Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Mišpule

Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná.

Človek objavil čaro mišpúľ pred 3 000 rokmi a odvtedy ju s obľubou pestuje. Jej odborný názov Mespilus germanica, čiže mišpuľa nemecká, nekorešponduje s jej pôvodom. Mišpule pochádzajú z Malej Ázie. Až Kelti ju priniesli v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0) a rozšírili práve na území terajšieho Nemecka.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.

Na našom území spomína mišpule veľmi detailne arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert) nasledovne: „Plody mišpule sa zbierajú pred zmäknutím, ale je dobré ich nechať na strome, aby ich dvakrát uštipol mráz. Keď sa oberú skôr, uložia sa do slamy. I tam zmäknú a potom sa jedia surové. Nikde som nevidel, aby ich piekli.“

Plody mišpule

Nasledovne spomína aj recept, ktorý znie:“ Na obed pozbierané plody sa namáčajú päť dní v slanej vode. Následne sa dávajú do prevareného muštu alebo do medu.“  Ľudové príslovie, ktoré narážalo na mladícku nerozvážnosť, hovorí: „Časom na slame aj mišpuľa dozreje“.

Slovo mišpuľa pochádza z latinského slova „mispula“. Na juhu Slovenska ju na dedinách volajú aj „našpoje“, čo pochádza z talianskeho pomenovania nespula. Niektoré odrody majú ploskejší tvar plodov. Tie sa volali ľudovo „lašpone“.

Mišpuľa nie je strom, ale ker. Môže sa štepiť na vlastný semenáč, na hloh, na dulu, ale i na hrušku. Naši starí rodičia vedeli veľmi dobre, že najlahodnejšie plody prináša mišpuľa na hlohovom podpníku.

Dnes sa v ovocných škôlkach predávajú výhradne mišpule na dulovom podpníku, ktorý negatívne vplýva na chuťové vlastnosti plodov. Na hrušku sa štepilo len vtedy, ak gazda chcel mať väčší strom. Mišpuľa má tendenciu rásť skôr do šírky ako do výšky. Vytvára ideálny tieň v menších záhradách a k tomuto faktu sa viaže aj prirovnanie: „Rozpleštil sa ako mišpuľa.“

mišpuľa strom

Mišpuľa je vďačný ovocný ker. Netrpí škodcami, čiže si nevyžaduje postreky. V máji sa objavia krásne, snehovo biele kvety, ktoré môžu konkurovať aj okrasným drevinám. Kvety sa objavujú na konci konárov, preto sa mišpule nerežú, respektíve robí sa len nevyhnutný výchovný rez.

Plody mišpúľ sú rôzne a známe sú viaceré odrody. V slovenských ovocných škôlkach je v predaji odroda „Holandská“, ktorá má síce veľké plody, ale zaostáva za aromatickými plodmi nezaregistrovaných odrôd, ktoré môžeme nájsť na slovenskom vidieku.

V Maďarsku je dostupná odroda „Szentesi rózsavirágú“, ktorá má chuťovo veľmi zaujímavé plody. Anglická odroda „Nottingham“ sa dá uskladniť až do Vianoc a jej listy sú troška modrasté, čiže má aj okrasný charakter.

Na európskom trhu sú dostupné nasledovné odrody mišpúľ: Metz, Boom en Vrucht, Bredase Reus, Macrocarpa, Nottingham Neu, Royal, Westerveld, Dunkelsteiner Wald, Eschenauer Halbkugel, Puch-Weingarten, Rossatz, Schönbrunner Riesenmispel, St. Michael Kirche. Najmenej rozšírenou odrodou, ktorá sa na našom území spomínala už na začiatku 19. stor. je odroda „Apyrena“, ktorá v plodoch nemá semená.

Kvet mišpule

 Plody sa nechajú uhniličiť a konzumujú sa surové. Vysoký obsah pektínu v plodoch umožňuje vyrobiť mišpuľovú želatinu. Uhniličené mišpule prinášajú unikátnu chuť, ktorá sa nedá s ničím zameniť.

Ak ste ochutnali plody mišpule, ktoré pochádzali zo stromu s dulovým podpníkom, môže vás sklamať suchá až múčnatá konzistencia plodu. Dajte mišpuľke ešte jednu šancu, ale dbajte na to, aby nasledovná degustácia bola zo stromu z hlohovým podpníkom. Rozdiel bude zaručene badateľný.

Mišpule sa veľmi ťažko množia zo semena a väčšina semien je hluchá, čiže neklíčivá. Množí sa výhradne štepením alebo ponáraním. Za zmienku rozhodne stojí aj medzidruhový kríženec Crataegomespilus, ktorý vznikol krížením mišpule a hlohu. Plody tejto dreviny sú síce menšie, ale majú liečivé vlastnosti hlohu, ktorý pôsobí blahodarne na fungovanie srdca.

Dospelé jedince tohto kríženca môžete nájsť v Arboréte Mlyňany a Borová Hora vo Zvolene. Semenom sa nedá množiť, čo je časté pri medzidruhových hybridoch.

Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná. Na jeseň sa tento strom prefarbuje na oranžovo a je posiata krásnymi plodmi, ktoré čakajú na mráz, aby sa premenili na pochúťku.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

6 zriedkavých prírodných útvarov, ktoré nájdete na Slovensku

Videli ste už napríklad kamenný vodopád či skalný hríb?

Tisíce až milióny rokov trvá, kým príroda vytvorí pozoruhodné prírodné útvary. Kreativitou nešetrila ani na Slovensku. Nachádza sa u nás množstvo úžasných prírodných rarít, ktoré stoja za pozornosť.

Krásna príroda, mestá a dedinky sú všade okolo nás. Určite máte niečo zaujímavé, o čom takmer nikto nevie, aj vy vo vašom okolí.

1. Holíčske megality

Holíčske megality

Aj Slovensko má svoj Stonehenge. Komplex monumentálnych balvanov s rytinami sa nachádza v Holíči. Kamene pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe, najvyšší je vysoký až 7 m.

Megality sa našli v roku 1988 pri výstavbe holíčskeho sídliska. Fakt, že naozaj ide o megality, teda opracované kultové kamene, potvrdil aj francúzsky špecialista na megality Charles Tanguy Le Roux.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2. Viac informácií

2. Trúbiaci kameň, Veľký Krtíš

Zvláštny Trúbiaci kameň sa nachádza asi 8 km za obcou Zabre, neďaleko Veľkého Krtíša. Napriek tomu, že sa k nemu dá dostať len ak ste fyzicky zdatní a nerobí vám problém liezť, je pre turistov veľkým lákadlom.

Kameň, ktorý je dlhý asi 3,5 m, široký 2,4 m a vyše 1 m vysoký má dva otvory, vďaka ktorým sa na ňom dá trúbiť tak hlasno, že zvuk počuť široko-ďaleko po okolí. Podľa legendy otvory vytvorili Turci počas vpádov, aby sa im ľahšie orientovalo v členitom teréne a trúbením sa zvolávali na stanovisko.

3. Markušovský skalný hríb

Obec Markušovce na Spiši je známa svojim kaštieľom, no môže sa pýšiť aj geologickou raritou – Markušovským skalným hríbom. Niektoré zdroje uvádzajú, že hríb, ktorý vyrástol nad korytom Hornádu je najväčším takýmto skalným útvarom v celej Európe. Noha zo zlepenca meria asi 8 m a klobúk z pieskovca má priemer 3 m.

4. Kamenný vodopád, Šomoška

Šomoška

V obci Šiatorská Bukovinka, priamo pod hradom Šomoška, je ďalší nevídaný prírodný úkaz, asi 9 m vysoký kamenný vodopád. Skladá sa z čadičových stĺpov, ktoré vznikli stuhnutím sopečnej lávy pred asi 4 miliónmi rokov. Neďaleko vodopádu vzniklo z úlomkov čadičových stĺpov aj kamenné more.

5. Megoňky, Kysuce

Na Kysuciach, neďaleko obce Milošová, nájdete prírodnú raritu – osadu Megoňky. Tvoria ju skalné gule rôznych veľkostí – najmenšie majú asi 30 cm, tie najväčšie aj 2 m.

Vedci sa zatiaľ nezhodli na tom, ako vlastne vznikli. Ich neobvyklosť sa dá prirovnať k Nebeským vajciam, ktoré chodia turisti obdivovať na Veľkonočné ostrovy.

6. Čertova skala, Chmeľnica

Čertova skala

Zvláštny prírodný unikát vyrástol blízko obce Chmeľnica (okr. Stará Ľubovňa). Ide o 12 m vysoký balvan, ktorému Chmeľničania nepovedia inak ako Čertova skala. Zaujímavosťou je, že v jeho okolí nie sú žiadne iné skaly.

K tejto zvláštnosti sa viaže aj povesť – vraj mal čert v pláne zhodiť ostrú skalnú ihlu na Ľubovniansky hrad, no po zazvonení kostolných zvonov sa preľakol a skala mu práve na tomto mieste vypadla.

Užite si pekné miesta a potom sa spoľahnite na pevný internet od O2

Objavovať krásy Slovenska je fajn, no doma je len doma. A tam teraz môžete mať aj neobmedzený a spoľahlivý O2 Internet na doma, ktorý je dostupný už pre 96 % obyvateľov Slovenska. Rýchle pripojenie, ktoré sa vyrovná optike, môžete mať už od 10 € mesačne a bez poplatku za inštaláciu.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.