Vstával o štvrtej ráno, aby počas prázdnin dokumentoval Slovensko

Filip Jurovatý zo Senice prešiel počas prázdnin veľkú časť Slovenska. Vyrážal väčšinou zavčas ráno, aby toho stihol čo najviac. V rozhovore s ním si môžete prečítať o jeho cestách a, samozrejme, pozrieť krásne fotografie Slovenska.

Filip Jurovatý je v bežnom živote študentom právnickej fakulty. Počas leta sa však odhodlal k veľmi zaujímavému počinu, ktorý si zaslúži uznanie. Rozhodol sa, že cez prázdniny prejde a odfotí čo najväčšiu časť Slovenska. Bolo z toho 50 výletov so štartovacím bodom v  Senici, odkiaľ pochádza. Aby toho stihol čo najviac, vstával väčšinou o štvrtej ráno.

Zaujímalo nás, čo ho k týmto cestám viedlo, ako ich plánoval a kde sa mu najviac páčilo.

Ako si objavil svoju záľubu v cestovaní?

K môjmu záujmu o Slovensko, a cestovanie všeobecne, som sa dostal zvláštnou cestou. Kedysi veľmi dávno, v tretej triede na základnej škole, som dostal z prvej písomky z vlastivedy štvorku. To bol asi ten zlomový bod, kedy to všetko začalo.

Zahanbilo ma, že nepoznám Slovensko. Opravil som si priemer a nasledovali samé jednotky. Neskôr som v zemepise reprezentoval školu a vyhral celoslovenské kolo geografickej olympiády. Všetky miesta, mapy, hlavne obľúbené hrady, som perfektne ovládal teoreticky, avšak máloktoré som navštívil. Na výlety sme s rodinou veľmi nejazdili.

Druhým zlomovým bodom boli moje 18. narodeniny, keď som dostal od sestry zrkadlovku, za čo som jej veľmi vďačný. Už mi nič nebránilo spoznať miesta, o ktorých som sa učil na vlastnú päsť. Precestoval som aj niekoľko veľkých miest západnej Európy, ale sústredím sa najmä na Slovensko.

ovce, drevenica
skaly
dedina
pivnica
pivnica
brána
domy
brána
domy

Fotografie: Kysuce – Vychylovka (1), Hrad Lietava (2), Orava – Zuberec (3), Malý Horeš (4, 5, 6), Spišská Sobota (7, 8, 9)

Začal som spoznávať západné Slovensko, a keď už nebolo čo nové objaviť, začal som chodievať ďalej na východ. O svoje postrehy z ciest som sa podelil aj na (už končiacej) stránke panoramio.com. Neskôr som zistil, že v blízkom okolí miest, ktoré som navštívil, boli aj iné, zaujímavejšie miesta. Časom som preto začal pátrať aj o menej známych kuriozitách, aby som čo najlepšie spoznal dané regióny.

Počas prázdnin si prešiel množstvo kilometrov, nafotil tisícky fotiek. A to všetko za pár eur a s pár hodinami spánku. Čo ťa k tomu viedlo?

Keďže som si na začiatku tohto roku uvedomil, že toto leto bude moje posledné študentské, chcel som využiť čas najlepšie, ako som vedel. Pôvodne som mal v úmysle prejsť len pár miest stredného Slovenska, ale, ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.

Nakoniec som od 18. júna do 8. októbra stihol presne 50 výletov. Väčšinou som na mojich cestách vyrážal zo Senice sám, veľakrát sa ale ku mne počas cesty pripojili kamaráti z iných miest, inokedy sme sa stretli až v cieľovej stanici.

Cesty trvali pár hodín, tak som mal čas dospávať vo vlaku. Najčastejším prestupným miestom bola Trnava, odkiaľ už boli cesty po Slovensku ľahké. Vtipné bolo, keď som si v jeden týždeň pýtal štyrikrát lístok od tej istej pokladníčky.

V posledný deň sa ma sama spýtala či ma to baví takto cestovať. Moja odpoveď  bola jasná: “Áno, baví.“

Kam si všade cestoval a čo všetko si videl?

Z pôvodného plánu zamerať sa len na stredné Slovensko veľmi skoro zišlo a skončilo to tak, že som precestoval takmer celú krajinu. Hovoriť o všetkých miestach, kde som bol, by bolo na dlho, tak by som to zhrnul len symbolicky.

Precestoval som Slovensko od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, od Tvrdošína po Štúrovo. Najviac som sa tešil na hrady a skanzeny.

Avšak, Slovensko nie sú len pekné stavby a hory, ale aj ľudia. Na cestách som spoznal rôznych. Príjemný zážitok bol, keď som čakal na horúcom slnku v Dolnom Hričove na vlak a jedna milá pani z blízkej stanice ma ponúkla vodou.

Každý deň si sa vydával na novú cestu. Začiatok bol vždy rovnaký, koniec si si vytipoval alebo si mal presný harmonogram, kam a kedy ísť?

Začiatky ciest boli takmer vždy rovnaké – štart v Senici, odtiaľ vlakom do Trnavy, a potom som pokračoval na Považie alebo ďalej do Galanty, smerom na Pohronie. Niekedy som išiel aj autobusmi alebo vlakom do Bratislavy cez Kúty. Moje výlety sa vyznačujú časovou presnosťou.

Štiavnica
Štiavnica
Štiavnica
Štiavnica
Štiavnica
hradby
hradby
okno
veža

Fotografie: Banská Štiavnica (1, 2, 3, 4, 5), Kežmarok (6, 7, 8, 9)

Svoje ciele som si vyberal už začiatkom roka s presným plánom. Bolo nevyhnutné si vytvoriť presný harmonogram, keďže som cetoval výlučne autobusmi a vlakmi.

Veľmi mi pri tom pomohol internet, kde som si vždy našiel koľko trvá prejsť nejaký úsek v horách, alebo kde sú autobusové zastávky. Potom som si robil vlastné mapky, ktoré som ponechal verejné na mojom blogu, aby sa nimi mohli pri plánovaní výletov inšpirovať aj iní.

Vedel by si povedať, ktorý kraj, miesto alebo ľudia ti počas ciest najviac prirástli k srdcu?

Zastávam životnú filozofiu, že svet je veľmi veľký, aby som navštevoval stále rovnaké miesta. Naopak, je skvelé spoznávať vždy niečo nové. Na Slovensku sú však miesta, kam sa rozhodne chcem ešte niekedy vrátiť.

Rozhodne medzi ne patrí Banská Štiavnica. Rád by som znovu videl aj hrad so skanzenom v Starej Ľubovni, Kežmarok a aj Múzeum oravskej dediny v Zuberci. S ľudmi som sa na mojich jednodňových výletoch nemal veľmi čas hlbšie zoznámiť, ale spoznal som dobrých, pohostinných ľudí na Tokaji, Spiši a na Súľovských skalách.

Ktorá časť Slovenska je podľa teba najfotogenickejšia?

Každý navštívený kraj mal svoje fotografické špecifiká. Ak by som však mal hovoriť o kraji, ktorý má veľa rôznych krás na jednom mieste, bol by to Žilinský.

V Žilinskom kraji nájdeme najviac skanzenov, ako aj pôvodných drevených dediniek (Podbiel, Čičmany, Vlkolínec), ktoré si priam pýtajú vyfotiť. Nehovoriac o tom, že je tam veľa miest na turistiku s krásnymi výhľadmi, ako pohľad na Domašínsky meander alebo výhľad zo Súľovského hradu.

Pre milovníkov hradov a zrúcanín odporúčam návštevu hradu Beckov, Starej Ľubovne, Uhrovec alebo hradu Divín.

ruina
drevenica
drevenica
okenica
domy
domy
rieka
ruiny
ruiny
vinice
hrozno
budova
budova
budova
hory
hory
hory
skaly
hory
hory

Fotografie: Beckov (1), Čičmany (2, 3, 4), Vlkolínec (5, 6), Domašinský meander (7), Uhrovecký hrad (8), Divín (9), Tokaj (10, 11), Ružomberok (12, 13, 14), Súľovské skaly (15, 16, 17, 18, 19, 20)

S témou vína vznikli krásne fotky pri vinných pivniciach v Malom Horeši a tiež neďalekom kraji Tokaj s mnohými vinicami, ktoré vyzerali fantasticky pri západe slnka počas neskorého leta.

Nuž a pre milovníkov mestskej architektúry by som odporučil, samozrejme, výlet do Banskej Štiavnice. Oplatí sa ísť aj do Košíc, Ružomberku alebo do miest na Spiši.

A čo naše hlavné mesto?

Veľa ľudí čo poznám, nemá Bratislavu rado. Považujú ju za malú, špinavú, neatraktívnu. Ja ju naopak z pohľadu objektívu milujem. Na Bratislave sa mi páčia jej zaujímavé kontrasty, ktoré prináša.

Nebojí sa spájať staré a súčasné. Všetky prvky spolu vychádzajú, a ak náhodou nie, premýšľam nad tým, čo viedlo tvorcov objektov takto tvoriť.

Bratislava
Bratislava
budova
budova
Danubiana
budova
plot
budova
stanica
ulica
brána
les
jazero
bratislava
Bratislava
bratislava

Fotografie: Bratislava

Pre mnohých zahraničných turistov je Bratislava len jednodňovou prechodnou stanicou medzi veľkou Viedňou a Budapešťou. Bratislavu ale treba spoznávať postupne a možno nepozerať na mesto z tých typických pohľadov, ako je výhľad z hradu na zateplenú džungľu. Treba jej dať šancu a určite sa to oplatí.

Aké najväčšie prekvapenia si zažil na cestách?

Bol som síce teoreticky dobre vybavený na výlety, ale je pravda, že ma zaskočilo veľa vecí. O tom, že sa Beethoven zdržiaval na území dnešného Slovenska som vedel, no nevedel som, že práve v Dolnej Krupej skomponoval krásnu Sonátu mesačného svitu.

Na Bojnickom zámku ma prekvapilo 250 ľudí čakajúcich v rade, tiež prišli využiť vstupné zadarmo v prvú nedeľu v mesiaci.Do zámku som vstúpil po dvoch hodinách čakania.

Na hrade Fiľakovo ma prekvapil prvý výklad v maďarčine. Pri trojmedzí slovensko-maďarsko-ukrajinských hraníc ma prekvapilo, ako skvelo funguje Schengen, keď do piatich minút po mojom vstupe do pohraničnej zóny prišla strážna polícia. Nespravil som nič zlé, ale mal som vstup na pohraničie vopred ohlásiť.

K sklamaniam by som zaradil postoj Baziliky sv. Jakuba v Levoči, kde si nemôžete vyfotiť interiér asi najkrajšieho kostola na Slovensku a tiež ma sklamala výška vstupného do poloprázdneho Trenčianskeho hradu. V porovnaní s Kežmarským zámkom je tam toho oveľa menej, čo môže človek vidieť, a to aj napriek tomu, že polovička zámku ani nebola prístupná kvôli rekonštrukcii.

sála
schodisko
dedina
sála
budova
budova
hrad
vták
dedina
hrad
koče

Fotografie: Kaštieľ Dolná Krupá (1), Bojnický zámok (2), Hrad Fiľakovo (3), Letohrádok Dardenely v Markušovciach (4), Levoča (5, 6), Stará Ľubovňa (7, 8, 9, 10, 11)

Nebudem však iba negatívny. K milým prekvapeniam patrí návšteva mesta Kežmarok, kde vtedy opravovali spomínaný zámok. Prehliadka aj s fotením stála symbolické euro. Taktiež ma milo prekvapili na Spiši v Starej Ľubovni výhodným vstupným na hrad aj do skanzenu.

Na hrade vám sokoliari predvedú skvelú show, interiér je relatívne bohatý, uvidíte výstavu poľských korunovačných predmetov, z veže je nádherný výhľad do okolitej prírody a, samozrejme, aj na skanzen pod hradom.

Nuž, a okrem ľudí, ktorých som už spomínal, ma prekvapili zvieratá – ale asi sme sa vždy prekvapili vzájomne. Našťastie som nestretol žiadneho medveďa, ale iba zmiju, laň, srnu a diviaka.

Aký je tvoj ďalší a možno najväčší cestovateľský sen?

Sny je dôležité prežiť, a nielen o nich snívať, preto som rád, že sa mi to postupne plní. Zo Slovenska by som rád ešte prešiel miesta, kde som nebol – teda najmä región Šariš, Horný Zemplín, Gemer a Horehronie.

Mimo Slovenska by som rád zavítal do Lisabonu a presvedčil sa, či je ozaj taký krásny, ako ho opisoval Remarque vo svojom románe Noc v Lisabone. Napríklad pri tomto odseku som sa naozaj pozastavil:

„Vyšli jsme do nádherné noci. Hvězdy stály ještě na nebi, ale moře a jitro na obzoru už si spočívaly v prvním modrém objetí. Nebe bylo vyšší a vůně soli a květů pronikavější než dříve. Jistě bude jasný den. Lisabon má ve dne do sebe cosi naivně teatrálního, co okouzlí a zaujme, ale v noci je to pohádkové město, které terasovitě se všemi svými světly sestupuje k moři jako slavnostně vyzdobená žena, která se skláni ke svému temnému milenci.”

K hlavným exotickým destináciám, ktoré musím vidieť, sú africké safari parky a Srí Lanka.

Žiješ na Záhorí. Čím sa líši od zvyšku Slovenska? Našiel by si nejaké tri obľúbené dominanty?

Hoci je Slovensko neuveriteľne rozmanitá, nádherná krajina, tak musím povedať, že v mojom prípade platí text starej známej  piesne: „Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem.“ O miestach v okolí ako Skalická rotunda, Holičský zámok či Bazilika v Šaštíne hovoriť nemusím, keďže ich asi každý pozná.

Ja by som však sa zameral na iné, menej tradičné miesta, ku ktorým mám bližší vzťah. Najväčšiu väzbu som mal k priehrade v dedine Osuské, kde bývala priezračná voda.

Ako deti sme sa sem s rodinou chodili kúpať a bolo to nádherné miesto na prechádzku cez babie leto. Teraz sa priehrada vypustila a už dva roky sa s ňou nič nerobí.

dom, veža
lúka
lúka, kozy
zrúcaniny
hradby
námestie
les
západ slnka
priehrada
priehrada
šípky
loď
les
pole
pole
stanica
mačka

Fotografie: Sobotište (1, 2, 3), Plavecký hrad (4, 5), Senica (6, 7, 8), Osuské (9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17)

Zaujímavou dedinou pri Senici je obec Sobotište, kde kedysi žila veľká komunita Habánov. Po Habánoch ostali typické domy, taktiež majú v dedine pekný kaštieľ s múzeom, hvezdáreň a pre milovníkov turistiky sú tu pekné scenérie kopcov.

Dokonca, turisti môžu prenocovať nad obcou v drevenej útulni Uchánok. Za posledné atraktívne miesto by som zvolil Plavecký hrad. Nachádza sa blízko Bratislavy, je dominantou Malých Karpát a je z neho krásny výhľad do širokého boru.

Čo pre teba znamená fotenie?

Pri fotení objektov ma najviac zaujímajú hlavne miesta, prostredie, čo ma obklopuje než samotní ľudia. Asi to vychádza aj môjho vzťahu k dejinám.

Drobné zmeny v našom okolí sa dejú postupne a až časom, keď sa vrátim k mojej tvorbe, hoci nie je taká dobrá ako tá súčasná, tak si uvedomím, ako veľmi si tieto fotky vážim, lebo mi ukazujú, ako sa svet mení. To je dôvod, prečo sú tieto fotky pre mňa také vzácne.

búranie
búranie
dym

Fotografie: Zhodenie komína v Senici

Ak chcete vedieť viac o cestách Filipa Jurovatého, prípadne sa čo-to priučiť o Slovensku navštívte jeho blog Filipove cesto-viny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

V čom sa podobá deň trénera a matky? Obaja potrebujú výdrž

Crossfit tréner a blogerka skúšali, či batéria v smartfóne dokáže držať krok s ich každodennými aktivitami.

Vybavovačky, odpisovanie na e-maily, nonstop kontrola sociálnych sietí a stovky fotiek za deň. Väčšinou platí, že čím je človek aktívnejší, tým viac dostáva jeho smartfón zabrať. Niekto so sebou všade nosí káble a externé nabíjačky, iný radšej siahne po telefóne s výbornou výdržou batérie. 

Huawei tvrdí, že zariadenie Mate 20 Lite netreba nabíjať každý deň. Dali sme ho preto na skúšku dvom mimoriadne aktívnym ľuďom, aby ním zdokumentovali svoj deň a otestovali výdrž batérie. 

O svojom bežnom dni vám porozpráva crossfit tréner Jozef Porubský a blogerka na materskej Alexandra Daňková.

Deň s crossfit trénerom

Volám sa Jozef Porubský a som crossfitový atlét, tréner a podnikateľ. S crossfitom som začínal v Prahe a počas siedmich rokov som sa cez Bratislavu dostal až do Nitry, kde som založil gym a crossfitovú komunitu. Dnes pôsobím už len v Nitre, kde chceme spolu s mojou priateľkou rozvíjať našu značku Momentum

Môj deň sa začína o 6.00 hod. Najskôr niekoľkokrát zruším budík a po rannej hygiene smerujem do gymu. Na raňajky nie je čas. V gyme vždy ako prvé zapínam kávovar. Dám si pohár vody, dvojité espresso lungo a som pripravený. 

Prvý tréning s mojimi cvičencami sa začína o 7.00 hod., po ňom vždy trénujem ja. Tréning musí byť efektívny, pretože sa snažím vyladiť si časový manažment tak, aby som stíhal spraviť čo najviac vecí počas dňa.

Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov.

Po tréningu sa konečne dostávam k raňajkám. Dnes mám schwarzwaldskú šunku s vajíčkami a rajčinami. Sladkou alternatívou raňajok sú pre mňa vajíčka s banánom a ovsenými vločkami, ktoré rozmixujem, upečiem na panvici a posypem škoricou. 

Väčšinou nasleduje ďalšia dávka kávy a popri nej si prechádzam, čo ma v daný deň čaká. Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov. 

Počas dňa sa venujem hlavne môjmu online programu. Ide o platformu, na ktorej postujeme tréningový program, a ľudia sa môžu zaregistrovať a sledovať tento tréningový systém.  Popritom spravujem svoje sociálne siete, robím videá a upravujem fotky. Moje obľúbené sú preto aplikácie na tvorbu a strih videí, úpravu fotiek a, samozrejme, aplikácie, ktoré mi umožnia lepšie pracovať so sociálnymi sieťami. 

Jozef odporúča:
FiLMiC Pro: Nahrávanie HD videa pre pokročilých
DJI GO: Nahrávanie a úprava videa, ovládanie dronu
VSCO: Úprava obrázkov

Huawei Mate 20 Lite je v tomto smere veľmi šikovný telefón. Prekvapila ma silná výdrž batérie, čo je pri mojom spôsobe používania smartfónu dosť užitočné. Pri množstve videí a fotiek sa totiž batéria zvykne vybiť rýchlejšie. Uvítal by som lepšiu kvalitu fotoaparátu a kamery, no na druhej strane musím zohľadniť fakt, že v rámci danej triedy telefónu to úplne stačí.

Súčasťou našej značky Momentum je aj oblečenie, ktoré sme však museli na určitý čas posunúť na vedľajšiu koľaj. V súčasnosti plánujeme návrat, takže počas dňa pracujem aj na návrhoch a rozmýšľam, ako to posunúť ďalej.

Obed si varím väčšinou sám, ale keď nestíham a som v meste, zbehnem do nejakej reštaurácie. Moja priateľka ma inšpirovala vegetariánstvom, mäso síce ešte jedávam, ale snažím sa ho podstatne obmedzovať. Na fotke sú sladké zemiaky na fazuľke s rajčinovou omáčkou a s mozzarellou. Nesmie chýbať moja obľúbená zelenina – rajčiny. Po obede si doprajem ďalší kávový zážitok. 

Keď treba vybaviť veci, ísť za účtovníkom, nakúpiť alebo niečo opraviť, stred dňa je pre mňa na to ideálny. Potom nasleduje môj druhý tréning. Znova sa musím „popasovať“ nielen s fyzickou námahou, ale aj s efektívnym časovým rozvrhnutím.

Po tréningu sa znova venujem cvičencom a na záver dňa ma čaká zaslúžená večera, upratovanie gymu, príprava na ďalší deň a chvíľka pokoja, ktorú si naozaj užívam. 

Zhodou okolností som mal dnes sviatok, a tak sa rovno pochválim chutným darčekom, ktorý som dostal, je to horalkový cheesecake. Našťastie, som ho stihol odfotiť, lebo krátko po tom doslova zmizol.

Baví ma byť aktívny, keď nič nerobím, mám pocit, že mi život preteká pomedzi prsty. Mám toho v hlave veľa a chcem všetko stíhať, no dni sú príliš krátke. Treba žiť naplno s tým, čo nás baví. 

Huawei Mate 20 Lite

Elegantný dizajn

Telefón prináša oku lahodiaci dizajn s pocitom prémiovej triedy. Kombinácia skla a kovového rámu s príjemne zaoblenými hranami.

Kvalitné fotky

Predný aj zadný duálny fotoaparát sa postarajú o dobré fotografie aj kvalitné selfíčka.

Skvelá výdrž

Na jedno nabitie bez problémov zvládne aj dva dni bežného používania.

Vysoký výkon

Výkon bohato stačí na stabilný chod systému, prácu s multimédiami aj na hranie náročných hier.

Deň s blogerkou a mamičkou Alexandrou Daňkovou

Volám sa Alexandra Daňková a možno ma poznáte vďaka YouTubemôjmu blogu, kde pôsobím pod pseudonymom biancaprincipessa. Momentálne som už sedem mesiacov súkromná stand-up komička svojej dcéry Amélie. Okrem toho si rada užívam každý deň a večne hľadám nové aktivity. My matky potrebujeme poriadnu výdrž, naše dni sú vždy hektické, no plné radosti, smiechu a super zážitkov.

Môj deň sa začína pred siedmou ráno, keď na zobudenie potrebujem šálku poriadneho talianskeho espressa. A k tomu ideálne aj niečo na zjedenie, pretože len z kávy sa žiť nedá. Keď sa nadopujem energiou, idem zobudiť moju malú princeznú Améliu. A to je tá najlepšia časť dňa.

Každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou.

Poznáte ten pocit, keď sa večer tešíte na to, čo príde ráno? Ja to tak mám každý deň, pretože každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou. 

Po neskutočne dlhom túlení nasleduje raňajková ceremónia. Nakŕmiť Améliu je niekedy riadna výzva. Stačí, keď okolo okna preletí vták, a garantujem vám, že jej pozornosť od kukuričnej kaše odíde skôr ako top kúsky počas vianočných výpredajov. 

Po naplnení bruška máme ďalšiu dôležitú úlohu. Musíme ochutnať všetky hračky a porozprávať sa s každým kamarátom, ktorého sme cez noc nevideli. Viete, aké to je vyčerpávajúce? Treba povedať, že pre obe z nás, pretože vymyslieť každý deň desiatky zaujímavých príbehov o plyšových jednorožcoch, je jednoducho náročné. 

Kým Améliu hranie vyčerpá do ružového spánku, ja začínam pracovať na sebe, pretože viem, že o chvíľu pôjdeme brázdiť ulice Bratislavy. Rýchlo navarím obed sebe aj jej, namaľujem sa, nachystám si všetko, čo budeme vonku potrebovať a potom čakám, kým sa Amélia zobudí. Väčšinou je však hore už v polovici týchto aktivít – nemám doma medveďa spiaceho počas zimného spánku.

Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni.

Po rýchlom obede môžeme vyraziť von. Keďže bývame v meste, zvyčajne smerujeme do Starého Mesta a pozorujeme turistov alebo mladé páriky. Sme ako dve babky na lavičke, akurát jedna leží v kočíku a druhá nachodí kilometre. 

Z prechádzky musíme ísť rýchlo domov, dať si olovrant, prezliecť sa a nasadnúť do auta. V práci vyzdvihneme tatina a utekáme nakupovať. Narodeniny Améliinho kamaráta sa blížia a my musíme kúpiť darček. 

Ako sa blížia večerné hodiny, začína na mňa trochu padať únava, tak si energiu doplním ďalším dobrým espressom. Aj keď sa deň blíži ku koncu, moja „šichta” sa zďaleka nekončí.

Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého.

Prídeme domov a vrhneme sa na hračky. Medvedíky, líšky, zajace, hryzadlá, lopty, traste sa. Ani jedna hračka neostane nepovšimnutá.

Večera je moje obľúbené jedlo dňa. Keď Améliu nakŕmim, okúpem a uspím, konečne si môžem na chvíľu oddýchnuť. Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého. Ja mu poukazujem asi stovku fotiek, ktoré za deň spravím, a on ma trpezlivo počúva. 

Fotenie s Huawei Mate 20 Lite bolo jednoduché a vďaka funkcii Portrét vyzerajú aj fotky z bežného dňa nevšedne. Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni aj napriek tomu, že som si na ňom pozrela nové videá všetkých mojich obľúbených youtuberiek. 

Moje vlastné youtuberské hobby ožíva, až keď Amélia zaspí. Sadnem si pred kameru a porozprávam hocičo. Nové trendy v kozmetike, tipy pre maminy alebo novinky v oblasti módy – to všetko nájdete na mojom bloguYouTube kanáli pod názvom biancaprincipessa.

Kým si spokojne ľahnem s knihou do postele, vybehnem ešte na relax jogu, kde si ponaťahujem unavený chrbát a usporiadam myšlienky. Pretože hodina pohybu a zaspávanie s čistou hlavou je na nezaplatenie.


K výkonnému smartfónu patrí aj poriadny paušál. Zoberte si Huawei Mate 20 Lite so Zlatým O2 Paušálom a užívajte si 10 GB dát a nekonečné hovory a SMS.


Lifetech: Čo je nové