea zameraného na lovectvo a poľovníctvo. Okrem lovectva a poľovníctva sa v kaštieli nachádzajú i vzácne historické expozície, najmä nádherné šľachtické salóny s drahocenným originálnym vybavením. Najhodnotnejší je tzv. Zlatý salón zariadený nábytkom, ktorý dostala Mária Antoinetta (francúzska kráľovná popravená počas Veľkej francúzskej revolúcie) od svojej matky, Márie Terézie.

Kaštieľ v Diviakoch

Výraznou dominantou dedinky Diviaky je kaštieľ rodu Platthyovcov vystavaný v 17. storočí v renesančnom slohu. Táto vzácna kultúrna pamiatka patrila dlho Matici slovenskej, dnes slúži ako depozitné pracovisko Slovenskej národnej knižnice.

Interiéry kaštieľa, žiaľ, nie sú otvorené pre verejnosť, pohľadom na jeho pôvabný zovňajšok, ktorý vo svojom diele vyzdvihol i slávny uhorský polyhistor Matej Bel označivší kúriu za veľkú ozdobu obce, sa však môže bez okolkov pokochať každý.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Okrem renesančného platthyovského kaštieľa sa v obci Diviaky nachádza i mladší rokokovo-klasicistický kaštieľ Tarnóczyovcov obklopený miestnym parkom. I tento však možno obdivovať len zvonku.

Kaštieľ Radvanských v Radvani

Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Patrik Kunec

Zaujímavou kultúrno-historickou pamiatkou Radvane – kedysi samostatnej obce, dnes časti Banskej Bystrice – je štvorkrídlový goticko-renesančný kaštieľ zo začiatku 16. storočia obklopený malým parkom.

Kaštieľ pútajúci pozornosť ozdobnou renesančnou atikou postavil rod Radvanských pravdepodobne na mieste staršieho vodného hradu. Kedysi patril zaiste k výstavným budovám, aby sa k nim však opätovne zaradil, potrebuje rekonštrukciu.

Tihányiovský kaštieľ

Tihányiovský kaštieľ nachádzajúci sa v banskobystrickej mestskej časti Radvaň je národnou kultúrnou pamiatkou pochádzajúcou z prvej polovice 17. storočia. Jeho interiéry dnes hostia prírodovednú expozíciu Stredoslovenského múzea.

Návštevník sa tu zoznámi s rastlinstvom, živočíšstvom, skamenelinami, horninami i minerálmi stredného Slovenska, spozná tunajšie najvýznamnejšie prírodné i umelé ekosystémy a rozšíri si vedomosti aj z oblasti ekológie a ochrany prírody. V miestnosti venovanej tatranskej prírode si môže prehrať i hlasy vystavovaných živočíchov.

Kuneradský zámok

Romanticky pôsobiaci Kuneradský zámok dal začiatkom 20. storočia vystavať gróf Ballestrém v štýle francúzskej secesie. Pôvodne rekreačnú loveckú rezidenciu obklopuje nedotknutá príroda Svitačovej doliny.

Zámok, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, momentálne nie je prístupný verejnosti a – žiaľ – nie je ani v príliš dobrom stave. Napriek tomu je navštevovanou turistickou atrakciou, vychádza z neho niekoľko turistických chodníkov vedúcich na vrcholy priľahlej časti Malej Fatry.

Kaštieľ v Divíne

V strede obce Divín, priamo pod divínskym hradným vrchom, stojí renesančný kaštieľ, ktorý dal v druhej polovici 17. storočia postaviť Imrich III. Balaša. Kaštieľ bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je obohnaný pevnostným múrom so štyrmi mohutnými bastiónmi. Predstavuje výraznú architektonickú dominantu obce.

Kaštieľ v Podrečanoch

Malebná juhoslovenská obec Podrečany ukrýva prekrásnu históriou dýchajúcu pamiatku. Touto pamiatkou je reprezentatívny secesný kaštieľ postavený podľa vzoru francúzskych zámkov a zakomponovaný do prírodno-krajinárskeho parku. V kaštieľskom parku sa nachádza viacero vzácnych drevín.

Veľkolepé panské sídlo patriace k skvostom šľachtickej vidieckej architektúry na Slovensku vystaval v 19. storočí rod Kuchynkovcov. Podrečiansky kaštieľ donedávna slúžil ako depozit Novohradského múzea v Lučenci, dnes je však v súkromných rukách a nie je prístupný verejnosti.

Kaštieľ v Opatovej pri Lučenci

Opatová pri Lučenci, kedysi samostatná obec, dnes súčasť okresného mesta Lučenec, sa v minulosti hrdila majestátnym secesným kaštieľom – zámkom, ktorý na dominantnej vyvýšenine nad obcou vystaval v 19. storočí šľachtický rod Prónayovcov.

Kaštieľ stojí na svojom mieste i dnes, pýšiť sa ním však už príliš nemožno. Kedysi prekrásne panské sídlo sa pomaly ale isto mení na ruinu, výstavný park, ktorý ho obklopoval, a z ktorého sa naskytal nádherný výhľad na šíre okolie zarastá. Či sa pamiatka dočká adekvátnej rekonštrukcie a aké bude jej ďalšie využitie nevedno.

Kaštieľ v Liptovskej Štiavnici

Liptovskú Štiavnicu, drobnú viesku ležiacu neďaleko Ružomberku, zdobí pôvabný renesančno-barokový kaštieľ s vežičkami vystavaný v 17. storočí. Toto pôvodne šľachtické sídlo bolo v roku 1946 zoštátnené a nakrúcali sa tu viaceré scény slovenských filmov a seriálov. Dnes je objekt opäť v súkromnom vlastníctve a jeho interiéry nie sú prístupné verejnosti.

Kubínyovský kaštieľ vo Vyšnom Kubíne

Pôvodne renesančný, neskôr klasicisticky upravený Kubínyovský kaštieľ je ozdobou malebnej oravskej obce Vyšný Kubín. Pôvabná stavba nachádzajúca sa v západnej časti obce zaujme návštevníkov najmä klasicistickou fasádou s tympanónom na rizalite a nárožnými vežami s cibuľovými baňami.

Kaštieľ pochádza zo 17. storočia a – ako je zrejmé i z jeho názvu – v minulosti patril šľachtickému rodu Kubínyovcov. Verejnosti môže byť povedomý tým, že sa tu nakrúcali filmy Námestie svätej Alžbety a Cársky kuriér.

Kaštieľ vo Vidinej

Barokový kaštieľ nachádzajúci sa približne v strede obce Vidiná patrí k architektonickým skvostom novohradského regiónu. Bol postavený začiatkom 18. storočia na základoch staršej pevnostnej stavby pochádzajúcej pravdepodobne z husitského obdobia.

Kaštieľ má reprezentatívnu obytnú časť zdobenú nárožnými vežami so šindľovými strieškami a jednoduchšie pôsobiacu hospodársku časť. Obklopuje ho veľký upravený park s množstvom vzácnych drevín.

Rezidencia v súčasnosti slúži ako misijný dom Spoločnosti Božieho srdca. Tejto spoločnosti ho darovala posledná šľachtická majiteľka, grófka Hedviga Asbóthová, ktorá bola veľmi zbožná, čoho dokladom je i fakt, že dala v obci postaviť kostol.

Kaštieľ v Hornej Lehote

Malá oravská obec Horná Lehota stála kedysi na strategicky i hospodársky významnej ceste spájajúcej uhorské banské mestá s trhovými mestami Poľska. Prechádzali tadiaľto a zastavovali sa tu všelijakí dôležití ľudia.

Nečudo, že si tu v druhej polovici 16. storočia vybudoval svoje sídlo i významný šľachtic Juraj Abaffy, kapitán Oravského hradu. Jeho rezidencia postavená v duchu talianskej renesancie patrila svojho času k najreprezentatívnejším panským sídlam na Orave.

Kaštieľ si dodnes zachoval svoj pôvodný renesančný vzhľad, vďaka čomu sa (údajne) považuje za najsevernejšie situovanú pamiatku talianskej renesancie na svete.

Kaštieľ z Parížoviec v skanzene Pribylina

Goticko-renesančný kaštieľ je najstaršie zachované zemianske sídlo v Liptove. Gotické jadro pochádza už zo 14. storočia, v priebehu času budovu niekoľkokrát prestavali. Za svoju dnešnú podobu vďačí renesančnej prestavbe zo 17. storočia.

Pôvodná obec Parížovce, odkiaľ stavba pochádza, bola zatopená pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Vzácny kaštieľ sa podarilo pamiatkárom rozobrať a jeho časti presunúť do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Slovensko je, čo sa týka historických stavieb, nesmierne mnohotvárne a všetky zaujímavé stavby by sa nám do článku nezmestili. Máte vo svojom okolí podobné stavby, ktoré sme v článku nespomenuli? Podeľte sa o svoje tipy na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

7 najčudnejších modelov telefónov, aké kedy vyrobili

Telefón poháňaný malinovkou alebo model, čo vyzerá ako hamburger. Aj takéto nápady skrsli v hlavách produktových dizajnérov.

Výrobcovia telefónov urputne súperia o svojich zákazníkov a každý rok sa predháňajú v tom, kto príde nielen s technologicky dokonalejšou mašinkou, ale v prvom rade s originálnym dizajnom, ktorým porazia konkurenciu na celej čiare.

Niekedy to však aj dizajnéri trošku preženú. Toto sú príklady, kde bolo priveľa kreativity na škodu.

Telefón na malinovku

Zdroj: Daizi Zheng

Lítiové batérie v telefónoch sú relatívne drahé, škodia životnému prostrediu a sú náročné na likvidáciu. Dizajnérka Daizi Zheng preto pre Nokiu navrhla telefón, ktorý je namiesto štandardnej batérie poháňaný len sladenými nápojmi.

Po „vybití“ takejto bio-batérie sú molekuly glukózy enzýmami rozložené do takej miery, že po nápoji ostane ako odpadový produkt už len voda a kyslík.

Chamelefón

Zdroj: Fujitsu

Chamelefón (Chamelephone) navrhol dizajnér Hiroyuki Tabuchi pre spoločnosť Fujitsu. Ako už napovedá aj samotný názov, jeho obal dokáže kopírovať farbu a textúru podkladu, na ktorom je položený.

Takýto dizajn je nepochybne originálny a príťažlivý, žiaľ trochu nepraktický pri jeho strate a následnom hľadaní.

Zlatý Budha

Telefón Golden Buddha pripomína na prvý pohľad pudrenku alebo kompas s budhistickou symbolikou. Je však určený pre potreby čínskeho trhu, konkrétne pre vrcholových manažérov, ktorí nemajú čas odskočiť si cez náročný deň do budhistického chrámu.

Ako náhrada im má slúžiť funkcia virtuálnej modlitebnej izby, ktorou je telefón vybavený. Okrem náboženských motívov je telefón vyzdobený aj 24-karátovým zlatom a jeho cena pri uvedení na trh bola 1 750 dolárov.

GoldVish „Le Million“

Zdroj: Goldvish

V čase jeho uvedenia na trh tento švajčiarsky telefón stál milión dolárov, čím sa zaradil do Guinessovej knihy rekordov ako najdrahší a zároveň najexkluzívnejší telefón. Má na sebe 140 gramov zlata a je doslova obsypaný diamantami s celkovou hmotnosťou 120 karátov (24 gramov).

Trávnatý telefón

V dnešnej konzumnej spoločnosti mobilné telefóny v priemere nemajú dlhší životný cyklus ako tri a pol roka. Práve preto dizajnérka Je-Hyun Kim prišla s konceptom rozložiteľného telefónu vyrobeného zo sena a recyklovateľných materiálov. Telefón sa do dvoch rokov prakticky úplne rozmrví.

Humanoidný mobil

Japonský mobil Elfoid, akúsi bábiku, vymysleli v HIL (Hiroshi Ishiguro Laboratories) s cieľom poľudštiť komunikáciu medzi ľuďmi, ktorá sa stáva v dôsledku technologického pokroku čoraz neprirodzenejšou. Jeho tvar pripomína niečo medzi robotom a ľudským embryom.

Vedci z HIL sa nazdávajú, že prístroj tohto tvaru bude lepšie imitovať prítomnosť iného človeka, tým, že k zvuku z reproduktora pridáva aj zrakový, hmatovo-tvarový a pohybový vnem.

Nokia 888

Koncept telefónu budúcnosti vytvoril pre spoločnosť Nokia turecký dizajnér Tamer Nakisci. Úzke gumené telo telefónu sa dá ľubovoľne ohýbať. Dá sa napríklad zrolovať a strčiť do vrecka alebo obmotať okolo zápästia ako náramok.

Dizajn sa tak snaží ísť naproti mladým ľuďom, ktorí vedú aktívny život.

Radšej klasiku? Nový mobil teraz kúpite lacnejšie

Iba raz v mesiaci sa vám naskytne taká príležitosť ako výpredaj telefónov v O2 Mobil Markete. Nové telefóny, ktoré sa pozerali na ľudí z výkladov, alebo ostali osirotené po tom, ako si to ich nový majiteľ rozmyslel, si môžete kúpiť lacnejšie.

[mobilmarketpocitadlo]

V ponuke nájdete telefóny, ktoré boli vystavené v O2 predajni, telefóny vrátené od zákazníkov alebo opravené telefóny.  Každý mobilný telefón zakúpený v O2 Mobil Markete má záruku na 12 mesiacov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac