Keď si zalistujete v jeho fotografickom archíve, hneď dostanete chuť naplánovať si túru. Šimon Trnka má 27 rokov, pochádza zo Žiliny, a keď mu to počasie dovolí, skoro každý víkend trávi v horách.
Domáce aj zahraničné turistické chodníky a národné parky nielen prejde, ale aj poriadne zdokumentuje. Z každej expedície si tak domov prináša dychberúce fotografie, ktoré ďalej prezentujú krásu našich hôr na mnohých medzinárodných cestovateľských blogoch.
Ako Šimon sám hovorí, turistické výstupy fotil od malička, ale nikdy nerozmýšľal nad tým, že bude svoje fotografie verejne prezentovať. Zlom pre neho nastal pred dvomi rokmi, keď prvýkrát v horách aj prenocoval. Vtedy spolu s partiou zdolali Malú Fatru a Veľký Kriváň. Nočné dobrodružstvo v horách ho úplne očarilo a odvtedy ich neúnavne fotí ďalej.
Nové fotografie rýchlo pribúdali, a preto sa rozhodol založiť si vlastnú stránku Šimon Trnka PhotoAdventures. Počas prvého roka sa na nej nazbieralo viac ako 12 tisíc fanúšikov. Pravidelne tu zverejňuje svoje výlety aj s popisom ich trasy a zážitkami.
Kvôli pekným fotkám 5 kíl v batohu navyše
Aj napriek profesionálne zvládnutým fotografiám, volá svoje fotografovanie stále koníčkom, ktorému sa venuje občas aj na úkor práce. Nie je nezvyčajné, že sa ráno do práce ponáhľa rovno z kopca.
Okem klasickej výbavy do hôr, so sebou Šimon na každý výstup vláči aj 5 kíl fotopríslušenstva. Nádherné fotky v horách totiž nikdy nevzniknú bez námahy. K jeho výstroju patrí fotoaparát, dva objektívy, statív, polarizačný filter a náhradná baterka.
Fotky, na ktorých vidieť Šimona pred strhujúcou scenériou, fotí pomocou statívu a samospúšte. “Veľakrát sa inštalujem do nebezpečných pozícií na okraji zrázu, ale nerobí mi to problém. Kamarát hovorí, že mi vyoperovali strach,” smeje sa. Do hôr sa kvôli bezpečnosti chodí minimálne vo dvojici, ale ako hovorí, párkrát sa už vybral aj úplne sám, užiť si samotu aspoň na chvíľku.
Medzi trasy, ktoré si vždy rád zopakuje, patria výstupy na štíty Malej Fatry, ktorá je najbližšie k jeho rodnému mestu. Ani mráz nezasahuje do jeho pravidelných výjazdov. Keď udrie tuhá zima, jednoducho si pribalí špeciálny spacák do mínusových teplôt a rozloží ho priamo v snehu.
Nemá jedno obľúbené ročné obdobie “Túry a nocovania zahrňujúce východy a západy slnka z Malej Fatry, Nízkych alebo Vysokých Tatier, sú nádherné v každom ročnom období,” hovorí.
Polárna žiara v Malej Fatre
Na Šimonových fotkách sú často výjavy, za ktorými množstvo ľudí cestuje do zahraničia. No niekedy sa stane, že ich máme aj u nás doma. Zachytáva strhujúce skalisté štíty či hviezdami posiatu Mliečnu dráhu. V noci zo 17. na 18. marca 2015 bol v správnom čase na správnom mieste. Výstup pod lanovkou do Snilovského sedla v Malej Fatre mu do cesty priniesol (pre našu zemepisnú šírku) ojedinelý svetelný úkaz – polárnu žiaru. A vzácny prírastok do fotografickej kolekcie.
Do hôr treba chodiť dobre pripravený, nepreceňovať svoje sily a pozorne sledovať predpovede počasia. Príroda je totiž nevyspytateľná a aj najľahšie vyzerajúca túra sa môže zmeniť na boj so živlami. Niekedy sa nevydarí nafotiť plánovaný výhľad, lebo je ponorený do rannej hmly. Inokedy sa z ničoho nič strhne náhla búrka.
Šimon spomína na výlet, pri ktorom si uvedomil, aké vrtkavé sú hory. “Moment, ktorý zmenil celý môj pohľad na tieto výlety, bola jedna víchrica. Zastihla nás nad ránom. Vtedy sme úsek, čo sa chodí bežne 20 minút, išli asi hodinu. Po štvornožky, v tme a v zime.”
Čo človeka motivuje, aby vymenil pohodlie postele za spacák rozložený na úpätí kopca?
Pre Šimona je odpoveď jednoduchá: “Noc v horách je magická vždy. Nikdy nie je rovnaká a vždy vie niečím prekvapiť. Najkrajšie chvíle sú pre mňa jednoznačne sledovanie Mliečnej dráhy alebo východov slnka rovno zo spacáku. Človek si ľahne na bok, otvorí oči a vidí tú krásu. Stalo nám už aj to, že sme vstali a vedľa nás sa pásol kamzík. To doma v posteli nezažiješ.”
Šimon Trnka je dobrodruh a fotograf zo Žiliny, ktorý dokumentuje svoje expedície do hôr na stránke Šimon Trnka PhotoAdventures.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Slovenský softvér predpovedá počasie od Ameriky po Antarktídu. Doma o ňom takmer nikto nepočul
Príbeh IT firmy IBL Software Engineering, pre ktorú je dodržané slovo dôležitejšie než miliónový zisk.
Autor Kubo Stank
Foto Dávid Hanko
Dátum
Keď letí pilot na južný pól alebo americké letectvo plánuje strategickú operáciu, spoliehajú sa na dáta zo Slovenska. Bratislavská firma IBL Software Engineering už takmer tri desaťročia vyvíja softvér pre meteorológov vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek globálnemu úspechu však nestratila kontakt s realitou a dokazuje, že špičkový biznis sa dá robiť s ľudskou tvárou a pevnými hodnotami.
O tom, že byť ľudský sa vypláca, vedia aj vo firme Gekkon, ktorá zamestnáva ľudí po výkone trestu aj so závislosťou.
V rozhovore so zakladateľom firmy IBL Software Engineering Michalom Weisom sa dozviete:
ako náhoda a nuda počas študentských čias viedli k založeniu globálnej IT firmy,
prečo predpoveď počasia nie je len o aplikácii v mobile, ale o petabajtoch dát a rozhodnutiach za státisíce eur,
ako sa slovenskí vývojári dostali k spolupráci s americkou armádou a na polárne základne v Antarktíde,
prečo firma radšej prišla o 1,5 milióna eur z vlastného vrecka, len aby dodržala sľub klientovi,
ako pretaviť úspech do reálnej pomoci – od rýchlej podpory Ukrajine až po dlhodobú pomoc ľuďom bez domova.
Od Esetu k meteorológii vďaka nude na letisku
Ľudia, ktorí začínajú podnikať, väčšinou reagujú na konkrétny problém alebo hľadajú riešenie, ktoré na trhu chýba. Ako vznikol nápad spojiť IT s meteorológiou?
Úplnou náhodou. Už na strednej škole som sa venoval IT bezpečnosti, takže som bol de facto pri zrode Esetu a rozbiehal som ich prvý vývojársky tím. Moja mama vtedy pracovala pre Slovenský hydrometeorologický ústav na letisku. Dostali nový softvér z Nemecka a nemecký inžinier ho inštaloval priamo na mieste. Trvalo to veľmi dlho a stále mu niečo nefungovalo.
Ako študent na vysokej som občas chodil po mamu autom, pretože večer už nechodili spoje. Sedel som tam, čakal a hrozne som sa nudil. Tak som tomu pánovi povedal: „Tá chyba, ktorú hľadáte, je tu. A tu je ďalšia, ktorú zatiaľ nevidíte. Opravte to a poďme už domov.“
Predpokladám, že bol dosť prekvapený.
To áno. Stalo sa to možno dva- či trikrát. Potom sa na mňa obrátil s tým, či by som nevedel naprogramovať kreslenie máp. Sťažoval sa, že sa s tým s kolegom trápia tri týždne. Povedal som mu, že to budem mať za hodinu. Vysmial ma.
O dve hodiny som mu volal, že je to hotové. A tak sme začali spolupracovať. Keď som skončil vysokú školu, chcel som skúsiť niečo vlastné mimo Esetu. Založili sme spolu firmu – on dal počiatočný kapitál, ale všetko som staval, riadil a viedol ja.
Keď je pekné počasie, meteorológov netreba
Keby ste mali svoje riešenie vysvetliť laikovi, ktorý si pod meteorologickým softvérom predstaví aplikáciu v telefóne, čo presne robíte?
Aplikácia v telefóne je len konečný produkt, ktorý úplne neodráža realitu. Meteorológia nie je na dni, keď je počasie pekné – vtedy ju nikto nerieši. Potrebujeme ju najmä vtedy, keď je problém: hromy, blesky, metelice, tornáda. Vtedy sa niečo deje.
Dnes sa na predpovede používajú obrovské superpočítače, často veľké ako dve či tri telocvične plné hardvéru. Tie robia simulácie. Predstavte si atmosféru Zeme ako cibuľu rozdelenú na približne 70 vrstiev a zároveň na mriežku s hustotou napríklad 10 kilometrov.
Každých šesť hodín potom tieto počítače spracujú stovky terabajtov až petabajty dát z družíc a radarov. Ide o také obrovské objemy informácií, že ich jednoducho nie je možné len tak preniesť cez bežný internet.
Kto sú vaši klienti a prečo potrebujú takúto extrémnu presnosť?
Málokto si uvedomuje, ako veľmi počasie ovplyvňuje globálnu ekonomiku. Príklad z obchodu: keby manažéri v Hornbachu s istotou vedeli, že o týždeň nasneží, naskladnia lopaty v predstihu a predajú ich obrovské množstvo. Poľnohospodári zase potrebujú vedieť, či im večerná búrka nespláchne drahý postrek.
Obrovským sektorom je energetika. Pri veternej a slnečnej energii musíte presne vedieť, koľko jej vyrobíte, inak by sa sieť mohla zrútiť. Ak viete ako prví, aké bude počasie, viete najlepšie predať energiu a zarobiť státisíce eur v priebehu sekúnd. A potom je tu letectvo.
Pilot nemôže zaparkovať na obláčiku a počkať, kým sa vyjasní. Tam sa vyžaduje presnosť predpovede na 99,7 až 99,9 percenta, pretože ide o ľudské životy.
Zmluva spečatená stratou 1,5 milióna eur
V čom je vaše riešenie také špecifické, že ste sa dokázali presadiť v celosvetovej konkurencii?
V tomto segmente existovalo kedysi asi trinásť firiem, dnes sme na trhu zostali de facto dve. My a firma Meteo France International, ktorú spolovice vlastní francúzsky štát. U nás je to o prístupe. Keď vznikne problém, vždy hľadáme chybu najprv u seba a snažíme sa ju vyriešiť, aj keby sme na tom mali stratiť peniaze.
Zákazníci si takéto systémy nekupujú na jedno použitie, chcú sa na dodávateľa spoliehať celé desaťročia. Príkladom je projekt v Rakúsku, kde sme vyvíjali úplne nový systém.
Kto sú vaši hlavní zákazníci?
Spravidla ide o národné meteorologické služby. Na Slovensku je to Slovenský hydrometeorologický ústav, s ktorým spolupracujeme už 25 rokov, hoci príjmy zo Slovenska tvoria len 0,3 percenta nášho obratu.
V Rakúsku náš softvér používa takmer celý sektor – od úradu pre meteorológiu GeoSphere Austria cez riadenie letovej prevádzky Austro Control, štátnu televíziu ORF, energetické firmy až po armádu na účely civilnej obrany, kde náš softvér musí fungovať aj v prípade výpadku internetu.
To ale znamená, že sú od vášho produktu a jeho kvality závislé celé štáty.
Áno, preto sme často v kategórii strategický dodávateľ. Tým sme aj pre Spojené kráľovstvo či americké vojenské letectvo (US Air Force). Dodávame softvér aj ich strategickému veliteľstvu Stratcom.
Keď sme tam prišli prvýkrát, nedovolili nám ani siahnuť na klávesnicu – pozerali na nás ako na podozrivých komunistov z východného bloku (smiech). Dnes už mám bezpečnostnú previerku na úrovni „prísne tajné“, takže sa v ich bunkroch môžem pohybovať bez eskorty.
Váš softvér sa používa vo viac ako 80 krajinách sveta, dokonca aj na Antarktíde. Ako sa slovenská firma dostane na južný pól?
Hovoríme, že sme na všetkých kontinentoch, a myslíme to doslova. Používajú ho Čiľania na základni na King George Island, Briti z British Antarctic Survey aj Austrálčania. Máme odložený list od jedného austrálskeho pilota, ktorý letel na južný pól s medzipristátím na Davis Station.
Napísal nám, že v živote nedostal takú presnú predpoveď a prvýkrát presne vedel, čo má pri pristávaní na ľade očakávať. To človeka naozaj zahreje pri srdci.
D-Day aj Apollo 11: Keď počasie mení dejiny
Vedeli by ste uviesť príklad z histórie, keď správna meteorologická informácia doslova zmenila svet?
Sú dva takéto zásadné momenty. Prvým je vylodenie v Normandii počas druhej svetovej vojny. Anglickí meteorológovia presvedčili generála Eisenhowera, aby útok pre počasie o deň odložili.
Keby to neurobili a vylodili sa v pôvodnom termíne do búrky, operácia by zrejme zlyhala. Nemci útok v takomto počasí nečakali, ich veliaci generál Rommel dokonca odišiel za manželkou na narodeniny.
Druhým momentom je návrat Apolla 11 na Zem. Astronauti mali pristáť v Tichom oceáne. Vojenskí meteorológovia však vďaka vtedy tajným satelitom zistili, že presne v mieste pristátia sa formuje hurikán. Keby tam kapsula dopadla, hurikán by roztrhal padáky a posádka by zahynula. Meteorológovia presvedčili NASA, aby zmenila miesto pristátia, bez toho, aby prezradili svoj tajný zdroj. História sa tak mohla vyvíjať úplne inak.
Laureáti ocenenia Via Bona 2025
Gekkon – ocenenie za inkluzívne zamestnávanie s projektom Druhá šanca
Lindström – víťaz v oblasti klimatickej zodpovednosti a cirkulárnej ekonomiky
Slovenská sporiteľňa – ocenenie za zodpovednú kampaň, konkrétne za Sloboda je vaša
Accenture – ocenenie za pozitívnu zmenu v komunite
Kaufland – ocenenie v kategórii veľká firma za dlhodobý a systematický prístup k zodpovednému podnikaniu
IBL Software Engineering – ocenenie v kategórii malých a stredných podnikov za prepájanie rastu firmy s ekologickou zodpovednosťou a podporou miestnej komunity
Zodpovednosť za každé jedno lietadlo
Väčšina ľudí na Slovensku o firme IBL Software Engineering nikdy nepočula. Je to „bug“ alebo „feature“?
Je to „feature“ (smiech). Sme v segmente B2G (Business-to-Government), billboardy pri diaľnici by nám boli nanič. V odborných kruhoch nás pozná každý. Naše produkty sú viditeľné na weboch mnohých krajín sveta, ale nie je tam napísané, že ide o firmu zo Slovenska. Sú to ich výsledky vytvorené našimi nástrojmi.
Ako zvládate obrovskú zodpovednosť za svoj softvér, najmä v dnešnej dobe, keď sa všade skloňuje umelá inteligencia?
Máme v zmluvách, že ak dôjde k problému, nesieme plnú zodpovednosť. Ak vám ChatGPT povie v pätine prípadov nezmysel, v zásade sa nič nestane. Ak by sa však pre chybu softvéru zrútilo lietadlo, je to katastrofa. V letectve sú kľúčové bezpečnosť a absolútna spoľahlivosť. Keď sa niečo stane, kontroluje sa každý technický záznam nášho systému.
Celá táto zodpovednosť však stojí na ľuďoch. Keď nás bolo na začiatku päť v rodinnom dome nad garážou, nikto sa nemohol schovať.
Jedna z najväčších lekcií pre mňa bola, že nemám ľudí vyberať len na základe „hard skills“. Dnes hľadáme ľudí najmä podľa ich prístupu a hodnôt.
Všetko sa dá naučiť, ak človek chce. Novému človeku trvá asi rok, kým sa do toho dostane. Náš produkt nie je „masovka“ – stretnete sa so zákazníkom na druhom konci sveta a vidíte, že mu vaša práca reálne pomohla. To ma baví viac než len pohľad na účtovníctvo.
Úspech má zmysel len vtedy, ak sa oň podelíte
Z pohľadu človeka, ktorý sa 30 rokov venuje meteorológii, hýbe vaším biznisom viac technologický pokrok alebo samotná klimatická zmena?
Určite technológie. Klimatická zmena postupuje pomaly, no viditeľne zrýchľuje. Ľudia si často zamieňajú počasie s klímou. Faktom je, že v atmosfére je stále viac energie, všetko sa hýbe rýchlejšie a v budúcnosti zažijeme výkyvy, ktoré si dnes ešte nevieme predstaviť.
Celé kontinenty môžu vyschnúť, čo vyvolá masovú migráciu. Rútime sa do obrovských problémov, no mám pocit, že väčšina ľudí radšej nerieši svoju uhlíkovú stopu, ale nové oblečenie.
Je toto dôvod, prečo ako úspešná IT firma investujete toľko energie a peňazí do humanitárnych či ekologických iniciatív?
Chceme ísť príkladom. Môj dlhoročný priateľ Miro Trnka (spoluzakladateľ Esetu – pozn. red.) ma naučil jednu zásadnú vec: ľudia sú to najcennejšie, čo máte. A ak sa firme darí, má sa o to podeliť.
Keď sa začala vojna na Ukrajine, okamžite sme poslali 50-tisíc eur nadáciám priamo na hraniciach. Počas pandémie sme pomáhali Lekárom bez hraníc, nakupovali sme tablety a systémy na triáž pacientov v nemocniciach. Dlhodobo podporujeme zbierky pre ľudí bez domova aj iniciatívu My sme les.
Cítim to ako morálnu zodpovednosť. Verím, že keď človek a firma pomáhajú, v dobrom sa im to vráti. Odmietam prístup „optimalizovania“ daní. Dane sa majú platiť poctivo, aby krajina fungovala, aby naši rodičia mali dôchodky. Ak sa na to všetci vykašleme, táto krajina skončí. A ja som na Slovensko hrdý.
Čo ste sa za tých takmer 30 rokov v biznise naučili o ľuďoch?
Že najdôležitejšie je vážiť si ich a dávať im príležitosť rásť, nie im len stroho prikazovať. Dnes sa tomu hovorí „leadership“. Ak majú ľudia vedľa seba niekoho, kto im je reálnym príkladom, dokážu neuveriteľné veci.
Chcem byť pre našich ľudí aj pre iné slovenské firmy dôkazom, že veci sa dajú robiť poctivo, férovo a s dlhodobou víziou. Aj tie projekty, na ktorých sme finančne prerobili, boli v konečnom dôsledku tou najlepšou investíciou do dôvery.
Ste teda viac hrdý na globálny úspech firmy alebo na to, že ste popri tom nestratili tvár a hodnoty?
Pre mňa sú hodnoty úplne kľúčové. Mnohé firmy ich majú len veľkolepo napísané na stene v korporátnom „kancli“, ale my ich reálne žijeme každý deň. To, že sa môžem každé ráno s čistým svedomím pozrieť do zrkadla a vedieť, že som v živote robil veci správne, poctivo a ľudsky, je to, na čo som naozaj najviac hrdý.
Michal Weis
Slovenský IT odborník a softvérový inžinier. Je zakladateľom spoločnosti IBL Software Engineering, ktorú buduje od roku 1997 a dnes ju vedie ako globálneho dodávateľa softvéru pre meteorologické služby. Predtým pôsobil ako hlavný vývojár v Esete, kde sa podieľal na vývoji novej generácie antivírusového jadra NOD. Začínal ako softvérový vývojár a meteorológ v slovenskom letectve, kde pracoval na leteckých predpovediach a analýzach počasia. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore softvérové inžinierstvo.
Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
