Príroda Slovenska

Trebichava: Dedina s dvomi gaťami, kde krčmu otvoria raz za rok

Pozrite si život v rázovitej obci, akých je na Slovensku už len málo. Na južnom výbežku Strážovskych vrchov, v bočnom údolí Trebichavského potoka, asi 20 km na severovýchod od Bánoviec nad Bebravou, leží malá dedinka.

Autor Juraj Starovecký

Foto Juraj Starovecký

Dátum21. 10. 2015

Stáročia tu žili ľudia obklopení horami a lesmi, ktorí chovali ovce a dobytok a hospodárili s pôdou.

Pravdepodobne preto dostala dedina názov Trebichava – “Trebo-chov” alebo “treba chovať“. Názov je doložený v prvých písomných listinách z roku 1396 ako Trebichavy, z roku 1481 ako Trebychawa, z roku 1598 ako Trebichawa, maďarsky Trebichava, Terbók.

Pôvodne patrila dedina k Beckovskému, neskôr k Uhrovskému panstvu. V minulosti tu boli panské majere a lomy na menej kvalitný mramor. V 19. storočí pribudla v dedine nová pálenica, rozvíjalo sa ovocinárstvo a sušenie ovocia.

Dodnes v dedine prežili pozostatky sušiarní, v jednej z nich sa po rekonštrukcii počas Dní ovocia a medu klasickým spôsobom pripravujú kúsky ovocia, krájané po zvislej osi, nazývané štiepky, krížalky i krúžalky.

Dve hlavné ulice Trebichavy nazývajú miestni ľudia familiárne pravá a ľavá gaťa – dedina totiž z leteckého pohľadu vyzerá ako nohavice. Nad obcou sa týči klasicistická zvonica zo začiatku 19. storočia, ktorej zvon patrí medzi chránené pamiatky.

Bývalý starosta, pán Jozef Bičana, má doma poklad – zašlý modrý zošit, z ktorého loví staré štatistiky. Podľa neho v Trebichave počas prvej svetovej vojny žilo okolo 800 obyvateľov, po druhej svetovej vojne sa tento počet znížil na 650. Odvtedy už len klesá.

Z kedysi živého osídlenia sa ľudia začali hromadne sťahovať za prácou do miest a okolitých obcí, odchádzali na sezónne práce, hlavne do Čiech. Z pastvín sa postupne vytratili početné stáda a po pôvodných obyvateľoch ostali len chátrajúce domy.

Dnes tu žije 38 stálych obyvateľov. Mnohí, aj keď tu už nebývajú, sa sem vracajú aspoň na víkend. Cez pracovný týždeň tu niekedy nestretnete ani živú dušu.

Miestni poľovníci sa starajú nielen o divú zver v okolitých lesoch, ale aj o starú školu, ktorá bola postavená ešte za prvej republiky. Tabuľu či školské lavice však v nej už nenájdete, po rekonštrukcii budova začala slúžiť ako poľovnícky klub.

V budove dnešného kultúrneho strediska kedysi fungoval ochotnícky spolok, po ktorom ostalo už len vŕzgajúce drevené pódium.

Podhorské dni ovocia a medu

Trebichava je počas celého roku nenápadná a zabudnutá obec, no v jeden deň do roka sa zmení na nepoznanie.

Niekoľkoročná tradícia Podhorských dní ovocia a medu, vždy v prvú októbrovú sobotu, priláka návštevníkov z blízkeho aj vzdialeného okolia.

Varí sa guláš, rozvoniava medovina, v kultúrnom stredisku sa pyšne vystavujú najkrajšie kúsky ovocia, a čo je skutočne výnimočné — otvorí sa dávno zatvorená krčma. Spolu s potravinami ju zrušili už pred rokmi. Nebolo koho obslúžiť.

Napriek vymierajúcej populácii sa však v posledných rokoch migrácia z istého pohľadu obracia. Stále viac ľudí skupuje staré domy, renovuje ich a prerába na víkendové chalupy.

Možno čoskoro dedina stratí všetkých pôvodných starousadlíkov, nahradia ich chalupári so svojimi rodinami.

Niet sa čomu diviť. Trebichava je zasadená do lona prírody, ďaleko od ruchu mesta a civilizácie. Ideálne miesto pre pokoj a relax.

Juraj Starovecký absolvoval magisterské štúdium na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri kreatívnej fotografie. Má za sebou 4 samostatné výstavy a viac ako 30 skupinových výstav doma i v zahraničí. Vo dokumentárnej časti svojej tvorby zachytáva autentickú atmosféru miest s jeho úsmevnými, často aj absurdnými momentami. Žije a pôsobí v Bratislave.

Páčil sa vám článok?

Príroda Slovenska

6 zriedkavých prírodných útvarov, ktoré nájdete na Slovensku

Videli ste už napríklad kamenný vodopád či skalný hríb?

Autor Viktória Mirvajová

Foto Pavouk

Dátum10. 3. 2019

Tisíce až milióny rokov trvá, kým príroda vytvorí pozoruhodné prírodné útvary. Kreativitou nešetrila ani na Slovensku. Nachádza sa u nás množstvo úžasných prírodných rarít, ktoré stoja za pozornosť.

Krásna príroda, mestá a dedinky sú všade okolo nás. Určite máte niečo zaujímavé, o čom takmer nikto nevie, aj vy vo vašom okolí.

1. Holíčske megality

Holíčske megality

Aj Slovensko má svoj Stonehenge. Komplex monumentálnych balvanov s rytinami sa nachádza v Holíči. Kamene pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe, najvyšší je vysoký až 7 m.

Megality sa našli v roku 1988 pri výstavbe holíčskeho sídliska. Fakt, že naozaj ide o megality, teda opracované kultové kamene, potvrdil aj francúzsky špecialista na megality Charles Tanguy Le Roux.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2. Viac informácií

2. Trúbiaci kameň, Veľký Krtíš

Zvláštny Trúbiaci kameň sa nachádza asi 8 km za obcou Zabre, neďaleko Veľkého Krtíša. Napriek tomu, že sa k nemu dá dostať len ak ste fyzicky zdatní a nerobí vám problém liezť, je pre turistov veľkým lákadlom.

Kameň, ktorý je dlhý asi 3,5 m, široký 2,4 m a vyše 1 m vysoký má dva otvory, vďaka ktorým sa na ňom dá trúbiť tak hlasno, že zvuk počuť široko-ďaleko po okolí. Podľa legendy otvory vytvorili Turci počas vpádov, aby sa im ľahšie orientovalo v členitom teréne a trúbením sa zvolávali na stanovisko.

3. Markušovský skalný hríb

Obec Markušovce na Spiši je známa svojim kaštieľom, no môže sa pýšiť aj geologickou raritou – Markušovským skalným hríbom. Niektoré zdroje uvádzajú, že hríb, ktorý vyrástol nad korytom Hornádu je najväčším takýmto skalným útvarom v celej Európe. Noha zo zlepenca meria asi 8 m a klobúk z pieskovca má priemer 3 m.

4. Kamenný vodopád, Šomoška

Šomoška

V obci Šiatorská Bukovinka, priamo pod hradom Šomoška, je ďalší nevídaný prírodný úkaz, asi 9 m vysoký kamenný vodopád. Skladá sa z čadičových stĺpov, ktoré vznikli stuhnutím sopečnej lávy pred asi 4 miliónmi rokov. Neďaleko vodopádu vzniklo z úlomkov čadičových stĺpov aj kamenné more.

5. Megoňky, Kysuce

Na Kysuciach, neďaleko obce Milošová, nájdete prírodnú raritu – osadu Megoňky. Tvoria ju skalné gule rôznych veľkostí – najmenšie majú asi 30 cm, tie najväčšie aj 2 m.

Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, ako vlastne vznikli. Ich neobvyklosť sa dá prirovnať k Nebeským vajciam, ktoré chodia turisti obdivovať na Veľkonočné ostrovy.

6. Čertova skala, Chmeľnica

Čertova skala

Zvláštny prírodný unikát vyrástol blízko obce Chmeľnica (okr. Stará Ľubovňa). Ide o 12 m vysoký balvan, ktorému Chmeľničania nepovedia inak ako Čertova skala. Zaujímavosťou je, že v jeho okolí nie sú žiadne iné skaly.

K tejto zvláštnosti sa viaže aj povesť – vraj mal čert v pláne zhodiť ostrú skalnú ihlu na Ľubovniansky hrad, no po zazvonení kostolných zvonov sa preľakol a skala mu práve na tomto mieste vypadla.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2

Objavovať krásy Slovenska je fajn, no doma je len doma. A tam teraz môžete mať aj neobmedzený a spoľahlivý O2 Internet na doma, ktorý je dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Rýchle pripojenie, ktoré sa vyrovná optike, môžete mať už od 10 € mesačne a bez poplatku za inštaláciu.