Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

18 zaujímavých rozhľadní na Slovensku, ktoré ponúkajú pekný výhľad

Na Slovensku v súčasnosti máme 97 rozhľadní. Pozrite si s nami tie najzaujímavejšie.

Pohľad z výšky ľudí nadchýňal odjakživa. Mať dobrý výhľad bolo v minulosti užitočné najmä pri ochrane územia či love. Aj keď tieto činnosti ustúpili do úzadia, široký rozhľad a fascinácia krajinou pre nás ostali lákadlom dodnes.

Rozhľadne sú preto veľkým turistickým lákadlom. Na Slovensku ich v súčasnosti máme 97. Poďte si s nami pozrieť tie najzaujímavejšie:

Tri najvyššie – Kamzík, most SNP a rozhľadňa na Dukle

Najvyššia rozhľadňa na Slovensku je televízna veža Kamzík so 194 metrami, druhé v poradí je známe UFO na bratislavskom moste SNP a trojicu najvyšších uzatvára rozhľadňa pri pamätníku Dukla, ktorá meria 48 metrov.

Veľká Homoľa pri Modre

Výrazný malokarpatský vrch Veľká Homoľa sa týči nad mestom Modra a nazýva sa i “Modranský Kúgel”. Na jeho vrchole vo výške 709 metrov nad morom bola prvá rozhľadňa postavená už v roku 1892. Už dávno ju pohltil čas, no myšlienka na jej zašlú slávu nedala spať dobrovoľníkom z Modranského turistického spolku.

A tak na jej mieste postavili solídnu náhradu – 20 metrov vysokú drevenú turistickú rozhľadňu, ktorá ponúka prekrásny kruhový výhľad na Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, ba i rakúske Alpy. Vystúpiť k nej možno po značkovaných turistických chodníkoch z Modry, Pezinku či Zochovej chaty.

Terchovské srdce

V roku 2015 na vrchu Oblaz, v blízkosti rodiska Juraja Jánošíka postavili rozhľadňu s názvom Terchovské srdce. Je vysoká tridsať metrov a spolu s náučným chodníkom bola realizovaná v rámci projektu cezhraničnej spolupráce „Spoločne k poznaniu a ochrane prírody“ medzi obcou Terchová a českou obcou Třanovice.

Rozhľadňa Púchovskej doliny na Tlstej hore

Uprostred lesov Tlstej hory medzi obcami Dohňany a Zubák sa týči šesť-poschodová Rozhľadňa Púchovskej doliny. Rozhľadňa stojí na mieste bývalej vojenskej vyhliadkovej veže a poskytuje prekrásny panoramatický výhľad nielen na okolité obce a doliny, ale i na ďaleké pohoria ako sú Nízke Tatry, Malá Fatra či Strážovské vrchy.

Veľký Lopeník

Na Veľkom Lopeníku, jednom z najvyšších vrchov Bielych Karpát, ktorým prechádza česko-slovenská štátna hranica, sa nachádza 22 metrov vysoká rozhľadňa, symbol bratstva Čechov a Slovákov. Túru na Veľký Lopeník možno začať z obce Nová Bošáca na slovenskej strane alebo z obce Lopeník v ČR. Na českej strane je vybudovaný i náučný chodník venovaný tejto zaujímavej turistickej lokalite.

Rozhľadňa Tokaj

Uprostred viníc malebnej obce Malá Tŕňa v tokajskej vinohradníckej oblasti vyrástla v roku 2015 zaujímavá, dvanásť metrov vysoká turistická rozhľadňa, ktorá už z diaľky zaujme svojím nevšedným architektonickým riešením – má totiž tvar vínneho suda. Jej vyhliadková plošina poskytuje krásne pohľady na tokajský región. Návštevníkom je k dispozícii aj ďalekohľad a informačné tabuľky s popismi panorámy. Vyhliadková veža je v noci veľmi vkusne osvetlená. Prístup k nej je z obcí Malá Tŕňa či Černochov.

Hradová pri Košiciach

Nachádza sa na území košického lesoparku a dostať sa k nej dá pravidelnou linkou mestskej dopravy a krátkou prechádzkou po náučnom chodníku. Je vysoká 21,5 metra a ponúka široký výhľad na Košickú kotlinu. V blízkosti veže sú aj pozostatky stredovekého hradu s unikátnou trojuholníkovou baštou.

Jelenec

Len deväť kilometrov od rozhľadne Lopeník sa nachádza ďalší turisticky zaujímavý vrch – Jelenec. Na jeho vrchole ležiacom v nadmorskej výške 925 metrov sa rozprestiera areál schátranej vojenskej základne z čias socializmu, ktorému dominuje vysoká veža vojenského vysielača. Tá dnes funguje ako turistická rozhľadňa.

Na jej vrchnú vyhliadku možno vystúpiť po kovovom rebríku s bezpečnostným košom, a tiež po dvoch ďalších nezabezpečených rebríkoch. Výstup, ktorý návštevníci absolvujú na vlastné nebezpečenstvo, je tak trochu adrenalínovým zážitkom. Z plošiny vo výške 30 metrov nad zemou sa otvára krásny a široký výhľad na slovenskú i moravskú stranu. Východiskom túr na Jelenec je zväčša susedná Veľká Javorina alebo obec Lubina.

Vartovka v Krupine

Táto kamenná stavba s drevenou strieškou a ochodzou je vysoká 13 metrov. Bola postavená v roku 1564 a pôvodne slúžila ako strážna veža. Jej úlohou bolo včas varovať pred blížiacou sa hrozbou, najmä pred Turkami, ktorí v tej dobe ohrozovali Uhorsko, prípadne pred vojskami brázdiacimi krajinu v časoch protihabsburských stavovských povstaní. V 18. storočí veža stratila svoj význam a začala pustnúť.

Dnes je vzácnou kultúrnou pamiatkou a najstaršou rozhľadňou na Slovensku. Z jej ochodze sa návštevníkom naskytá nádherný výhľad na mesto Krupina, Krupinskú planinu či Štiavnické vrchy. Vartovka je prístupná po turistickom chodníku z mesta Krupina, možno sa k nej dostať peši i autom.

Vodárenská veža v Prešove

Bola postavená v roku 1918 ako súčasť projektu vodovodnej siete a pôvodne sa na nej nachádzal rezervoár s objemom 350 metrov kubických. V zrekonštruovanej veži, ktorá meria 29 metrov, minulý rok otvorili kaviareň – najvyššie postavenú v širokom okolí. Za výstup na vyhliadku sa platí symbolické vstupné.

Krahulský vrch

K zaujímavým turistickým cieľom v okolí mesta Kremnica patrí trojposchodová rozhľadňa na Krahulskom vrchu (959 m n. m.). Je veľmi pekne riešená, už na prvý pohľad zaujme originálnym šesťbokým pôdorysom. Z jej najvyššieho poschodia možno pozorovať nielen blízke Kremnické a Štiavnické vrchy. Za dobrej viditeľnosti uvidíte napríklad aj vzdialenú Malú Fatru. Na Krahulský vrch možno vystúpiť z Kremnice alebo z obce Krahule.

Marťákov kopec

Na vrchole Marťákovho kopca v Javorníkoch sa nachádza krásna turistická rozhľadňa z dreva a kameňa. Rozhľadňa má podobu starodávnej strážnej veže, vďaka čomu pripomína krupinskú vartovku. Je vysoká 14 metrov a ponúka krásny panoramatický výhľad takmer na celé Kysuce. V blízkosti rozhľadne sa nachádza turistický prístrešok a drevený kríž. Lokalitou vedie turistický chodník využívaný na pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime i na bežky. Východiskom túr na Marťákov kopec je zväčša obec Zákopčie, časť Petránky.

Bobovec

Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou rozsiahlejšieho masívu Nocľahy, sa pýši mimoriadne štýlovou turistickou rozhľadňou, ktorá vyzerá ako veža z rozprávkového zámku. Rozhľadňa postavená z tradičných materiálov – kameňa a dreva – stojí v nadmorskej výške 720 m, pričom sama je vysoká 16 m. Návštevníkom ponúka krásne výhľady na blízke i vzdialené pohoria a doliny, ale i malú prehliadku kovaných umeleckých diel na tému anjelov, ktoré sú umiestnené v jej interiéri. K rozhľadni na Bobovci vedie značkovaný turistický chodník z obce Stará Bystrica.

Rozhľadňa Čerešenka

Viac ako 11 metrov vysoká turistická rozhľadňa Čerešenka stojí uprostred polí na rozhraní chotárov Čižatíc, Chrastného a Rozhanoviec. Toto miesto známe aj ako “rozhanovské pole” má slávnu, hoc krvavú históriu. V roku 1312 tu došlo k významnému vojenskému stretu považovanému za najväčšiu rytiersku bitku od čias tatárskeho vpádu.

Rozhľadňa Čerešenka má tieto historické udalosti pripomínať. Jej tvar evokuje stredovekú strážnu vežu, jej bočné otvory v tvare kríža zase naznačujú, že stojí na pietnom mieste, na mieste, kde vyhasli tisíce životov. Čo sa však od rozhľadní predovšetkým očakáva, je výhľad, a za ten sa veru Čerešenka hanbiť nemusí. Z jej vrcholu vidno panorámu Slanských vrchov, údolie Torysy, časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou. Za dobrého počasia vraj vidieť i kúsok Lomnického štítu.

Rozhľadňa na Kukle

Z obce Dubová sa turisitickým chodníkom možno dostať k dvanásť metrov vysokej turistickej rozhľadni. Vystúpivším ponúka krásny výhľad na hrad Červený Kameň a časť Malých Karpát. K vrchu Kukla sa viaže povesť, podľa ktorej práve na ňom začali kedysi stavať hrad Červený Kameň. Nakoľko tu však strašilo, dobrí duchovia, ktorí nechceli ohroziť životy a zdravie budúcich obyvateľov, preniesli jednej noci jeho základy na neďaleké miesto, kde už temné sily nemali dosah.

Východná

Vyhliadková veža “Májka”, vysoká 28 metrov, je súčasťou prírodného amfiteátru vo Východnej, kde sa pravidelne koná folkórny festival Východná. Z veže je možno vidieť krásnu panorámu Vysokých Tatier. V areáli sa nachádza aj expozícia drevených ľudových plastík.

Určite je na Slovensku viacero pekných rozhľadní, ktoré sa nám už do článku nezmestili. Ak chcete upriamiť pozornosť na zaujímavú rozhľadňu vo vašom okolí, neváhajte sa o ňu podeliť v komentári alebo správe na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Odborníčky na verejné priestory Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, ako takéto „tretie miesta“ rozhodujú o kvalite nášho života

Malé námestie, príjemný park a fontána nie sú začiatkom zlého vtipu, ale štartom vzťahu, ktorý nám zlepší život.

Za kým pôjdete, keď si zabudnete kľúče od bytu a doma nik nie je? Barbara Zavarská a Illah van Oijen z OZ Punkt nazývajú takéto otázky „komunitnou inventúrou“. Je to jednoduchý spôsob, ako zistiť, do akej miery sme prepojení so svojím okolím. Budovaniu komunít však pomáha aj spôsob, akým je navrhnuté mesto a obec – lebo vedieť spolu žiť je umenie, ktoré ovplyvňuje naše zdravie.

Susedia sú skvelí parťáci aj na podujatia vo vašom meste. Na začiatku každého mesiaca prinášame prehľad aktuálnych aktivít v každom kraji, ktoré môžete zažiť spolu.

V rozhovore s Barbarou Zavarskou a Illah van Oijen z OZ Punkt, ktoré sa venujú tvorbe lepších miest, sa dočítate aj:

  • prečo ďalšie parkovisko nerozvíja obce tak ako kúsok zelene,
  • ako dobrý verejný priestor dokáže zmazať hranice medzi ľuďmi s odlišnými názormi,
  • čo všetko odhalí mesto, keď sa naň pozrieme z pohľadu dieťaťa,
  • prečo sú tretie miesta základom dôvery a spolupatričnosti,
  • prečo fontána vplýva na naše zdravie viac, než tušíme,
  • ako jednoduchá „komunitná inventúra“ odhalí, či naozaj patríme do svojho okolia,
  •  a aj tipy, ako komunity budovať.

Prečo by nám malo záležať na verejnom priestore a okolí, v ktorom žijeme?

Illah: Pretože to, v akom prostredí sa nachádzame, ovplyvňuje, ako myslíme, čo robíme a akí sme ľudia. Verejný priestor je miesto, ktoré je pre nás všetkých – je spoločné, teda by sme sa mali aj spoločne dohodnúť, aké bude. 

Je to však aj naša spoločná zodpovednosť. Všetci sa o prostredie, v ktorom žijeme, máme starať. Spôsobov je mnoho.

Môžete sadiť kvety, organizovať susedské brigády, ale aj pozorne sledovať rozhodnutia samospráv. Odborníci a odborníčky na urbanizmus sa zhodujú, že prostredie, v ktorom deti vyrastajú v prvých rokoch života, je pre ne veľmi formujúce. 

Už odmalička môžeme deti aj cez verejné priestory učiť spolupatričnosti a zodpovednosti. Všetci sa musíme naučiť hľadať riešenia, ktoré sú dobré pre nás všetkých, a spoločne pracovať na dobrom meste (alebo obci).

Aký verejný priestor formoval v detstve vás?

Barbara:  Ja som vyrastala na Palisádach v bratislavskom Starom Meste. Keď sa tak spätne vrátim na našu ulicu v 80. rokoch, bola plná ošarpaných neopravených budov, no bolo tam aj plno života. 

Viac ako na ulici sme sa hrávali vo dvoroch a záhradách – boli otvorené, prístupné, nezamykalo sa. Objavovali sme susedstvo a preliezali ploty. V našom dvore na hornom konci mal sused chlieviky, kde choval zajace a mal tam búdu pre psa. 

Ďalší sused mal hriadky a pestoval si kapustu, šalát, mrkvu, kareláb a my sme mu tú mrkvu potajomky vytrhávali a chrúmali. V samom centre boli spoločné miesta, ktoré neskôr nahradili parkoviská a ďalšie stavby.

Illah: Ja som trávila detstvo v holandskom meste Haag, veľkosťou je podobné ako Bratislava. Paradoxne sme hrávali priamo na našej ulici. Doprava bola riešená tak, aby autá spomalili a vyhýbali sa hrajúcim sa deťom.

Často sme mali aj spoločné brigády, kde sme spoločne zametali cestu a mali sme možnosť spoznať všetkých susedov.

Keď sme sa potom hrávali na ulici a niečo sme potrebovali, mohli sme vojsť do ktoréhokoľvek domu, lebo všetky rodiny sa navzájom poznali. Neskôr bola naša ulica ocenená v každoročnej súťaži ako najkrajšia v celom Haagu, čo nám všetkým pridalo veľa sebavedomia.

Čo teda znamená žiť v dobrom meste alebo obci?

Barbara: Dobré mesto nás robí spokojnejšími a šťastnejšími.

Verejný priestor musí byť prístupný a dobre prepojený dopravou – ľudia ho musia vidieť, ľahko sa k nemu dostať pešo, na bicykli aj verejnou dopravou.

Priestor by mal ponúkať aktivity a využitie, ktoré ľudí prilákajú a udržia ich tam – bez činnosti ostane prázdny.

Priestor musí byť pohodlný, esteticky príťažlivý a bezpečný, s miestami na sedenie a príjemnou atmosférou.

Verejný priestor má byť sociálny a identitotvorný – miesto, kde sa ľudia stretávajú, cítia sa vítaní a dokážu sa s ním stotožniť, pretože odráža jeho príbeh a historické odkazy.

Ľudia nechcú mať mestá rozdelené diaľnicami alebo rýchlostnými cestami, pretože to ruší všetky ostatné princípy – v takom meste napríklad horšie prejdete do prírody. 

Takže verejné priestory, v ktorých žijeme, ovplyvňujú aj to, ako sa celkovo cítime.

Barbara: Určite áno, na našu mentálnu pohodu vplýva napríklad aj to, či máme dostupné bývanie alebo či sme obklopení sociálne a vekovo pestrou skladbou obyvateľov.

Mestá majú vplyv na fyzické aj mentálne zdravie. Mali by sme sledovať, či je v našom okolí znečistený vzduch, nadmerný hluk, vizuálny smog alebo či máme dosť tieňa. Toto sú témy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých – a ovplyvňujú nás, aj keď na prvý pohľad v tom nevidno spojitosť.

Illah: Platí, že ak chceme budovať mesto, ktoré je pre všetkých, stačí budovať mesto, ktoré myslí na deti. Všetko, čo je dobré pre deti, je dobré aj pre seniorov, hendikepovaných ľudí a ďalšie skupiny obyvateľov.

Bezbariérové vstupy, tieň, voda, čistý vzduch. Mali by sme sa častejšie pozerať na svoje bežné cestičky z pohľadu dieťaťa – tento pohľad určite mnohých motivuje niečo s tým robiť.

Komunity sú vlastne cvičenie na budovanie dôvery. Druhých nevnímame cez názor na spoločnosť či politiku. Zrazu vnímame, že majú rovnaké potreby ako my. 

Barbara: Napríklad, čoraz viac potrebujeme opatrenia na zadržiavanie vlahy. Miesta, ktoré myslia na klímu, sú tie, kde chceme tráviť čas. 

V Bratislave je to napríklad park v strede dopravného uzla na Račianskom mýte alebo zrekonštruovaná fontána na Námestí slobody, ktorá nám ukazuje, ako málo máme vodných plôch, a to napriek tomu, že sme mesto priamo na Dunaji.

Na Slovensku máme mnoho ďalších príkladov miest, ktoré prichádzajú so zmysluplným verejným priestorom

Vzorom môže byť Trnava, ktorá obnovila sídliskový dvor Agátka a medzi paneláky dostala osemhektárové územie zelene, športoviska a detského ihriska s umelým potokom. 

Mesto Košice zas svojim prístupom pripomína, že pri tvorbe verejných priestorov netreba zabúdať ani na budovanie športovej infraštruktúry – napríklad aj takých netradičných skejtparkov ako pod mostom na Moskovskej triede na Sídlisku KVP. 

Toto sú však väčšie projekty, na ktoré väčšina samospráv nemá peniaze. Ako vie pomôcť nejaký starosta alebo starostka komunitám v malom?

Barbara: V prvom kroku tak, že ich počúva. V našej organizácii pracujeme na rekonštrukcii Panenskej ulice, pričom je celá navrhnutá podľa výsledkov participácie, teda zisťovania potrieb obyvateľov.

Prišli sme napríklad na to, že susedia z tejto štvrte až tak nepoužívajú v centre mesta autá a chceli by namiesto niektorých parkovacích miest viac zelene, lavičiek a takých menších pobytových zón. To by nikto z nás nevedel, ak by sme sa ich neopýtali.

Illah: Obce sa môžu inšpirovať napríklad permakultúrnym princípom, teda môžu zvýšiť biodiverzitu v obci. Ide o vytvorenie miest a príležitostí, aby sa ľudia medzi sebou mohli stretávať a spolu niečo zažiť.

Ak ľuďom dáme lavičku, vytvoríme priestor, kde si môžu oddýchnuť, hrať sa, kde sa vedia zastaviť. Nemusíte tam zaplatiť vstupné ani si kúpiť koláčik.

Tieto miesta nepatria nikomu – teda patria všetkým – a majú zásadný vplyv na náš život.

Ako vplývajú na náš život?

Illah: Keď máte pred domom lavičku, tak si tam prinesiete poobednú kávičku. Stretnete susedov, začnete sa zdraviť. Okolie zrazu vie, ako sa volá váš pes, a niekto sa pri vás pristaví, aby sa opýtal, ako sa máte. Vznikajú dôležité vzťahy a vďaka komunitám sa cítime podporení a milovaní.

Barbara: Odborne to voláme tretie miesta. Prvé miesto je pre nás domov, druhým dôležitým priestorom je práca a tretie miesto je priestor, kde stretnete svoju komunitu.

Pre našu štvrť to napríklad bola lokálna kaviareň vždy plná ľudí, ktorí sa poznajú a zaujímajú sa o rovnaký priestor.

Takže tretie miesto nemusí byť len verejný park, je to napríklad aj obchod?

Illah: Presne tak, môže to byť malý zelovoc na vašej ulici aj trafika, kde vám vždy povedia všetky aktuálne informácie z vašej štvrte. 

Tieto tretie miesta sú však tie, ktoré často bojujú o prežitie a nevedia konkurovať veľkým gigantom. Je preto dôležité vytiahnuť peňaženku a podporiť podniky, ktoré sa starajú o atmosféru v susedských komunitách.

Veľa sa rozprávame o dôležitosti komunít v našich životoch. Máte aj nejaký tip, ako vybudovať aktívnu komunitu?

Barbara: V Punkte organizujeme podujatie Dobrý trh (na Panenskej ulici) – komunitný festival plný remeselných výrobkov, kde podporujeme našich susedov. Každý, kto má na Panenskej ulici prevádzku, sa pridá, mnohí sú už súčasťou našej dobrovoľníckej skupiny. Prepojili sme ich a teraz by sme už bez nich túto akciu nevedeli robiť. Jednoducho sme našli spoločný cieľ.

V akom prostredí sa nachádzame, ovplyvňuje, ako myslíme, čo robíme a akí sme ľudia. Verejný priestor je miesto, ktoré je pre nás všetkých – je spoločné, teda by sme sa mali aj spoločne dohodnúť, aké bude. 

Illah: Riadime sa tým, že tvoríme vzťahy, ktoré tvoria ďalšie vzťahy. Záleží nám na budovaní inkluzívnych komunít – teda takých, ktoré sú schopné privítať a začleniť ďalších členov, bez ohľadu na rozdiely. Sú to miesta, kde sa rodia nové vzťahy a spolupráce.

Komunity sú otvorené skupiny, ktoré vždy privítajú ďalšieho člena a prepájajú sa. Na Dobrom trhu napríklad spolupracujú dve kníhkupectvá a jedna knižnica, ktoré už medzičasom prišli aj s vlastným projektom. Je to taký malý plamienok, ktorý sa pomaly šíri ďalej.

A čo ak máme v susedstvách rozdielnych ľudí, ktorí nemajú jednu víziu?

Illah: To je práve jeden z najväčších benefitov komunít – sú depolarizačné. Zrazu nevnímate ľudí len cez ich názor na spoločnosť alebo politické preferencie.

Spolupracujete aj s tými, s ktorými by ste bežne nespolupracovali. V komunitách prekonávame svoj osobný prah – nepozeráme sa na človeka cez odlišnosti, ale vnímame, že má rovnaké potreby ako my. Je to veľké cvičenie na budovanie dôvery.

Barbara: Aj cez Dobrý trh vidíme, že susedia spolu chcú tráviť čas – bez toho, aby ich niekto nútil. V susedstve Panenskej som vyrastala, a kým v detstve sme sa so susedmi nezdravili často, dnes je to už úplne bežné a neviem si to predstaviť inak.

Zdravenie sa na ulici je niečo, čo mi evokuje skôr menšie mestá či dediny. Vnímate niečo ďalšie, čo by sa mohli väčšie mestá naučiť od menších – a naopak?

Barbara:  Menšie obce sa väčšinou ľahšie dohodnú a poznajú spoločný cieľ. Toto by malo byť kľúčové aj pre väčšie mestá.

Illah: A od väčších by sa menšie mohli naučiť, že na tvorbu miest je potrebné prizvať odborníkov, architektov, urbanistov, dizajnérov.

Nedávno som bola v rakúskej dedine, ktorá si prerobila námestie na prírodné kúpalisko, to som ešte nikdy nevidela. Stačil len jeden väčší projekt pripravený odborníkmi a celá obec sa zmenila. Získali sebavedomie aj smerom k turizmu – ako keď sme my v detstve v Haagu získali ocenenie za najkrajšiu ulicu. Zrazu sa viete lepšie stotožniť s miestom, kde žijete.

Úspešný verejný priestor dokážu v spolupráci so samosprávou vytvoriť aj aktívne komunity

Príkladom je Kultúrne centrum Kláštor v Rožňave. Skupina nadšencov zrekonštruovala františkánsku budovu z 18. storočia, ktorá dnes hostí množstvo koncertov a diskusií.

Na Slovensku navyše rastie trend aktivistov, ktorí premieňajú zanedbané priestory na miesta, kde to opäť žije. Dôkazom je kultúrno-kreatívne centrum Arta v Piešťanoch, ktoré oživilo priestor bývalej továrne na čokoládu a cukrovinky či letné kultúrno-komunitné centrum Hidepark v Nitre s komunitnou záhradou, koncertmi a divadlami.

Ako začať od seba, aby sa v našom okolí žilo lepšie a boli sme si bližší?

Barbara: Začať môžete jednoducho a v malom – začnite sa rozprávať so svojimi susedmi.

Illah: My používame takú komunitnú inventúru: skúste si odpovedať na to, či poznáte mená svojich susedov. Ak nemáte kľúče, komu zavoláte? Kedy ste naposledy niečo urobili pre niekoho, koho nepoznáte? Komunity zlepšia život okoliu aj vám.


Dobrý verejný priestor nie je len súčasťou samosprávy – je to aj miesto, kde sa cítime ako doma. A keďže platí, že nám je lepšie, keď sme spolu, môžete s budovaním lepších vzťahov a priestoru začať už dnes – krátkym rozhovorom so susedom či len obyčajným pozdravom.

Barbara Zavarská a Illah van Oijen (OZ Punkt)

Barbara vyštudovala architektúru na VŠVU v Bratislave a Illah všeobecné kultúrne vedy na Amsterdamskej univerzite, fotografiu v Haagu a napokon aj bratislavskú VŠVU. Obe pôsobia ako riaditeľky občianskeho združenia Punkt, ktoré okrem iného organizuje Dobrý trh, spolupracuje s rôznymi mestami na plánovaní, zabezpečuje participáciu a vydáva články o urbanizme na platforme CTZN. Novinkou združenia je CTZN Akadémia, tréningový program pre aktívnych ľudí, ktorí chcú meniť svoje okolie.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.