Netradičné kaštiele na západnom Slovensku, ktoré si zaslúžia pozornosť

Výber netradičných kašťieľov s ojedinelou architektúrou a zaujímavou minulosťou.

Na Slovensku máme 425 kaštieľov. Bohužiaľ, až tretina z nich chátra. Tento článok je výberom tých netradičnejších – stavieb s ojedinelou architektúrou, zaujímavou minulosťou alebo prvenstvom v nejakej oblasti. Vznikol ako oddychové čítanie, prípadne ako inšpirácia pre rodinné výlety, no čiastočne aj so zámerom o zvýšenie záujmu o ochranu a obnovu nášho kultúrneho dedičstva.

Náš miniseriál začíname západným Slovenskom a postupne máme v pláne napísať články o netradičných kaštieľoch aj na strednom a východnom Slovensku.

Csákyho kaštieľ v Prievoze (Bratislava)

Vedeli ste, že takýto kaštieľ je v Bratislave? Tam, kde je dnes Prievoz – mestká časť Bratislavy, bola pred storočím a pol osada Főrév, obklopená lužnými lesmi. V tej dobe sa tu nachádzal lovecký zámoček, ktorý v roku 1902 nechal prestavať ako svoje letné sídlo gróf Eugen Csáky do podoby romantického sídla s nepravidelnou dispozíciou a prvkami eklekticizmu.

V roku 2006 získala táto stavba po rekonštrukcii titul Kultúrna pamiatka roka.

Kaštieľ vo Veľkých Uherciach

Prekrásny bieloskvúci kaštieľ zdobiaci obec Veľké Uherce postavil v roku 1622 šľachtický rod Bakišovcov. Pôvodne renesančná rezidencia bola neskôr, v polovici 19. storočia, prestavaná v romantickom neogotickom slohu po vzore výstavných anglických hradov a stala sa priekopníckym dielom anglického neogotického romantizmu v Uhorsku.

Dominantou kaštieľa obklopeného rozsiahlym anglickým parkom sú štyri nárožné veže s cimburím. Kaštieľ vo Veľkých Uherciach v súčasnej dobe patrí potomkom posledných šľachtických majiteľov Thonetovcov, ktorí stavbu vlastnili až do druhej svetovej vojny.

Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová alej, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

Rezidencia, v ktorej architektúre badať viacero rôznorodých vplyvov, predstavovala pôvodne letné šľachtické sídlo, resp. poľovnícky zámok. Neskôr, po roku 1945, slúžila ako Domov slovenských spisovateľov. Po niekoľko desaťročí poskytovala upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je kaštieľ po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. (Pôvodné pálffyovské zariadenie sa v kaštieli nezachovalo.)

Kaštieľ v Brodzanoch – Slovanské múzeum A. S. Puškina

Kaštieľ v Brodzanoch, pôvabná renesančno-baroková stavba obklopená nádherným anglickým parkom s potôčikom a vzácnymi cudzokrajnými drevinami, je úzko spätá s osobou A. S. Puškina. V 19. storočí tu sídlila švagriná tohto chýrneho básnika, ktorá neraz hostila i jeho ženu a deti či iné významné osobnosti vtedajšej ruskej literatúry.

Zašlú slávu niekdajšieho kultúrneho a spoločenského centra, ktorým kaštieľ bezpochyby bol, dnes pripomína expozícia Slovanského múzea A. S. Puškina, v rámci ktorej sa návštevník dozvie nielen čo-to o živote a diele tohto ruského velikána, ale i o vývine slovenskej literatúry od jej počiatkov z čias veľkomoravských, a to v kontexte slovensko-ruských vzťahov.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Okrem toho sa tu možno pokochať historickými salónmi významných majiteľov kaštieľa s pôvodným zariadením či portrétnymi sochami slovutných literátov (okrem Puškina napríklad L. N. Tolstého) v kaštieľskom parku.

Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji

Prekrásny romanticky pôsobiaci kaštieľ v centre obce Ivanka pri Dunaji vybudoval v druhej polovici 18. storočia známy poradca Márie Terézie Anton I. Grasalkovič. Po vymretí mužskej vetvy rodu Grasalkovičovcov kúpil rezidenciu srbský veľmož Michal Obrenič.

Obrenič bol dôverným priateľom Ľudovíta Štúra, počas revolúcie v rokoch 1848 až 1849 významne finančne podporil slovenských dobrovoľníkov bojujúcich pod Štúrovým, Hurbanovým a Hodžovým vedením proti Maďarskej vrchnosti, Štúr mu zase venoval svoje slávne dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.

Počas pobytu Obreniča v Ivanke sa Štúrovi, ktorý bol v tej dobe označovaný ako „panslavistický burič“ pod policajným dozorom v Modre, podarilo uskutočniť tajnú návštevu ivanského kaštieľa. Stretnutie, ktoré pripomína i pamätná tabuľa osadená na budove, bolo posledným stretnutím oboch pánov, pretože Ľudovít krátko potom tragicky zomrel.

Kaštieľ v Rusovciach

V Rusovciach, jednej zo štyroch zadunajských mestských častí Bratislavy, sa ukrýva monumentálny neogotický kaštieľ so silným romantickým nádychom. Kaštieľ bol vybudovaný v 17. storočí, dnešnú podobu však získal až v polovici 19. storočia, keď ho gróf Emanuel Zichy Ferraris prestaval po vzore výstavných anglických tudorovských zámkov, aby ulahodil oku svojej z Anglicka pochádzajúcej manželky.

Kaštieľ je obklopený rozľahlým anglickým parkom. Nie je sprístupnený verejnosti.

Neogotický kaštieľ v Galante

Monumentálny neogotický kaštieľ v Galante je skutočným architektonickým skvostom. Vybudovali ho v roku 1663 Esterházyovci, ktorí patrili k najbohatším a najváženejším šľachtickým rodom v Uhorsku.

Rezidencia bola pôvodne postavená v renesančnom slohu, dnešný ráz anglického tudorovského hradu jej vtisla prestavba v duchu romantickej anglickej gotiky realizovaná v 19. storočí.

V 20. storočí Esterházyovci kaštieľ odpredali československému štátu. Využíval sa rôzne, prípadne aj nijako. V posledných rokoch dlho chátral, dnes je zakonzervovaný a o jeho záchranu sa snaží „OZ Neogotický kaštieľ v Galante“.

Kaštieľ v Šimonovanoch

Uprostred neveľkej lúky v krásnom prostredí vilovej štvrte Šimonovan stojí skromný goticko-renesančný kaštieľ s hranolovou vežičkou. Táto vzácna kultúrna pamiatka zvaná i Vodný hrad je najstarším kaštieľom na území Slovenska.

Vystavali ju v 14. – 15. storočí Simonyiovci, miestny zemepanský rod. V súčasnosti je stavba v správe mesta Partizánske. Hoci je veľmi pekne zrekonštruovaná, nijako sa nevyužíva a jej interiéry nie sú prístupné verejnosti.

Milovník pamiatok zavítavší do Šimonovan (resp. Partizánskeho, ku ktorému je táto obec pričlenená) sa môže vybrať i do neďalekých Brodzian, kde v tamojšom kaštieli sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina či do Veľkých Uheriec, ktoré sa honosia rozprávkovým novogotickým kaštieľom tudorovského typu.

Kaštieľ v Bernolákove

Majestátny barokový kaštieľ v Bernolákove postavený grófom Esterházym v prvej polovici 18. storočia patrí k prvým šľachtickým rezidenciám na Slovensku, ktoré boli komponované spoločne s okolitým prírodným prostredím.

Navrhol ho rakúsky architekt Johan B. Fisher a dlho bol považovaný za jednu z najskvostnejších barokových stavieb na Slovensku. Kaštieľ má trojkrídlovú dispozíciu s dvomi nárožnými a jednou centrálnou oválnou vežou.

V minulosti ho obklopoval rozsiahly park s množstvom sochárskych diel, dnes sa tu nachádza golfové ihrisko. Kaštieľ  je momentálne v rekonštrukcii, tesne pred dokončením.

Krásnych kaštieľov je toľko, že sa do jedného článku nezmestia. Ak máte nejaké tipy na zaujímavé stavby vo vašom okolí, ktoré by v ďalších článkoch nemali chýbať, napíšte nám do správ alebo na facebookovú stránku Sódy. Rozšírime ich o vaše tipy.

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac