Výlety za najzáhadnejšími miestami na Slovensku

Cestujeme za nimi na vzdialené miesta, no málokto vie, že aj ú nás sa nájdu podobné atrakcie ako Stonehenge či kammené gule v Kostarike.

Bermudský trojuholník, Stonehenge, pyramídy, obrazce na planine Nazca či sochy na Veľkonočnom ostrove. To je niekoľko svetovo najznámejších lokalít, ktoré priťahujú tak serióznych bádateľov, ako aj parapsychológov či ufológov, alebo len skrátka obyčajných zvedavcov, ľudí, ktorých odjakživa fascinujú tajomstvá a nezodpovedané otázky.

Cestujeme za nimi na vzdialené miesta, no málokto vie, že aj na Slovensku sa nájdu megalitické stavby, neobjasnené prírodné úkazy či prastaré stavby, o ktorých sa nevie na čo slúžili.

Pozývame vás na výlet po miestach opradených tajomstvom.

Megoňky

Osada Megoňky nachádzajúca sa v čadčianskej mestskej časti Milošová sa pýši prírodnou raritou, akú len tak niekde neuvidíme. Touto raritou sú takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí od 30 centimetrov po viac ako dva metre. V minulosti sa tu nachádzali aj kúsky s priemerom okolo troch metrov, ba dokonca i obria 5-metrová guľa, po ktorej zostalo iba prázdne lôžko v skalnej stene bývalého kameňolomu.

Vznik skalných gulí dosiaľ nie je uspokojivo objasnený. Aj keď teórií by sa našlo – od fantastických vysvetlení, že sú mimozemského pôvodu až po seriózne vedeckejšie hypotézy o ich otáčaní sa a postupnom “nabaľovaní” horniny v nepokojných hladinách oceánu pred miliónmi rokov.

Tak či onak, skalné gule v Megoňkách sú jednou z našich najzaujímavejších prírodných pamiatok, ktorej obdoby možno nájsť v známych a turisticky vyhľadávaných svetových atraktivitách ako sú napr. Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch.

Nálezisko kamenných gulí v Megoňkách, ktoré je najväčším svojho druhu v Európe, je súčasťou komplexu, ktorý sa ťahá až do obce Klokočov. Okrem Megoniek je však výskyt útvarov ojedinelý, miesta s tak veľkou koncentráciou sa tam už nenachádzajú.

Smutnou, avšak nie veľmi prekvapivou realitou je, že množstvo skalných gúľ, vrátane skutočne obrovských, bolo z lokality pred jej vyhlásením za prírodnú pamiatku odnesených do súkromných záhradiek.

Val obrov

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Palino Peťovský

Val obrov, spečený val či Slovenský čínsky múr. Tak, a ešte všelijako inak, sa zvykne nazývať unikátna, a pre mnohých záhadná, starobylá stavba tiahnúca sa prerušovane od Sitna cez Štiavnické vrchy až po Ipeľ a Dunaj.

Spečený val je 12 až 15 metrov široký a 2,5 až 4 metra vysoký obranný zemný násyp spevnený kameňmi, ktorého súčasťou bola v minulosti drevená konštrukcia s vysokými palisádami. Zemina valu je spečená pri vysokej teplote. K spečeniu došlo vďaka zapáleniu drevenej konštrukcie.

Napriek záujmu bádateľov sa dodnes presne nevie, kto, kedy a prečo Spečený val postavil. Povesti vravia, že jeho staviteľmi boli obri alebo čerti, podľa moderných “záhadológov” je dielom mimozemskej civilizácie. Pravdepodobnejšie však bude, že ho postavili starovekí Rimania v spolupráci s Germánmi na obranu pred útokom nomádov z východu.

Zvyšky valu možno dodnes vidieť v chotároch tekovských obcí. Veľmi pekne zachovaná časť sa nachádza na vŕšku Vtáčnik pri Pečeniciach. Val tu má podobu vyvýšenej kamennej sutiny, miestami pripomína širokú cestu, inde zase zvetraný múr. Na niektorých kameňoch sú viditeľné i stopy po pálení v podobe červených škvŕn.

K tomuto úseku Spečeného valu vedie z Pečeníc náučný chodník. Jeho informačné panely predstavia návštevníkovi nielen samotný val, ale napríklad i faunu a flóru oblasti.

Rondely

Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Xmalm 71

Možno je táto informácia pre niekoho prekvapujúca, ale veľké záhadné kruhové stavby, ktoré sú staršie ako pyramídy či Stonehenge, sa nájdu aj na Slovensku. Postavené boli v neolite, mladšej dobe kamennej, približne 4 500 rokov pred našim letopočtom.

Rondely sú monumentálne kruhové stavby vytvorené obvykle z jednej až troch priekop a z jedného alebo viacerých radov drevených palisád. Do ich stredu viedli zvyčajne štyri súmerne rozmiestnené, protiľahlé vchody, väčšinou orientované na hlavné svetové strany. Vnútorný priestor nebol obývaný, no našli sa tu jamy, pozostatky ohnísk a pecí. Priemer týchto stavieb sa pohybuje v rozmedzí od 30 do vyše 200 metrov.

Vyskytujú sa po celej strednej Európe. Len na Slovensku sa ich našlo vyše 25. Najznámejšie náleziská rondelov u nás sú v Komjaticiach, Svodíne pri Nových Zámkoch, v Žlkovciach, v Ružindole pri Trnave, Žitavciach a ďalších lokalitách.

Ich účel ostáva naďalej záhadou. Predpokladá sa, že na ich výstavbu bolo potrebných sto až dvesto ľudí a tri roky práce. A ďalšie ľudské sily, aby uživili ľudí, ktorí boli stavbou zamestnaní. Prečo naši predkovia ido niečoho takého investovali toľko času a energie?

Vedci majú viacero hypotéz. Mohli slúžiť na obranu, plniť spoločenskú funkciu, či už ako miesto stretávania a výmeny tovarov, alebo ako miesto pre konanie hier.

Ich pravdepodobne zámerná orientácia v priestore by mohla naznačovať, že tieto stavby slúžili na rituálne účely podobným spôsobom, ako prebiehali eleuzinské mystéria v antickom Grécku a zároveň slúžili ako astronomické “kalendáre”, ktoré určovali, kedy sa má siať a žať úroda.

Holičské megality

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: PhDr. Rudolf Irša

Na Slovensku nemáme len stavby staršie ako Stonehenge, ale dokonca aj “Stonehenge” samotný.

Ide o unikátny komplex monumentálnych opracovaných kultových balvanov s prastarými rytinami, ktorý sa nachádza za budovou historickej manufaktúry v Holíči. Kamene, z ktorých najväčší je vysoký 6,8 metra, pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe.

Našli sa pri výstavbe holíčskeho sídliska v roku 1988 a po prenesení z pôvodného miesta boli symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. Autor objavu, PhDr. Rudolf Irša, o nich napísal už niekoľko kníh, a že ide o skutočné opracované kultové kamene (megality), potvrdil aj uznávaný francúzsky bádateľ, špecialista na megalitické pamiatky  prof. Charles-Tanguy Le Roux z francúzskeho Národného centra pre vedu a výskum.

Velestúr

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ján Vicen

Vrch Velestúr sa nachádza v hlavnom hrebeni pohoria Kremnické vrchy, približne na pol ceste vzdušnou čiarou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. V roku 1864 tu kremnický archivár Pavel Križko objavil na andezitovej skale runový nápis v praslovančine.

Pôvod tohto nápisu vytesaného na temer kolmej južnej skalnej stene pod vrcholom dodnes nie je spoľahlivo objasnený. Existujú teórie, že ho vytvorili starí Slovania, ktorí mali na vrchu svoje obetné miesto (Veles i Tur sú mená slovanských bohov), väčšina odborníkov sa však prikláňa k názoru, že ide o falzifikát z čias národného obrodenia, kedy existovali snahy o preukázanie autochtónnosti starých Slovanov na našom území a o ich nesmierne starej tradícii.

Nech je to tak či onak, velestúrsky nápis predstavuje mimoriadne zaujímavú turistickú atrakciu, ktorá na Velestúr láka mnoho návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia.

Velestúr je prístupný po viacerých značkovaných turistických chodníkoch. Možno sa sem dostať napríklad z Kremnice (okolo chaty Hostinec) či z obce z Horné Pršany (cez sedlá Pod Košiarmi a Tri kríže).

Poznáte vy nejaké ďalšie podobné miesta na Slovensku? Napíšte nám do komentárov na našej facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk, ktorý vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií z celého Slovenska. Objavte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac