Príbehy

18 zaujímavých rozhľadní na Slovensku, ktoré ponúkajú pekný výhľad

Na Slovensku v súčasnosti máme 97 rozhľadní. Pozrite si s nami tie najzaujímavejšie.

Autor Sóda

Titulná fotka: Marcel Pribiš, vypadni.sk

Dátum21. 9. 2017

Pohľad z výšky ľudí nadchýňal odjakživa. Mať dobrý výhľad bolo v minulosti užitočné najmä pri ochrane územia či love. Aj keď tieto činnosti ustúpili do úzadia, široký rozhľad a fascinácia krajinou pre nás ostali lákadlom dodnes.

Rozhľadne sú preto veľkým turistickým lákadlom. Na Slovensku ich v súčasnosti máme 97. Poďte si s nami pozrieť tie najzaujímavejšie:

Tri najvyššie – Kamzík, most SNP a rozhľadňa na Dukle

Najvyššia rozhľadňa na Slovensku je televízna veža Kamzík so 194 metrami, druhé v poradí je známe UFO na bratislavskom moste SNP a trojicu najvyšších uzatvára rozhľadňa pri pamätníku Dukla, ktorá meria 48 metrov.

Veľká Homoľa pri Modre

Výrazný malokarpatský vrch Veľká Homoľa sa týči nad mestom Modra a nazýva sa i “Modranský Kúgel”. Na jeho vrchole vo výške 709 metrov nad morom bola prvá rozhľadňa postavená už v roku 1892. Už dávno ju pohltil čas, no myšlienka na jej zašlú slávu nedala spať dobrovoľníkom z Modranského turistického spolku.

A tak na jej mieste postavili solídnu náhradu – 20 metrov vysokú drevenú turistickú rozhľadňu, ktorá ponúka prekrásny kruhový výhľad na Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, ba i rakúske Alpy. Vystúpiť k nej možno po značkovaných turistických chodníkoch z Modry, Pezinku či Zochovej chaty.

Terchovské srdce

V roku 2015 na vrchu Oblaz, v blízkosti rodiska Juraja Jánošíka postavili rozhľadňu s názvom Terchovské srdce. Je vysoká tridsať metrov a spolu s náučným chodníkom bola realizovaná v rámci projektu cezhraničnej spolupráce „Spoločne k poznaniu a ochrane prírody“ medzi obcou Terchová a českou obcou Třanovice.

Rozhľadňa Púchovskej doliny na Tlstej hore

Uprostred lesov Tlstej hory medzi obcami Dohňany a Zubák sa týči šesť-poschodová Rozhľadňa Púchovskej doliny. Rozhľadňa stojí na mieste bývalej vojenskej vyhliadkovej veže a poskytuje prekrásny panoramatický výhľad nielen na okolité obce a doliny, ale i na ďaleké pohoria ako sú Nízke Tatry, Malá Fatra či Strážovské vrchy.

Veľký Lopeník

Na Veľkom Lopeníku, jednom z najvyšších vrchov Bielych Karpát, ktorým prechádza česko-slovenská štátna hranica, sa nachádza 22 metrov vysoká rozhľadňa, symbol bratstva Čechov a Slovákov. Túru na Veľký Lopeník možno začať z obce Nová Bošáca na slovenskej strane alebo z obce Lopeník v ČR. Na českej strane je vybudovaný i náučný chodník venovaný tejto zaujímavej turistickej lokalite.

Rozhľadňa Tokaj

Uprostred viníc malebnej obce Malá Tŕňa v tokajskej vinohradníckej oblasti vyrástla v roku 2015 zaujímavá, dvanásť metrov vysoká turistická rozhľadňa, ktorá už z diaľky zaujme svojím nevšedným architektonickým riešením – má totiž tvar vínneho suda. Jej vyhliadková plošina poskytuje krásne pohľady na tokajský región. Návštevníkom je k dispozícii aj ďalekohľad a informačné tabuľky s popismi panorámy. Vyhliadková veža je v noci veľmi vkusne osvetlená. Prístup k nej je z obcí Malá Tŕňa či Černochov.

Hradová pri Košiciach

Nachádza sa na území košického lesoparku a dostať sa k nej dá pravidelnou linkou mestskej dopravy a krátkou prechádzkou po náučnom chodníku. Je vysoká 21,5 metra a ponúka široký výhľad na Košickú kotlinu. V blízkosti veže sú aj pozostatky stredovekého hradu s unikátnou trojuholníkovou baštou.

Jelenec

Len deväť kilometrov od rozhľadne Lopeník sa nachádza ďalší turisticky zaujímavý vrch – Jelenec. Na jeho vrchole ležiacom v nadmorskej výške 925 metrov sa rozprestiera areál schátranej vojenskej základne z čias socializmu, ktorému dominuje vysoká veža vojenského vysielača. Tá dnes funguje ako turistická rozhľadňa.

Na jej vrchnú vyhliadku možno vystúpiť po kovovom rebríku s bezpečnostným košom, a tiež po dvoch ďalších nezabezpečených rebríkoch. Výstup, ktorý návštevníci absolvujú na vlastné nebezpečenstvo, je tak trochu adrenalínovým zážitkom. Z plošiny vo výške 30 metrov nad zemou sa otvára krásny a široký výhľad na slovenskú i moravskú stranu. Východiskom túr na Jelenec je zväčša susedná Veľká Javorina alebo obec Lubina.

Vartovka v Krupine

Táto kamenná stavba s drevenou strieškou a ochodzou je vysoká 13 metrov. Bola postavená v roku 1564 a pôvodne slúžila ako strážna veža. Jej úlohou bolo včas varovať pred blížiacou sa hrozbou, najmä pred Turkami, ktorí v tej dobe ohrozovali Uhorsko, prípadne pred vojskami brázdiacimi krajinu v časoch protihabsburských stavovských povstaní. V 18. storočí veža stratila svoj význam a začala pustnúť.

Dnes je vzácnou kultúrnou pamiatkou a najstaršou rozhľadňou na Slovensku. Z jej ochodze sa návštevníkom naskytá nádherný výhľad na mesto Krupina, Krupinskú planinu či Štiavnické vrchy. Vartovka je prístupná po turistickom chodníku z mesta Krupina, možno sa k nej dostať peši i autom.

Vodárenská veža v Prešove

Bola postavená v roku 1918 ako súčasť projektu vodovodnej siete a pôvodne sa na nej nachádzal rezervoár s objemom 350 metrov kubických. V zrekonštruovanej veži, ktorá meria 29 metrov, minulý rok otvorili kaviareň – najvyššie postavenú v širokom okolí. Za výstup na vyhliadku sa platí symbolické vstupné.

Krahulský vrch

K zaujímavým turistickým cieľom v okolí mesta Kremnica patrí trojposchodová rozhľadňa na Krahulskom vrchu (959 m n. m.). Je veľmi pekne riešená, už na prvý pohľad zaujme originálnym šesťbokým pôdorysom. Z jej najvyššieho poschodia možno pozorovať nielen blízke Kremnické a Štiavnické vrchy. Za dobrej viditeľnosti uvidíte napríklad aj vzdialenú Malú Fatru. Na Krahulský vrch možno vystúpiť z Kremnice alebo z obce Krahule.

Marťákov kopec

Na vrchole Marťákovho kopca v Javorníkoch sa nachádza krásna turistická rozhľadňa z dreva a kameňa. Rozhľadňa má podobu starodávnej strážnej veže, vďaka čomu pripomína krupinskú vartovku. Je vysoká 14 metrov a ponúka krásny panoramatický výhľad takmer na celé Kysuce. V blízkosti rozhľadne sa nachádza turistický prístrešok a drevený kríž. Lokalitou vedie turistický chodník využívaný na pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime i na bežky. Východiskom túr na Marťákov kopec je zväčša obec Zákopčie, časť Petránky.

Bobovec

Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou rozsiahlejšieho masívu Nocľahy, sa pýši mimoriadne štýlovou turistickou rozhľadňou, ktorá vyzerá ako veža z rozprávkového zámku. Rozhľadňa postavená z tradičných materiálov – kameňa a dreva – stojí v nadmorskej výške 720 m, pričom sama je vysoká 16 m. Návštevníkom ponúka krásne výhľady na blízke i vzdialené pohoria a doliny, ale i malú prehliadku kovaných umeleckých diel na tému anjelov, ktoré sú umiestnené v jej interiéri. K rozhľadni na Bobovci vedie značkovaný turistický chodník z obce Stará Bystrica.

Rozhľadňa Čerešenka

Viac ako 11 metrov vysoká turistická rozhľadňa Čerešenka stojí uprostred polí na rozhraní chotárov Čižatíc, Chrastného a Rozhanoviec. Toto miesto známe aj ako “rozhanovské pole” má slávnu, hoc krvavú históriu. V roku 1312 tu došlo k významnému vojenskému stretu považovanému za najväčšiu rytiersku bitku od čias tatárskeho vpádu.

Rozhľadňa Čerešenka má tieto historické udalosti pripomínať. Jej tvar evokuje stredovekú strážnu vežu, jej bočné otvory v tvare kríža zase naznačujú, že stojí na pietnom mieste, na mieste, kde vyhasli tisíce životov. Čo sa však od rozhľadní predovšetkým očakáva, je výhľad, a za ten sa veru Čerešenka hanbiť nemusí. Z jej vrcholu vidno panorámu Slanských vrchov, údolie Torysy, časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou. Za dobrého počasia vraj vidieť i kúsok Lomnického štítu.

Rozhľadňa na Kukle

Z obce Dubová sa turisitickým chodníkom možno dostať k dvanásť metrov vysokej turistickej rozhľadni. Vystúpivším ponúka krásny výhľad na hrad Červený Kameň a časť Malých Karpát. K vrchu Kukla sa viaže povesť, podľa ktorej práve na ňom začali kedysi stavať hrad Červený Kameň. Nakoľko tu však strašilo, dobrí duchovia, ktorí nechceli ohroziť životy a zdravie budúcich obyvateľov, preniesli jednej noci jeho základy na neďaleké miesto, kde už temné sily nemali dosah.

Východná

Vyhliadková veža “Májka”, vysoká 28 metrov, je súčasťou prírodného amfiteátru vo Východnej, kde sa pravidelne koná folkórny festival Východná. Z veže je možno vidieť krásnu panorámu Vysokých Tatier. V areáli sa nachádza aj expozícia drevených ľudových plastík.

Určite je na Slovensku viacero pekných rozhľadní, ktoré sa nám už do článku nezmestili. Ak chcete upriamiť pozornosť na zaujímavú rozhľadňu vo vašom okolí, neváhajte sa o ňu podeliť v komentári alebo správe na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého

Ak sa zaujímame o oblečenie, ktoré nosíme, neznamená to, že sme povrchní, práve naopak.

Autorka Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Dátum27. 11. 2024

Módny vkus je veľmi individuálny – niektorí sa za oblečenie schovávajú, aby príliš nevytŕčali z davu, iní v ňom nachádzajú spôsob sebavyjadrenia. Stylistka Martina Karny žijúca v Namíbii verí, že štýl obliekania je dôležitý nástroj na spoznanie seba samého. V rozhovore prezrádza, ako sa menil jej vzťah k móde – od nezáujmu cez osobné vyjadrenie seba samej až po prácu stylistky. Pre Martinu je móda nástrojom, ktorý spája kultúry, šíri rešpekt a vyjadruje slobodu prejavu.

Dermatologička: Športovanie je zásadné pre naše zdravie, dlhý život aj vzhľad pokožky

V rozhovore so stylistkou Martinou Karny sa dočítate aj o tom:

čo ju po štúdiu jazykov a politológie priviedlo k móde,
ako seriál Sex v meste ovplyvnil jej pohľad na styling a vlastné obliekanie,
prečo osobný štýl považuje za kľúčový pre sebapoznanie,
ako môže móda šíriť posolstvá od rôznorodosti po empatiu,
ako oponuje jednostrannosti a uniformite,
aký vplyv majú tradície na módu na Slovensku a v Namíbii
a prečo si myslí, že by sme nemali aplikovať tradície do módy bez hraníc.

Študovala si nemčinu a slovenčinu, neskôr si k tomu pridala slavistiku a politické vedy. Na prvú to neznie veľmi príbuzne s módou ani so stylingom, ktorému sa venuješ.

Moje štúdium a práca stylistky možno znie paradoxne, ale mnohé poznatky zo školy využívam aj teraz – napríklad jazyky, ktoré mi otvárajú dvere aj vo svete módy. Jazyky som študovala, pretože ma veľmi bavili, no takisto ma zaujímala politika a spoločnosť, preto tie politické vedy.

K umeniu som však vždy mala blízko – chodila som napríklad na dramatický krúžok, recitovala poéziu. Bola som v kruhu priateľov hudobníkov, výtvarníkov, a tak som bola stále obklopená kreatívnymi ľuďmi.

Ako si sa nakoniec dostala k móde?

Bol to dlhý proces – módu som najskôr vnímala veľmi povrchne. Postupne som si však začala uvedomovať, že nielen duchom je človek živý – teda môžeme dobre vyzerať a aj byť vzdelaní, empatickí a vnímať problémy v spoločnosti.

Bude to znieť ako klišé, ale k zmene postoja mi pomohol seriál Sex v meste, ktorý v tom čase fičal. Uvedomila som si, že žena môže byť atraktívna a súčasne vzdelaná, mať dobrý vzťah s priateľmi, s ktorými sa navzájom podporujú. Tak som postupne začala zisťovať, čo sa mi páči. Nešlo o značky a dizajnérov, skôr o kombinácie a štýl.

Medzičasom som sa presťahovala do Namíbie, kde žijem spolu s manželom už 20 rokov. Stylingu som sa tu začala profesionálne venovať v roku 2019.

Prakticky sa to celé začalo, keď ma známa namíbijská speváčka Lize spomenula v rozhovore v denníku. Pýtali sa jej, kto je jej módna inšpirácia, a ona spomenula mňa. Veľmi ma to prekvapilo – odvtedy sme začali spolu aj pracovať.

Spolupracovali sme nielen na jej osobnom stylingu, ale aj na projektoch pre mladých začínajúcich hudobníkov. Učím ich, ako je vizuálna stránka súčasťou ich osobnej značky a ako ju budovať.

Takže móda sa pre teba stala nástrojom, ako ešte lepšie vyjadriť, kto si?

Áno, móda ma oslobodila. Dnes už viem, že móda z môjho intelektu neuberá, ale, naopak, poukazuje naň. Moja kamarátka vždy vravievala, že inteligencia človeka sa meria aj podľa toho, čo si na akú príležitosť oblečie – a ja viem posúdiť, aký styling je kedy vhodný, v čom sa cítim aj vyzerám dobre.

Myslím, že si to vyžaduje aj istú dávku odvahy. S kamarátkami sa často rozprávame, že sa napríklad na pracovné stretnutie nechceme obliekať veľmi farebne ani používať výrazný mejkap, aby sme nepútali veľa pozornosti. Výzor radšej zatlačíme do úzadia, ale aspoň máme istotu, že si o nás niekto hneď niečo nepomyslí a nezaškatuľkuje si nás.

Možno je to aj mojím charakterom, lebo mne naozaj nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Na druhej strane, keď si niekto urobí o mne názor len na základe môjho vzhľadu bez toho, aby ma spoznal, tak to viac hovorí o ňom ako o mne. Ja sa predsa poznám, viem, aká som.

Musíme si však dovoliť cítiť sa vo svojom oblečení pekne, atraktívne, pohodlne, a to v každom veku. Je čas búrať hranice – nemôžeme sa skrývať za nevýrazné oblečenie, len aby sme iným dokázali, že sme aj dosť inteligentní.

Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to najmä mentálny proces – musíme sa nad sebou zamyslieť, ísť hlboko a hľadať súvislosti.

Ako vníma tvoju prácu okolie?

V Namíbii už mám svoj okruh, zúčastňujem sa na módnych prehliadkach a iných akciách, takže mám pocit, že som tam ako stylistka rešpektovaná. Na Slovensku sa ma často pýtajú, čo vôbec práca osobnej stylistky znamená.

Môžeš to priblížiť aj nám?

Radím (najčastejšie) klientkam, ako nájsť oblečenie, v ktorom sa budú cítiť sebavedome a komfortne. Vždy ich najprv musím spoznať – nejde len o spoločné triedenie šatníka, ale aj o mnohé otázky: kde pracujú, čo ako kombinujú, v čom sa cítia dobre a čo im je, naopak, nepríjemné.

Svojich klientov vnímam ako biele plátno. Konečný výzor je moja interpretácia toho, ako ich vidím a vnímam, s rešpektom k ich individuálnemu vkusu.

Vnímaš teda módu aj ako formu umenia?

Každý odev nesie rukopis nejakého dizajnéra. Ide o zdĺhavý proces – najprv musíte mať inšpiráciu a potom ju pretaviť z papiera na modela alebo modelku. Neskôr prídu stylisti a dodajú tomu dušu. Ide o kreatívu, v ktorej sa spájajú rôzne elementy výtvarného umenia.

Všimla som si, že aj o oblečení hovoríš s rešpektom. V čase neetickej rýchlej módy je dobré pripomenúť si, že napríklad pred nákupom oblečenia by sme sa mali poriadne zamyslieť, či ho naozaj vynosíme.

Mnohí moji priatelia sú dizajnéri a viem, aké je to namáhavé. Osobne sa snažím, aby bol môj šatník kombinovateľný, aby som nevlastnila oblečenie, ktoré nevynosím. No ak chceme byť udržateľní, musíme sa v prvom rade poznať – musíme vedieť, v čom sa cítime sami sebou. Toto zisťovanie môže byť niekedy aj desivé. Určite je to aj mentálna cesta.

Cez oblečenie sa môžeme aj lepšie spoznať?

Komunikujeme nielen slovami, ale aj tým, ako sa obliekame. Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to vlastne intelektuálny proces – musíme sa zamyslieť, ísť hlboko do seba a hľadať súvislosti. Preto si myslím, že móda sa v tomto smere veľmi podceňuje. Nie je to len povrchná záležitosť, je to spôsob, ako lepšie spoznať samého seba.

Ak dokážeme cez módu vyjadriť seba samých, môže móda pomôcť zviditeľniť aj nejaké dôležité témy? Máš s tým nejakú skúsenosť?

Mala som napríklad možnosť pracovať s kvír komunitou na projekte Miluj sám seba. Bolo to farebné a veselé fotenie, kde sme cez módu vyjadrovali rôznorodosť a radosť zo života.

Pracovala som aj na projekte s názvom Láska je láska, ktorým fotografka vzdávala poctu svojmu strýkovi gejovi. Modelov sme obliekali do mužských aj ženských kúskov, aby sme zdôraznili, čo znamená prejavovať svoju identitu cez módu.

Vďaka týmto projektom som sa naučila aj citlivejšie pracovať so slovami, pretože slová majú veľkú silu. Napríklad keď neviem, ako chce byť človek oslovený, vždy sa opýtam, lebo je dôležité, aby sa každý cítil rešpektovaný. V Namíbii som si uvedomila aj to, že nie každý rozumie môjmu slovenskému sarkazmu.

Bola som vychovaná tak, že všetci ľudia si zaslúžia môj rešpekt. Keď vojdem do obchodu, rovnako pozdravím predavačku či predavača aj majiteľov firmy – ľudskosť nepozná žiadnych „lepších“ a „horších“. Móda pomáha vnímať ľudí hlbšie a s väčšou empatiou, bez predsudkov.

Ako nájsť spoločnú reč, aj keď vidíme svet inak? Poradíme vám s odborníkom na komunikáci

Aké postavenie má móda v Namíbii?

Už 10 rokov máme módne dni plné prehliadok. Príležitosť dostávajú aj mladí návrhári a návrhárky, vnímam, že scéna je kvalitnejšia. Sú inovatívnejší, kreatívnejší a skvele kombinujú tradičné odievanie s modernými prvkami. Pre mňa osobne je súčasná namíbijská móda veľmi inšpiratívna.

Ak sa pozriem na majoritu, musím dodať, že väčšina ľudí je tu zameraná na známe dizajnérske značky. Je to taký statusový symbol, hlavne pri mladšej generácii.

Ak sa za oblečenie len schovávame, obmedzujeme sa a prehlbujeme si tak ďalšie traumy.

Vyzdvihla si, ako dizajnéri v Namíbii dokážu do odevov zakomponovať tradičné prvky. Mám pocit, že aj na Slovensku kroje zažívajú znovuzrodenie. Myslíš si, že tento trend môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu tradíciám alebo to skôr vedie k ich povrchnému využívaniu?

Naše kroje sú úžasné, máme byť na čo pyšní. Aj proces ich výroby je veľmi náročný. Mrzí ma, že sa na Slovensku stretávame skôr s tou druhou možnosťou. Kroje sa často zneužívajú na vyjadrenie nejakého vlastenectva, pričom často sa aj nosia nesprávne. Tradície však patria celej spoločnosti. Treba ich zachovávať, no to neznamená, že budeme žiť ako v 15. storočí.

No myslím si, že organizácie, ktoré uchovávajú históriu krojov a rozumejú jej, by sa podľa mňa mali jasnejšie vyhraniť a učiť spoločnosť, čo jednotlivé oblečenie znamená a ako je možné preberať isté tradičné prvky krojov aj do súčasného obliekania. Verím, že raz sa o nich bude viac hovoriť, napríklad aj v súčasnej móde.

Kde je potom hranica medzi módou a tradíciou?

Toto je aktuálne dôležitá otázka aj v Namíbii. Napríklad máme kmeň Herero, ktorý má špecifické oblečenie – má základ vo viktoriánskom štýle. Ženy nosia šaty s dlhými rukávmi a sukňami a na hlave majú kúsok, ktorý pripomína rohy kravy. Ide o symbol, ktorý je pre túto komunitu dôležitý – len čo by ho prevzala iná kultúra, vytvorilo by to medzi nimi napätie. Hranica sa posúva len postupne. Napríklad je už „dovolené“ nosiť náušnice či náramky iného kmeňa.

Myslím si, že je dôležité rešpektovať tieto náležitosti, a o to viac ma teší, že dizajnéri v Namíbii viac využívajú prvky vlastnej kultúry.

A kde máš hranicu v móde ty?

Moja hranica v móde je rovnaká ako v živote – rešpektovať ostatných a tvoriť tak, aby som nikomu neublížila.

Martina Karny

Rodená Prešovčanka sa presadila ako módna stylistka v Namíbii. Študovala učiteľstvo slovenčiny a nemčiny na prešovskej univerzite, po štúdiu pracovala pre National Democratic Institute for International Affairs. Presťahovala sa do Nemecka, kde učila slovenčinu na univerzite v Mníchove, popritom študovala slavistiku a politické vedy. Od roku 2005 žije v Namíbii, kde učila nemčinu a neskôr pôsobila ako vedúca katedry jazykov a komunikácie na univerzite. Dnes sa venuje módnemu stylingu, osobnému stylingu a zaujíma sa o práva LGBTI+ ľudí a žien.