Netradičné kaštiele na západnom Slovensku, ktoré si zaslúžia pozornosť

Výber netradičných kašťieľov s ojedinelou architektúrou a zaujímavou minulosťou.

Na Slovensku máme 425 kaštieľov. Bohužiaľ, až tretina z nich chátra. Tento článok je výberom tých netradičnejších – stavieb s ojedinelou architektúrou, zaujímavou minulosťou alebo prvenstvom v nejakej oblasti. Vznikol ako oddychové čítanie, prípadne ako inšpirácia pre rodinné výlety, no čiastočne aj so zámerom o zvýšenie záujmu o ochranu a obnovu nášho kultúrneho dedičstva.

Náš miniseriál začíname západným Slovenskom a postupne máme v pláne napísať články o netradičných kaštieľoch aj na strednom a východnom Slovensku.

Csákyho kaštieľ v Prievoze (Bratislava)

Vedeli ste, že takýto kaštieľ je v Bratislave? Tam, kde je dnes Prievoz – mestká časť Bratislavy, bola pred storočím a pol osada Főrév, obklopená lužnými lesmi. V tej dobe sa tu nachádzal lovecký zámoček, ktorý v roku 1902 nechal prestavať ako svoje letné sídlo gróf Eugen Csáky do podoby romantického sídla s nepravidelnou dispozíciou a prvkami eklekticizmu.

V roku 2006 získala táto stavba po rekonštrukcii titul Kultúrna pamiatka roka.

Kaštieľ vo Veľkých Uherciach

Prekrásny bieloskvúci kaštieľ zdobiaci obec Veľké Uherce postavil v roku 1622 šľachtický rod Bakišovcov. Pôvodne renesančná rezidencia bola neskôr, v polovici 19. storočia, prestavaná v romantickom neogotickom slohu po vzore výstavných anglických hradov a stala sa priekopníckym dielom anglického neogotického romantizmu v Uhorsku.

Dominantou kaštieľa obklopeného rozsiahlym anglickým parkom sú štyri nárožné veže s cimburím. Kaštieľ vo Veľkých Uherciach v súčasnej dobe patrí potomkom posledných šľachtických majiteľov Thonetovcov, ktorí stavbu vlastnili až do druhej svetovej vojny.

Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová alej, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

Rezidencia, v ktorej architektúre badať viacero rôznorodých vplyvov, predstavovala pôvodne letné šľachtické sídlo, resp. poľovnícky zámok. Neskôr, po roku 1945, slúžila ako Domov slovenských spisovateľov. Po niekoľko desaťročí poskytovala upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je kaštieľ po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. (Pôvodné pálffyovské zariadenie sa v kaštieli nezachovalo.)

Kaštieľ v Brodzanoch – Slovanské múzeum A. S. Puškina

Kaštieľ v Brodzanoch, pôvabná renesančno-baroková stavba obklopená nádherným anglickým parkom s potôčikom a vzácnymi cudzokrajnými drevinami, je úzko spätá s osobou A. S. Puškina. V 19. storočí tu sídlila švagriná tohto chýrneho básnika, ktorá neraz hostila i jeho ženu a deti či iné významné osobnosti vtedajšej ruskej literatúry.

Zašlú slávu niekdajšieho kultúrneho a spoločenského centra, ktorým kaštieľ bezpochyby bol, dnes pripomína expozícia Slovanského múzea A. S. Puškina, v rámci ktorej sa návštevník dozvie nielen čo-to o živote a diele tohto ruského velikána, ale i o vývine slovenskej literatúry od jej počiatkov z čias veľkomoravských, a to v kontexte slovensko-ruských vzťahov.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Okrem toho sa tu možno pokochať historickými salónmi významných majiteľov kaštieľa s pôvodným zariadením či portrétnymi sochami slovutných literátov (okrem Puškina napríklad L. N. Tolstého) v kaštieľskom parku.

Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji

Prekrásny romanticky pôsobiaci kaštieľ v centre obce Ivanka pri Dunaji vybudoval v druhej polovici 18. storočia známy poradca Márie Terézie Anton I. Grasalkovič. Po vymretí mužskej vetvy rodu Grasalkovičovcov kúpil rezidenciu srbský veľmož Michal Obrenič.

Obrenič bol dôverným priateľom Ľudovíta Štúra, počas revolúcie v rokoch 1848 až 1849 významne finančne podporil slovenských dobrovoľníkov bojujúcich pod Štúrovým, Hurbanovým a Hodžovým vedením proti Maďarskej vrchnosti, Štúr mu zase venoval svoje slávne dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.

Počas pobytu Obreniča v Ivanke sa Štúrovi, ktorý bol v tej dobe označovaný ako „panslavistický burič“ pod policajným dozorom v Modre, podarilo uskutočniť tajnú návštevu ivanského kaštieľa. Stretnutie, ktoré pripomína i pamätná tabuľa osadená na budove, bolo posledným stretnutím oboch pánov, pretože Ľudovít krátko potom tragicky zomrel.

Kaštieľ v Rusovciach

V Rusovciach, jednej zo štyroch zadunajských mestských častí Bratislavy, sa ukrýva monumentálny neogotický kaštieľ so silným romantickým nádychom. Kaštieľ bol vybudovaný v 17. storočí, dnešnú podobu však získal až v polovici 19. storočia, keď ho gróf Emanuel Zichy Ferraris prestaval po vzore výstavných anglických tudorovských zámkov, aby ulahodil oku svojej z Anglicka pochádzajúcej manželky.

Kaštieľ je obklopený rozľahlým anglickým parkom. Nie je sprístupnený verejnosti.

Neogotický kaštieľ v Galante

Monumentálny neogotický kaštieľ v Galante je skutočným architektonickým skvostom. Vybudovali ho v roku 1663 Esterházyovci, ktorí patrili k najbohatším a najváženejším šľachtickým rodom v Uhorsku.

Rezidencia bola pôvodne postavená v renesančnom slohu, dnešný ráz anglického tudorovského hradu jej vtisla prestavba v duchu romantickej anglickej gotiky realizovaná v 19. storočí.

V 20. storočí Esterházyovci kaštieľ odpredali československému štátu. Využíval sa rôzne, prípadne aj nijako. V posledných rokoch dlho chátral, dnes je zakonzervovaný a o jeho záchranu sa snaží „OZ Neogotický kaštieľ v Galante“.

Kaštieľ v Šimonovanoch

Uprostred neveľkej lúky v krásnom prostredí vilovej štvrte Šimonovan stojí skromný goticko-renesančný kaštieľ s hranolovou vežičkou. Táto vzácna kultúrna pamiatka zvaná i Vodný hrad je najstarším kaštieľom na území Slovenska.

Vystavali ju v 14. – 15. storočí Simonyiovci, miestny zemepanský rod. V súčasnosti je stavba v správe mesta Partizánske. Hoci je veľmi pekne zrekonštruovaná, nijako sa nevyužíva a jej interiéry nie sú prístupné verejnosti.

Milovník pamiatok zavítavší do Šimonovan (resp. Partizánskeho, ku ktorému je táto obec pričlenená) sa môže vybrať i do neďalekých Brodzian, kde v tamojšom kaštieli sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina či do Veľkých Uheriec, ktoré sa honosia rozprávkovým novogotickým kaštieľom tudorovského typu.

Kaštieľ v Bernolákove

Majestátny barokový kaštieľ v Bernolákove postavený grófom Esterházym v prvej polovici 18. storočia patrí k prvým šľachtickým rezidenciám na Slovensku, ktoré boli komponované spoločne s okolitým prírodným prostredím.

Navrhol ho rakúsky architekt Johan B. Fisher a dlho bol považovaný za jednu z najskvostnejších barokových stavieb na Slovensku. Kaštieľ má trojkrídlovú dispozíciu s dvomi nárožnými a jednou centrálnou oválnou vežou.

V minulosti ho obklopoval rozsiahly park s množstvom sochárskych diel, dnes sa tu nachádza golfové ihrisko. Kaštieľ  je momentálne v rekonštrukcii, tesne pred dokončením.

Krásnych kaštieľov je toľko, že sa do jedného článku nezmestia. Ak máte nejaké tipy na zaujímavé stavby vo vašom okolí, ktoré by v ďalších článkoch nemali chýbať, napíšte nám do správ alebo na facebookovú stránku Sódy. Rozšírime ich o vaše tipy.

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii: Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti

Aby priblížila udalosti Novembra 89 mladým ľuďom, pustila sa do vydania komiksovej série Nežný komiks.

Jana H. Hoffstädter založila malé vydavateľstvo, v ktorom vydáva knihy pre deti a mladých ľudí. Spracúva aj témy, o ktorých sa často nedokážu rozprávať ani dospelí. Porozprávali sme sa s ňou, prečo sa rozhodla vydať sériu komiksov Nežný komiks, ktorých vydanie podporila aj spoločnosť O2.

Sympatická vydavateľka nám prezradila, ako tento projekt vznikal aj ako si ona spomína na novembrové udalosti.

Prečo je potrebné hovoriť o Nežnej revolúcii? Opýtali sme sa autorov Nežného komiksu, ktorý chce November 89 priblížiť mladým ľuďom.

V rámci tvojho vydavateľstva vznikajú aj knižky o zložitých témach ako smrť, cesta na svet, tolerancia k inakosti a teraz aj Nežná revolúcia. Prečo si sa pustila práve do týchto tém?

Nie je to môj špecifický zámer, témy ku mne jednoducho prichádzajú samy. Sú to pre mňa úplne prirodzené veci, o ktorých sa chcem baviť pravdivo, ale zároveň citlivým jazykom. Hnevá ma, keď to ľudia nerobia. Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.

Od malička som sa točila okolo knižiek, a tak pre mňa bolo prirodzené, že som ich postupne začala prekladať, písať a neskôr aj vydávať.

Ako prvú som preložila knižku Tri životy Maxi, ktorá je mojou srdcovkou z detstva. Venuje sa téme identity, a keď som bola dieťa, veľmi ma zasiahla. Moja autorská knižka Cesta na svet zase vznikla, keď sa ma začal môj syn vypytovať, ako sa narodil. Hľadali sme niečo, čím by sme si pri odpovedaní na jeho otázky pomohli, no na trhu nebola žiadna kniha, ktorá by sa nám páčila.

Ďalšia knižka Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? vznikla z mojej vlastnej zvedavosti. Chcela som vedieť viac o tom, ako s deťmi hovoriť o inakosti a o rozmanitosti. Kamarátka ma poslala za odborníčkou, ktorá sa tejto téme vedecky venuje. Po dlhom rozhovore so Soňou Lutherovou sme sa dohodli, že ona napíše knihu a ja ju vydám.

„Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.“

Motivácie na robenie kníh sú teda rôzne, ale v popredí vždy stojí túžba vydať pekné knižky, ktoré by mali ľudí baviť.

Ako vznikol nápad vydať sériu kníh o Nežnej revolúcii?

Zaujíma ma spoločenská situácia. Mám dieťa a chcem, aby žilo v dobrej spoločnosti. Ak k tomu viem prispieť tým, že budem vydávať knihy, tak idem do toho.

Donedávna som učila nemčinu a mávala som v skupinách aj mladých ľudí. Keď som sa s nimi rozprávala o roku 1989, vyšlo najavo, že sú medzi nimi aj takí, ktorí o Novembri 89 vedia len veľmi málo alebo nič. Súčasnosť nie je až taká krásna, aby sme si mohli dovoliť mlčať o minulosti.

Určitá symbolika sa pre mňa ukrýva v tom, že na najväčšom proteste po smrti novinára Jána Kuciaka mal môj syn 9 rokov a ja 37. V čase Nežnej revolúcie som mala 9 rokov ja a 37 moja mama, a tiež ma zobrala na námestie.

Vzadu na predsádke prvého komiksu o Novembri 89 je text Aby sa nezabudlo. Zdá sa mi, že je to naozaj veľmi dôležité. Možno to znie ako klišé, ako nuda, ale pre spoločnosť je dôležité, aby spomienka zostala, pretože história sa vždy nejakým spôsobom opakuje.

Prečo by si sa nechcela vrátiť do obdobia pred Nežnou revolúciou?

Viem, že pred 30 rokmi nemali moji rodičia príležitosť slobodne cestovať, nemohli hovoriť nahlas, čo si myslia, nemali dostatok pravdivých informácií, boli neustále v strehu. Mňa sa to ako dieťa na prvý pohľad nedotklo, žila som v obyčajnej rodine, rodičia nás chránili, ale chtiac-nechtiac sme v tom vyrástli.

„Je toho veľa, prečo by som nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.“

Moji rodičia boli režimom ovplyvnení napriek tomu, že mu nikdy nepodľahli. A to sa odrážalo aj na ich výchove. Viem to však povedať až spätne. Vidím, že generácia tzv. Husákových detí (deti narodené v rokoch 1970 až 1985, pozn. red.) si toho so sebou nesie dosť. Ja teda určite. Je toho veľa, prečo by som sa nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.

Ako si pamätáš Nežnú revolúciu?

Nežnú revolúciu si pamätám celkom živo, chodili sme na námestia i na vášnivé stretnutia mojich rodičov s kamarátmi. Ešte lepšie si však pamätám na čas po revolúcii, keď som v druhej polovici 90. rokov začala chodiť do školy do Rakúska. Rakúšania práve vstúpili do Európskej únie a nám sa o nej ešte ani nesnívalo. Na hraniciach boli stále tvrdé kontroly, nebolo to nič príjemné. Do autobusu napríklad púšťali policajného psa, brávali nám tašky a hrabali sa v nich.

Pamätám si scénu, ako mladý colník držal v gumených rukaviciach moju lyžičku na jogurt. Pozorne si ju prezeral a ja som pritom len chcela ísť do školy. Pýtala som sa samej seba, prečo musím zažívať takúto tieseň napriek tomu, že už žijem v slobodnom svete. Ten pocit vo mne zostal a je jedným z dôvodov, prečo vydávam knihy o tomto období.

Pre koho sú knihy zo série Nežný komiks určené?

Prvou skupinou, ktorú chceme osloviť, sú mladí ľudia. Neviem sa do nich úplne vžiť a predstaviť si, aké to je, keď môžeš všetko. Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.

Keď si mladí ľudia prečítajú naše knižky, nedozvedia sa o Nežnej revolúcii všetko. Verím však, že sa vnoria do témy, aby sa o nej potom mohli rozprávať s dospelými. Už máme otestované, že to naozaj funguje.

Druhou skupinou sú ich rodičia a starí rodičia, ktorí udalosti prežili na vlastnej koži. Príbehy by mohli baviť aj dospelých, môžu si zaspomínať a sami prísť s témou na rozhovor.

Prečo majú knihy komiksovú formu? 

Od začiatku som chcela vydávať aj komiksy. Hoci na Slovensku komiks nemá silnú tradíciu, postupne sa rozbieha aj u nás. Je to pekná forma, ako sprostredkovať rôzne témy a príbehy, obzvlášť mladým ľuďom.

Komiks je médium výborné na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností. Obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru, samotného textu je menej, vďaka čomu čitateľ dokáže rýchlo nasať informácie.

Ako séria vznikala?

O projekte som sa najskôr začala rozprávať s kamarátmi. Rozmýšľala som, koho osloviť a ako to celé urobiť. Na začiatku sme plánovali urobiť jednu hrubú komiksovú knihu, no potom sme prišli na to, že by bola škoda, keby sme neporozprávali viac príbehov.

„Neviem, či si mladí ľudia prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si že nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.“

Štyri komiksové knižky, to je osem autorov, kopa ďalších spolupracovníkov a obrovské množstvo práce. Takýto projekt má veľký rozpočet a bez našich partnerov, ktorí nás podporili, by sme komiksy nedokázali vydať.

Spoločnosť O2 vložila dôveru do projektu ako prvá. Dlhodobo podporuje hodnoty slobody a demokracie a o Novembri 89 šíri povedomie už niekoľko rokov. Evidovala som ich aktivity a naše spojenie mi prišlo úplne prirodzené.

Postupne sme začali oslovovať píšucich autorov, najväčšia otázka však bola, kto bude jednotlivé príbehy kresliť. Výborných ilustrátorov je na Slovensku veľa, no nie každý dokáže nakresliť komiks.

Je to naozaj veľmi veľa práce. Každý náš komiks má 32 strán, na každej strane je niekoľko políčok a každé políčko predstavuje samostatnú ilustráciu. Ilustrátor, resp. kreslič tiež musí vedieť rozmýšľať vo filmovom formáte. V komikse totiž výborne fungujú časové skratky, posuny do minulosti. Tento formát preto často robia animátori alebo ľudia, ktorí sa mu vyslovene venujú.

Postupne sme našli štyroch slovenských komiksových ilustrátorov a spárovali sme ich s autormi textu. Jednotlivé autorské dvojice nám následne poslali návrhy príbehov a dramaturg Ján Púček s nimi ďalej pracoval, aby celá séria dobre fungovala. Autori potom rozpracovali návrhy do podrobných scenárov, ktoré vyzerajú takmer ako filmové, a začali tvoriť.

Vonku je zatiaľ prvý komiks Čierna oslava, ďalšie dva komiksy vyjdú koncom októbra. Knižky sú naozaj veľmi pekne spracované. Podľa čoho ste zvolili formát a celkový dizajn?

Formát vychádza z klasického amerického a francúzskeho albumového komiksu. Pôvodne sme chceli urobiť zošitovú sériu. Keďže však máme výpravnú produkciu a chceme predstaviť aj našich autorov, rozhodli sme sa, že si projekt zaslúži patričnú formu – tvrdé dosky, kvalitný papier. Prvá kniha zo série Nežný komiks Čierna oslava však napokon bude mať aj zošitovú verziu, pretože je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Denníka N.

O čom presne je Čierna oslava?

V Čiernej oslave je najviac faktov o Nežnej revolúcii. Príbeh je veľmi civilný a inšpirovaný reálnymi udalosťami. Odohráva sa na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie zo 16. novembra 1989. Atmosféra toho obdobia je vykreslená na motívy hľadania vlastnej identity, rebélie voči rodičom a príslušnosti k subkultúre. A je tam aj láska.

Autorom príbehu je Michal Hvorecký, ktorý si Nežnú revolúciu dobre pamätá, mal vtedy 13 rokov. Sám sa v tom čase často pohyboval neďaleko vtedajšieho Mierového námestia (dnešné Hodžovo námestie), kde sa spomínaný pochod začal, a bol fanúšikom skupiny Depeche Mode, ktorú si obľúbili aj postavy komiksu.

Na aké knihy sa ešte môžeme tešiť v rámci tejto série?

Príbeh ďalšej knihy sa bude odohrávať v Martine, na sídlisku v jednej bežnej rodine, a tak trochu aj v martinskom divadle. Tretí komiks sa svojím príbehom vracia späť do Bratislavy, keď sa 22. novembra 1989 konala prvá masová demonštrácia. Obsahuje surreálne prvky a dotýka sa témy samizdatu.

Posledná kniha v rámci série bude tak trochu horor, ktorý sa odohráva na dedine. Je o emigrácii – o deťoch, ktoré počas komunizmu zo dňa na deň zmizli a ich spolužiaci sa nedozvedeli, kam sa podeli.

„Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.“

Všetky príbehy spája časové obdobie okolo Nežnej revolúcie. Keďže na seba priamo nenadväzujú, budú sa dať čítať v ľubovoľnom poradí. Na konci každého príbehu sa rovnako ako v prípade Čiernej oslavy bude nachádzať jednostranové zhrnutie s informáciami o reálnych udalostiach, ktoré sa v danej knihe spomínajú.

Aká je práca vydavateľa kníh na Slovensku?

Pre mňa veľmi inšpirujúca. Baví ma pracovať s ilustrátormi, autormi, prekladateľmi, editormi či dizajnérmi. Sú to všetko ľudia zo sveta, ktorý sa mi páči. Prácu s textom milujem, kresliť ani dizajnovať však neviem, tak sa tým aspoň obklopujem.

Zároveň musím dodať, že prevádzkovať vydavateľstvo je finančne veľmi náročné. Ešte som nezarobila žiadne peniaze. Všetky hneď použijem na produkciu ďalších kníh a mám aj pôžičku. Milujem tvoriť knihy, ale tá neistota, ako čo dopadne, nie je vždy ľahká. Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.

Tento vydavateľský počin mohla podporiť aj verejnosť. Ako?

V crowdfundingovej kampani mohli záujemcovia pomôcť komiksom tak, že si ich objednali po jednom alebo aj všetky naraz v limitovanej edícii.

Hoci sú knihy na slovenské pomery dosť drahé, ich cena je na hrane toho, aby to ekonomicky dávalo zmysel. Slovenský trh je malý, svet komiksov málo známy, preto ďakujem našim partnerom za dôveru, ktorú vložili do tohto projektu.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Jana H. Hoffstädter

Vo svojom malom vydavateľstve E.J. Publishing spolupracuje so slovenskými autormi, s ilustrátormi a s grafickými dizajnérmi a jej ambíciou je vydávať knihy, ktoré sú krásne navonok aj zvnútra. V súčasnosti pracuje na sérii komiksových knižiek Nežný komiks, ktoré opisujú udalosti Novembra 89. Partnerom série je aj spoločnosť O2 Slovensko. V predaji je v súčasnosti prvá knižka Čierna oslava, k výročiu Nežnej revolúcie vyjdú aj zvyšné tri tituly.


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac