Netradičné kaštiele na východnom Slovensku, ktoré si zaslúžia pozornosť

V druhom dieli miniseriálu sa pozrieme na východ našej krajiny, do regiónov Spiša, Gemera, Zemplína a Abova.

V druhom dieli miniseriálu (prvú časť nájdete tu) o netradične vyzerajúcich, ojedinelých alebo len skrátka pekných kaštieľoch na Slovensku sa pozrieme na východ našej krajiny, do regiónov Spiša, Gemera, Zemplína a Abova.

Pôvodné mestské a vidiecke sídla šľachticov a bohatých zemanov dnes väčšinou slúžia ako hotely, múzeá či kultúrne a spoločenské strediská v správe obce či občianskych združení. Žiaľ, nájde sa aj mnoho takých, ktoré nie sú prístupné verejnosti a aktuálne chátrajú.

Slovensko je čo sa týka historických stavieb, nesmierne mnohotvárne a všetky zaujímavé stavby by sa nám do článku nezmestili. Toto je náš výber, ktorým by sme však túto pestrosť chceli ilustrovať.

Kaštieľ v Spišskom Štiavniku

Pôvod majestátneho renesančného kaštieľa nachádzajúceho sa približne na polceste medzi obcami Spišský Štiavnik a Betlanovce siaha ďaleko do stredoveku, kedy na tomto mieste stál opevnený kláštor – sídlo cisterciánskeho opátstva.

V 16. storočí – na začiatku novoveku – kláštor veľmi trpel vojnami medzi feudálmi. V tomto období bol kompletne prestavaný najskôr na pevnosť – hrad, neskôr na pohodlnú šľachtickú rezidenciu – kaštieľ. Istý čas slúžil i ako letné sídlo spišských biskupov.

Prestavby neobchádzali štiavnický kaštieľ ani v novších dejinách, posledná sa uskutočnila podľa návrhu známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý projektoval napríklad i Štefánikovu mohylu na Bradle.

V areáli kaštieľa sa nachádzajú hospodárske budovy, a tiež kaplnka, na stavbu ktorej bol použitý materiál z pôvodného stredovekého kláštora.

Kaštieľ je v súčasnosti opustený a nie je prístupný verejnosti. V jeho blízkosti sa však rozkladá verejne prístupný park s jazierkami, lavičkami, detským ihriskom a možnosťou jazdy na koni.

Kaštieľ v Strážkach

V obci Strážky (dnes mestská časť Spišskej Belej) sa nachádza krásny belavý kaštieľ patriaci k najvýznamnejším renesančným stavbám na Slovensku.

Najznámejším majiteľom tohto kaštieľa bol slávny impresionistický maliar svetového formátu, Ladislav Mednyánszky, ktorý tu namaľoval mnohé zo svojich obrazov.

V súčasnosti je budova kaštieľa v správe Slovenskej národnej galérie. Nachádzajú sa tu expozície historického nábytku a interiérového zariadenia, kolekcia portrétov zo 17. až 19. storočia, historická kaštieľska knižnica, a najmä obľúbená expozícia venovaná Ladislavovi Mednyánszkemu zameraná na diela vytvorené v Strážkach.

Aj v nádhernom anglickom parku obklopujúcom budovu kaštieľa je čo vidieť – sú tu inštalované cenné sochárske diela významných slovenských autorov 20. storočia.

Ringov kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi

Obec Pečovská Nová Ves sa pýši hneď niekoľkými pamiatkovo chránenými kaštieľmi. Najvzácnejší z nich je tzv. Ringov kaštieľ nachádzajúci sa na Ľutinskej ulici v severnej časti obce.

Ide o renesančnú pevnostnú stavbu z polovice 16. storočia, ktorá pravdepodobne mala pôvodne charakter nížinného hradu, bola teda obohnaná vodnou priekopou.

Z obranných prvkov kaštieľa sa zachovala mohutná nárožná veža a dodnes viditeľné strieľne. Najväčšou zvláštnosťou kaštieľa je však fakt, že ide o šľachtickú stavbu írskeho typu, ktorá na Slovensku nemá obdobu.

Ringov kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi je momentálne v zlom stave, viditeľne chátra a nie je prístupný verejnosti.

Kaštieľ vo Fričovciach

Šarišská vieska Fričovce, nachádzajúca sa neďaleko Prešova, skrýva osobitý architektonický skvost – elegantný renesančný kaštieľ zo 17. storočia.

Zvláštnosťou tohto kaštieľa je figurálna sgrafitová výzdoba so 150 mýtickými a historickými postavami v hornej časti priečelia, ktorá medzi slovenskými historickými stavbami nemá obdobu.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

V súčasnosti kaštieľ slúži ako hotel. Okrem tradičných hotelových služieb poskytuje návštevníkom možnosť zarybárčiť si v jednom z jazier nachádzajúcich sa v nádhernom kaštieľskom parku plnom vzácnych druhov drevín.

Milovníci prírodných krás a úchvatných scenérií zablúdivší do týchto končín si však neprídu na svoje len v tomto parku. Okolie Fričoviec je plné vzhliadnutia hodných miest. Za všetky možno spomenúť tiesňavu Lačnovský kaňon s vodopádom a zvláštnymi skalnými útvarmi či neďalekú verejnosti sprístupnenú jaskyňu Zlá Diera (po východniarsky Zlá Džura).

Kaštieľ a letohrádok v Markušovciach

Panoráme Markušoviec, obce ležiacej asi 6 kilometrov od Spišskej Novej Vsi, dominuje prekrásny, pôvodne renesančný, neskôr v rokokovom štýle prebudovaný kaštieľ postavený tunajším zemepanským rodom Máriássyovcov.

Kaštieľ dnes poskytuje priestory pobočke Múzea Spiša, nachádza sa tu zaujímavá expozícia historického nábytku rôznych období – od renesancie cez barok, klasicizmus, biedermeier a historizmy až po secesiu a začiatok 20. storočia.

Súčasťou areálu je krásny francúzsky park, na konci ktorého stojí ďalší rokokový architektonický skvost – tzv. letohrádok Dardanely. Táto okúzľujúca budova vystavaná špeciálne kvôli uvítaniu cisára Jozefa II. hostí ďalšiu z expozícií Múzea Spiša – expozíciu historických klávesových hudobných nástrojov, jedinú svojho druhu na Slovensku. Pravidelné koncerty vážnej hudby, v rámci ktorých sa tieto nástroje využívajú, sú obľúbeným podujatím navštevovaným milovníkmi klasiky z tuzemska i zahraničia.

Kaštieľ v Betliari

Malebná vieska Betliar ležiaca neďaleko Rožňavy je jednou z najnavštevovanejších obcí celého gemerského regiónu. Za tento fakt vďačí predovšetkým známemu honosnému kaštieľu Andrássyovcov, ktorý sa radí k najpôvabnejším slovenským šľachtickým sídlam.

Návštevník tohto kaštieľa sa môže pokochať expozíciami tunajšieho múzea zameraného na bytovú kultúru šľachty. Okrem parádnych panských salónov, spální či kúpeľní stojí za vzhliadnutie zbierka exotických rarít, ktoré si zo svojich ďalekých výprav podonášal cestovateľ a dobrodruh Emanuel I. Andrássy. Medzi inými tu nájdeme napríklad výzbroj japonského samuraja či vysušenú hlavu papuánskeho bojovníka.

V prízemí kaštieľa sa nachádza jaskyňa so zimnou záhradou a vypreparovanými medveďmi. Úchvatný dojem z prehliadky zavŕši prechádzka výstavným parkom, ktorý niekdajšiu andrássyovskú rezidenciu obklopuje.

Kaštieľ v Betlanovciach

Malebná spišská obec Betlanovce sa honosí vzácnou kultúrnou pamiatkou – renesančným kaštieľom rodu Thurzovcov zo 16. storočia. Táto neveľká stavba, nazývaná pre svoju ozdobnú štítkovú atiku „Korunkami“, bola prvou slovenskou panskou rezidenciou s výrazne potlačenou obrannou funkciou. Nemá, a ani nemala nijaké veže, strieľne, opevnenia, valy a podobne. Šlo výhradne o komfortné letné sídlo.

V súčasnej dobe múry Betlanovského kaštieľa pustnú. Budova sa nijako nevyužíva a jej interiéry nie sú prístupné verejnosti. Návštevník si musí vystačiť s pohľadom zvonka.

Kaštieľ v Spišskom Hrhove

Majestátny reprezentatívny kaštieľ v Spišskom Hrhove je klenotom medzi slovenskými kaštieľmi, pýchou obce i celého regiónu. Na mieste staršej šľachtickej rezidencie ho v 19. storočí postavil významný uhorský rod Csákyovcov.

Stavba bola realizovaná v novobarokovom slohu s klasicistickými prvkami podľa vzoru francúzskych zámkov. Ku kaštieľu obklopenému rozľahlým prírodno-krajinárskym parkom prilieha Kaplnka sv. Anny postavená taktiež v novobarokovom štýle.

Bývalá csákyovská rezidencia stojí na strategicky významnom mieste. Starší renesančný kaštieľ, ktorý tu stál pred ňou, bol súčasťou varovného systému Spišského hradu – medzi hradom a týmto kaštieľom (ako i ďalšími z hradu viditeľnými kaštieľmi v Bijacovciach a Hodkovciach) sa komunikovalo prostredníctvom svetelných signálov.

V kaštieľ v Spišskom Hrhove dnes pôsobí reedukačné centrum pre mládež.

Rokokový kaštieľ v Šaci

Rokokový kaštieľ z 18. storočia ležiaci na západnom okraji košickej mestskej časti Šaca je výstavnou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá sa po rokoch neadekvátneho využívania (sklad či opravovňa strojov) dočkala konečne obnovy a dôstojného zosoženia. Občianske združenie, ktoré dnes kaštieľ spravuje, v ňom usporadúva kultúrne a spoločenské akcie a prenajíma jeho priestory i na rôzne iné účely.

Kaštieľ v Trebišove

V prekrásnom prostredí trebišovského mestského parku leží okúzľujúci barokovo-klasicistický kaštieľ vystavaný významným grófskym rodom Csákyovcov.

Dnes v jeho priestoroch namiesto vysokej šľachty sídli Vlastivedné múzeum Trebišov. Toto múzeum zaujme veľkým množstvom skutočne rôznorodých expozícií. Návštevník tu nájde expozíciu tradičnej ľudovej kultúry Zemplína, Lapidárium so zbierkou starožitností vytvorených z kameňa či expozíciou chýrneho tokajského vinohradníctva s archívom, v ktorom možno ochutnať vyberané vína obľúbené kedysi aristokraciou v celej Európe. Trebišovské múzeum je okrem toho unikátnym slovenským múzeom filumenistiky – venuje sa dejinám ovládania ohňa človekom, od počiatkov po vynález zápalky.

Prehliadka Vlastivedného múzea zďaleka nie je jediným lákadlom Trebišovského kaštieľa. Za budovou rezidencie sa totiž rozkladá pôvabný anglický park s altánkami, fontánami, jazierkom a najmä strhujúcim architektonickým skvostom – mauzóleom Andrássyovcov.

Kaštieľ v Humennom

Mesto Humenné, jedno z historických centier zemplínskeho regiónu, zdobí prekrásny renesančný kaštieľ impozantných rozmerov.

Rezidenciu stráženú dvoma bronzovými levmi vybudoval bohatý a vplyvný magnátsky rod Drugethovcov. Jeden z predstaviteľov tohto rodu, Valentín Drugeth, vošiel i do povedomia zbožného zemplínskeho ľudu. Vraví sa, že tento muž raz v hneve vypálil miestny baziliánsky kláštor, z ktorého sa, akoby zázrakom, zachránila nepoškodená ikona Božej rodičky. Táto ikona začala roniť slzy, a ronila ich vraj dovtedy, kým sa podivne ochorevší Valentín nepokajal a nedal baziliánom vystavať nový kláštor.

Reprezentatívnu budovu Kaštieľa v Humennom dnes využíva tunajšie Vihorlatské múzeum. Nádherné expozície tohto múzea sú orientované na bytovú kultúru šľachty od renesancie (16. stor.) po 20. storočie, tiež na sakrálne umenie, živočíšstvo Zemplína či dielo slávneho slovenského grafika Oresta Dubaya.

Pri kaštieli sa rozprestiera výstavný anglický park s rybníkom a za ním nádherný skanzen Vihorlatského múzea s expozíciou ľudovej architektúry.

Kaštieľ v Michalovciach

Výstavný barokovo-klasicistický kaštieľ v srdci Zemplína – v Michalovciach je lákadlom pre všetkých ľudí, ktorý sa radi kochajú všakovakou krásou, zavše sa i mnohorako vzdelajúc. Tunajšie Zemplínske múzeum vlastniace viac ako 70 000 zbierkových predmetov oboznámi návštevníka s tradičnými ľudovými remeslami, výtvarnou kultúrou i prírodou regiónu, ukáže mu najstaršie zlaté predmety vyrobené na území Slovenska a ponúkne na obdiv elegantnú bytovú kultúru niekdajšej šľachty a meštianstva.

Veľký kaštieľ v Budimíre

Zdroj: Wikimedia CC 4.0, Autor: Slav Sepo

Neprehliadnuteľnou ozdobou malebnej východoslovenskej obce Budimír je atraktívny tzv. Veľký kaštieľ obklopený udržiavaným francúzskym parkom.

Táto typicky tereziánska stavba z 18. storočia dnes hostí zaujímavú expozíciu Slovenského technického múzea, v ktorej okrem dobového zariadenia a obrazov nájdeme najmä bohatú kolekciu historických hodín. Jedným z najvzácnejších exemplárov zbierky sú unikátne hodiny v podobe obrazu – maľba s prírodnou scenériou a hodinovou vežou ukazujúcou skutočný čas. Tieto hodiny sa naťahujú kľúčom, čo na obraze vidieť v podobe vody prúdiacej cez mlynské koleso. Odhaduje sa, že malieb tohto typu (pokiaľ ide o originály) je v Európe len asi 20.

Dežöfiovský kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou

Najkrajšou kultúrnou pamiatkou mestečka Hanušovce nad Topľou je akiste tento impozantný renesančno-barokový Dežöfiovský kaštieľ zo 17. storočia.

Stavba pútajúca pozornosť najmä robustnými obrannými vežami je sídlom Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Atraktívne expozície tohto múzea sú zamerané na historické interiérové zariadenie a dejiny a prírodné pomery vranovského regiónu.

V tzv. Kňašinskom dome pri kaštieli sa nachádza etnografická expozícia Vlastivedného múzea, Duch národa, ktorá návštevníkom umožňuje spoznať ľudové zvyky a hmotnú kultúru regiónu, a to i prostredníctvom interaktívneho zapojenia sa do atraktívnych dobových remeselných činností ako je tkanie či pradenie.

Neďaleko Dežöfiovského kaštieľa v Hanušovciach stojí menší Šóšovský kaštieľ, mierne schátraná národná kultúrna pamiatka, ktorej interiéry nie sú otvorené verejnosti, no prístup zvonku nie je nijako obmedzený.

Máte aj vy podobné pekné stavby vo svojom okolí, ktoré sme v článku nespomenuli? Podeľte sa o svoje tipy na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

„Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.“

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

„Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.“

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

„Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.“

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať zdravý športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu a zistiť, na ktorý šport majú najlepšie predpoklady.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Menej chrápania, viac čítania: 6 nových appiek, ktoré odporúčame vyskúšať

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac