Netradičné kaštiele na západnom Slovensku, ktoré si zaslúžia pozornosť

Výber netradičných kašťieľov s ojedinelou architektúrou a zaujímavou minulosťou.

Na Slovensku máme 425 kaštieľov. Bohužiaľ, až tretina z nich chátra. Tento článok je výberom tých netradičnejších – stavieb s ojedinelou architektúrou, zaujímavou minulosťou alebo prvenstvom v nejakej oblasti. Vznikol ako oddychové čítanie, prípadne ako inšpirácia pre rodinné výlety, no čiastočne aj so zámerom o zvýšenie záujmu o ochranu a obnovu nášho kultúrneho dedičstva.

Náš miniseriál začíname západným Slovenskom a postupne máme v pláne napísať články o netradičných kaštieľoch aj na strednom a východnom Slovensku.

Csákyho kaštieľ v Prievoze (Bratislava)

Vedeli ste, že takýto kaštieľ je v Bratislave? Tam, kde je dnes Prievoz – mestká časť Bratislavy, bola pred storočím a pol osada Főrév, obklopená lužnými lesmi. V tej dobe sa tu nachádzal lovecký zámoček, ktorý v roku 1902 nechal prestavať ako svoje letné sídlo gróf Eugen Csáky do podoby romantického sídla s nepravidelnou dispozíciou a prvkami eklekticizmu.

V roku 2006 získala táto stavba po rekonštrukcii titul Kultúrna pamiatka roka.

Kaštieľ vo Veľkých Uherciach

Prekrásny bieloskvúci kaštieľ zdobiaci obec Veľké Uherce postavil v roku 1622 šľachtický rod Bakišovcov. Pôvodne renesančná rezidencia bola neskôr, v polovici 19. storočia, prestavaná v romantickom neogotickom slohu po vzore výstavných anglických hradov a stala sa priekopníckym dielom anglického neogotického romantizmu v Uhorsku.

Dominantou kaštieľa obklopeného rozsiahlym anglickým parkom sú štyri nárožné veže s cimburím. Kaštieľ vo Veľkých Uherciach v súčasnej dobe patrí potomkom posledných šľachtických majiteľov Thonetovcov, ktorí stavbu vlastnili až do druhej svetovej vojny.

Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová alej, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

Rezidencia, v ktorej architektúre badať viacero rôznorodých vplyvov, predstavovala pôvodne letné šľachtické sídlo, resp. poľovnícky zámok. Neskôr, po roku 1945, slúžila ako Domov slovenských spisovateľov. Po niekoľko desaťročí poskytovala upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je kaštieľ po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. (Pôvodné pálffyovské zariadenie sa v kaštieli nezachovalo.)

Kaštieľ v Brodzanoch – Slovanské múzeum A. S. Puškina

Kaštieľ v Brodzanoch, pôvabná renesančno-baroková stavba obklopená nádherným anglickým parkom s potôčikom a vzácnymi cudzokrajnými drevinami, je úzko spätá s osobou A. S. Puškina. V 19. storočí tu sídlila švagriná tohto chýrneho básnika, ktorá neraz hostila i jeho ženu a deti či iné významné osobnosti vtedajšej ruskej literatúry.

Zašlú slávu niekdajšieho kultúrneho a spoločenského centra, ktorým kaštieľ bezpochyby bol, dnes pripomína expozícia Slovanského múzea A. S. Puškina, v rámci ktorej sa návštevník dozvie nielen čo-to o živote a diele tohto ruského velikána, ale i o vývine slovenskej literatúry od jej počiatkov z čias veľkomoravských, a to v kontexte slovensko-ruských vzťahov.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Okrem toho sa tu možno pokochať historickými salónmi významných majiteľov kaštieľa s pôvodným zariadením či portrétnymi sochami slovutných literátov (okrem Puškina napríklad L. N. Tolstého) v kaštieľskom parku.

Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji

Prekrásny romanticky pôsobiaci kaštieľ v centre obce Ivanka pri Dunaji vybudoval v druhej polovici 18. storočia známy poradca Márie Terézie Anton I. Grasalkovič. Po vymretí mužskej vetvy rodu Grasalkovičovcov kúpil rezidenciu srbský veľmož Michal Obrenič.

Obrenič bol dôverným priateľom Ľudovíta Štúra, počas revolúcie v rokoch 1848 až 1849 významne finančne podporil slovenských dobrovoľníkov bojujúcich pod Štúrovým, Hurbanovým a Hodžovým vedením proti Maďarskej vrchnosti, Štúr mu zase venoval svoje slávne dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.

Počas pobytu Obreniča v Ivanke sa Štúrovi, ktorý bol v tej dobe označovaný ako „panslavistický burič“ pod policajným dozorom v Modre, podarilo uskutočniť tajnú návštevu ivanského kaštieľa. Stretnutie, ktoré pripomína i pamätná tabuľa osadená na budove, bolo posledným stretnutím oboch pánov, pretože Ľudovít krátko potom tragicky zomrel.

Kaštieľ v Rusovciach

V Rusovciach, jednej zo štyroch zadunajských mestských častí Bratislavy, sa ukrýva monumentálny neogotický kaštieľ so silným romantickým nádychom. Kaštieľ bol vybudovaný v 17. storočí, dnešnú podobu však získal až v polovici 19. storočia, keď ho gróf Emanuel Zichy Ferraris prestaval po vzore výstavných anglických tudorovských zámkov, aby ulahodil oku svojej z Anglicka pochádzajúcej manželky.

Kaštieľ je obklopený rozľahlým anglickým parkom. Nie je sprístupnený verejnosti.

Neogotický kaštieľ v Galante

Monumentálny neogotický kaštieľ v Galante je skutočným architektonickým skvostom. Vybudovali ho v roku 1663 Esterházyovci, ktorí patrili k najbohatším a najváženejším šľachtickým rodom v Uhorsku.

Rezidencia bola pôvodne postavená v renesančnom slohu, dnešný ráz anglického tudorovského hradu jej vtisla prestavba v duchu romantickej anglickej gotiky realizovaná v 19. storočí.

V 20. storočí Esterházyovci kaštieľ odpredali československému štátu. Využíval sa rôzne, prípadne aj nijako. V posledných rokoch dlho chátral, dnes je zakonzervovaný a o jeho záchranu sa snaží „OZ Neogotický kaštieľ v Galante“.

Kaštieľ v Šimonovanoch

Uprostred neveľkej lúky v krásnom prostredí vilovej štvrte Šimonovan stojí skromný goticko-renesančný kaštieľ s hranolovou vežičkou. Táto vzácna kultúrna pamiatka zvaná i Vodný hrad je najstarším kaštieľom na území Slovenska.

Vystavali ju v 14. – 15. storočí Simonyiovci, miestny zemepanský rod. V súčasnosti je stavba v správe mesta Partizánske. Hoci je veľmi pekne zrekonštruovaná, nijako sa nevyužíva a jej interiéry nie sú prístupné verejnosti.

Milovník pamiatok zavítavší do Šimonovan (resp. Partizánskeho, ku ktorému je táto obec pričlenená) sa môže vybrať i do neďalekých Brodzian, kde v tamojšom kaštieli sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina či do Veľkých Uheriec, ktoré sa honosia rozprávkovým novogotickým kaštieľom tudorovského typu.

Kaštieľ v Bernolákove

Majestátny barokový kaštieľ v Bernolákove postavený grófom Esterházym v prvej polovici 18. storočia patrí k prvým šľachtickým rezidenciám na Slovensku, ktoré boli komponované spoločne s okolitým prírodným prostredím.

Navrhol ho rakúsky architekt Johan B. Fisher a dlho bol považovaný za jednu z najskvostnejších barokových stavieb na Slovensku. Kaštieľ má trojkrídlovú dispozíciu s dvomi nárožnými a jednou centrálnou oválnou vežou.

V minulosti ho obklopoval rozsiahly park s množstvom sochárskych diel, dnes sa tu nachádza golfové ihrisko. Kaštieľ  je momentálne v rekonštrukcii, tesne pred dokončením.

Krásnych kaštieľov je toľko, že sa do jedného článku nezmestia. Ak máte nejaké tipy na zaujímavé stavby vo vašom okolí, ktoré by v ďalších článkoch nemali chýbať, napíšte nám do správ alebo na facebookovú stránku Sódy. Rozšírime ich o vaše tipy.

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Psychológ Marek Madro: Najväčším problémom mladých ľudí je samota

Deti a mladí ľudia sú tlačení do výkonov doma, v škole aj vo vzťahoch. Keď zlyhajú, nemajú pri sebe nikoho, s kým by sa mohli porozprávať. Prečítajte si, ako môžu vyhľadať pomoc a čo pre nich môžeme urobiť, aby so svojimi problémami nezostali sami.

Psychológ Marek Madro v roku 2012 založil internetovú poradňu IPčko. Dodnes ju vedie a spolu s tímom 40 psychológov v nej pomáha deťom a mladým ľuďom, ktorí sa na nich obracajú v zložitých životných situáciách. 

V rozhovore s Marekom Madrom sa dozviete:

  • čo robiť, aby sa deti a mladí ľudia neutápali v samote,
  • prečo vyhľadávajú pomoc až v hraničných situáciách,
  • ako by rodičia mali budovať vzťah s deťmi v rôznych fázach ich života,
  • prečo by sa rodičia nikdy nemali tváriť, že na problémy zabudli.

Deti a mladí ľudia sa na vás obracajú s najrôznejšími problémami. Čo ich momentálne najviac trápi?

Od založenia linky v roku 2012 si robíme štatistiky, čo je primárnou témou rozhovoru. Odkedy linku prevádzkujeme, na prvom mieste je samota.

Sexuálne násilie na deťoch v online priestore by nemalo byť tabu. Osvetový web StalosaTO.sk, ktorý podporila Férová nadácia O2, prináša užitočné rady pre obete, ich rodičov aj učiteľov. Chcem vedieť viac

Mladí ľudia sa cítia sami, postupom času sa mení iba obsah témy. Keď dnes hovoria o samote, hovoria o tom, že sú aj vďaka sociálnym sieťam a technológiám obklopení obrovským množstvom ľudí, ale všade musia podávať výkon. V škole musia dosahovať dobré známky, v rodine musia plniť očakávania rodičov.

Špecifické je, že dnes musia dosahovať výkon aj medzi kamarátmi. To je niečo nové, čo tu predtým nebolo. Pre mladých ľudí napríklad nie je vhodné byť v kontakte s niekým, kto má problém a ťahá ich dole.

Preto keď mladí ľudia zlyhávajú, cítia sa sami. Majú pocit, že tu nie je nikto, s kým by mohli hovoriť na rovinu.

Samotu spájajú aj s inou témou – boja sa sklamať ľudí. Pred pár rokmi sme ešte sledovali, že sa báli osloviť rodičov, lebo mali strach z trestu. Dnes majú strach sklamať rodiča. V tomto znova vnímame obrovský tlak na výkon.

Čo okrem samoty trápi mladých ľudí?

Mladí ľudia nás kontaktujú v situáciách, keď už sú na hrane a nevedia ako ďalej. V takých chvíľach sa na nás obracajú s témou samovraždy a myšlienok na samovraždu.

Na online linku sa obrátia aj v situáciách, keď už nevyužijú iné spôsoby a toto je pre nich posledná záchrana. Nie je to typické len pre IPčko. Aj vo svete ľudia na online linkách riešia tie najzávažnejšie témy a najakútnejšie prejavy správania. Majú pocit, že si zachovávajú anonymitu a nič im nehrozí. Dúfajú, že ich nenájdeme a nezastavíme.

V takých situáciách mladí ľudia už totiž nemajú očakávania, že im niekto pomôže. Kontaktujú nás preto, aby neboli v posledných chvíľach sami. Chcú zažiť, že je tam niekto s nimi, že ich vníma, počúva.

Za minulý rok sme mali 25 000 kontaktov, z toho 3 000 súviselo s myšlienkami na samovraždu. Z nich 550 boli situácie, keď mladí ľudia stáli niekde na koľajniciach, v okne, na moste a plánovali umrieť.

Napriek tomu, že máme s touto témou veľa skúseností, robíme pohotovostné výjazdy a trénujeme policajných vyjednávačov, dvom ľuďom sa nám, žiaľ, už nepodarilo pomôcť.

Ako je možné, že to zájde až tak ďaleko? Prečo nevyhľadajú pomoc skôr, než sa dostanú do hraničnej situácie?

Práve preto, že majú pocit, že neexistuje nikto, u koho by tú pomoc mohli nájsť. My sa snažíme skrížiť im v takýchto chvíľach cestu. Vieme, že keď majú nejaký problém, googlia. Slovné spojenie „chcem sa zabiť“ zadáva na Slovensku do Googlu mesačne 1 600 mladých ľudí vo veku do 18 rokov.

„Špecifické je, že dnes musia deti dosahovať výkon aj medzi kamarátmi. To je niečo nové, čo tu predtým nebolo. Pre mladých ľudí napríklad nie je vhodné byť v kontakte s niekým, kto má problém a ťahá ich dole.“

Preto sme vytvorili portál chcemsazabit.sk a vyvíjame aj množstvo ďalších aktivít. Mladí ľudia sa takto doklikajú k IPčku a obrátia sa na nás.

Kontaktujú vás mladí ľudia aj pri problémoch a situáciách, ktoré nie sú až také vážne ako samovražda?

Treťou najčastejšou témou sú partnerské vzťahy. To je veľmi príjemná téma s krásnymi rozhovormi.

Ďalšou sú problémy doma. Opäť je to vážnejšia téma, pretože sa tu nachádza aj domáce násilie a sexuálne zneužívanie.

Deti a mladí ľudia sa na vás obracajú v ťažkých momentoch, keď je určite náročné získať si ich dôveru. Ako si ju budujete?

Naši psychológovia majú na stránke zverejnené mená a fotky. Zdá sa to triviálne, ale je to veľmi dôležité. Ľudia nekontaktujú anonymnú službu, ale kontaktujú napríklad Veroniku.

Keď jej porozprávajú svoj príbeh a ona im dá pocítiť, že je tam s nimi, že ich vníma a počúva, dostane možnosť hovoriť s nimi viackrát. Veronika je tá, ktorá pozná ich príbeh a prichádzajú za ňou opakovane.

Pri jednej ťažkosti nás mladí ľudia kontaktujú v priemere sedemkrát, a teda ich sprevádzame situáciou. Nemusíme hovoriť žiadne zázračné vety. Najmä sa sústredíme na zážitok z toho, že sme tu teraz spolu. Veľa pracujeme s nádejou.

Ako vyzerá komunikácia s človekom, ktorý sa na vás obráti?

Na vedenie rozhovoru využívame psychologický model krátkodobej terapie, orientovanej na riešenie. Znamená to, že už po prvom raze, máte predstavu, aký prvý krok máte urobiť, aby sa vaša situácia trochu zmenila.

Keď prídete na druhý kontakt, dostanete tip na ďalší krok a tak ďalej. Ak sa cítite bezmocní, vrátime vám prostredníctvom rozhovoru moc niečo v živote zmeniť.

V rámci našej každodennej reality učíme deti, ako majú hovoriť s dospelými. Keď majú problém, často netušia, ako majú prísť za mamou, kedy ju majú osloviť. Cez chat to vieme nasimulovať.

Mohli by ste nám povedať konkrétny príklad?

Príkladom komplikovanej situácie je, keď dieťa rieši na internete sex a stane sa pritom obeťou nátlaku alebo vydierania. Nevie si s tým dať rady.

Predstavte si, že máte 12 rokov. Hanbíte sa, že vôbec s niekým hovoríte o sexe a posielate mu nejaké fotky. My ako odborníci tomu dieťaťu povieme: „Choď za mamou a povedz jej to.“

S podporou Férovej nadácie O2 sme vytvorili projekt StalosaTO.sk, ktorý otvára práve tému sexuálneho zneužívania a radí deťom a mladým ľuďom, ako osloviť rodiča.

„Za minulý rok sme mali 25 000 kontaktov, z toho 3 000 súviselo s myšlienkami na samovraždu. Z nich 550 boli situácie, keď mladí ľudia stáli niekde na koľajniciach, v okne, na moste a plánovali umrieť.“

Deťom dáva do rúk nástroje, ako sa s takouto situáciou popasovať. To najdôležitejšie, čo dieťa musí v tej chvíli urobiť, je osloviť dospelého, ktorý ho situáciou prevedie.

Ako by sa teda deti a mladí ľudia mali zdôveriť rodičom?

V prvom rade je potrebné nájsť vhodný moment. V našich rodinách nie je úplne bežné, že sedíme s deťmi a rozprávame sa s nimi o tom, ako sa majú a čo prežívajú. Preto treba v životnom rytme rodičov nájsť príležitosť na rozhovor.

Ak už nastane vhodný moment, prvá veta by nemala byť: „Mami, stalo sa mi niečo hrozné.“ alebo „Niečo som urobila.“ Rodič má od dieťaťa očakávania a nie je vhodné ísť proti nim, lebo to môže spustiť negatívnu reakciu. Oveľa lepšie je povedať: „Mami, strašne sa bojím, neviem, čo mám urobiť, som úplne zúfalá.“ Vtedy rodič začne vnímať. Je to drobnosť, ale funguje to.

Prečítajte si: Ako ochrániť deti pred sexuálnymi predátormi? Základom je komunikácia

Druhá veta by mala definovať potreby dieťaťa. Napríklad: „Potrebujem, aby si ma pochopila, aby si mi pomohla. Potrebujem, aby si ma chvíľku počúvala, lebo sa naozaj bojím a viem, že bez tohto sa nedokážem posunúť ďalej. Prosím ťa, pomôž mi.“ Ak ide o vážnu vec, už pri tejto druhej vete vyhŕknu obom slzy a všetko ide jednoduchšie.

Až treťou vetou v poradí by malo byť zadefinovanie problému. V jednej vete povieme, čo sa stalo.

Zdá sa, akoby sme presúvali zodpovednosť za riešenie problémov na deti. Zodpovednosť za otváranie ťažkých tém by však mala byť na pleciach rodičov. Ako si môžeme doma vytvoriť podmienky, aby nemuselo dochádzať k situáciám, že sa dieťa nemá komu zdôveriť? 

Najväčšia prevencia pred všetkými zlyhaniami detí sú dobre fungujúce vzťahy v rodine.

Mám tri zjednodušené rady pre rodičov, aby doma vznikla platforma na rozhovor. Hovoria o tom, ako sa správať k deťom v rôznom období života – v období do 10 rokov, do 15 rokov a nad 15 rokov.

Čo je podľa vás najdôležitejšie v správaní sa k deťom do 10. roku ich života?

Vo veku do 10 rokov je dôležité, aby sa rodičia starali najmä o bezpečie detí. To by malo byť aj témou rozhovorov. Deti by mali vedieť, že v živote ich čakajú rôzne situácie, ale rodičia predstavujú bezpečie, za ktorým môžu kedykoľvek prísť.

Treba im prízvukovať, že u nich vždy nájdu pomoc a podporu, nech sa deje čokoľvek. Súčasťou bezpečia nie sú len slová, ale aj neverbálne správanie ako objatie, ochrana a celkové žitie rodiny.

To treba hovoriť deťom približne do 10 rokov života, teda predtým, ako príde puberta. Zaistiť pre dieťa bezpečie nie je samozrejmá vec, ktorá rodičom len tak padne do rúk, je to drina.

Na čo by mali rodičia myslieť, keď ich dieťa príde do puberty?

Vo veku od 10 do 15 rokov má byť rodič pre dieťa fanúšikom. Pre rodičov je veľmi ťažké predstaviť si, čo to vlastne znamená. Mali by sa zaujímať o životný štýl dieťaťa, o jeho kamarátov, ale nie preto, aby ho kontrolovali, ale aby ho podporili a stali sa súčasťou jeho sveta.

Ak vám prekáža, že dieťa je stále za počítačom, choďte si sadnúť k nemu. Ak vám vadí, že si robí selfie, choďte si ho urobiť s ním, aby ste pochopili, o čom to je. Podporujte ho v tom, čo ho zaujíma, baví.

„V rámci našej každodennej reality učíme deti, ako majú hovoriť s dospelými. Keď majú problém, často netušia, ako majú prísť za mamou, kedy ju majú osloviť. Cez chat to vieme nasimulovať.“

Určite tým nemyslím, aby ste s deťmi chodili na párty a komentovali ich TikTok videá. Dôležité však je, aby ste boli súčasťou ich sveta a povzbudzovali ich v tom, že to, čo robia, dáva zmysel, je to super a vy ste pri tom a tešíte sa z toho.

Niekedy vám správanie dieťaťa bude proti srsti. Bude sa búriť a tvrdiť vám, že ste trápni. Vytrvajte. Byť fanúšikom nie je vždy jednoduché, je to pre rodiča práca. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že dokážete prekonať odpor, aby ste mohli byť s ním, a že tu budete preňho, nech sa deje čokoľvek. V podstate je to pokračovanie bezpečia, ale v inej forme.

Ako by sa mal rodič správať k dieťaťu staršiemu ako 15 rokov, keď už je vo veľkej miere samostatné? 

Dieťa, ktoré má 15 až 20 rokov, sa vracia späť k rodičom. Pre malé deti vo veku do 10 rokov je rodič životnou istotou a vzorom. V škole túto rolu neskôr preberá učiteľ alebo tréner. Vo veku od 10 do 12 rokov začína byť dôležitá partia a snaha zapadnúť. Deti sa snažia úplne sa oddeliť od rodiny – toto obdobie býva pre rodičov najťažšie.

Mladí ľudia vo veku od 15 do 20 rokov prehodnocujú hodnoty a postupne sa vracajú späť k rodine. Paradoxne sa začínajú starať o to, aby rodina fungovala. Dbajú na dodržiavanie rodinných rituálov, na ktoré medzičasom rodina zabudla.

Preto by v tomto období mal byť rodič partnerom. Pre mladého človeka už nie sú rodičia tí, vďaka ktorým spoznáva svet. Spoznávanie sveta im sprostredkúva ich partner, často už aj stabilný, alebo priateľstvo na celý život.

Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí a mladých ľudí na internete sa venuje osvetový web StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. Zistite viac

Rodič tu však má opäť kopu práce. Mal by byť tým, kto tu stále je a dáva to najavo. Mal by ukazovať, na čom stojí rodina a aké sú jej hodnoty. Dieťa túto interakciu vyvoláva a rodič by mal byť schopný hrať túto rolu spolu s dieťaťom.

Rodič môže počas výchovy zlyhať a spraviť množstvo chýb. Ako sa s chybami vysporiadať a ako zamedziť, aby mali na dieťa markantný vplyv?

Samozrejme, že v napĺňaní potrieb detí nemusíme dosiahnuť dokonalosť. Rodič môže robiť chyby, je to normálna vec. Normálna vec je aj nezostať vo svojej chybe a ísť ďalej, pretože vždy existujú riešenia.

Nie je správne, ak sa tvárime, že sme na problémy zabudli – urobíme za nimi hrubú čiaru a žijeme ďalej, akoby sa nič nestalo. Tiež nie je ideálne, ak, naopak, zostaneme uväznení v probléme a ten sa stane dominantnou témou na celý život vrátane výčitiek a depresie, ktorú to prináša.

Rodina s chybami, zlyhaniami a problémami potrebuje pracovať. Potrebuje ich otvárať a rozprávať sa o nich. Potrebuje si to aj „odbolieť“, aj sa posúvať ďalej, uvažovať nad tým, čo teraz budeme robiť. Je normálne ísť ďalej.

Mladí ľudia prechádzajú náročným vývinovým obdobím. Prežívajú silné emócie a ešte nemajú skúsenosti, ktoré by im ukázali cestu. Nevedia ako ďalej pri problémoch, ktoré sú z pohľadu dospelých triviálne. O to viac je potrebné, aby z rodiny poznali, že je normálne popasovať sa s problémami. Je normálne žiť život s úspechmi aj s neúspechmi, s tým, že sa darí aj nedarí.

Doba je tak provýkonne orientovaná, že ľudia majú pocit, že musia ísť stále dopredu. Je dôležité vedieť, že aj ísť dozadu alebo stáť je v poriadku.

Tím internetovej poradne IPčko stojí za viacerými projektmi, ktoré pomáhajú deťom a mladým ľuďom. Na webe StalosaTO.sk otvára u nás tabuizovanú tému sexuálneho zneužívania v online prostredí a upozorňuje na to, že otázkam sexuality treba venovať pozornosť. Vznik projektu podporila Férová nadácia O2, ktorá prostredníctvom svojich aktivít pomáha mladým ľuďom a chce zlepšiť prostredie, v ktorom žijeme.

Marek Madro

Psychológ, ktorý v roku 2012 založil a dodnes vedie internetovú poradňu pre mladých IPčko. V poradni pracuje 40 psychológov, ktorí ročne riešia 25 000 kontaktov, pričom pracujú bez nároku na odmenu. Stojí za viacerými projektmi, ktoré sa snažia pomôcť deťom a mladým ľuďom v zložitých životných situáciách. Téme sexuálneho zneužívania, násilia a vydierania detí na internete sa venuje portál StalosaTO.sk. Jeho vznik podporila Férová nadácia O2. 


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac