Keď si zalistujete v jeho fotografickom archíve, hneď dostanete chuť naplánovať si túru. Šimon Trnka má 27 rokov, pochádza zo Žiliny, a keď mu to počasie dovolí, skoro každý víkend trávi v horách.
Domáce aj zahraničné turistické chodníky a národné parky nielen prejde, ale aj poriadne zdokumentuje. Z každej expedície si tak domov prináša dychberúce fotografie, ktoré ďalej prezentujú krásu našich hôr na mnohých medzinárodných cestovateľských blogoch.
Ako Šimon sám hovorí, turistické výstupy fotil od malička, ale nikdy nerozmýšľal nad tým, že bude svoje fotografie verejne prezentovať. Zlom pre neho nastal pred dvomi rokmi, keď prvýkrát v horách aj prenocoval. Vtedy spolu s partiou zdolali Malú Fatru a Veľký Kriváň. Nočné dobrodružstvo v horách ho úplne očarilo a odvtedy ich neúnavne fotí ďalej.
Nové fotografie rýchlo pribúdali, a preto sa rozhodol založiť si vlastnú stránku Šimon Trnka PhotoAdventures. Počas prvého roka sa na nej nazbieralo viac ako 12 tisíc fanúšikov. Pravidelne tu zverejňuje svoje výlety aj s popisom ich trasy a zážitkami.
Kvôli pekným fotkám 5 kíl v batohu navyše
Aj napriek profesionálne zvládnutým fotografiám, volá svoje fotografovanie stále koníčkom, ktorému sa venuje občas aj na úkor práce. Nie je nezvyčajné, že sa ráno do práce ponáhľa rovno z kopca.
Okem klasickej výbavy do hôr, so sebou Šimon na každý výstup vláči aj 5 kíl fotopríslušenstva. Nádherné fotky v horách totiž nikdy nevzniknú bez námahy. K jeho výstroju patrí fotoaparát, dva objektívy, statív, polarizačný filter a náhradná baterka.
Fotky, na ktorých vidieť Šimona pred strhujúcou scenériou, fotí pomocou statívu a samospúšte. “Veľakrát sa inštalujem do nebezpečných pozícií na okraji zrázu, ale nerobí mi to problém. Kamarát hovorí, že mi vyoperovali strach,” smeje sa. Do hôr sa kvôli bezpečnosti chodí minimálne vo dvojici, ale ako hovorí, párkrát sa už vybral aj úplne sám, užiť si samotu aspoň na chvíľku.
Medzi trasy, ktoré si vždy rád zopakuje, patria výstupy na štíty Malej Fatry, ktorá je najbližšie k jeho rodnému mestu. Ani mráz nezasahuje do jeho pravidelných výjazdov. Keď udrie tuhá zima, jednoducho si pribalí špeciálny spacák do mínusových teplôt a rozloží ho priamo v snehu.
Nemá jedno obľúbené ročné obdobie “Túry a nocovania zahrňujúce východy a západy slnka z Malej Fatry, Nízkych alebo Vysokých Tatier, sú nádherné v každom ročnom období,” hovorí.
Polárna žiara v Malej Fatre
Na Šimonových fotkách sú často výjavy, za ktorými množstvo ľudí cestuje do zahraničia. No niekedy sa stane, že ich máme aj u nás doma. Zachytáva strhujúce skalisté štíty či hviezdami posiatu Mliečnu dráhu. V noci zo 17. na 18. marca 2015 bol v správnom čase na správnom mieste. Výstup pod lanovkou do Snilovského sedla v Malej Fatre mu do cesty priniesol (pre našu zemepisnú šírku) ojedinelý svetelný úkaz – polárnu žiaru. A vzácny prírastok do fotografickej kolekcie.
Do hôr treba chodiť dobre pripravený, nepreceňovať svoje sily a pozorne sledovať predpovede počasia. Príroda je totiž nevyspytateľná a aj najľahšie vyzerajúca túra sa môže zmeniť na boj so živlami. Niekedy sa nevydarí nafotiť plánovaný výhľad, lebo je ponorený do rannej hmly. Inokedy sa z ničoho nič strhne náhla búrka.
Šimon spomína na výlet, pri ktorom si uvedomil, aké vrtkavé sú hory. “Moment, ktorý zmenil celý môj pohľad na tieto výlety, bola jedna víchrica. Zastihla nás nad ránom. Vtedy sme úsek, čo sa chodí bežne 20 minút, išli asi hodinu. Po štvornožky, v tme a v zime.”
Čo človeka motivuje, aby vymenil pohodlie postele za spacák rozložený na úpätí kopca?
Pre Šimona je odpoveď jednoduchá: “Noc v horách je magická vždy. Nikdy nie je rovnaká a vždy vie niečím prekvapiť. Najkrajšie chvíle sú pre mňa jednoznačne sledovanie Mliečnej dráhy alebo východov slnka rovno zo spacáku. Človek si ľahne na bok, otvorí oči a vidí tú krásu. Stalo nám už aj to, že sme vstali a vedľa nás sa pásol kamzík. To doma v posteli nezažiješ.”
Šimon Trnka je dobrodruh a fotograf zo Žiliny, ktorý dokumentuje svoje expedície do hôr na stránke Šimon Trnka PhotoAdventures.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Už 10 rokov prinášame rozhovory a témy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo nás
Pri tejto príležitosti nám ilustrátori a ilustrátorky nakreslili najdôležitejšie myšlienky, ktoré v magazíne odzneli.
Autor Sóda
Ilustrácie Marek Menke, Dorota Brázdovičová, Barbora Idesová, Daniel Rerko, Marta Matus a Marian Čuraj, Daniela Olejníková, Jozef Gľaba, Sabína Svetlíková, Han Donau, Daniela Vagašová
Dátum
Pamätáte si, akí ste boli alebo čo ste robili v roku 2016? My v sme vtedy v Sóde začínali – ako (a stále) jediný magazín od operátora na Slovensku. Pre O2 sú totiž hodnoty a témy férovosti, rovnosti, otvorenosti také dôležité, že sa rozhodli venovať im celú jednu platformu. Doteraz máme za sebou skoro 3 000 dobrých príbehov a robíme to aj vďaka vám, našim čitateľom.
Rozhovory, ktoré zanechali odkaz
Sóda je najmä o ľuďoch, o (ne)obyčajnom osobnom delení sa o myšlienky a inšpiratívnych pohľadoch na svet. Autentické ľudské príbehy sú hlavnou súčasťou magazínu.
10 ilustrátorov a ilustrátoriek pre nás pri tejto príležitosti pripravilo špeciálne plagáty. Ilustrovali citáty, ktoré v Sóde odzneli. Pripomeňte si s nami si najdôležitejšie myšlienky z rozhovorov magazínu Sóda v kreslenej podobe.
Povedomie o duševnom zdraví Marek Menke ilustruje slová Zuzany Smatanovej
Zuzana Smatanová sa nám zdôverila s tým, ako ju tlak na výkon doviedol k vyhoreniu a ako sa cez sebalásku a hranice vrátila späť k životu aj tvorbe.
Ilustroval Marek Menke
Odvaha byť zraniteľný Dorota Brázdovičová ilustruje slová Igora Smitku
Igor Smitka nám priblížil, ako jeho tvorbu formovala aj „neistota“, a prezradil nám, ako zostať verný tomu, kto skutočne som.
Ilustrovala Dorota Brázdovičová
Odbúravanie predsudkov voči kvír komunite Barbora Idesová ilustruje slová Romana Samotného
S Romanom Samotným sme sa rozprávali o tom, ako môže každý z nás prispieť k rešpektujúcej spoločnosti.
Ilustrovala Barbora Idesová
Prečo sa z generačnej chudoby nedá dostať len vlastnou snahou Daniel Rerko ilustruje slová Frederika Dunku
Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von nám priblížili, ako deťom vyrastajúcim v náročných podmienkach dávajú bezpečný priestor a podporu v kluboch Zebra. Niekedy totiž aj obyčajná pochvala dokáže prebudiť veľa dobra.
Ilustroval Daniel Rerko
Ilustroval Daniel Rerko: „Pri interpretácii ilustrácie som zvolil ‚hrubší‘, neuhladený vizuálny prejav. Vo mne totiž citát vzbudil smutnú, pravdivú, holú a neromantizovanú pripomienku skutočnosti, ktorú vnímam v našej spoločnosti. Najviac mi záležalo na zobrazení kontextu a vyzdvihnutí autora citátu, pretože práve takýto ľudia, hlboko integrovaní, dávajú nádej na zmenu, nádej v možný krok zo začarovaného kruhu.“
Prijatie inakosti Marta Matus a Marian Čuraj ilustrujú slová Sone Holúbkovej
Čo znamená žiť dôstojný život, keď nemáme rovnaké podmienky? Soňa Holúbková z Nadácie Krajina harmónie priniesla v rozhovore veľmi ľudský pohľad na to, čo znamená dať každému šancu žiť vlastný život.
Ilustrovala to Marta Matus aj spolu s Marianom Čurajom. Marian je z Nadácie Krajina harmónie, pretože sme chceli Soninu myšlienku ešte viac prehĺbiť.
Marta Matus: „Rada používam v tvorbe humor. Ilustráciu som odľahčila tým, že som zobrazila ľudí pri športe. Vybrala som si horolezcov. Niekto je bosý a bez istenia, niekto si vychutnáva kávu uprostred cesty nahor, iný sa dostane do cieľa vrtuľníkom (samozrejme, bude prvý).
Ilustrovali Marta Matus a Marian Čuraj
Citát sa dal pochopiť aj ako metafora tvorivého procesu. Mám malé deti a podmienky na tvorbu momentálne nie sú ideálne, ale vždy sa snažím si proces tvorby čo najviac vychutnávať a užívať, bez ohľadu na stres z deadlinov (ako horolezkyňa s kávou v ruke).
Na začiatku som si nebola istá, či spolu rôzne štýly budú ladiť, ale myslím si, že Marianove kresby úžasne dotvorili celkovú ilustráciu. Keď som dostala jeho skice, hneď som vedela, že to bude dobré. Taký vrtuľník by sa mi určite nepodaril.“
Sloboda ako podmienka tvorby a života Daniela Olejníková ilustruje slová Daniela Heviera
Daniel Hevier nám priblížil, prečo je sloboda nevyhnutná nielen pre tvorbu, ale aj pre samotnú existenciu.
Ako zvládnuť ťažké obdobia Jozef Gľaba ilustruje slová Lenky Pavukovej Rušarovej
S psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou sme hľadali riešenia na zvládanie náročných životných zmien.
Ilustroval to Jozef Gľaba: „Na prvé prečítanie a bez kontextu možno citát znie ako polomotivačné klišé. V kontexte rozhovoru som však vyrozumel, že ide o zjednodušenie, a tak som sa sústredil na dôležitejšiu časť.
Snažil som sa vhodným spôsobom zachytiť podstatu témy: problém – prijatie – cesta – to, čo sa na ceste dozvieme – to, čo si z cesty odnesieme (z hľadiska skúsenosti, ktorá nás formuje alebo preformuje).
Opieram sa o to, že pri prekonávaní ťažkých životných situácií je dôležité problém prijať a začať veci riešiť. Je to cesta, ktorá u každého človeka vyzerá inak.
Ilustroval Jozef Gľaba
Ja som to v kresbe znázornil ako postupné zdvíhanie sa zo zeme. Môže to pôsobiť, že pri riešení problémov stačí málo na to, aby sme mohli byť šťastní, a je to len o našom pozitívnom nastavení. Nedá sa ráno zobudiť s tým, že budem pozitívny a je to vybavené. Tak som to nemyslel, ale je to cesta, je to proces a táto téma je hlbšia. Ja som sa to snažil zobraziť jemnejšie, opisnejšie a skratkovitejšie, aby vynikli proces a cesta, bolo to čitateľnejšie a sedelo to s citátom.
Myslím si, že by sa to dalo zobraziť aj bez osobnej skúsenosti, ale áno, nejaká tá osobná skúsenosť z minulosti tam je. Vyše roka som nedokázal kresliť, a predsa som musel pracovať a brať projekty, aby som prežil. Nemohol som si dovoliť oddych. Ale nejako postupne a vedome som sa z toho dostal a teraz sa už len snažím udržať balans a neprejsť za tú hranicu. Trvalo to však roky, kým ma znovu začalo tešiť kreslenie.“
Všímavosť k druhým ako prejav empatie Sabína Svetlíková ilustruje slová Evy Peričkovej
To, čo väčšina z nás berie ako samozrejmosť, môže byť pre niekoho iného veľkým víťazstvom. Eva Petričková sa s nami podelila o svoje prežívanie a život s dcérou, ktorá má autizmus.
Ilustrovala to Sabína Svetlíková: „Táto myšlienka ma trochu rozľútostila. Je to niečo, čo treba povedať nahlas, no zároveň takéto správanie voči druhým nie je úplnou samozrejmosťou.
Ilustrovala Sabína Svetlíková
Pokúšala som sa zobraziť dvojakosť viditeľného a neviditeľného prežívania. Pomocou odrazu vo vode a farieb, ktoré druhá postavička odráža, som chcela naznačiť jej úsilie vidieť ďalej – snahu o pohľad na situáciu z uhla modrej postavičky, čo fialovej postavičke dáva väčšiu schopnosť efektívne pomôcť. To je však možné len pri úsilí z oboch strán. Ak by sa modrá postavička nepozerala do vody, nebola by schopná nikomu ukázať viac ako svoju povrchovú farbu.
Moje osobné skúsenosti sú v podstate to jediné, čo mám k dispozícii, keď niečo tvorím, takže som vychádzala z nich. Ako jeden človek som pomerne limitovaná entita a viem pracovať len s tými informáciami, ktoré som sa zatiaľ naučila.“
Prečo sú kamarátske vzťahy pre bytie také dôležité? Han Donau ilustruje slová Simony Procháczkovej
Simona a Linda nám ukázali, že priateľstvo nevzniká samo od seba, ale cez trpezlivosť a rešpekt k hraniciam toho druhého.
Ilustrovala Han Donau
Ilustrovala to Han Donau: „Kohút a jeho hrebienok sú pre mňa silné symboly hrdosti a ega, keďže kohút na svojom dvore iného nestrpí. Preto tam je sám, aj keď by ani nemusel. Ak nám ego prekáža žiť zmysluplné vzťahy, je dobré ho zahodiť. Spolu nám bude lepšie – v priateľstvách aj v spoločnosti.“
Zmysel pre zodpovednosť Daniela Vagašová ilustruje slová Ivana Milého
Ivanovia Milí z Herba Drug (ml. a st.) nám rozprávali o tom, ako môže byť spoločenská zodpovednosť a ľudský princíp prirodzenou súčasťou podnikania aj na Slovensku.
Ilustrovala to Daniela Vagašová: „Na prvé prečítanie vo mne citát vyvolal uvoľnenie a určitý druh pokoja. Vnímala som ho ako pripomenutie, že zodpovednosť nespočíva v dokonalosti alebo v absencii chýb, ale v schopnosti ich prijať a niesť ich dôsledky. Zároveň sa tam pre mňa objavila krehkosť, ktorú nevnímam ako slabosť, ale skôr ako prirodzenú súčasť bytia, s ktorou sa človek učí pracovať.
Ilustrovala Daniela Vagašová
Rozhodla som sa zachytiť napätie medzi krehkosťou a zodpovednosťou. Motív motýlieho krídla pre mňa reprezentuje krehkosť a zraniteľnosť, zatiaľ čo praskliny v jeho štruktúre symbolizujú chyby a ich následky. Dôležité pre mňa bolo, že krídlo nie je rozpadnuté, ale stále drží pokope. Podobne ako človek, ktorý robí chyby, no napriek tomu nesie ich dôsledky a pokračuje ďalej. Ruka pod krídlom predstavuje akt prijatia a nesenia ako vedomé držanie toho, čo je krehké a nedokonalé.
Zodpovednosť sa často spája s tlakom, aby sme boli bezchybní. Postupne som si však aj sama na sebe uvedomila, že je to skôr o schopnosti uniesť dôsledky vlastných rozhodnutí a nedať sa nimi paralyzovať.“
Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
