Človek objavil čaro mišpúľ pred 3 000 rokmi a odvtedy ju s obľubou pestuje. Jej odborný názov Mespilus germanica, čiže mišpuľa nemecká, nekorešponduje s jej pôvodom. Mišpule pochádzajú z Malej Ázie. Až Kelti ju priniesli v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0) a rozšírili práve na území terajšieho Nemecka.
Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.
Na našom území spomína mišpule veľmi detailne arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert) nasledovne: „Plody mišpule sa zbierajú pred zmäknutím, ale je dobré ich nechať na strome, aby ich dvakrát uštipol mráz. Keď sa oberú skôr, uložia sa do slamy. I tam zmäknú a potom sa jedia surové. Nikde som nevidel, aby ich piekli.“
Nasledovne spomína aj recept, ktorý znie:“ Na obed pozbierané plody sa namáčajú päť dní v slanej vode. Následne sa dávajú do prevareného muštu alebo do medu.“ Ľudové príslovie, ktoré narážalo na mladícku nerozvážnosť, hovorí: „Časom na slame aj mišpuľa dozreje“.
Slovo mišpuľa pochádza z latinského slova „mispula“. Na juhu Slovenska ju na dedinách volajú aj „našpoje“, čo pochádza z talianskeho pomenovania nespula. Niektoré odrody majú ploskejší tvar plodov. Tie sa volali ľudovo „lašpone“.
Mišpuľa nie je strom, ale ker. Môže sa štepiť na vlastný semenáč, na hloh, na dulu, ale i na hrušku. Naši starí rodičia vedeli veľmi dobre, že najlahodnejšie plody prináša mišpuľa na hlohovom podpníku.
Dnes sa v ovocných škôlkach predávajú výhradne mišpule na dulovom podpníku, ktorý negatívne vplýva na chuťové vlastnosti plodov. Na hrušku sa štepilo len vtedy, ak gazda chcel mať väčší strom. Mišpuľa má tendenciu rásť skôr do šírky ako do výšky. Vytvára ideálny tieň v menších záhradách a k tomuto faktu sa viaže aj prirovnanie: „Rozpleštil sa ako mišpuľa.“
Mišpuľa je vďačný ovocný ker. Netrpí škodcami, čiže si nevyžaduje postreky. V máji sa objavia krásne, snehovo biele kvety, ktoré môžu konkurovať aj okrasným drevinám. Kvety sa objavujú na konci konárov, preto sa mišpule nerežú, respektíve robí sa len nevyhnutný výchovný rez.
Plody mišpúľ sú rôzne a známe sú viaceré odrody. V slovenských ovocných škôlkach je v predaji odroda „Holandská“, ktorá má síce veľké plody, ale zaostáva za aromatickými plodmi nezaregistrovaných odrôd, ktoré môžeme nájsť na slovenskom vidieku.
V Maďarsku je dostupná odroda „Szentesi rózsavirágú“, ktorá má chuťovo veľmi zaujímavé plody. Anglická odroda „Nottingham“ sa dá uskladniť až do Vianoc a jej listy sú troška modrasté, čiže má aj okrasný charakter.
Na európskom trhu sú dostupné nasledovné odrody mišpúľ: Metz, Boom en Vrucht, Bredase Reus, Macrocarpa, Nottingham Neu, Royal, Westerveld, Dunkelsteiner Wald, Eschenauer Halbkugel, Puch-Weingarten, Rossatz, Schönbrunner Riesenmispel, St. Michael Kirche. Najmenej rozšírenou odrodou, ktorá sa na našom území spomínala už na začiatku 19. stor. je odroda „Apyrena“, ktorá v plodoch nemá semená.
Plody sa nechajú uhniličiť a konzumujú sa surové. Vysoký obsah pektínu v plodoch umožňuje vyrobiť mišpuľovú želatinu. Uhniličené mišpule prinášajú unikátnu chuť, ktorá sa nedá s ničím zameniť.
Ak ste ochutnali plody mišpule, ktoré pochádzali zo stromu s dulovým podpníkom, môže vás sklamať suchá až múčnatá konzistencia plodu. Dajte mišpuľke ešte jednu šancu, ale dbajte na to, aby nasledovná degustácia bola zo stromu z hlohovým podpníkom. Rozdiel bude zaručene badateľný.
Mišpule sa veľmi ťažko množia zo semena a väčšina semien je hluchá, čiže neklíčivá. Množí sa výhradne štepením alebo ponáraním. Za zmienku rozhodne stojí aj medzidruhový kríženec Crataegomespilus, ktorý vznikol krížením mišpule a hlohu. Plody tejto dreviny sú síce menšie, ale majú liečivé vlastnosti hlohu, ktorý pôsobí blahodarne na fungovanie srdca.
Dospelé jedince tohto kríženca môžete nájsť v Arboréte Mlyňany a Borová Hora vo Zvolene. Semenom sa nedá množiť, čo je časté pri medzidruhových hybridoch.
Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná. Na jeseň sa tento strom prefarbuje na oranžovo a je posiata krásnymi plodmi, ktoré čakajú na mráz, aby sa premenili na pochúťku.
Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Nezáleží na tom, či sa vyberiete na výlet do mesta alebo do hôr, sami alebo s rodinnou posádkou. V našom výbere nájdete pestré tipy na apky, ktoré vám uľahčia cestovanie.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.