Vytekajú spod zeme, aby zahasili smäd a vzpružili unavené telo. Minerálne vody sú bohatstvom kraja, za ktoré nemusíte platiť ak sa rozhodnete na svojich výletoch navštíviť vrty, pramene a studničky. Tí, čo to k nim majú na skok, nikdy neodchádzajú bez plných bandasiek.
1. Baldovská
Kúpele s liečivými sírno-vápenatými prameňmi boli chýrne v celom Uhorsku nielen pre príjemnú atmosféru a nízke ceny, ale aj pre vysokú úspešnosť liečby. Dodnes je spomienkou na časy zašlej slávy voľne prístupný prameň, ktorý nájdete v obci Baldovce.
Táto kyselka má príjemnú, osviežujúcu chuť. Povráva sa, že i cholera bola na ľudí, ktorí ju pili prikrátka.
2. Brusnianka
Kto potrebuje pobádať do jedla, určite by sa mal zastaviť v Brusne. Voda z miestnych prameňov prebúdza hlad a pomáha tým, čo trpia dlhodobými zápalmi.
Kým budete zo štýlového kúpeľného pohárika usrkávať vodu, ktorá získala prvé ceny v súťažiach, oči si môžete popásať na krásach Slovenského Rudohoria.
3. Budiš
V širokom okolí je voda z Budišu známa svojou príjemnou chuťou, vďaka ktorej si vyslúžila čestné miesto na každom prestretom stole. Pomáha pri trávení, rozdýcha unavené pľúca a spomaľuje starnutie.
Blízke okolie Turčianskych Teplíc je také bohaté na prírodné pramene, že by ste museli mať smolu, aby sa vám niektorý z nich nepostavil do cesty.
4. Cígeľská
Slaná voda z prameňa v Cigeľke nie je na chuť o nič pôvabnejšia ako spustnutá obec, v ktorej sa nachádza. Už po pár dúškoch vám však okamžite zaženie pálenie záhy. Nie to je však jediný dôvod, prečo by ste sa mali za ňou vydať na spoznávací, adrenalínový výlet.
Lieči reumu, uvoľní dýchacie cesty a ak ju použijete pre zábaly tela, má úžasnú schopnosť obnoviť mladistvý vzhľad jeho pokožky.
5. Gemerka
Hoci je minerálna voda z prameňa pri Tornali priezračná, predsa v sebe ukrýva v najlepšom pomere vápnik a horčík. Upokojuje, uľaví srdcu, a ak vstupujete do veku, v ktorom začínajú rednúť kosti, vedzte, že práve v tejto vode je minerálov skutočne dosť.
I Mária Terézia sa o jej kvalitách mohla dočítať v podrobnej správe, ktorú pri mapovaní slovenských liečivých vôd spísal stoličný fyzikus v roku 1769.
6. Korytnica
Ak by sme hľadali živú vodu ktorá sa najväčšmi podobá tej z Karlových Varov, určite by to bola Korytnica neďaleko Liptovskej Osady. Sadrové, zemito-železnaté a uhličité vody tu už od 16. storočia dokazujú svoju liečivú silu.
Prospieva obzvlášť športovcom, ktorí vďaka nej dokážu po náročných tréningoch a výkonoch rýchlo regenerovať svoje telá.
7. Sulinka
S obľubou ju popíjala cisárovná Sisi, vyvážali ju do Sedmohradska i na Dalmáciu, na pltiach sa v súdkoch plavila až do poľských prístavov v pobaltí. Minerálna voda zo Sulína pri Starej Ľubovni je známa nielen cukrovkárom a ľuďom trpiacim na dnu, ale aj tým, ktorí chcú osviežiť svoju unavenú krv novými krvinkami.
Ak sa vyberiete na výlet, aby ste sa potešili krásami a históriou Ľubovnianskeho hradu, určite si túto vodu nenechajte ujsť.
8. Mitická
Príjemná atmosféra a pekné prostredie vás privítajú v Trenčianskych Miticiach, kde spod ťarchy vápencových a dolomitových skál Strážovskej hornatiny vyviera z vrtu chutná perlivá minerálka.
Ak vám sedí jej neutrálna chuť a predsa len by ste si ju radi vychutnali bez bubliniek, s istotou ju nájdete v neďalekej Mníchovej Lehote.
9. Salvator
Na pomedzí Lipoviec a Šindliaru vyviera voda, ktorá sa chuťou a zložením nepodobá na žiadnu, ktorú si možno nabrať z dvoch desiatok blízkych okolitých prameňov. Nie každý vie, že kým sa dostane k ústiu prameňa, prechádza puklinami a krasovými dutinami okolitých dolomitov a vápencov.
Táto “jaskynná voda” má svoju typickú chuť, vďaka ktorej ju vždy zaručene spoznáte.
10. Preskúmajte okolie
Slovenský kraj je nesmierne bohatý na kyselky, medokýše a “vajcovky”, ktoré si možno nabrať z prameňov a studničiek roztrúsených za každým mestom a dedinou. Napočítali by ste ich na tisíce a pri mnohých z nich by ste sa nedopátrali k žiadnemu menu, ani rozboru ich liečivých síl.
Ak si na mobile naťukáte GPS súradnice tých najbližších zo stránky mapa, môžete sa pustiť do pátrania.
Milan Gigel je dlhoročný redaktor, ktorý sa snaží vo svojich článkoch podeliť o zručnosti a skúsenosti. Venuje sa aktívnemu spôsobu života po boku remesiel, drobnochovu, záhradkárstva a pobytu v prírode.
Páčil sa vám článok?
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Čo ak si parťák ublíži alebo sa ocitnete na neznámom mieste? Dlhoročný horský záchranár radí, ako zvládnuť týchto 8 bežných situácií na túre
Autor Klaudia Šútorová, Natália Čerňancová
Foto Magdaléna Tomalová
Dátum
Predstavte si, že ste vo Vysokých Tatrách. Kamarát si vyvrtne členok, zotmie sa skôr, než ste čakali, a vy navyše presne neviete, kde sa nachádzate. Aj keď sa situácia zdá náročná, zachovajte pokoj a rozvahu. Práve to vám pomôže správne sa rozhodnúť a uľahčiť príchod záchranárov. Spolu s horským sprievodcom a dobrovoľným záchranárom Františkom Mrázikom vám prinášame osem konkrétnych situácií, s ktorými sa môžete stretnúť pred túrou aj počas nej, a rady, ako ich zvládnuť čo najlepšie.
1. Podľa čoho si naplánovať túru v horách?
V takom prípade odporúčam využiť metódu 3 × 3 švajčiarskeho horského vodcu a odborníka na meteorológiu a lavíny Wernera Muntera. Tá ukazuje, že správnym naplánovaním sa dá znížiť riziko, ktorému sa na túre vystavujeme, až o 90 percent.
Ako vyzerá metóda 3 × 3 v praxi? Vyhodnotiť treba tri faktory v troch etapách.
Faktory:
1. Sneh a počasie – treba si skontrolovať, aké bolo a aké bude počasie, či hrozí lavínové nebezpečenstvo a aké výstrahy boli vydané, napríklad horskou službou alebo vedením národného parku.
2. Terén – treba si vybrať terén s ohľadom na počasie aj schopnosti človeka. Vhodné je tiež poznať strmosť svahu, jeho orientáciu a to, či existuje bezpečnejšia alternatívna trasa.
3. Ľudský faktor – treba vyhodnotiť, s kým idem na túru a či sme všetci na rovnakej výkonnostnej úrovni. Vždy sa totiž musia rýchlejší a zdatnejší prispôsobiť pomalším členom výpravy.
Etapy:
1. Regionálna úroveň – doma – všetky faktory si prejdeš doma, napríklad ešte pred odchodom z Bratislavy do Vysokých Tatier.
2. Lokálna úroveň – na mieste – terén, počasie či mapu si znova preveríš vlastným pozorovaním po príchode na hory. Vtedy je jednoduchšie overiť silu vetra, viditeľnosť či stav snehu.
3. Zónová úroveň – konkrétny svah – tesne pred vstupom na rizikový svah vyhodnotíš jeho sklon, orientáciu, snehové podmienky a možnosti bezpečného prechodu.
2. Ako si vybrať správnu výstroj a čo by v nej určite nemalo chýbať?
Tu treba povedať, že dôležitá je nielen výstroj, ale aj to, aby ju človek vedel správne používať. Darmo má niekto mačky, keď nevie, ako v nich kráčať. V takom prípade sa vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu.
Samozrejme, keď ideme na túru na jeseň, stmieva sa skôr. Ak je zamračené, šero prichádza ešte skôr. Treba byť preto pripravený a mať so sebou čelovku. Mobil s baterkou nestačí.
Takisto treba mať pri sebe powerbanku. Ak sa mi vybije mobil, riskujem, že si nebudem mať ako privolať pomoc.
Napokon je nevyhnutné mať správne oblečenie. To znamená, že treba mať také vrstvy, v ktorých nám bude teplo nielen počas chôdze, ale aj vtedy, keď zastavíme a potrebujeme si oddýchnuť. Vtedy si musíme pridať ďalšiu vrstvu, aby sme sa zahriali.
Tá sa zíde aj v prípade úrazu, pretože zranený je oveľa citlivejší na chlad. Rovnako ju oceníme po príchode na vrchol, kde je teplota nižšia a my si chceme chvíľu pobudnúť a vychutnať si výhľady.
3. Čo robiť, ak som s parťákom na horách a vyvrtne si členok?
V prvom rade je dôležité, aby zranený cítil, že sa môže o vás oprieť a že situáciu máte pod kontrolou. Snažte sa zachovať pokoj, komunikovať s ním a zbytočne nevyvolávať ďalší stres.
Druhým krokom je poskytnúť základnú prvú pomoc. Ak niečo krváca, treba krvácanie ošetriť pomocou materiálu z lekárničky. Pri vyvrtnutom členku sa snažte nohu zbytočne nezaťažovať a podľa možností ju šetrne zafixovať. Následne treba vyhodnotiť, či je zranený schopný bezpečne pokračovať, alebo bude potrebné privolať pomoc. Napokon sa treba riadiť pravidlom 5T, ktoré predstavuje základné zásady starostlivosti o zraneného.
Ticho – upokojte zraneného a snažte sa vytvoriť pokojnú atmosféru.
Teplo – chráňte ho pred chladom a podchladením, napríklad pomocou izolačnej fólie alebo náhradného oblečenia.
Tíšenie bolesti – manipulujte so zranenou končatinou čo najšetrnejšie a poskytnite primeranú prvú pomoc.
Tekutiny – pri vážnom úraze alebo podozrení na závažné poranenie nedávajte zranenému jesť ani piť, najmä ak môže potrebovať zákrok v nemocnici.
Transport – zabezpečte bezpečný presun zraneného, prípadne privolajte horských záchranárov.
4. Na aké číslo volať, keď sa ocitnem v krízovej situácii?
Ideálne na číslo 112, ktoré funguje v celej Európskej únii. Aj keď sa niekedy môže stať, že nemáte signál na bežný hovor, tiesňové volanie sa môže podariť. Číslo 112 sa dá vytočiť aj zo zamknutého telefónu, takže ak sa napríklad kamarát zraní, nereaguje a vy máte vybitý mobil, môžete použiť jeho telefón bez toho, aby ste ho museli odomknúť. Tiesňové volanie je možné uskutočniť aj z telefónu bez SIM karty, ak je dostupná mobilná sieť.
Výhodou čísla 112 je aj to, že nemusíte vedieť, ktorú záchrannú zložku presne potrebujete. Operátor vás spojí s príslušnou službou podľa situácie.
Dispečer sa vás bude pýtať na dôležité informácie a podľa vašich odpovedí vás usmerní, čo robiť ďalej. Nemusíte vedieť všetko ani presne vedieť, ako postupovať – dôležité je zavolať a riadiť sa jeho pokynmi.
5. Ako vyhodnotím, aký typ záchrany potrebujem – či vrtuľník, alebo pozemnú horskú službu?
S tým vám poradia na spomínanom čísle. Následne treba dispečerovi povedať, aká je u vás viditeľnosť a aká je sila vetra. Môžete napríklad uviesť: „Vidím na sto metrov, predo mnou je kosodrevina a vidím na vrcholy Lomnického štítu.“
Silu vetra možno opísať napríklad takto: „Ohýbajú sa celé stromy“ alebo „Ohýbajú sa len vrcholy stromov“.
Povedať, že fúka trochu alebo silno, nestačí. Lepšie je byť konkrétnejší, pretože aj na základe týchto informácií sa dá lepšie určiť, či je možné dostať sa na miesto vrtuľníkom, alebo bude potrebná pozemná záchrana.
6. Viem záchranárom uľahčiť ich príchod, aby boli na mieste čo najrýchlejšie?
Príchod záchranárov závisí od počasia. Vrtuľník dokáže vyštartovať do 15 minút a za pár minút sa dostane do ktorejkoľvek časti Vysokých Tatier, ak je vonku pekne.
Ak je však zlá viditeľnosť, silný vietor alebo je posádka pri inom zranenom a bude potrebná pozemná záchrana, bude to trvať dlhšie. Vtedy je potrebné zvládnuť situáciu s čo najväčším pokojom a s čo najmenším nepohodlím.
Keď prichádza vrtuľník, je vhodné poznať pravidlá, ktoré pomôžu zabezpečiť čo najbezpečnejšie pristátie.
Vrtuľník a bezpečné pristátie
Keď už vrtuľník prichádza, nemali by naň mávať všetci, ale iba jedna zodpovedná osoba.
Tá sa postaví a gestom rúk v tvare písmena Y naznačí posádke, že pomoc naozaj potrebuje – Y vychádza z anglického slova yes, čiže áno.
Naopak, ak pomoc nepotrebujete, dáte ruky do tvaru písmena N, čiže no – nie.
Dôležitý je aj priestor na pristátie. Je preto dobré vytypovať rovný povrch bez vyvýšených útvarov, ktoré by mohli pristátie komplikovať.
Z tohto miesta pošlite všetkých ľudí preč.
Treba tiež pozbierať voľné predmety, ako sú stany, ľahké batohy či oblečenie, aby počas pristávania nezačali lietať.
Pilotovi ukážte, ktorým smerom fúka vietor, pretože potrebuje pristáť proti nemu a rovnako proti nemu aj vzlieta. Jednoducho sa postavíte a podľa toho, odkiaľ vám fúka vietor, určíte jeho smer. Ideálne je mať niečo v ruke – šatku, ľahkú čiapku alebo šnúrku z topánky –, aby pilot videl, ktorým smerom sa tento predmet pohybuje.
Keď vrtuľník pristane, nepribližujte sa k nemu, pretože jeho rotor je veľmi nízko nad zemou. Ak k tomu pripočítame terénne nerovnosti, stroj môže byť veľmi nebezpečný.
Ak bude personál niečo potrebovať, privolá vás, aby ste napríklad pomohli s nosidlami alebo batohom.
„Áno, potrebujeme pomoc“ (vľavo) a „Nie, nepotrebujeme pomoc“ (vpravo)
7. Čo robiť v prípade, keď presne neviem, kde sa nachádzam?
V dnešnej dobe už nie je problém zistiť svoju polohu. Leteckí aj ostatní záchranári ju vedia zistiť tak, že na váš mobil pošlú esemesku s určitým odkazom.
Keď naň kliknete, budú vedieť, kde sa nachádzate. Existuje aj samostatná aplikácia horskej záchrannej služby, ktorá dokáže sama odoslať GPS súradnice.
8. Ako sa vybaviť na lyžovačku?
Vezmi si správnu výstroj. To znamená, že lyže musia mať nastavené primerané vypínacie sily, treba mať prilbu a vhodné oblečenie. Dôležité sú aj hrubšie nohavice, pretože tenké nohavice môže lyža pri úraze rozseknúť a jej hrana sa môže zarezať až do nohy.
Čo sa týka pohybu na svahu, tam platí biely kódex.
10 základných pravidiel bieleho kódexu
Ohľaduplnosť – správaj sa tak, aby si neohrozil ostatných.
Kontrola rýchlosti – prispôsob rýchlosť svojim schopnostiam, stavu trate a počtu ľudí na svahu.
Voľba smeru jazdy – lyžiar prichádzajúci zhora musí jazdiť tak, aby neohrozil ľudí pred sebou.
Predbiehanie – predbiehaj s dostatočným odstupom.
Vchádzanie na svah a rozbiehanie – pred rozjazdom alebo vstupom do trate sa rozhliadni.
Zastavenie – nezastavuj na úzkych ani neprehľadných miestach. Ak potrebuješ zastaviť, vyber si bezpečné miesto na okraji trate.
Výstup a zostup pešo – pohybuj sa po okraji zjazdovky.
Rešpektovanie značenia – dodržiavaj značky, pokyny a uzávierky tratí.
Pomoc pri nehode – ak sa niekto zraní, máš povinnosť poskytnúť pomoc.
Identifikácia – pri nehode si účastníci musia vymeniť potrebné identifikačné údaje.
Lyžovanie je ako partička šachu – musím myslieť nielen na seba, ale aj na druhých. Zároveň musím počítať aj s nepredvídanými situáciami. Napríklad vidím, že niekto smeruje doprava, ale predvídam, že odbočí doľava, a som pripravený na to zareagovať.
Kde sa spájajú zjazdovky, treba pribrzdiť. Prichádzajú tam ľudia rovnakou rýchlosťou, ale z rôznych smerov. Dávame im preto prednosť tak ako na ceste.
Pre začiatočníkov platí, že si treba zvoliť miernejšiu zjazdovku a zotrvať na nej dostatočne dlho. Veď čo je v živote krajšie než to, keď ideme krásnou, istou a elegantnou jazdou, ktorá nám prináša aj hravosť? Nie je dôležité ísť rýchlo za každú cenu, ale užívať si jazdu.
František Mrázik
Medzinárodný horský sprievodca s kvalifikáciou UIMLA a dlhoročný horský záchranár. Od roku 2000 pôsobí v Tatranskej horskej službe – dobrovoľnom zbore, ktorého je od roku 2021 predsedom. Venuje sa sprevádzaniu v slovenských aj zahraničných pohoriach, lavínovému vzdelávaniu a bezpečnosti v horách. Popri svojej vášni pre prírodu má aj vlastnú IT firmu Maxim Data. Jeho otcom bol František Mrázik starší, ktorý v minulosti pôsobil ako náčelník Horskej služby Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku.
Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
