Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Prejsť v Strážovských vrchoch 43 kilometrov za 3 dni sa zdalo ako hračka

Omyl. Aj keď to nie sú obri, vedia prekvapiť.

Je piatok ráno a stojíme na Homôlke. Cieľ je jasný. Prejsť cez Rokoš a Uhrovský hrad do Dolných Vesteníc, a zároveň zažiť dve noci v stane a oddýchnuť si.

Pre niekoho z nás je to prvá túra vôbec, pre iného jedna zo sto. Sme dvaja chalani, dve dievčatá, a vyrážame po červenej značke.

Úvodných 10 kilometrov je veľmi pozvoľných, príjemný je aj profil trasy. Striedajú sa výstupy so zostupmi, zväčša cez lúky a malé lesíky. Okolie je také pekné, že je hlúposť ponáhľať sa. 

Veľmi dobre vidieť Kľak v Malej Fatre či okolité dediny a lazy. Tam, kde sme pred chvíľou išli autom, teraz ukazujeme prstom.

Koniec prechádzok, začíname

Prvý výraznejší výstup začína až po 10 kilometroch pod Suchým vrchom. Lesná cesta sa mení na kamene a kamene na ešte väčšie kamene. Je tu množstvo popadaných stromov a zarastených ciest, kvôli čomu máme problém nájsť červené značky a občas blúdime.

Nakoniec sa nám darí dostať na Suchý vrch, ktorý sa stal vrchom zrejme nechtiac. Je to obyčajná rovná plocha s ohniskom a bez výhľadu.

Nič výrazné, nič výnimočné, ani nič charakteristické. Zapamätať sa dá jedine tá obyčajnosť.

Pokračujeme dole kopcom, znovu zväčša po kameňoch. Nakoniec vybiehame z lesa a pred nami sa objavuje vysielač pod Čiernym vrchom. Prechádzame okolo neho a dostávame sa ku Kšinianskej poľane. 

Tam na chvíľu schádzame z červenej, na ktorú sa neskôr vrátime. Kúsok odtiaľ je prameň, z ktorého sme chceli nabrať vodu.

Po dvesto metroch zbadáme zábradlie smerujúce k prameňu. Schádzame, vyťahujeme fľaše, dopíjame zvyšky vody a chystáme sa nabrať čerstvú. Len vody nikde, prameň je vyschnutý.

Nechce sa nám veriť, že po štyroch dňoch nepretržitých dažďov a po internetovo zaručených radách, že prameň je výdatný, tu nebude žiadna voda. Zdá sa, že ten správny je ešte o lúku ďalej.

Prichádzame k lesníckej chate a obrovskému krmelcu. Podľa okolia i pozostatkov na zemi to vyzerá tak, že sem chodia stáda lesnej zveri. Ak áno, tak tu ten prameň musí byť. Tentokrát sme už trafili.

Čierny vrch

Doplníme zásoby a pokračujeme ďalej smerom ku Kšinianskej poľane. Vraciame sa na červenú a ideme smerom na Čierny vrch. Netrvá dlho a uvedomíme si, že túra sa začína len tu.

Pozeráme sa pred seba, vidíme len strmý kopec. Niet konca, vyzerá to ako stena. Čierny vrch nás naozaj trápi. Nastúpame sto výškových metrov, keď to už vyzerá, že kopec končí.

Vpravo za zákrutou je však ešte strmší a vzdialenosť pred nami sa zdá byť dvakrát väčšia, než to, čo sme zatiaľ vystúpali.

Po ďalšej stovke výškových metrov sa dostávame na vrch. Nasledujúce štyri kilometre len klesáme. Zaslúžene, zničene. Všetci vieme, že ten najväčší kopec ešte len príde.

Na sedle Rázdelie vieme, že je pred nami už len kopec na Rokoš. Absolútne zdrvujúci je výhľad z Košútovej skaly, odkiaľ je vidieť celý. Profil hory pripomína stúpanie na Čierny vrch.

Výstup na Rokoš

Predpokladom bol prísť sem za osem až desať hodín od začiatku túry. Nakoniec nám to trvalo 10 hodín a 27 minút. Nebyť prestávok, čas mohol byť omnoho kratší. Avšak nebyť prestávok, možno by sme sem ani neprišli.

Prechádzame okolo Rokoša a pokračujeme k Pamätníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Je to len 5 minút chôdze. Tu na noc rozkladáme stany.

Lenivé ráno

Máme pred sebou len zhruba desať kilometrov, preto sa nikam neponáhľame. Z Rokoša vedie pekná lesná cesta až na Kňažinové lúky. Výstupy sú krátke, zostupy strmé. Dnes končíme. O jeden deň a 10 kilometrov skôr. Nevadí nám to, tešíme sa.

Dostávame sa na Kňažinové lúky, kde nás má čakať druhý prameň. Vyzerá byť vyschnutý. Spomíname si na predošlý deň, keď sa potok tiež najskôr tváril ako vyschnutý. Až na to, že v tomto prípade je to naozaj.

Vody málo, len v náznakoch. Z rúry netečie nič, jedine pod ňou vychádza pár kvapiek. Režeme fľašu a snažíme sa vodu chytať. Dva litre máme za 15 minút.

Čas na čelovky

Cesta z Kňažinových lúk je poväčšine už len lesná cesta. Do Dolných Vesteníc nám ostáva ešte osem kilometrov. Musíme zísť ešte zhruba 400 výškových metrov.

Najskôr to vyzerá tak, že nezídeme ani meter. Cesta má totiž len mierny sklon a pri pohľade dopredu sa zdá, že ho ešte dlho taký bude mať.

Začína sa nám opakovať začiatok túry. Aj tu je nenáročná trasa plná výhľadov. Zapadajúce slnko presvitá cez hustý les. Znovu viac stojíme ako kráčame. Vyťahujeme foťáky a dofocujeme filmy. V papradí, pod skalami, pri lesnej chatke – všade, kde sa dá.

Z pôvodne plánovaných 43 sme prešli 38 kilometrov. Strážovské vrchy nás jednoducho prekvapili, preto sme túru skončili predčasne.

Trasa

Chata Homôlka (765 m n.m.) – Sedlo Košariská (rázcestie so zelenou) – Pod židovým (rázcestie s modrou) – Horný Laz – Nad Krištofovcami – Závadská poľana – Medvedica – Capárka – Suchý vrch (1028) – Kšinianska poľana – Čierny vrch (997) – Sedlo Rázdelie – Košútova skala – Rokoš (1010) – Sedlo Rokoš – Kňažinové lúky – Dolné Vestenice (225)

Vzdialenosť: 35,8 km, stúpanie: 1731 m, klesanie: 2271 m

zdroj: Hiking.sk

Pôvodnú verziu tohto článku nájdete na http://www.mariosmykal.com

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

6 zriedkavých prírodných útvarov, ktoré nájdete na Slovensku

Videli ste už napríklad kamenný vodopád či skalný hríb?

Tisíce až milióny rokov trvá, kým príroda vytvorí pozoruhodné prírodné útvary. Kreativitou nešetrila ani na Slovensku. Nachádza sa u nás množstvo úžasných prírodných rarít, ktoré stoja za pozornosť.

Krásna príroda, mestá a dedinky sú všade okolo nás. Určite máte niečo zaujímavé, o čom takmer nikto nevie, aj vy vo vašom okolí.

1. Holíčske megality

Holíčske megality

Aj Slovensko má svoj Stonehenge. Komplex monumentálnych balvanov s rytinami sa nachádza v Holíči. Kamene pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe, najvyšší je vysoký až 7 m.

Megality sa našli v roku 1988 pri výstavbe holíčskeho sídliska. Fakt, že naozaj ide o megality, teda opracované kultové kamene, potvrdil aj francúzsky špecialista na megality Charles Tanguy Le Roux.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2. Viac informácií

2. Trúbiaci kameň, Veľký Krtíš

Zvláštny Trúbiaci kameň sa nachádza asi 8 km za obcou Zabre, neďaleko Veľkého Krtíša. Napriek tomu, že sa k nemu dá dostať len ak ste fyzicky zdatní a nerobí vám problém liezť, je pre turistov veľkým lákadlom.

Kameň, ktorý je dlhý asi 3,5 m, široký 2,4 m a vyše 1 m vysoký má dva otvory, vďaka ktorým sa na ňom dá trúbiť tak hlasno, že zvuk počuť široko-ďaleko po okolí. Podľa legendy otvory vytvorili Turci počas vpádov, aby sa im ľahšie orientovalo v členitom teréne a trúbením sa zvolávali na stanovisko.

3. Markušovský skalný hríb

Obec Markušovce na Spiši je známa svojim kaštieľom, no môže sa pýšiť aj geologickou raritou – Markušovským skalným hríbom. Niektoré zdroje uvádzajú, že hríb, ktorý vyrástol nad korytom Hornádu je najväčším takýmto skalným útvarom v celej Európe. Noha zo zlepenca meria asi 8 m a klobúk z pieskovca má priemer 3 m.

4. Kamenný vodopád, Šomoška

Šomoška

V obci Šiatorská Bukovinka, priamo pod hradom Šomoška, je ďalší nevídaný prírodný úkaz, asi 9 m vysoký kamenný vodopád. Skladá sa z čadičových stĺpov, ktoré vznikli stuhnutím sopečnej lávy pred asi 4 miliónmi rokov. Neďaleko vodopádu vzniklo z úlomkov čadičových stĺpov aj kamenné more.

5. Megoňky, Kysuce

Na Kysuciach, neďaleko obce Milošová, nájdete prírodnú raritu – osadu Megoňky. Tvoria ju skalné gule rôznych veľkostí – najmenšie majú asi 30 cm, tie najväčšie aj 2 m.

Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, ako vlastne vznikli. Ich neobvyklosť sa dá prirovnať k Nebeským vajciam, ktoré chodia turisti obdivovať na Veľkonočné ostrovy.

6. Čertova skala, Chmeľnica

Čertova skala

Zvláštny prírodný unikát vyrástol blízko obce Chmeľnica (okr. Stará Ľubovňa). Ide o 12 m vysoký balvan, ktorému Chmeľničania nepovedia inak ako Čertova skala. Zaujímavosťou je, že v jeho okolí nie sú žiadne iné skaly.

K tejto zvláštnosti sa viaže aj povesť – vraj mal čert v pláne zhodiť ostrú skalnú ihlu na Ľubovniansky hrad, no po zazvonení kostolných zvonov sa preľakol a skala mu práve na tomto mieste vypadla.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2

Objavovať krásy Slovenska je fajn, no doma je len doma. A tam teraz môžete mať aj neobmedzený a spoľahlivý O2 Internet na doma, ktorý je dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Rýchle pripojenie, ktoré sa vyrovná optike, môžete mať už od 10 € mesačne a bez poplatku za inštaláciu.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.